Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, May 17, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8To/5/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8617010230
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Sninský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8617010230.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Sninského a sudcov JUDr.

Martiny Zeleňakovej a JUDr. Moniky Halkociovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 17.05.2018, v
trestnej veci proti obžalovanému S. U., pre zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods.
2 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona a iné, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného
súdu Svidník sp. zn. 1T/106/2017 zo dňa 05.03.2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

Obžalovanému

S. U., nar. XX.XX.XXXX v Bardejove, trvale bytom K. XXX,
t.č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon
trestu odňatia slobody Prešov

u k l a d á :

Podľa § 194 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 41 ods. 2 Tr. zákona, § 38 ods. 5 Tr. zákona, § 39 ods. 1 Tr.
zákona ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyroch) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona obžalovaného na v ý k o n trestu odňatia slobody zaraďuje do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Svidník sp.zn. 1T/106/2017 zo dňa 05.03.2018 bol obžalovaný S. U.

uznaný vinným v bode 1. zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zákona a zo zločinu porušovania
domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona na tom skutkovom
základe,

- že dňa 16.04. 2017 okolo 22.00 hod., počas návštevy rodiny K. v rodinnom dome číslo X v obci W., okr.
Svidník, pod vplyvom alkoholu naliehal na Z. K., aby s ním odišla do obce Ortuťová, okr. Bardejov a keď
s ním odmietla ísť, zvýšeným hlasom jej určil čas dve minúty na rozmyslenie s tým, že ak s ním nepôjde

zabije ju, v rodinnom dome všetko porozbíja a rodinný dom podpáli, pričom i napriek opakovaným
výzvam otca Z. K. a majiteľa rodinného domu, nar. XX.XX.XXXX, ktorý je invalidným dôchodcom a pri
chôdzi používa francúzske palice, aby pre neprístojné správanie z rodinnému domu odišiel, nereagoval
na tieto výzvy, v rodinnom dome zotrval a až po úteku Z. K. s dvoma maloletými sestrami z domu ksusedom a po vzájomnom zápasení s F. K. pri vchodových dverách rodinný dom opustil, no vzápätí sa
k vchodovým dverám vrátil a snažil sa opäť vniknúť do rodinného domu, no po vzájomnom pretláčaní
neuzamknutých vchodových dverí s F. K. z vnútornej strany dverí a po zapretí francúzskej palice o

zárubňu dverí F. K. ako závory, do rodinného domu sa mu nepodarilo vniknúť,

a v bode 2. z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona a prečinu
poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zákona, na tom skutkovom základe,
- že dňa 17.04.2017 okolo 01.00 hod. po opätovnom príchode k rodinnému domu číslo X v obci rovné,

okr. Svidník hodením väčšieho kusa betónu, rozbil dvojitú sklenenú výplň okna vpravo od vchodových
dverí do rodinného domu, pričom vykrikoval, že všetkých pozabíja, podpáli dom a auto a napokon snáď
kameňom rozbil predné čelné sklo a zadné sklo na osobnom motorovom vozidle značky Nissan Almera,
evidenčného čísla SK XXX AD a F. K. tak spôsobil celkovú škodu 523,60 eur.

Za to mu bol uložený:

Podľa § 194 ods. 3 Tr. zákona, s použitím § 41 ods. 2 Tr. zákona a § 38 ods. 7 Tr. zákona úhrnný trest
odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do

Ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku súd poškodeného F. K., nar. X.X.XXXX, bytom W. č. 5, s nárokom na
náhradu škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal okresný prokurátor proti výroku o treste v zákonnej lehote v neprospech
obžalovaného písomné odvolanie. V dodatočne predložených písomných dôvodoch odvolania uviedol,
že uložený trest podľa jeho názoru nebol uložený v súlade so zásadami ukladania trestov, pričom
poukázal na to, že obžalovaný bol doposiaľ 14 krát odsúdený, v posledných 10 rokoch spolu 3 krát s tým,
že naposledy dňa 16.01.2017 vykonal trest odňatia slobody uložený aj za obdobný zločin vo výmere 5

rokov, pričom skutky v prejednávanej veci spáchal len 3 mesiace po prepustení z výkonu trestu odňatia
slobody za taký istý trestný čin. Podľa odvolateľa mal byť obžalovanému uložený prísnejší trest odňatia
slobody a súd mal vychádzať z trestnej sadzby 3 roky až 10 rokov a 8 mesiacov. Okresný prokurátor
navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušil a sám vo veci rozhodol.

Na základe takto podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1
Tr. poriadku, podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom
na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania

podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a v prejednávanej veci navyše, keďže obžalovaný urobil vyhlásenie
podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku a bol poučený podľa § 257 ods. 5 Tr. poriadku, len pokiaľ by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku

Zo skutkovej vety napadnutého rozsudku nevyplynulo, že by bol trestný čin obžalovaného spáchaný v

súvislosti s vekom či zdravotným stavom poškodenej Z. K.i F. K., lebo v skutkovej vete napadnutého
rozsudku neboli uvedené skutočnosti, z ktorého by vyplynulo, že trestný čin v zmysle § 139 ods. 2 Tr.
zákona bol spáchaný v súvislosti s postavením, stavom alebo vekom chránenej osoby. Zo skutkovej
vety nevyplynulo, že by obžalovaný útočil na poškodenú pre jej postavenie napr. že bola jeho družkou.
Uvedenie skutkovej okolnosti, že majiteľ rodinného domu sa narodil XX.XX.XXXX, že je invalidným

dôchodcom a pri chôdzi používa francúzske palice ešte neznamenalo, že by niektorú z týchto okolností
obžalovaný zneužil na uľahčenie si trestnej činnosti, a preto nebolo odôvodnené právne kvalifikovať
skutok v bode 1. výroku napadnutého rozsudku ako zločin porušovania domovej slobody podľa § 194
ods. 3 písm. a/ Tr. zákona a skutok v bode 2. výroku napadnutého rozsudku ako prečin nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona. Výrok o vine však nebolo možné meniť, lebo krajský

súd v danom prípade nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.
1 písm. c/ Tr. poriadku, a preto preskúmaval len napadnutý výrok rozsudku, teda výrok o treste a zistil
nasledovné.V posudzovanej trestnej veci bolo, podľa názoru krajského súdu, pred súdom prvého stupňa vykonané
dokazovanie v podstate v takom rozsahu, ako to bolo v zmysle ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. poriadku
pre správne zistenie skutkového stavu nevyhnutné. Krajský súd pre potreby svojho rozhodnutia doplnil

dokazovanie aj o oboznámenie správy o správaní sa obžalovaného v mieste výkonu väzby a správy z
lustrácie Generálnej prokuratúry.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplynulo, ktoré skutočnosti vzal súd prvého stupňa do úvahy
pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu. Plynie z neho, že pri druhu a výmere trestu súd prihliadol na

spôsob spáchania trestného činu, závažnosť konania páchateľa, ako i na charakteristiku jeho osoby, na
rovnovážny pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a na skutočnosť, že prokurátor bez zrejmých
dôvodov nepristúpil k návrhu obžalovaného na začatie konania o dohode o vine a treste. Vzhľadom na
okolnosti prípadu mal okresný súd za to, že na zabezpečenie spoločnosti a nápravu páchateľa postačí
uložil trest odňatia slobody vo výmere 4 rokov so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia.

Po zohľadnení jednotlivých hľadísk ukladania trestov vyplývajúcich z ustanovenia § 34 ods. 4 Tr.
zákona, ktorými sú spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútka, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, na rozdiel od súdu
prvého stupňa, krajský súd dospel k záveru, že pri ukladaní trestu boli splnené podmienky na úpravu

trestnej sadzby nielen podľa § 41 ods. 2 Tr. zákona, ale aj podľa § 38 ods. 5 Tr. zákona. Zároveň ale
zistil aj skutočnosti odôvodňujúce v prejednávanej veci mimoriadne zníženie trestu v zmysle § 39 ods.
1 Tr. zákona.

Ako už súd prvého stupňa z odpisu registra trestov zistil, obžalovaný mal do spáchania predmetnej

trestnej činnosti spolu 14 záznamov. Krajský súd nemohol prehliadnuť, že hoci v jednom z týchto
prípadov už došlo k zahladeniu odsúdenia, od roku 1995 obžalovaný vykonal spolu tri tresty odňatia
slobody v nápravnovýchovnom ústave pre mladistvých a od roku 1997 vykonal spolu až sedem
uložených trestov odňatia slobody najprv v druhej nápravnovýchovnej skupine, neskôr v ústave na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia.

Rozsudkom Okresného súdu Bardejov sp.zn. 2T/141/2004 zo dňa 22.12.2004 bol obžalovanému za
trestný čin znásilnenia podľa § 241 ods. 1 Tr. zákona /Zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení
neskorších predpisov/ v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Tr. zákona /Zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon
v znení neskorších predpisov/ a trestný čin porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1 Tr. zákona /

Zákonč.140/1961Zb.Trestnýzákonvzneníneskoršíchpredpisov/uloženýúhrnnýtrestodňatiaslobody
vo výmere 7 rokov so zaradením do druhej nápravnovýchovnej skupiny, ktorý vykonal dňa 14.07.2011.

Naposledy obžalovaný vykonal úhrnný trest odňatia slobody uložený mu rozsudkom Okresného súdu
Bardejov sp.zn. 2T/198/2011 zo dňa 08.02.2012 vo výmere 5 rokov so zaradením pre jeho výkon do

ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia dňa 16.01.2017, a to aj za zločin porušovania
domovej slobody § 194 ods. 1, 2 písm. b/, 3 písm. a/ Tr. zákona, ktorý bol svojou povahou totožný s
najzávažnejším spomedzi trestných činov prejednávaných v predmetnej veci. Prejednávanej trestnej
činnosti sa pritom obžalovaný dopustil krátko po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody.

Po zohľadnení skutočnosti, že v prejednávanej veci obžalovaný spáchal aj dva zločiny, a teda vo vzťahu
k uvedenému odsúdeniu opätovne spáchal zločin, dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby
za zločin porušovania domovej slobody § 194 ods. 3 Tr. zákona t.j. 3 roky sa postupom podľa § 38 ods.
8 zvýšila o jednu polovicu, teda o 2 roky a pol roka na 5 a pol roka. Horná hranica uvedenej trestnej
sadzby t.j. 8 rokov sa postupom podľa § 41 ods. 2 Tr. zákona zvýšila o jednu tretinu teda o 2 roky a

8 mesiacov. Výsledne tak po úprave trestnej sadzby by bolo namieste ukladanie zvýšeného úhrnného
trestu odňatia slobody v trestnej sadzbe od 5 a pol roka do 10 rokov a 8 mesiacov.

Podľa názoru krajského súdu súčasné použitie § 41 ods. 2 Tr. zákona a § 38 ods. 5 Tr. zákona nebolo
pre obžalovaného neprimerane prísne, pretože obžalovaného bolo potrebné považovať za špeciálneho

recidivistu, pričom ako to vyplynulo zo spomenutého odpisu registra trestov, za zločin porušovania
domovej slobody podľa § 194 ods. 3 Tr. zákona bol doposiaľ odsúdený spolu štyrikrát, pričom v troch
prípadoch odsúdenia vykonal uložený trest odňatia slobody.Obžalovaný, ako to vyplynulo zo správy z miesta výkonu väzby, vo väzbe od 17.04.2017 bol až trikrát
disciplinárne potrestaný, no disciplinárne odmenený nebol. Na druhej strane podľa tejto správy si
obžalovaný v závere disciplinárneho konania vždy uvedomil svoje previnenie, oľutoval ho a ospravedlnil

sa. Podľa lustrácie Generálnej prokuratúry SR obžalovaný aktuálne nie je v inom konaní trestne stíhaný.

Z prihliadnutím na skutočnosť, že okresný súd považoval odmietnutie podnetu na začatie konanie o
dohode o vine a treste prokurátorom za skutočnosť vplývajúcu na výmeru trestu, bolo potrebné poukázať
na to, že dňa 12.07.2017 pri preštudovaní vyšetrovacieho spisu dal obhajca obžalovaného podnet na

začatie konania o dohode o vine a treste s poukazom na to, že podľa jeho názoru boli splnené na taký
postup všetky zákonné podmienky. Podaním z 25.07. 2017 prokurátor oznámil, že podnet neprijíma a
obžalobu podal dňa 07.08.2017. Na hlavnom pojednávaní dňa 28.02.2018, hoci obhajca uviedol, že
obžalovaný má záujem uzavrieť dohodu o vine a treste, sa prokurátor vyjadril, že dohodu o vine a treste
uzavrieť nechce.

Tunajší odvolací súd konštantne zastáva názor, od ktorého sa nemá dôvod odchýliť ani v tejto veci,
že hoci prokurátor nie je povinný začať konanie o dohode o vine a treste, a to ani vtedy, ak sa
ho obžalovaný domáha, z obsahu spisu musí byť zrejmé, prečo napriek splneniu podmienok k tejto
forme odklonu trestného konania prokurátor nepristúpil, lebo v opačnom prípade je postup prokurátora
nepreskúmateľný z pohľadu, či koná v obdobných prípadoch rovnako, alebo je jeho postup svojvoľný.

Ako to vyplynulo z vyššie uvedeného, prokurátor neuviedol, z akých dôvodov opakovane odmietol konať
o dohode o vine a treste.

Zároveň bolo potrebné zohľadniť skutočnosť, že súd prvého stupňa prijal na hlavnom pojednávaní
vyhlásenie obžalovaného o vine podľa 257 ods. 7 Tr. poriadku.

Analógia je pri aplikácii Trestného zákona neprípustná v zmysle rozširovania podmienok trestnosti činu
nadrámeczákona.Vinýchsmerochjeprípustná,akvprospechpáchateľaodstraňujemedzeruvzákone
a zodpovedá zmyslu a významu riešenej otázky vo vzťahu k analogicky použitému ustanoveniu. Ak
možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest

podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zákona, teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie
obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analógiám a pri použití argumentu a minori ad maior
(od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/, c/ Tr. poriadku
(po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal
všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané

rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu. /Stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky č. 44/2017 z 27. 06.2017, sp. zn. Tpj 55/2016/

V prípade vyhlásenia o vine a jeho prijatia súdom nastanú účinky v zmysle § 257 ods. 5 a ods. 8
Tr. poriadku, teda neodvolateľnosť vyhlásenia, nevykonanie dokazovania v rozsahu uznanej viny a

obmedzenie opravného prostriedku v tomto rozsahu na dovolanie pre závažné porušenie práva na
obhajobu, čo bude prichádzať do úvahy len výnimočne. Je potom namieste, aby súd po prijatí vyhlásenia
obžalovaného o vine mal možnosť pristúpiť na báze analógie k mimoriadnemu zníženiu trestu za
rovnakých podmienok, ako pri schválení dohody o vine a treste. Dokonca, keďže ide o uznanie viny
bez garancie alebo predpokladu určitého (pre obžalovaného priaznivého) rozhodnutia o treste, možnosť

mimoriadne znížiť trest je tu ešte dôvodnejšia, a je tak logicky vhodné a vecne správne vzhľadom na
vzdania sa práva obžalovaného na (kompletné) súdne konanie, umožniť obžalovanému mimoriadne
zmiernenie trestu.

Vzhľadom na uvedené tak súd mohol uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú

hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o 1 rok a 10 mesiacov a vychádzať z trestnej sadzby od
3 roky a 8 mesiacov do 10 rokov a 8 mesiacov.

Okresný súd správne zistil v prejednávanej veci prítomnosť poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 písm.
l/ Tr. zákona, keďže obžalovaný sa k spáchaniu skutku priznal a trestný čin úprimne oľutoval a rovnako

správne aj prítomnosť priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 písm. m/ Tr. zákona, keďže obvinený už
bol za trestný čin odsúdený.Hodnotiac teda jednotlivé hľadiská ukladania trestov, a to na jednej strane násilný spôsob spáchania
činu, úmyselné zavinenie, osobu páchateľa, ktorý je špeciálnym recidivistom, čo zhoršuje možnosť
nápravy obžalovaného a nepochybne vyznieva v jeho neprospech, no na druhej strane v prospech

obžalovaného zohľadniac skutočnosť, že zo skutkovej vety napadnutého rozsudku nevyplynulo, že by
bol trestný čin obžalovaného spáchaný v súvislosti s vekom či zdravotným stavom poškodenej Z. K. či F.
K., lebo v skutkovej vete napadnutého rozsudku neboli uvedené skutočnosti, z ktorého by vyplynulo, že
trestný čin v zmysle § 139 ods. 2 Tr. zákona bol spáchaný v súvislosti s postavením, stavom alebo vekom
chránenej osoby, a preto nebolo odôvodnené právne kvalifikovať skutok v bode 1. výroku napadnutého

rozsudku aj ako zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 3 písm. a/ Tr. zákona, čím by
potom bolo pri úhrnnom treste potrebné vychádzať z trestnej sadzby ustanovenej pri zločine vydierania
podľa § 189 ods. 1 Tr. zákona ako trestného činu najprísnejšie trestného a po zohľadnení okolnosti
odôvodňujúcej mimoriadne zníženie trestu, ako aj pomerov obžalovaného, dospel krajský súd k záveru,
žetrestodňatiaslobodyvovýmere4rokovsozaradenímdoústavunavýkontrestusostrednýmstupňom
stráženia je na nápravu obžalovaného, ako aj na ochranu spoločnosti, trestom primeraným.

Odvolací súd potom na podklade odvolania okresného prokurátora zrušil napadnutý rozsudok vo výroku
o treste a o treste sám rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.