Rozhodnutie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, April 18, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 26Sa/8/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6017200132
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6017200132.4

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou, v
právnej veci žalobcu T. Y., nar. XX. G. XXXX, bytom R. č. XX, proti žalovanému Generálnemu riaditeľovi
Sociálnejpoisťovne,Ul.29.augustač.8-10,81363Bratislava1,opreskúmaniezákonnostirozhodnutia
žalovaného č. XXX XXX XXXX X z 24. marca 2017 takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X z 24. marca 2017 z r u š

u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie:
1. Žalobca požiadal Sociálnu poisťovňu ústredie žiadosťou z 22. novembra 2016 o zvýšenie invalidného
dôchodku, pretože sa jeho zdravotný stav zhoršil.

2. Sociálna poisťovňa ústredie ako prvostupňový orgán verejnej správy rozhodnutím č. XXX XXX XXXX
X z 19. januára 2017 podľa § 29 ods. 1 Zákona o sociálnom zabezpečení (ďalej „ ZoSZ“) a § 263 ods.
1, § 71 a § 112 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení (ďalej „ZoSP“) zamietla žiadosť žalobcu o zvýšenie
sumy jeho invalidného dôchodku. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplynulo, že zdravotný stav žalobcu bol
posúdený posudkovým lekárom so záverom, že je naďalej čiastočne invalidný podľa § 37 ods. 3 písm. a)

ZoSZazároveňjejehopracovnáschopnosťvporovnanísozdravoufyzickouosoboupoklesnutánaďalej
o 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, preto je naďalej invalidný podľa § 71 ods. 1 ZoSP.
Vzhľadom k tomu, že nedošlo k zmene v posúdení jeho zdravotných ťažkostí pre účely invalidity podľa
obidvoch právnych noriem konštatoval, že mu patrí invalidný dôchodok v nezmenenej sume. Prílohou
rozhodnutia bol odborný posudok o jeho invalidite z 20. decembra 2016. Vyplynulo z neho, že zdravotný
stav žalobcu bol posúdený jednak na

2 6Sa / 8 / 2 0 1 7 - 2 -

základe vlastného klinického vyšetrenia posudkovým lekárom a jednak na základe neurologického
vyšetrenia z 19. decembra 2016, reumatologického vyšetrenia z 12. decembra 2016 a ortopedického
vyšetrenia zo 14. júna 2016 so záverom, že pri aktuálnom posudzovaní jeho zdravotného stavu bolo

zistené pretrvávanie postihnutia pohybového aparátu, artróza pravého kolenného zhybu s instabilitou
pravého kolena aj vertebrogénny algický syndróm polytopný na podklade degeneratívnych zmien
chrbtice. Môže sa uplatniť na trhu práce v prostredí bez potreby dlhšej chôdze a dlhého státia, pri výkone
ľahkých pomocných prác.

3. Žalobca sa voči prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy v zákonnej lehote odvolal a

namietal, že posudkový lekár pri posudzovaní jeho zdravotného stavu nezohľadnil všetky výsledky z
odborných vyšetrení, najmä posudkovo nezhodnotil poškodenie jeho pravej ruky a ani reumatologickéochorenie. Namietal tiež nedostatočné posudkové zhodnotenie jeho zníženej pracovnej schopnosti pre
ochorenie chrbtice. Tvrdil, že už v minulosti mu bol neprávom odňatý plný invalidný dôchodok.

4. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán v zmysle § 215 ods. 4 ZoSP svojím
rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 24. marca 2017 jeho odvolanie v celom rozsahu zamietol a potvrdil
prvostupňové rozhodnutie podľa § 218 ods. 2 ZoSP.

5. V odôvodnení rozhodnutia zopakoval priebeh administratívneho konania, obsah podaného odvolania,

citoval zákonné ust. § 153 ods. 5, § 71 ods. 1-9 ZoSP a konštatoval, že v odvolacom konaní žalobca
nepredložil dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť posúdenia jeho zdravotného stavu prvostupňovým
orgánom verejnej správy, preto dospel k záveru, že jeho odvolanie nie je dôvodné. Uviedol, že na
základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobcu opätovne posudzovaný posudkovým lekárom
pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom vo Zvolene 2. februára 2017, ktorý zotrval na stanovisku, že
jeho zdravotný stav bol posúdený komplexne a posudkový záver nezmenil. Preto sa posúdením jeho

zdravotného stavu zaoberal aj posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne, pracovisko v Banskej
Bystrici, ktorý posudzoval zdravotný stav žalobcu 7. marca 2017 vychádzajúc z CT vyšetrenia LS
chrbtice, z lekárskych správ z ortopedických, denzitometrických, reumatologických, neurologických,
nefrologických a sonografického vyšetrenia z priebehu rokov 2012, 2015-2017 a z vlastného klinického
vyšetrenia žalobcu a dospel k rovnakému posudkovému záveru ako prvoposudzovateľ. Za rozhodujúce

zdravotné postihnutie žalobcu označil choroby podporného a pohybového aparátu, postihnutie končatín,
uvoľnenie väzivového aparátu pravého kolena s jeho instabilitou aj pri používaní podporného aparátu,
pre ktoré mu v zmysle kapitoly XV., odd. G, pol. 47, písm. c) prílohy č. 4 k ZoSP priznal pokles pracovnej
schopnosti z možného percentuálneho rozpätia 40-50 % na úrovni 50 % a pre pridružené zdravotné
postihnutia mieru jeho zníženej pracovnej schopnosti navýšil podľa § 71 ods. 8 ZoSP o 10 %, na

celkových 60 %. Zároveň konštatoval, že žalobca je naďalej čiastočne invalidný podľa § 37 ods. 3 písm.
a) ZoSZ. Z predložených odborných
2 6Sa / 8 / 2 0 1 7 - 3 -

lekárskych nálezov posudkový lekár vyvodil, že tieto nepreukazujú podstatnú zmenu v zdravotnom stave
žalobcu oproti jeho posudzovaniu v rokoch 2012 a 2013. Konkretizoval, že tak ako v minulosti aj v
súčasnosti je jeho rozhodujúcim zdravotným postihnutím funkčné postihnutie pravého kolena, keď po
úraze v roku 1991 došlo u žalobcu k rozvoju závažnej artrózy s významným funkčným obmedzením,
so sprievodnou deformitou a svalovým úbytkom, avšak v aktuálnych odborných lekárskych nálezoch

nebola preukázaná funkčná zmena postihnutého kolena, preto uvedenému zdravotnému postihnutiu
naďalej zodpovedá 50 % pokles jeho pracovnej schopnosti s tým, že pridružené ochorenia, ktoré
boli posudkovo zhodnotené, samostatne vyššie percento zníženej pracovnej schopnosti v porovnaní
s označeným rozhodujúcim zdravotným postihnutím nedosahujú. V popredí sú bolesti chrbtice na
podklade degeneratívnych zmien, verifikovaných MR vyšetrením už v novembri 2016 bez preukázaného

útlaku okolitých štruktúr. Podľa neurologických nálezov je preukázané zvýšenie napätie svalstva v okolí
chrbtice s obmedzením predklonu, s poklopovou bolestivosťou, čomu by zodpovedalo percentuálne
zhodnotenie zníženej pracovnej schopnosti v zmysle kapitoly XV., odd. E, pol. 3, písm. b) prílohy č. 4
k ZoSP na úrovni 40 %. Porucha citlivosti prvého až tretieho prsta pravej ruky nebola objektivizovaná
v neurologickom ani reumatologickom náleze, z ktorých vyplynulo, že drobné kĺby sú bez zápalových

prejavov, citlivosť a sila stisku je v norme. Ostatné jeho ochorenia sú ambulantne riešené len sporadicky.
Uzavrel, že predložené odborné lekárske nálezy nepreukázali podstatnú zmenu v zdravotnom stave
oproti posudzovaniu v rokoch 2012 a 2013, kedy bol záver posúdenia zdravotného stavu žalobcu
potvrdený aj rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a
zmena v zdravotnom stave nebola preukázaná ani v porovnaní s jeho posúdením v rámci kontrolnej

lekárskej prehliadky realizovanej 4. júna 2015. Na základe uvedeného konštatoval pokles pracovnej
schopnosti žalobcu naďalej na úrovni čiastočnej invalidity a mieru poklesu jeho pracovnej schopnosti v
porovnaní so zdravou fyzickou osobou na úrovni 60 %.

6. Správnou žalobou, doručenou tunajšiemu správnemu súdu 3. apríla 2017 sa žalobca domáhal

preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 24. marca 2017. Namietal, že jeho zdravotný stav
nebol správne posúdený, pretože posudkoví lekári odmietli posudkovo vyhodnotiť poškodenie jeho
pravej ruky účelovo, aby mu nemusel byť navrátený plný invalidný dôchodok. Tvrdil, že posudkoví
lekári nezhodnotili jeho zdravotný stav podľa výsledkov odborných vyšetrení, nachádzajúcich sa v jehozdravotnej dokumentácii. Doplnil, že poškodené má koleno aj chrbticu a predložil súdu neurologický
nález zo 7. novembra 1990, nález všeobecného lekára zo 16. marca 2017, výsledok EMG vyšetrenia z
3. apríla 2017, urologický nález z 31. augusta 2017 a ortopedický nález zo 16. augusta 2017.

7. V písomnom vyjadrení k podanej správnej žalobe z 22. februára 2018 žalovaný zotrval na vecnej
správnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a žiadal, aby krajský súd žalobu podľa § 190 SSP ako
nedôvodnú zamietol. Zopakoval priebeh administratívneho
2 6Sa / 8 / 2 0 1 7 - 4 -

konania spolu s dôvodmi podanej žaloby a uviedol, že skutkové okolnosti, týkajúce sa rozsahu
zdravotného poškodenia žalobcu boli dostatočne ozrejmené posudkovými lekármi a zo skutkového
hľadiska sú úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi ako aj zdravotnou
dokumentáciou. Považoval ich za zhodné vo svojich záveroch, bez nejasností a bez vnútorných

rozporov. Zdôraznil, že po opakovanom posúdení zdravotného stavu žalobcu posudkoví lekári
sociálneho poistenia nezistili takú zmenu v jeho zdravotnom stavu, ktorá by odôvodňovala zmenu
pôvodného posudku o jeho invalidite z čoho vyvodil, že v odvolacom konaní žalobca nepredložil
žiadne dôkazy, ktorými by preukázal nesprávnosť postupu prvostupňového orgánu verejnej správy a
následného rozhodnutia o jeho nároku na invalidný dôchodok.

8. Žalobca nevyužil svoje právo podať k vyjadreniu žalovaného repliku.

9. Na prejednanie veci nariadil správny súd pojednávanie v súlade s ust. § 107 ods. 1 písm. a) SSP
na 18. apríla 2018.

10. Žalobca na pojednávaní zotrval na podanej žalobe. Uviedol, že nesprávne bolo pri posudzovaní jeho
zdravotného stavu vychádzané zo skutočnosti, že je vyučený stolár, pretože on sa vyučil za tesára a túto
prácu nie je schopný vykonávať, pretože pravú ruku má nefunkčnú, čo nebolo posudkovo vyhodnotené.
Neboli zohľadnené ani bolesti jeho ramien preto, že posudkový lekár od neho žiadal RTG snímky, o

ktorých nemal vedomosť, že ich má predložiť a poškodenie chrbtice. Doplnil, že pre poškodenie ľavého
kolena mu bola predpísaná oporná palica.

11. Žalovaný žiadal podanú žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, poukazujúc na závery posudkových
lekárov sociálneho poistenia, ktorí posudzovali stav zdravotných ťažkostí žalobcu v súlade so zákonom

a podľa kompetencií, ktoré im zo zákona vyplývajú. Vyjadrili sa ku všetkým jeho zdravotným ťažkostiam,
takže tvrdenie žalobcu, že nebolo zhodnotené poškodenie, resp. bolestivosť jeho ramien, či pravej
ruky, nebolo dôvodné, pretože tieto ochorenia boli posudkovo zhodnotené v rámci jeho pridružených
zdravotných ťažkostí. Posudkoví lekári zdôvodnili aj priznanú percentuálnu mieru jeho zníženej
pracovnej schopnosti.

12. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa
rozhodovalo v správnom konaní. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov
verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda
posúdiť, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok, vymedzených žalobou,

rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohu súdu je posúdiť, či si orgán
verejnej správy zadovážil dostatok skutkových dokladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci
skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom
predpísané
2 6Sa / 8 / 2 0 1 7 - 5 -

náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánov verejnej správy, ktorý
predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia (porovnaj závery NS SR sp. zn. 2Sžo 32/2014).

13. Správna žaloba žalobcu je špecifickou správnou žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená
v III. časti Správneho súdneho poriadku (ďalej SSP). Z koncepcie právnej úpravy správnych žalôb v
sociálnych veciach vyplýva, že k správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach pristupujú
správnesúdyvzásadeneformálne.Podľa§134ods.1SSPjesprávnysúdviazanýrozsahomadôvodmižaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v § 134
ods. 2 SSP. Patrí medzi ne aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, ak
je žalobcom fyzická osoba. Aj podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny

súd viazaný žalobnými bodmi.

14. Vychádzajúc z uvedeného správny súd preskúmal rozhodnutie žalovaného aj postup, ktorý mu
predchádzal nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe ale komplexne, v celom rozsahu
a dospel k záveru, že správna žaloba bola dôvodná, preto v súlade s ust. § 191 ods. 1 písm. f) SSP

zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a v súlade s ust. § 191 ods. 4 SSP mu vrátil vec na
ďalšie konanie.

15. Podľa § 263 ods. 1 ZoSP invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok, ktoré boli priznané
podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, sa považujú po 31. decembri 2003 za invalidný
dôchodokpodľatohtozákonavsume,vakejpatrilik31.decembru2003avyplácajúsaajpotomtodniza

podmienok ustanovených predpismi účinnými do 31. decembra 2003, ak tento zákon neustanovuje inak.

16. Podľa § 112 ods. 4 ZoSP dávka sa vypláca vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce
na nárok na výplatu dávky.

17. Podľa § 71 ods. 4 ZoSP pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečba
a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia

pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
18. Podľa § 195 ods. 1 ZoSP organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia
postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel obstará potrebné podklady
na rozhodnutie.

19. Podľa §191 ods. 1 písm. f) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté
2 6Sa / 8 / 2 0 1 7 - 6 -

rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak skutkový stav, ktorý

vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s
administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu.

20. V konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o dávkach sociálneho poistenia, v
rámci ktorých sa rozhoduje o invalidnom dôchodku (§ 13 ods. 2 písm. b) bod 1 ZoSP) je nevyhnutnou

požiadavkou dôsledné objasnenie zdravotného stavu žiadateľa o dávku z hľadiska zachovania miery
jeho pracovnej schopnosti. Dokazovanie sa vykonáva v zmysle ust. §§ 196 a nasl. ZoSP, pričom jednými
zdôkazovsúajodbornéposudkyvydanévrámcilekárskejposudkovejčinnostidôchodkovéhopoistenia,
ktorá zahŕňa aj posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť (§ 153 ods. 3 písm. a) ZoSP).

21. Súdy v rámci správneho súdnictva nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali záver o tom, či ide
o invalidnú osobu, do akej miery je ich pracovná schopnosť znížená, ani nevyslovujú odborný záver
ohľadom medicínskych otázok. Posudzujú len to, či posudky ako podklad rozhodnutia o nároku na
invalidný dôchodok sú úplné, objektívne, logické a presvedčivé a či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi

odborných lekárskych vyšetrení (pozri rozhodnutie NS SR sp.zn. 9SžSo 16/2014 z 28. októbra 2015).

22. Predmetom preskúmavacieho konania bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie
prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorým bola žaloba žalobcu o zvýšenie sumy jeho invalidného
dôchodku zamietnutá.

23. V administratívnom konaní bolo zistené, že za invalidného bol uznaný dňom 10. februára 1992 podľa
§ 29 ods. 2 písm. a) Zákona č. 100/1988 Z.z. o sociálnom zabezpečení (ďalej „ZoSZ“) pre stav po
zlomeninethibiae,riešenejosteosyntézou,ktorúutrpelvdôsledkuúrazuzo7.apríla1991.Privznikujehoinvalidity pretrvávala deformácia pravého kolenného kĺbu s obmedzenou pohyblivosťou a hypotrofiou
stehnového svalstva, bez poškodenia meniskov. Dňom 29. marca 1994 došlo k zmene jeho invalidity na
invaliditu čiastočnú v zmysle § 37 ods. 2 písm. a) ZoSZ s tým, že je schopný vykonávať pôvodné alebo

iné rovnako kvalifikované zamestnanie len za zvlášť uľahčených pracovných podmienok. Dôvodom
jeho čiastočnej invalidizácie bolo to isté zdravotné postihnutie, ktoré si po ukončenej liečbe vyžadovalo
šetrenie, bez nadmerného fyzického zaťaženia. Odvtedy bol opakovane posudzovaný jeho zdravotný
stav jednak podľa zákonných a medicínskych kritérií upravených v zákone č. 100/1988 Zb. o sociálnom
zabezpečení aj podľa medicínskych kritérií upravených v zákone č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení

(ďalej „ZoSP“) a bola zachovaná jeho čiastočná invalidita podľa zákona o sociálnom zabezpečení s tým,
že bol konštatovaný vznik jeho invalidity podľa zákona o sociálnom poistení dňom 6. mája 2009. Naďalej
mu je vyplácaný invalidný dôchodok priznaný podľa zákona o sociálnom zabezpečení, pretože
2 6Sa / 8 / 2 0 1 7 - 7 -

svojou výškou prevýšil novopriznaný invalidný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení. Následne
sa opakovane podanými žiadosťami domáhal zvýšenia sumy invalidného dôchodku a jeho žiadostiam
nebolo vyhovené s tým, že nedošlo k takej zmene v jeho zdravotnom stave, ktorá by odôvodňovala
zmenu posúdenia jeho zdravotného s následným vznikom nároku na zvýšenie sumy dôchodkovej dávky.

24. V podanej žalobe žalobca v podstate namietal nezákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia
a konania, ktoré mu predchádzalo, pretože zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo
nedostačujúce na riadne posúdenie veci, keď tvrdil, že neboli posudkovo zohľadnené všetky jeho
zdravotné ťažkosti a výsledky z odborných vyšetrení a tiež, že vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci, pretože zníženie jeho pracovnej schopnosti pre ochorenie chrbtice nebolo dostatočne

posudkovo zhodnotené.

25. Odborné lekárske nálezy, z ktorých posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne pri posudzovaní
zdravotného stavu žalobcu vychádzal a ktorého odborný posudok o invalidite bol podkladom pre vydanie
žalobou napadnutého rozhodnutia, neboli súčasťou administratívneho spisu.

26. Rozhodnutie orgánu verejnej správy je výsledkom príslušného administratívneho konania, preto
musí vychádzať zo skutkového stavu, zisteného dokazovaním a vyplývajúceho z administratívnych
spisov. Rozhodnutie žalovaného bolo nezákonné, pretože skutkový stav, na ktorom žalovaný založil
žalobou napadnuté rozhodnutie nemal vzhľadom na chýbajúcu zdravotnú dokumentáciu oporu v

administratívnom spise, čo bolo dôvodom na zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia podľa § 191
ods. 1 písm. f) Správneho súdneho poriadku a uznania dôvodnosti podanej žaloby, pri posudzovaní
ktorej nebol správny súd viazaný žalobnými bodmi (pozri bod 13 ). Dôsledkom uvedeného bola tá
skutočnosť, že bez možnosti oboznámiť sa so závermi odborných lekárov v odborných vyšetreniach,
ktoré boli podkladom pre posudkové zhodnotenie zdravotného stavu žalobcu a jeho zníženej pracovnej

schopnosti nemohol krajský súd vecne preskúmať, či posudky posudkových lekárov, ktoré boli
podkladom pre vydanie žalobou napadnutého i jemu predchádzajúceho rozhodnutia orgánu verejnej
správy boli úplné, objektívne, logické a presvedčivé a teda, či orgán verejnej správy postupoval v súlade
s ust. § 195 ods. 1 a 3 ZoSP a zistil skutočný stav veci presne a úplne a na jeho základe dospel k
zákonnému rozhodnutiu.

27. V ďalšom konaní žalovaný opätovne rozhodne o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému
rozhodnutiu na základe riadne a úplne zisteného skutočného stavu veci na základe potrebných
podkladov na rozhodnutie, t.j. kompletnej zdravotnej dokumentácie žalobcu, ktorá bude súčasťou jeho
administratívneho spisu. Objasní všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či budú svedčiť

v prospech alebo v neprospech účastníka konania (195 ods. 3 ZoSP). Vykoná aj také dôkazy, ktoré
žalobca nenavrhol, ak budú
2 6Sa / 8 / 2 0 1 7 - 8 -

potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci a vykonané dôkazy vyhodnotí jednotlivo aj vo
vzájomných súvislostiach (§§ 196 ods.6, ods.7 ZoSP). Odborným, vecným a zrozumiteľným spôsobom
sa vysporiada so všetkými námietkami žalobcu, ktoré prednášal ohľadom neúplného a nesprávneho
zhodnotenia jeho zdravotných ťažkostí tak, aby bolo jeho rozhodnutie preskúmateľné, tj. uvedie, akýmiúvahami sa pri hodnotení dôkazov, na základe ktorých rozhodoval, riadil (§209 ods. 4 ZoSP). V tejto
súvislosti dáva správny súd žalovanému do pozornosti tú skutočnosť, že kritéria pre vyhodnotenie
zostávajúcej pracovnej schopnosti poistenca podľa Zákona o sociálnom zabezpečení a podľa Zákona

o sociálnom poistení nie sú zhodné, pretože kým podľa Zákona o sociálnom zabezpečení sa pokles
pracovnej schopnosti poistenca posudzuje komplexne, pre určenie miery zníženej pracovnej schopnosti
podľa Zákona o sociálnom poistení je rozhodujúce jedno, najzávažnejšie zdravotné postihnutie, tj. také,
ktoré sa najvyššou mierou podieľa na znížení pracovnej schopnosti poistenca a pridružené zdravotné
ťažkosti možno zohľadniť len 10 % navýšením miery jeho zníženej pracovnej schopnosti. V posudku

posudkového lekára, ktorý bude podkladom pre vydanie rozhodnutia musí byť s ohľadom na všetky
posudkové a zákonné kritériá, vyplývajúce z oboch právnych noriem aj z prílohy č. 4 k Zákonu o
sociálnom poistení konkrétne medicínsky vyhodnotené každé zdravotné postihnutie žalobcu jednotlivo
podľa záverov odborných vyšetrení a to s ohľadom na predmet konania, tj. žiadosť o zvýšenie sumy
dôchodkovej dávky. Pre rozhodnutie o nej je podstatné zistenie, či došlo alebo nedošlo k zmene v
zdravotnom stave poistenca, preto je potrebné konkrétne výsledky objektívnych odborných nálezov z

predchádzajúceho obdobia (v čase čiastočnej invalidizácie žalobcu) porovnať s objektívnymi nálezmi z
posledného obdobia (1-2 roky späť). Konštatovanie, že nedošlo k zmene zdravotného stavu poistenca
bez jeho konkrétneho posudkového vyhodnotenia z vecného a časového hľadiska by nenapĺňalo
zákonnú požiadavku preskúmateľnosti rozhodnutia, pretože by neobsahovalo konkrétne skutkové
zistenia a ich vyhodnotenie, t.j. konkrétne úvahy orgánu verejnej správy (posudkového lekára) pre

konštatovanie existencie, resp. neexistencie zmeny v zdravotnom stave poistenca. V novom konaní
orgán verejnej správy zoberie do úvahy a posudkovo vyhodnotí aj výsledok EMG vyšetrenia z 3. apríla
2017 a prípadne ďalšie odborné lekárske nálezy, ak ich žalobca predloží a prípadne aj také, ktoré orgán
verejnej správy zabezpečí pre presné a úplné zistenie skutočného stavu veci.

28. Námietkou žalobcu, že mu v minulosti bol neprávom odňatý invalidný dôchodok sa správny nemohol
zaoberať, pretože predmet preskúmavacieho konania správneho súdu je daný obsahom, tj. výrokom
žalobou napadnutého rozhodnutia, ktorým nebolo rozhodnutie o odňatí invalidného dôchodku.

29. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP s tým, že úspešný žalobca

v súvislosti s týmto konaním žiadne trovy neuplatňoval.

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná
sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí
podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia.

Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský
súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi
doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov
podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,

správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.