Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Martin

Judgement was issued by JUDr. Mária Gazdačková

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10Csp/166/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717210741
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2018:5717210741.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu Intrum Slovakia

s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, IČO: 35 831 154 právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom,
advokátom, so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, IČO: 37 927 795 proti žalovanému Z.Q. G., J..
XX.XX.XXXX, G. H. XXXX/XX, XXX XX S., v konaní o zaplatenie 913,83 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je žalobcovi povinný zaplatiť 913,83 € spolu
- s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 544,01 € od 22.07.2015 do zaplatenia,
- s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 369,82 € od 25.08.2015 do zaplatenia

všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má proti žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 21.08.2017 sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia
sumy913,83€spolus5,05%úrokomzomeškaniaročne,zosumy544,01€od22.07.2015dozaplatenia

a zo sumy 369,82 € od 25.08.2015 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že pohľadávku proti žalovanému nadobudol, na
základe zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorú uzavrela spoločnosť Q. N., N..V..Q.., ako postupca
a žalobca ako postupník, dňa 28.11.2016. Pohľadávka predchodcu žalobcu mu vznikla, na základe
zmluvy o poskytovaní verejných služieb uzatvorenej podľa ust. § 44 Zákona č. 351/2011 Z. z. o
elektronických komunikáciách. Na základe tejto zmluvy postupca žalovanému sprístupnil verejné

elektronickékomunikačnéslužbyažalovanýsazaviazalzaposkytovanietýchtoslužiebplatiť,dohodnutú
cenu v zmysle cenníkov telekomunikačného operátora. Právny predchodca žalobcu poskytnuté služby
vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 1104756601, ktorá bola zročná dňa 24.08.2015 v sume 369,82 € a
faktúru č. 1102651461, ktorá bola zročná dňa 21.07.2015 v sume 544,01 €. Napriek doručenia faktúr,
žalovaný svoj dlh voči predchodcovi žalobcu, nezaplatil.

3. K žalobe žalobca pripojil zmluvu o postúpení pohľadávok uvádzanú v žalobe, špecifikáciu pohľadávky,

faktúry uvedené v žalobe, ale aj zmluvu o poskytovaní verejných služieb, zo dňa 17.04.2013.

4. Súd vo veci rozhodoval najskôr vydaním platobného rozkazu sp. zn. 10Csp/166/2017 zo dňa
26.09.2017. Proti platobnému rozkazu však podal odpor žalovaný.5. Žalovaný v tomto odpore zo dňa 24.10.2017 súdu oznámil, že pohľadávku žalobcu neuznáva a nárok
je nedôvodný a neopodstatnený.

Tvrdil, že žalobca uplatňuje nárok voči nemu bez právneho dôvodu a v rozpore s Ústavou Slovenskej
republiky.
Žiadal, aby súd podrobil zmluvu súdnej kontrole z úradnej povinnosti a rozhodol, že všetky neprijateľné
zmluvné podmienky, o ktorých spotrebiteľ mal byť zo strany dodávateľa náležite poučený, nie sú
pre spotrebiteľa záväzné. V súvislosti s touto skutočnosťou citoval aj Európsku smernicu 90/13EHS

o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a ustanovenia Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľských zmluvách.
Tvrdil, že predložená zmluva bola formulárová a on nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Tvrdil, že každá
spotrebiteľskázmluvamusíobsahovaťpresnéurčenieúčastníkovzmluvy,presnezapísanúaposkytnutú
sumu úveru, alebo pôžičky, cenu alebo odplatu a to pevnou sumou, alebo splátkou, percento úrokovej
splátky, počet splátok, čas dokedy zmluva trvá a dátum konečnej splatnosti.

Odvolával sa na tú skutočnosť, že všeobecné, obchodné podmienky sú neúčinné, ak nie sú podpísané a
upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti a oznámenie nemožno nazvať zákonné, ale fiktívne.
Zo strany dodávateľa ide o diskrimináciu jeho, ako spotrebiteľa teda žalovaného. Skutočnosť, že
dôkazné bremeno leží na strane žalobcu, znamená, že žalobca musí preukázať, že dlh nezaplatil.
Navrhol vykonať dôkazy a to predložiť spotrebiteľskú zmluvu, oznámenie o mimoriadnej splatnosti a

vychádzaniedoručenia.Naviacuviedol,žepostúpeniepohľadávkyjeneplatnýprávnyúkon.Pretožiadal,
aby súd zrušil platobný rozkaz, po preskúmaní zmluvy nariadil, že spotrebiteľská zmluva je bezúročná
a bez poplatkov, odmietol žalobný návrh žalobcu ako nedôvodný, a zaviazal žalobcu na úhradu trov
konania.

6. Z podaného odporu už v tomto štádiu konania bolo súdu zrejmé, že žalovaný zjavne nepochopil
podstatu žaloby, ale ani podstatu uzatvorenej zmluvy o ktorej odvíjal žalobca svoje nároky, nakoľko
tieto boli odvíjané nie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ale od zmluvy o poskytovaní verejných
elektronických komunikačných služieb, ktoré boli poskytované na základe zákona č. 351/2011 Z.
z. o elektronických komunikáciách. Inak povedané od zmluvy, na základe ktorej mobilný operátor

žalovanému poskytoval telekomunikačné služby, prostredníctvom mobilného telefónu.

7. Vzhľadom na podaný odpor, súd uznesením sp. zn. 10Csp/166/2017 zrušil platobný rozkaz podľa ust.
§ 267 ods. 3 C. s. p., súčasne potom súd vyzval žalobcu, aby sa k odporu žalovaného vyjadril.

8. Na odpor žalovaného reagoval žalobca podaním zo dňa 16.11.2017, kde uviedol, že jeho
predchodca so žalovaným uzavrel zmluvu o poskytnutí verejných služieb podľa zákona č. 351/2011
Z. z. o elektronických komunikáciách, a tieto služby boli žalovanému riadne poskytnuté. Z faktúry č.
1104756601, ktorá bola splatná dňa 24.08.2015 si žalobca uplatnil len poplatky za hovorné a dodatkové
služby, neuplatnil si sumu 44 €. Rovnako z faktúry č. 1102651461, ktorá bola zročná 21.07.2015 si

žalobca neuplatňuje sumu 200 €, len hovorné a dodatkové služby v postúpenej sume 544,01 €. Poplatky
za obmedzenie služieb, za odpojenie a za vystavené upomienky nie sú predmetom žaloby. Zároveň si
neuplatňuje žalobca ani zmluvnú pokutu. Na základe vyššie uvedených skutočností považuje žalobca za
nesporné, že medzi predchodcom žalobcu a žalovaným došlo k uzavretiu platnej zmluvy o poskytovaní
verejných, telekomunikačných služieb. Tento právny vzťah je vzťahom spotrebiteľským a napriek tomu,

že predmetná zmluva je štandardnou alebo dokonca formulárovou zmluvou, pre jej uzavretie je potrebná
vôľa zákazníka.

9. Zmluva je uzavretá podľa ust. § 44 Zákona o elektronických komunikáciách, v zmysle ktorého zmluvou
o poskytnutí verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej

sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú
súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná, to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú, to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho

zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa § 44 ods. 2 citovaného zákona, zmluva o poskytovaní verejných služieb musí okrem identifikácie
zmluvných strán popisu poskytovanej služby, možnosti účastníkov zverejniť resp. nezverejniť osobnéúdaje v telefónnom zozname, obsahovať podrobnosti o cenách, informácie o termíne a spôsobe
fakturácie, spôsob odškodnenia aj spôsob urovnávania sporov.
Nakoľko v predmetnom prípade sa nejedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ale o zmluvu o

poskytovaní verejných služieb, predmetná zmluva nemôže obsahovať informácie o úvere resp. pôžičku,
počet a termín splátok, úrokovú sadzbu a iné poplatky.

10. Právny predchodca žalobcu mal naviac snahu a vôľu vyriešiť úhradu pohľadávky mimosúdne, a
to listom, ktorý nazval pokus o zmier zo dňa 29.08.2015, ktorým žiadal okamžitú úhradu dlžnej sumy.

Žalovaný však na predmetný list nereagoval.

11. Právny zástupca žalobcu poukázal na skutočnosť, že v zmysle hmotného práva nedošlo k zániku
postúpenej pohľadávky, nakoľko žalovaný do dnešného dňa neuhradil žalobcovi ani pôvodnému
veriteľovi túto pohľadávku. Preto je žalobca vecne legitimovaný na uplatnenie nároku voči žalovanému.
Hmotnoprávnym základom pre právne následky zmeny v osobe veriteľa pri postúpení pohľadávky

vyplývajú z ust. § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý vyžaduje na platné postúpenie pohľadávky
písomnú zmluvu o postúpení pohľadávky, k platnosti ktorej sa súhlas dlžníka nevyžaduje. Teda takáto
zmluva môže byť uzavretá aj proti vôli dlžníka.
Žalobca ju predložil a preto preukázal svoju aktívnu legitimáciu v spore.

12. Toto vyjadrenie žalobcu bolo doručené žalovanému s výzvou súdu, aby sa k nim vyjadril do 15. dní
od doručenia výzvy, dňa 01.12.2017. Žalovaný však na výzvu súdu nereagoval a k vyjadreniu žalobcu sa
nevyjadril, v dôsledku čoho súd vyvodil záver, že právnu argumentáciu a skutkové tvrdenia žalobcu už
žalovaný nenamieta, v dôsledku čoho skutkové tvrdenia žalobcu súd považoval za nesporné v zmysle
ust. § 151 ods. 1 C. s. p.

13. V zmysle § 297 písm. b/ C. s. p. v spojení s ust. § 219 ods. 3 C. s. p. dňa 28.02. 2018 súd verejne
vyhlásil vo veci samej rozsudok bez nariadenia pojednávania.

14. Pri svojej rozhodovacej činnosti súd vychádzal z listinných dôkazoch, ktoré žalobca pripojil do

súdneho spisu.

15. Súd mal nepochybne preukázané, že žalovaný ako účastník a obchodná spoločnosť Y. N., N..V..Q..
M. Y., D.J. XX, XXX XX G. (O. K. K. Q. S. Q. N., N..V..Q..), dňa 17.04.2013 uzavreli podľa § 44
Zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, zmluvu o

poskytovaní verejných služieb. Táto zmluva podľa presvedčenia súdu a v súlade s tvrdením žalobcu
mala všetky náležitosti vyžadované v ust. § 44 Zákona o elektronických komunikáciách označovala
zmluvné strany a fakturačnú adresu žalovaného, ako aj poskytované služby za pomoci SIM karty, čísla
tam uvedeného, v programe služieb O2 Fér s platbou na faktúru, a s dátumom aktivácie od 17.04.2013.
Strany dohodli inkasný spôsob platby. V článku 9 zmluva obsahovala spoločné ustanovenia, z ktorých

vyplývalo, že súčasťou zmluvy sú aj všeobecné podmienky pre poskytovanie verejných, elektronických,
telekomunikačných služieb mobilného operátora, ale aj záväzok žalovaného platiť za poskytnuté služby
v zmysle cenníka, a to spôsobom dohodnutým, teda prostredníctvom zasielania elektronickej faktúry
na e-mail, ktorý žalovaný v zmluve uviedol.

16. Nesporne bolo preukázané, že žalovanému telekomunikačný operátor zaslal faktúru č. 1104756601,
za zúčtovacie obdobie od 01.07.2015 do 31.07.2015, ktorou mu vyúčtoval hlasové a nehlasové služby
v celkovej výške 342,63 € bez DPH a s DPH vo výške 369,82 €. Faktúra bola zročná k 24.08.2015,
avšak žalovaný nereprodukoval dôkaz, že by ju bol zaplatil v lehote zročnosti predchodcovi žalobcu
resp. neskôr ku dňu vyhlásenia rozhodnutia rozsudku súdu. Preto s úhradou tejto sumy bol žalovaný,

odo dňa nasledujúceho po zročnosti faktúry, teda od 25.08.2015, v omeškaní.

17. Ďalej bolo nesporne preukázané, že predchodca žalobcu žalovanému vystavil za zúčtovacie
obdobie od 01.06.2015 do 30.06.2015 faktúru č. 1102651461, ktorá bola zročná k 21.07.2015, a ktorou
žalovanému vyúčtoval okrem iného hovorné a dodatkové služby v celkovej výške 744,01 €, z ktorej

sumy si žalobca uplatňuje sumu 544,01 €. Opäť nebol produkovaný dôkaz preukazujúci, že by žalovaný
v lehote zročnosti tejto faktúry, alebo neskôr ku dňu vyhlásenia rozsudku, bol uplatnenú sumu z tejto
faktúry zaplatil. V dôsledku tejto skutočnosti je žalovaný s úhradou sumy 544,01 € v omeškaní od
22.07.2015.18. Žalobca následne do spisu pripojil aj zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorú uzavrela obchodná
spoločnosť Q. N., N..V..Q.., N. N. I. G. ako postupca so žalobcom ako postupníkom, dňa 28.11.2015.

V dôsledku postúpenia pohľadávky spoločnosti O2 voči žalovanému, ktorá bola inak špecifikovaná
v prílohe zmluvy o postúpení pohľadávky, sa žalobca vo vzťahu k žalovanému stal novým veriteľom
pohľadávky v súlade s ust. § 524 Občianskeho zákonníka. Žalobca je preto vecne legitimovaný uplatniť
proti žalovanému nároky za vyúčtované poskytnuté telekomunikačné služby vo vyššie uvádzanom
období. Keďže žalovaný neprodukoval dôkaz, že ich zaplatil, či už predchodcovi žalobcu, alebo neskôr

žalobcovi, súd ho k tomu zaviazal. Nárok žalobcu na zaplatenie týchto súm nachádza oporu v samotnej
zmluve o poskytovaní verejných služieb, ktorej vyplynul záväzok účastníka platiť za vyúčtované služby,
na základe elektronickej faktúry ich cenu vyúčtovanú, podľa platného cenníka mobilného operátora.

19. Súd nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by zmluva uzavretá so žalovaným a mobilným operátorom
bola neplatná. Žalovaný už neargumentoval proti stanovisku žalobcu, ktoré žalobca podal k jeho odporu

a pokiaľ ide o skutočnosti, ktoré žalovaný konštatoval v podanom odpore proti platobnému rozkazu,
tie vychádzali z jeho mylnej predstavy, že nároky voči nemu sú uplatňované zo zmluvy o poskytnutí
spotrebiteľského úveru. Je zrejmé, že žalovaný sa pravdepodobne dôsledne neoboznámil, jednak s
podanou žalobou a ani s jej prílohami, ktoré mu boli zasielané spolu s platobným rozkazom.

20. Súd žalobcovi priznal v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3
Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., aj úroky z omeškania, a to o vždy odo dňa, ktorý
nasledoval po zročnosti, tej ktorej faktúry. Výška úrokov z omeškania je o 5 %-lnych bodov vyššia, ako
základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu.

21. Súd, preto žalobu považoval za plne dôvodnú, a preto jej v celom rozsahu vyhovel.

22. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 C. s. p., tak že úspešnému žalobcovi proti
neúspešnému žalovanému, priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

23. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia

rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.