Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 7, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/89/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113217068
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedláčková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1113217068.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek

senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Haitovej v právnej veci žalobcu: SCHETELIG CE s.r.o.,
Železničná 961, Vlčany, IČO: 36 565 334, zast.: Mgr. Peter Mesároš, advokát, Bottova 34, Nitra proti
žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, Bratislava, IČO:
31 595 545 o zaplatenie sumy 154,17 eur s prísl. a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava I, č.k. 33Cb/99/2013-77 zo dňa 2.12.2015 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č.k. 33Cb/99/2013-77 zo dňa 2.12.2015
p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
154,17 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne od 28.3.2013 do zaplatenia. Súčasne
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 15.5.2013
domáhal zaplatenia sumy zaplatenia 154,17 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne od

28.3.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že je vlastníkom
motorového vozidla zn. Renault Master, EČV: Z. XXXAV, ktorému na čelné sklo dňa 21.1.2013 z
predchádzajúceho vozidla EČV: G. XXXDB vo vlastníctve O.. O. A. ako konateľa spoločnosti Flóra obal
s.r.o., Hurbanovo - Bohatá odletel kameň a poškodil čelné sklo. Žalobca si čelné sklo nechal vymeniť v
servise O. H., Neded 269, IČO: 43 058 574, ktorý si vyúčtoval na základe faktúry č. 2013011 sumu 185
eur vrátane DPH. Žalovaný pri likvidovaní poistnej udalosti nepriznal žalobcovi výšku škody, pretože mal
za to, že vodič predchádzajúceho vozidla nezodpovedá za vzniknutú škodu, nakoľko si počas prevádzky

vozidla nemôže byť vedomý odskočenia kameňa.

3. Prvoinštančný súd mal v prejednávanej veci mal za preukázaný skutkový stav, ktorý deklarovali
účastníci dopravnej nehody, a to tak, že pri prevádzke motorového vozidla EČV: G. XXXDB došlo
k spôsobeniu škody na motorovom vozidle žalobcu, a to odletením kameňa spod kolies motorového
vozidla EČV: Z. XXXAV, ktoré bolo v danom čase (ku dňu 21.1.2013) povinne zmluvne poistené u
žalovaného. Aj keď žalovaný namietal skutočnosti uvedené v zázname o dopravnej nehode, súd prvej

inštancie mal pri hodnotení uvedeného dôkazu za to, že je hodnoverný a spochybnenia žalovaného sú
iba účelové. Správa o nehode bola vyplnená a podpísaná obidvoma účastníkmi nehody spôsobilými
na právne úkony, a to bezprostredne po nehode, kedy si je človek najlepšie vedomý, akým spôsobom
viedol motorové vozidlo a či s poukazom na okolnosti miesta a času mohlo k škode dôjsť. SámO.. A. O.Á., vodič vozidla EČV: G. XXXDB pri nahlásení škodovej udalosti dňa 28.1.2013 uviedol,
že odskočil kameň od jeho vozidla a poškodil čelné sklo, ktoré prasklo na vozidle EČV: Z. XXXAV.
Zhodne s ním nahlásil, resp. si uplatnil dňa 11.2.2013 žalobca škodu, ktorá vznikla v súvislosti s

prevádzkou vozidiel EČV: Z. XXXAV a EČV: G. XXXDB, kedy pri predbiehaní odleteli od vozidla EČV:
G. XXXDB kamienky, ktoré poškodili čelné sklo na dvoch miestach, pričom potvrdil, že iné vozidlo sa
v čase nehody na ceste nenachádzalo. Z obidvoch zhodných písomných prehlásení je zrejmá časová
(21.1.2013 - 9,20 hod) aj miestna súvislosť (cesta Dlhá nad Váhom - Šoporňa, smer Šoporňa). Konajúci
súd preto námietku žalovaného, ktorý nebol účastníkom dopravnej nehody, resp. škodovej udalosti o

nepreukázaní zodpovednosti jeho poisteného za škodu, považoval za nedôvodnú. Súčasne doplnil, že
žalovaný v tomto smere nenavrhol vykonať žiaden dôkaz. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu,
že v prípade škody spôsobenej kameňom vymrštením spod kolesa idúceho motorového vozidla ide o
škodu spôsobenú okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke motorového vozidla. Okolnosťou nemajúcou
pôvod v prevádzke motorového vozidla je taký predmet alebo skutočnosť, ktorých danosť nemá súvis
s prevádzkou, avšak je v príčinnej súvislosti so škodou spôsobenou prevádzkou motorového vozidla,

no prevádzka nie je sama spôsobilá takúto škodu spôsobiť bez toho, aby s týmto predmetom alebo
skutočnosťou prišla do stretu. Teda bez pohybu motorového vozidla, t.j rotácie kolies vozidla, by nedošlo
k odskočeniu kameňa, a z toho dôvodu sa jedná o okolnosť majúcu pôvod v prevádzke motorového
vozidla. Uvedené podporuje i stanovisko č. 135, ktoré zaujalo občianskoprávne kolégium Najvyššieho
súdu SR 3. júna 2014 pod sp. zn. Cpj 5/2014. Tejto zodpovednosti sa s poukazom na uvedené a v zmysle

§428 veta prvá Občianskeho zákonníka nemožno zbaviť. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že v
konaní boli všetky predpoklady tohto druhu osobitnej zodpovednosti zo strany žalobcu preukázané, teda
základom bola existencia okolnosti spočívajúcej v osobitnej povahe prevádzky vozidla, v dôsledku ktorej
došlo ku škode a škoda vznikla na čelnom skle poškodeného motorového vozidla žalobcu odskočením
kamienkov spod kolies škodcu a škoda, ktorá žalobcovi vznikla, predstavuje sumu 154,17 eur bez DPH.

Zároveň výšku škody žalovaný nenamietal, preto ju konajúci súd považoval za nespornú. Pokiaľ ide o
splnenie tretej podmienky, teda existencie príčinnej súvislosti, túto mal prvoinštančný súd preukázanú
zo záznamu o dopravnej nehode a nahlásení škodovej udalosti oboma vodičmi nehody, keď obaja vodiči
výslovne zhodne konštatovali, že ku škode došlo odskočením kamienkov spod kolies vozidla poisteného
u žalovaného, a preto o existencii príčinnej súvislosti súd nemal pochybnosti. Pokiaľ žalovaný spochybnil

tieto skutočnosti, v konaní nepredložil ani neoznačil žiadne dôkazy, ktoré by vyvrátili, že k vzniku škody
došlo iným spôsobom, než ktorý uvádzal žalobca a škodca v zázname o dopravnej nehode. Pokiaľ ide
o skutočnosť, či mohol škodca objektívne škode zabrániť, žalovaný nenavrhol vykonať žiaden dôkaz,
a preto súd ani nemohol posudzovať, či škodca vyvinul všetko objektívne možné úsilie, ktoré možno
požadovať, aby zabránil vzniku škody, a preto sa súd prvej inštancie ohľadne možnej aplikácie § 428

druhá veta Občianskeho zákonníka nezaoberal, nakoľko žalovaný vo svojich vyjadreniach ani žiaden
dôkaz na vypočutie vodiča, t.j. škodcu nenavrhoval a zároveň ide o zodpovednosť, ktorej sa nemožno
zbaviť, resp. sa z nej vyviniť v zmysle § 428 veta prvá Občianskeho zákonníka. S poukazom na uvedené
skutočnosti žalobe v celom rozsahu vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
(účinného do 30.6.2016).

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm.
d) a f) O.s.p. (účinného do 30.6.2016). Namietal, že v danom prípade neboli splnené všetky predpoklady
zodpovednosti za škodu, najmä nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi osobitnou povahou
prevádzky a vzniknutou škodou. Podľa názoru žalovaného nie je z hľadiska preukázania uplatneného

nárokupostačujúcetvrdeniažalobcuakopoškodenéhoanisúhlasnétvrdeniavodičamotorovéhovozidla
žalobcu a vodiča motorového vozidla poistného u žalovaného o existencii príčinnej súvislosti medzi
osobitnou povahou prevádzky a vzniknutou škodou vyjadrené v správe o dopravnej nehode, bez
predloženia ďalších dôkazov, ktoré tvrdené skutočnosti jednoznačne preukazujú. Žalovaný zastáva
názor, že prihliadnuc ku všetkým okolnostiam nemôže vodič motorového vozidla, prevádzkou ktorého

údajne bola spôsobená škoda, jednoznačne potvrdiť alebo vyvrátiť vznik zodpovednosti za škodu, ako aj
samotnú škodu v danom čase a na danom mieste. Ďalej uviedol, že vodič motorového vozidla si počas
jeho prevádzky nemôže byť vedomý odskočenia predmetu od vedného motorového vozidla, a teda nie je
možné objektívne preukázať, že predmet, ktorý údajne poškodil čelné sklo na poškodenom motorovom
vozidle, bol vymrštený prevádzkou motorového vozidla poisteného. Vzhľadom na uvedené skutočnosti

sažalovanýnestotožňujesozáveromprvoinštančnéhosúduvotázkepreukázanianárokužalobcu,resp.
preukázania, že ku škode došlo v príčinnej súvislosti s vymrštením kameňa spod kolies motorového
vozidla povinne poisteného u žalovaného. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhoval, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietne.5. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 25.2.2016 uviedol, že v zmysle § 427 ods. 1
Občianskeho zákonníka ide o objektívnu zodpovednosť, pri ktorej sa neskúma a ani sa nevyžaduje

zavinené konanie. V záujme tretích osôb sa riziko z prevádzky prenáša výlučne len na prevádzkovateľa.
Súčasne poukázal na Stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
3. júna 2014, Cpj 5/2014. Žalobca má za to, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že k poškodeniu
čelného skla došlo práve odskočením kamienkov spod kolies motorového vozidla poisteného u
žalovaného. Skutkový priebeh je jednoznačne zachytený v zázname o dopravnej nehode, ktorý vo

vzájomnej zhode vyplnili a vlastnoručne podpísali účastníci škodovej udalosti. Na základe vykonaného
dokazovania nie je možné dospieť k inému skutkovému záveru, ako k nemu dospel súd prvej inštancie v
rámci svojej rozhodovacej činnosti. Žalovaný nebol účastníkom škodovej udalosti a rovnako v žiadnom
ohľade nenavrhol v rámci súdneho konania vykonať žiadne dôkazy, ktoré by mali potvrdiť jeho tvrdenia.
Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný žiadnym dôkazom nevyvrátil žalobcom unesené dôkazné bremeno,
ktorým žalobca preukázal skutkový priebeh škodovej udalosti. Na základe uvedených skutočností preto

žalobca navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdil.

6. Odvolací súd prejednal vec podľa § 379 - 380 CSP a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny,
keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec

posúdil správne aj po právnej stránke.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie

správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s § 220 ods. 2 CSP.

8. Žalovaný v podanom odvolaní namietal predovšetkým absenciu príčinnej súvislosti medzi osobitnou

povahou prevádzky a vznikom škody.

9. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na stanovisko Útvaru dohľadu nad finančným trhom Národnej
banky Slovenska zo dňa 16.7.2013, v zmysle ktorého „na zodpovednosť za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla sa vzťahuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené nároky na náhradu v rozsahu podľa § 4 ods. 2
zákona č. 381/2001 Z.z. V prípade náhrady škody na čelnom skle zaujala Národná banka Slovenska
stanovisko, že vymrštenie kameňa spod kolies iného motorového vozidla je okolnosť, ktorá má pôvod
v prevádzke. Prejavom prevádzky motorového vozidla je v tomto prípade otáčavý pohyb jeho kolies;

aj keď kameň nie je súčasťou motorového vozidla, bez spôsobenia otáčavého pohybu kolies idúceho
motorového vozidla by kameň zostal na svojom mieste na ceste a k jeho vymršteniu a vzniku škody by
nedošlo. Prevádzka motorového vozidla je teda príčinou vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do čelného
skla spôsobí škodu. Ak teda udalosť - škoda na čelnom skle - bola spôsobená okolnosťou majúcu pôvod
prevádzke,škodavzniklaaexistujepríčinnásúvislosťmedziudalosťouavznikomškody,prevádzkovateľ

zodpovedázaškodunačelnomskle,apokiaľmaluzatvorenézmluvnépoisteniezodpovednostizaškodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, je poisťovateľ povinný takúto škodu zaňho nahradiť“.

10. Rovnaký záver prijalo i občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo
svojom stanovisku z 3. júna 2014, Cpj 5/2014, publikovanom v Zbierke stanovísk NS a súdov SR č.

10/2014, podľa ktorého „aj škoda spôsobená na čelnom skle motorového vozidla kameňom alebo iným
predmetomvymrštenýmkolesominéhomotorovéhovozidlaješkodou,ktorábolaspôsobenáokolnosťou
majúcou pôvod v prevádzke; zodpovednosti za túto škodu sa podľa § 428 veta prvá Občianskeho
zákonníka nemožno zbaviť“.

11. S poukazom na uvedené možno teda nárok žalobcu považovať za dôvodný. Pokiaľ žalovaný
namietal, že nie je objektívne možné preukázať priebeh škodovej udalosti tak, ako to zhodne uvádzajú
jej účastníci, a to aj napriek ich zhodnému a súhlasnému vyjadreniu, odvolací súd je názoru, že
kauzálny nexus medzi príčinou škody a samotným vznikom škody je dostatočne ozrejmený práve z tohtozhodného popisu účastníkov dopravnej nehody, ktorí priebeh a okolnosti predchádzajúce vzniku škody
popísali. Podľa názoru odvolacieho súdu je to práve žalovaný, ktorý nie je spôsobilý žiadnym právne
relevantným spôsobom dokázať nevieryhodnosť týchto tvrdení, a teda vyvrátiť a spochybniť pravdivosť

zhodných popisov priebehu škodovej udalosti tak, ako ho účastníci škodovej udalosti uviedli.

12. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že súd hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na to, čo v konaní vyjde
najavo, vrátane toho čo uviedli účastníci (§ 191 CSP). Hodnotím dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej

vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri
hodnotení dôkazov zásadne nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom
má z hľadiska pravdivosti ten ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov.
Riadiac sa uvedeným má odvolací súd za to, že z vykonaného dokazovania vyplýva spoľahlivý a
nepochybný základ pre konštatovanie škodovej udalosti, výsledkom ktorej bolo poškodenie vozidla
poistenca žalobcu, a to vymrštením kamienka spod vozidla poistenca žalovaného. Je nutné tiež

poznamenať, že vodič motorového vozidla aj pri priemernom sústredení sa zaregistruje náraz kameňa
do čelného skla, avšak klásť požiadavku na vodiča motorového vozidla, spod kolies ktorého kameň
vyletel, aby videl dopad kameňa na čelné sklo poškodeného vozidla, nespadá do kategórie právneho,
logického ani racionálneho myslenia.

13. Keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval odvolací súd, preskúmajúc ho v rozsahu a z
dôvodov uvedených v odvolaní za vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP, tak že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania

vo výške 100%, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.

15. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.
757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).