Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, December 30, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/520/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2712203625
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Čimo

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2712203625.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu Mgr. Dušana Čima a sudcov JUDr. Zlatice Javorovej

a JUDr. Evy Barcajovej v právnej veci žalobkyne: Československá obchodná banka, a.s., Bratislava,
Michalská 18, zast. advokátom: JUDr. Branislav Zuberec, Bratislava, Michalská 9, proti žalovanej: G.
M., nar. XX. O. XXXX, trvale bytom Z., S. XXXX/XX, t. č. Z., Y. X, o 295,44 eur s príslušenstvom a iné,
o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Skalica z 13. augusta 2014 č. k. 3C/142/2012 -
111 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, týkajúcej sa poplatkov p o t v r d z u j e .

Vo zvyšku napadnutej zamietajúcej časti vo veci samej, určenia neprijateľnosti ostatných zmluvných
podmienok a tiež v časti trov konania rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a vec mu vracia na ďalšie
konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napádaným rozsudkom súd prvého stupňa I. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 199,05 eur a
úrok z omeškania vo výške 9% ročne z takejto sumy od 15. marca 2013 do zaplatenia, všetko do 3 dní;
II. vo zvyšku žalobu zamietol; III. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v
sume 6,08 eur „a trovy právneho zastúpenia k rukám advokáta žalobkyne“ (nadbytočne označeného i
vo výroku rozsudku) „vo výške 25,74 eur“ taktiež do 3 dní a IV. určil za neprijateľné podmienky zmluvné

podmienky z obchodných podmienok žalobkyne, citované príslušným čiastkovým výrokom rozsudku.
Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil práv-ne ust. § 497, § 502 ods. 1 vety prvej, § 503 ods. 1 a 2 a
§ 710 Obch. z. (Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení); § 23a
ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa č. 634/1992 Zb.; § 52, § 53 ods. 1 - 5, § 54 ods. 1 a 2 a § 517 ods.
2 O. z. (Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) i s odkazmi na §
39 takéhoto zákona; § 1 ods. 1, § 2 písm. a/ a b/, § 3 ods. 1 a 2 a 4 ods. 1 - 4 zákona č. 258/2001 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších zmien a doplnení (účinnom v čase uzavretia zmluvy)

a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 586/2008 Z. z. (v skutočnosti nariadenia č. 87/1995 Z. z. v znení
neskorších zmien a doplnení) aj s odkazmi na viaceré články Smernice Rady 93/13/EHS (o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách), Obchodných podmienok pre povolené prečerpanie ČSOB
študentského účtu - FUN účtu a tiež viaceré rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veciach
ochrany spotrebiteľa. Vecne uzavrel, že neprijateľnými boli zmluvné podmienky oprávňujúce žalobkyňu
úročiť platby v omeškaní úrokom zvýšeným o úrok z omeškania, pokiaľ by takto malo dôjsť k úročeniu
úroku z omeškania ďalším úrokom z omeškania či k presahu účtovanej výšky úrokov z omeškania

nad maximálnu sadzbu ustanovenú podľa občianskoprávnych predpisov, dojednanie o práve banky
účtovať si poplatky potom pre nepreukázaný ekonomický prínos poplatku pre žalovanú (v postavení
spotrebiteľky) aj pre neurčitosť dojednania (neuvádzajúceho, na aké všetky poplatky by takto malo
žalobkyni vzniknúť právo). Rozhodnutie o trovách konania potom odôvodnené bolo právne ust. § 142ods. 2 O. s. p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) a
vecne výpočtom len čiastočného úspechu oboch strán sporu, pri ktorom úspešnejšej žalobkyni patrila z
účtovaných trov (na súdnom poplatku aj právnej službe) len príslušným percentom.

Proti takémuto rozsudku s výnimkou výroku prevažne vyhovujúceho žalobe podala včas odvolania len
žalobkyňa s návrhmi na zmenu rozsudku úplným vyhovením žalobe, priznaním jej plnej náhrady trov
konania a zjavne i zrušením rozsudku v časti určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok (nech aj
toto z odvolania výslovne nevyplýva). Namietala predovšetkým nesprávnym právnym posúdením veci

(odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.), majúc za to, že úrok z úveru nepredstavuje
postih, ale odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov veriteľa dlžníkovi, neobstojí priznanie úrokov
z omeškania len z tzv. istiny (keď peňažný dlh tu reprezentujú i úroky, ktoré taktiež možno úročiť úrokom
z omeškania, úročenie úrokov z omeškania ďalším úrokom z omeškania žalobkyňa nepožadovala a
opačný záver je v rozpore so skutkovými zisteniami podávajúcimi sa zo spisu), podobne jej (žalobkyni)
nemožno uprieť právo na úroky z omeškania za obdobie pred doručením žalovanej žaloby (ak žalovaná

si nesplnila zmluvnú povinnosť oznámiť žalobkyni zmenu adresy), aj úroková sadzba bola určená v
súlade so zákonom (Obch. z. platným v čase uzavretia zmluvy) a napokon v súlade so zákonom je
i oprávnenie účtovať poplatky za výzvy a upomienky, ktoré by tu v prípade riadneho splácania úveru
nebolo.

Žalovaná odvolací návrh nepodala.

Odvolací súd prejednal podľa § 212 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ a b/ O. s. p. vec v medziach odvolania
(keď výrok o neprijateľnosti zmluvných podmienok mal povahu rozhodnutia závislého na rozhodnutí
zamietajúcom žalobu z tohto dôvodu a takto preskúmateľného bez ohľadu na jeho výslovné uvedenie

v odvolacom návrhu) a to podľa § 214 ods. 1 O. s. p. a contrario bez pojednávania (pretože tu
nevznikla potreba dopĺňania ani opakovania dokazovania, nešlo tu o konanie vo veci porušenia zásady
rovnakého zaobchádzania a pojednávanie odvolacieho súdu si nevyžadoval ani žiaden dôležitý verejný
záujem), keď dospel k záveru, že napadnutý rozsudok možno považovať za vecne správne rozhodnutie
len v časti požiadavky na zaplatenie poplatkov (vrátane určenia neprijateľnosti príslušnej zmluvnej

podmienky)avozvyškubolotrebausúdiťnaodňatiepostupomsúduúčastníkomkonania(predovšetkým
odvolávajúcej sa žalobkyni) možnosti konať pred súdom (znemožňujúce iné rozhodnutie odvolacieho
súdu než zrušenie rozsudku v časti dotknutej takýmto nedostatkom podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p.).

V prípade požiadavky na poplatky totiž možno súhlasiť so súdom prvého stupňa, že tu šlo

prípad kumulácie neurčitosti dojednania, spôsobenej v spotrebiteľskej veci bližším neurčením
potenciálne požadovateľných poplatkov priamo v zmluve, ale len v akte dodávateľa, jednostranne
nanútenom spotrebiteľovi bez možnosti na jeho obsahu čokoľvek zmeniť s neprijateľnosťou (a
neplatnosťou) zmluvnej podmienky, majúcou pôvod v nepreukázaní hospodárskeho účelu neskôr
i reálne požadovaných poplatkov pre spotrebiteľa aj okolnosti vzniku žalobkyni majetkovej ujmy

zapríčinenej neplnením si zmluvných povinností zo strany spotrebiteľa práve vo výške poplatkov
určených v sadzobníku banky. I keď totiž principiálne nie je dôvod nesúhlasiť s tou časťou argumentácie
žalobkyne z jej odvolania, ktorá sa týkala vzniku výdavkov spojených s výzvami a upomienkami len v
prípadoch neuspokojivej platobnej disciplíny dlžníka (v osobe žalovanej spotrebiteľky), stále platí to, čo
tunajší súd zmieňuje v druhovo totožných veciach opakovane a síce, že nemôže byť akceptovateľnou

banková prax paušalizujúca výdavky spojené s administrovaním zakladaných úverových vzťahov tak, že
sa do poplatkov určovaných sadzobníkmi nepochybne dominantného zmluvného partnera nepremietajú
iba výdavky naozaj nevyhnutné na „umravnenie“ dlžníka neplniaceho si povinnosti riadne (akými je
napr. poštovné, cena papiera a pod.), ale tiež vlastné náklady banky (najmä na platy zamestnancov,
vykonávajúcich vyššie spomínané obslužné činnosti v rámci plnenia svojich pracovných povinností)

bez toho, aby šlo v prípade poplatku identifikovať (odlíšiť) náklady objektívne si vynútené správaním
konkrétneho zmluvného partnera banky od nákladov vynakladaných bankou tak či tak. Ak potom napr.
poplatok za výzvu v sume 35 eur, čiže viac než 1.000 niekdajších Sk rozhodne nemožno považovať
za adekvátny reálnym výdavkom spojeným s vyhotovením a odoslaním takejto písomnosti dlžníkovi,
nad rámec takýchto výdavkov má poplatok charakter zmluvnej pokuty a u tej v spotrebiteľských

vzťahoch platí pravidlo nutnosti dodávateľa obrazne „sa trafiť“ (aby dojednanie šlo ešte považovať za
prijateľné); súhrn všetkých týchto dôvodov sa musel podpísať na tom, že zamietnutie žaloby v časti
poplatkovajzodpovedajúceurčeniepríslušnejzmluvnejpodmienkyzaneprijateľnúbolovecnesprávnym
rozhodnutím.V takejto časti preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 aj 2 O. s. p. potvrdil.

Takto to však nebolo (a ani nemohlo byť) u zamietnutia žaloby v časti požadujúcej úroky z omeškania
nad rámec priznaný napádaným rozsudkom, resp. vyšší než 9% ročne a ani u určenia neprijateľnosti
takýchto zmluvných podmienok, keď v takejto časti súd prvého stupňa s výnimkou všeobecných úvah
a konštatovaní, použiteľných vo väčšine tzv. spotrebiteľských vecí, neodôvodnil dostatočne svoj záver
o presahu výšky úrokov z omeškania nad prípustnú výšku (tým, že sa nevyporiadal so špecifickým

argumentom žalobkyne, týkajúcim sa povahy zmluvného vzťahu účastníčok ako tzv. absolútneho
obchodu a potreby podradenia takéhoto vzťahu pod úpravu Obch. z.) a podobne prakticky ničím
nepodložil ani svoj názor o snahe žalobkyne úročiť aj úroky z omeškania ďalším úrokom z omeškania
(čomu žalobkyňa v odvolaní oponovala tým, že takýto záujem - na rozdiel od úročenia úrokom z
omeškania tzv. bežného úroku, predstavujúceho odplatu za poskytnutie úveru a takto „prirastajúceho“
k tzv. istine - nemala).

To spôsobilo nepreskúmateľnosť rozsudku pre nedostatok dôvodov v časti nekrytej prvým
(potvrdzujúcim) výrokom tohto rozsudku odvolacieho súdu ako jeden z postupov odnímajúcich
účastníkom konania reálnu možnosť konať pred súdom (tým, že im budú ponúknuté uspokojivé a
aj skutkovými zisteniami podložené odpovede na sporné otázky) a odvolací súd preto vo zvyšku

napadnutej časti vo veci samej, kde došlo k zamietnutiu žaloby, v časti určenia neprijateľnosti zmluvných
podmienok o úrokoch z omeškania a v časti trov konania závislej na výsledku konania ako celku (ktorý
po novom rozhodnutí v časti úrokov z omeškania môže byť iný) rozsudok súdu prvého stupňa podľa §
221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. musel zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Povinnosťou súdu prvého stupňa tak v ďalšom konaní bude riadiť sa názorom odvolacieho súdu,
ktorým je podľa § 226 O. s. p. viazaný, postupovať v smere naznačenom zhora, podľa potreby doplniť
dokazovanie, výsledky celého konania podľa § 132 O. s. p. náležite zhodnotiť a až potom opätovne
rozhodnúť o veci v časti, v ktorej ostala predmetom konania, o trovách konania a podľa § 224 ods. 3 O.
s. p. i o trovách tohto odvolacieho konania.

K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.