Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 19, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/302/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314217203
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4314217203.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek

senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu:
J. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. K., X. XX, proti žalovaným: 1. Tatra Banka a. s., so sídlom Bratislava,
Hodžovo námestie 3, IČO: 00 686 930, 2. Dražby a reality PAMAŠA s. r. o., so sídlom Levice, Kpt.
Nálepku 31, IČO: 36 706 655, o neplatnosť dobrovoľnej dražby, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Levice zo dňa 2. februára 2017 č. k. 9C/236/2014-177 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému v 1. rade sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

Žalovaný v 2. rade má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (druhým v poradí) súd prvej inštancie žalobu zamietol a o trovách konania
rozhodol tak, že žalovaní v 1. a 2. rade majú nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 137 písm. c) CSP, § 21 ods. 2, 3, § 22 ods. 1, 2, § 7
ods. 2, § 10 ods. 1, § 11 ods. 1, 2, 4, 5, § 12 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 17 ods. 5 zák. č. 527/2002
Z. z., § 1 ods. 3 zák. č. 129/2010 Z. z. a uviedol, že súd opätovne vo veci nariadil pojednávanie

na 01. 12. 2016. Žalobca dňa 30. 11. 2016 žiadal ospravedlniť neúčasť na pojednávaní z dôvodu
nemoci a v deň pojednávania súdu doručil potvrdenie o dočasnej PN. V ospravedlnení zároveň
žiadal súd, aby mu ustanovil advokáta z dôvodu jeho nemajetnosti. Ako svedkov navrhol vypočuť
starostu obce Starý Tekov k úradnému záznamu spísanému dňa 17. 07. 2014 a I. K., nar. XX. XX.
XXXX, bytom Q. K., X. XX na preukázanie skutočnosti, že žalobca sa v čase doručovania písomností
týkajúcich sa dražby v mieste bydliska nezdržiaval. Súd nariadené pojednávanie odročil a žalobcu
odkázal na Centrum právnej pomoci, pričom ho opätovne poučil a podrobne mu opísal (čl. 155), ako

má postupovať. Zároveň ho súd opätovne poučil podľa § 183 ods. 2 CSP a žiadal ho, aby sa na
ďalšom pojednávaní, t.j. 02. 02. 2017 dal zastúpiť inou osobou, vzhľadom k tomu, že o odročenie
pojednávania žiada vždy z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu. Dňa 01. 02. 2017 žalobca rovnako
ako pri všetkých predchádzajúcich pojednávaniach ospravedlnil neúčasť na pojednávaní z dôvodu
práceneschopnosti a žiadal ustanovenie advokáta. Nakoľko žalobca žiadal odročenie znovu z dôvodu
zlého zdravotného stavu, napriek poučeniu (tak v poučení o procesných právach a povinnostiach strán
sporu, ako aj v predvolaniach na pojednávanie) a výzve súdu, sa zastúpiť nedal, súd pojednával

a rozhodol v jeho neprítomnosti. Neustále práceneschopnosti žalobcu začínajúce vždy tesne pred
nariadenými pojednávaniami súd považoval za účelové a úmyselné vyhýbanie sa a marenie tohto
súdneho konania, na výsledku ktorého by mal mať práve žalobca najväčší záujem. Z vykonaného
dokazovania vyplýva, že listom zo dňa 16. 05. 2014 dražobník, žalovaný v 2. rade, vyzval žalobcuna sprístupnenie nehnuteľnosti pre znalca za účelom jej ohodnotenia. Termín obhliadky bol stanovený
na 09. 06. 2014. Žalobca podľa doručenky výzvu prevzal dňa 22. 05. 2014. Oznámenie o dražbe a
znalecký posudok boli žalobcovi doručené podľa doručenky dňa 30. 06. 2014. Oznámenie o dražbe bolo

rovnako doručené Obci Starý Tekov spolu s listom zo dňa 26. 06. 2014 na zverejnenie oznámenia na
úradnej tabuli obce, Daňovému úradu Levice, Okresnému úradu Levice, ako je zrejmé z predložených
doručeniek. Dňa 03. 07. 2014 si dražobník objednal vyhlásenie oznamu o konaní dražby v obecnom
rozhlase a to v dňoch 11., 17. a 25. 07. 2014. Dňa 08. 07. 2014 bolo konanie dražby zverejnené v
NovomČase,čopreukazujejednakfotokópiainzercie,ajednakfaktúraspoločnostiRingierAxelSpringer

Slovakia a. s. fakturovaná dražobníkovi za uverejnenie inzercie v Novom Čase. Listom zo dňa 05. 09.
2014 Okresný úrad Levice, katastrálny odbor oznámil dražobníkovi, že na LV č. XXX k. ú. Q. K. bolo
vymazané Oznámenie o konaní dobrovoľnej dražby pod č. P-773/2014 zo dňa 30. 06. 2014 na základe
Notárskej zápisnice N 460/2014, Nz 28215/2014 zo dňa 27. 09. 2014, č. Z 4823/14 zo dňa 04. 08.
2014. Uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáha určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby, ktorá
podľa predložených listinných dôkazov a vyjadrení žalovaných bola neúspešná. Na dražbe nedošlo

k vydraženiu nehnuteľnosti a žalobca ostal naďalej vlastníkom predmetu dražby. Žalobca tvrdil, že
došlo k porušeniam ustanovení § 7 ods. 2, 10 ods. 1, 11 ods. 4, 5 a 16 ods. 3 ZoDD. Žalobca ako
iniciátor súdneho konania má jednak povinnosť tvrdenia, a jednak povinnosť dôkaznú, teda povinnosť
predloženými dôkazmi preukázať svoje tvrdenia, resp. označiť alebo navrhnúť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení. Aby strana sporu mohla splniť svoju dôkaznú povinnosť, musí predovšetkým splniť

povinnosť tvrdenia. Jej podstatou je tvrdenie skutočností rozhodujúcich pre vec samu. Vyžaduje aktívnu
procesnúčinnosťstránpriobjasňovanískutkovéhostavu.Jejsplneniepredpokladáurčitépoznatkystrán
o právne významných skutočnostiach a schopnosť podať súdu o nich vysvetlenie, ktoré by malo byť
zároveňpodporenéurčitýmidôkaznýmiprostriedkami.Povinnosťtvrdeniajetedaúzkospätásdôkaznou
povinnosťou. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov v sporovom konaní leží zásadne na stranách

sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v
podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe
vykonaných dôkazov. Povinnosťou žalobcu je preukázať, že konaním, resp. nekonaním žalovaných
došlo k porušeniu zákona o dobrovoľných dražbách spôsobujúcich neplatnosť dražby. Žalobca okrem
listín priložených k žalobe nepredložil žiadne ďalšie dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Navrhol

vypočuť ako svedkov starostu obce Starý Tekov k úradnému záznamu zo dňa 17. 07. 2014. Predmetný
úradný záznam a následné stanovisko obce zo dňa 22. 07. 2014 považoval súd za dostačujúce a
vypočutie starostu k úradnému záznamu z toho dôvodu za neúčelné a nehospodárne. Navrhovaná
svedkyňa I. K., nar. XX. XX. 1968 mala preukázať, že žalobca sa v čase doručovania zásielok týkajúcich
sa dražby, nezdržiaval v mieste bydliska. Výsluch tejto svedkyne by bol rovnako neúčelný, nakoľko je

matkou žalobcu, žijúca s ním v spoločnej domácnosti, čím je jej dôveryhodnosť značne znížená, keďže
by s najväčšou pravdepodobnosťou vypovedala tak, ako uvádza žalobca. Navyše listinnými dôkazmi
predloženými žalovaným v 2. rade, doručenkami, je jednoznačne preukázané, že všetky písomnosti
týkajúce sa dražby doručoval dražobník žalobcovi do vlastných rúk a žalobca ich osobne prevzal (ani
jedna zásielka sa odosielateľovi nevrátila ako nedoručená), čím sú jeho tvrdenia o nezdržiavaní sa

v mieste bydliska nepravdivé. Doručenky taktiež preukazujú doručenia oznámenia o dražbe všetkým
dotknutým osobám, aj žalobcovi a boli zaslané dňa 27. 06. 2014, t.j. 31 dní pred dražbou. Rovnako bolo
preukázanézverejnenieoznámeniaokonanídražbyvtlačisceloštátnoupôsobnosťou,akoajnaúradnej
tabuli obce a to dňa 08. 07. 2014, teda taktiež viac ako 15 dní pred dňom konania dražby. Žalobcovi bol
do vlastných rúk doručený aj znalecký posudok stanovujúci hodnotu predmetnej nehnuteľnosti, ktorú

žalobca ako neprimerane nízku namieta až v tomto konaní, pričom proti znaleckému posudku námietky
v stanovenej lehote nevzniesol. Čo sa týka označenia predmetu dražby, súd naďalej zastáva názor,
že úradný záznam obce o tom, že predmet dražby nebol označený v čase obhliadky starostom tak,
ako to vyžaduje zákon, nedokazuje, že predmet dražby nebol riadne označený ani pred príchodom
starostu a že takéto označenie nemohlo byť nejakou osobou odstránené. Z vykonaného dokazovania

mal súd preukázané, že žalovaní dodržali ustanovenia Zákona o dobrovoľných dražbách, postupovali v
súlade so zákonom, tak pri doručovaní listín, ako aj pri dodržiavaní zákonom stanovených lehôt. Žalobca
neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal porušenia ZoDD, ktoré tvrdil, naopak, bolo preukázané, že
práve žalobca bol pasívny tak pred dražbou, keď napriek výzve nesprístupnil nehnuteľnosť znalcovi,
nepodalnámietkyprotiznaleckémuposudkuanevyvíjalpožadovanúaktivituanivtomtosúdnomkonaní,

ktoré sám inicioval, avšak prítomnosti na pojednávaniach sa úmyselne vyhýbal. Čo sa týka námietok
žalobcu k zmluve o hypotekárnom úvere uzatvorenej dňa 20. 04. 2012, tento úver nie je spotrebiteľským
úverom podľa zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, preto súd uvedenú
zmluvu z hľadiska ochrany spotrebiteľa nepreskúmaval. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP a žalovaným, ktorí mali v konaní úspech, priznal nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu, pričom o konkrétnej výške trov konania bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2.Protirozsudkusúduprvejinštanciepodalžalobcavzákonomstanovenejlehoteodvolanie,odôvodniac
ho tým, že súd konal v jeho neprítomnosti nezákonne, z dôvodu, že súd ho svojvoľne neospravedlnil
z pojednávania napriek tomu, že bol v termíne súdneho konania na PN, čo má za následok, že porušil
jeho základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ak chcel súd
urobiť závery o tom, že PN je ním predkladaná iba účelovo, tak mal zistiť jeho zdravotný stav u
lekára, ktorý mu PN vystavil. Z uvedeného dôvodu navrhol, aby odvolací súd povolil dovolanie o otázke
dôležitého právneho významu, či rozhodovanie súdu o neospravedlnení z pojednávania je dôvodné
alebo svojvoľné, nakoľko súd nemal preukázané, že sa pojednávania zúčastniť môže, iba účelovosť jeho
konania odôvodnil z počtu ospravedlnení a času, kedy boli predkladané, čo však nič nevypovedá o tom,

či sa pojednávania zúčastniť mohol a on tvrdí, že PN dokazuje, že sa pojednávaní zúčastniť nemohol,
pokiaľ nie je dokázaný opak, teda, že napriek PN mu zdravotný stav dovolil pojednávania sa zúčastniť.
Z týchto dôvodov navrhol napadnutý rozsudok zrušiť, pretože neboli splnené procesné podmienky na
konanie v jeho neprítomnosti a konanie, ktoré mu predchádzalo a rozsudok sú nezákonné. Rozsudok
súdu prvej inštancie je tiež založený na nesprávnom vyhodnotení dôkazov, nakoľko v úradnom zázname

zo dňa 17. 07. 2014 obec potvrdila, že sa obhliadka nekonala pre neúčasť dražobníka, pritom žalovaný
nijako nepreukázal svoje tvrdenie, že obhliadka sa nekonala preto, že sa na obhliadku nedostavili žiadni
záujemcovia. V tomto smere nie sú zhodné ani tvrdenia sporových strán. Uviedol, že súd nemôže
urobiť závery o zaujatosti matky iba z toho, čo predpokladá, že by mohla vypovedať. Týmto súd zmaril
vykonanie žalobcom navrhovaných dôkazných prostriedkov, vypočutím matky, ktorá býva v dražených

nehnuteľnostiach, a preto ako svedok môže vypovedať, že sa obhliadka nekonala, napriek tomu, že sa
na miesto dostavil záujemca. Z dražobnej vyhlášky, v ktorej si vydražiteľ kladie nezákonné dodatočné
odkladaciepodmienky,ažposplneníktorýchmienidražobníkvykonaťobhliadku,ajztvrdenížalovaného
dražobníka je preukázané, že sa na obhliadku v čase jej konania nedostavil, preto je dražba neplatná,
pritom žalovaný dražobník nedokázal, že nejaký zákon ho zbavuje povinnosti na obhliadku sa dostaviť.

Žalobca dokazoval, že záujemca, ktorý si prišiel v čase obhliadky nehnuteľnosti obzrieť, ale aj na druhý
deň zistil, že nehnuteľnosti nie sú označené dražobnou vyhláškou, čo má zabezpečiť dražobník, ktorý
sa v čase, kedy sa mala uskutočniť obhliadka, na miesto obhliadky nedostavil. Potom je nelogický
záver súdu, ktorý skonštatoval, že to neznamená, že nehnuteľnosti neboli označené pred príchodom
starostu a že takéto označenie nemohlo byť nejakou osobou odstránené. Bolo preukázané, že dražobník

nezabezpečil označenie dražených nehnuteľností po celú dobu, 15 dní pred konaním dražby, preto je
dražbaneplatná.Navrhol,abyodvolacísúdpripustildovolanieootázkedôležitéhoprávnehovýznamu,či
je dražba neplatná, keď je preukázané, že dražobník nezabezpečil označenie dražených nehnuteľností
po celú dobu 15 dní pred konaním dražby, lebo súd bol toho názoru, že to nerobí dražbu neplatnou,
nakoľko vyhlášku z nehnuteľností môže odstrániť hocikto. Uviedol, že si myslí, že má naliehavý právny

záujem, pretože od výsledku súdneho konania vo veci samej o neplatnosť dražby konanej dňa 29. 07.
2014 o 10.00 hod. záleží, či sa vôbec môže uskutočniť druhé kolo dražby v inom právnom režime, ako
sa koná prvé kolo dražby a či domnelé druhé kolo je iba prvým kolom dražby, ktoré žalovaný v 2. rade
ako dražobník vykonal. Žalovaný v 2. rade ako dražobník nevyvrátil tvrdenia žalobcu, že v napadnutej
dražbe dňa 29. 07. 2014 o 10.00 hod. došlo k porušeniu celého radu ustanovení zák. č. 527/2002 Z. z.

o dobrovoľných dražbách, najmä § 10 ods. 1, § 11 ods. 1, 4, 5. Súd tiež nesprávne vyhodnotil dôkazy,
pretože pri vyhodnocovaní toho, či boli písomnosti doručené v stanovených lehotách nie je podstatné,
kedy žalovaný v 2. rade písomnosti odoslal, ale kedy a či boli dotknutým subjektom doručené. Pri
zorganizovaní dražby došlo k porušeniu zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, a to § 11 ods.
4 a 5, preto bolo potrebné vypočuť starostu obce, lebo za plnenie tejto povinnosti nemožno považovať

to, že bola zverejnená iba prvá strana dražobnej vyhlášky, ktorá neobsahuje zákonom požadované
údaje. Žalovaný nedokazoval, že nehnuteľnosti neboli označené páskou o šírke 10 cm. Dražobník
nedoručil písomnosti dotknutým osobám, ani nezabezpečil zverejnenie o konaní dražby v miestnej tlači,
anidraženénehnuteľnostinijakoneoznačil,tedaanipáskouošírke10cm.Uviedol,žedražbajeneplatná
aj vzhľadom na to, že záložný veriteľ ako navrhovateľ dražby v dražbe uplatnil pohľadávky v rozpore s §

7 ods. 2, 16 ods. 3 zák. č. 527/2002 Z. z. z neplatných klauzúl, teda plnenie nedlhu v rozpore s § 53 ods.
4 písm. a) k) l) r) Občianskeho zákonníka a zabezpečil iba formálne ohodnotenie nehnuteľností v rozpore
s cenou miestne obvyklou. Záver súdu, že k uvedeným porušeniam Zákonom o ochrane spotrebiteľa
nedošlo, je nepreskúmateľný, lebo nedošlo k dôvodeniu takého záveru súdu v napadnutom rozsudku.Postupy na strane navrhovateľa dražby a dražobníka nespĺňajú požiadavky Zákona o dobrovoľných
dražbách. Navrhovateľ dražby si uplatnil pohľadávku v nesprávnej výške, nedlhu, z neplatných klauzúl
a za dlh, ktorý neexistuje, lebo už bol splatený v celom rozsahu, bez predchádzajúcej súdnej kontroly,

pričom sa nezdržal uplatňovania obohatenia v rozpore s dobrými mravmi, z neplatných klauzúl a
dražbasakonalapristanovenínápadnenízkejvšeobecnejhodnotypredmetnýchnehnuteľností,čomalo
negatívny vplyv na speňaženie predmetných nehnuteľností, aj preto je dražba neplatná. Aj v situácii,
keď nedošlo k vydraženiu predmetných nehnuteľností, vykonanie dražby, hoc aj bez následku zmeny
vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, má bezprostredný dopad na práva vlastníka predmetu

dražby. Žiadal preto pripustiť dovolanie o otázke, či sa môže vlastník predmetných nehnuteľností, ktoré
majú byť postihnuté dražbou, súdnou žalobou úspešne domáhať určenia neplatnosti prvého kola dražby
aj v situácii, keď prvé kolo dražby neskončilo príklepom a nehnuteľnosti v dražbe neboli prevedené na
nového vlastníka alebo, aby dal podnet na ústavný súd pre nesúlad Zákona o dobrovoľných dražbách s
Ústavou SR, podľa ktorej každý sa môže domáhať ochrany svojich práv pred súdom, čo v tomto prípade
je vylúčené, keď prvé kolo dražby neskončilo príklepom a to napriek tomu, že prvé kolo dražby, ktoré

neskončilo príklepom, má vplyv na práva vlastníka dražených nehnuteľností, lebo v druhom kole dražby
môže dražobník nakladať s nehnuteľnosťami záložcu v inom právnom režime ako v prvom kole dražby a
eštemôžezraziťzvydraženejcenynákladynaprvénezákonnezorganizovanékolodražby.Zuvedených
dôvodov žiadal žalobe vyhovieť a priznať mu trovy konania.

3. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že požiadavka žalobcu na pripustenie
dovolania je neopodstatnená a jeho správanie len dokazuje špekulatívny spôsob uplatňovania
procesných prostriedkov s cieľom čo najviac oddialiť svoju povinnosť vysťahovať sa z rodinného
domu, ktorý už nie je v jeho vlastníctve, na úkor vydražiteľov. Uviedol, že žalobca viac krát v deň
pojednávania osobne doniesol potvrdenie od doktora, ktorým preukázal, že je práceneschopný. Ani

na jednom z potvrdení od lekára však nebolo uvedené, že jeho zdravotný stav bráni žalobcovi
zúčastniť sa pojednávania. Žalobca preto neuniesol dôkazné bremeno ohľadom podmienky odročenia
pojednávania z dôvodu nemožnosti strany zúčastniť sa na pojednávaní z vážnych dôvodov. Žalobca
mal dôkazné bremeno uniesť takým spôsobom, aby neboli akékoľvek rozumné pochybnosti o jeho
neschopnosti zúčastniť sa na pojednávaní, obzvlášť, ak žalobca opakovane osobne donesie potvrdenie

o práceneschopnosti v deň pojednávania bezprostredne pred pojednávaním a je možné žalobcu
vzhliadnuť v blízkosti budovy OS Levice v čase konania pojednávania. Súd vyzval žalobu, aby si určil
advokáta alebo sa obrátil na Centrum právnej pomoci a vytýčil termín pojednávania. Žalobca si ani
napriek výzve súdu neustanovil svojho zástupcu. Súd preto konal v plnom súlade s CSP a Ústavou SR.
Žalobca si navyše potvrdenia o PN zaisťoval v rozpore so zákonom, preto by nemal mať z takéhoto

nezákonného konania prospech. K porušeniu ZoDD uviedol, že žalobca nepreukázal, že v termíne
obhliadky sa pri dome nachádzali záujemcovia o predmet dražby a že dražobník tam nebol prítomný.
Údajná neprítomnosť dražobníka neznamená, že dražobník porušil ZoDD. Dražobník si povinnosť v
zmysle § 13 ods. 2 ZoDD splnil, keď v oznámení o dražbe určil dva termíny obhliadok, pričom tieto
neboli určené v totožný deň. Dražobník je osobou súkromného práva a nemá prostriedky, ktorými

by akokoľvek donútil osobu užívajúcu nehnuteľnosť, aby sprístupnila nehnuteľnosť záujemcom. Preto
aj možná neúčasť dražobníka na obhliadke nie je porušením zákona a nemôže privodiť neplatnosť
dražby. K označeniu nehnuteľnosti oznámením o dobrovoľnej dražbe uviedol, že argumentácia žalobcu
ohľadom úradného záznamu zo dňa 17. 07. 2014 a možnosti starostu obce Starý Tekov vypovedať
o skutočnostiach týkajúcich sa príprav dražby je zmätočná a zavádzajúca. Úradný záznam neuvádza,

že sa obhliadky zúčastnili záujemcovia o predmet dražby. Žalobca v tomto ohľadne neuniesol dôkazné
bremeno. Starosta obce Starý Tekov nepotvrdil, že obhliadka sa nekonala z dôvodu neprítomnosti
dražobníka, túto skutočnosť vyhlásil pán G., osoba, ktorá píše podania žalobcovi. Skutočnosť tvrdená
pánom G. však nie je ničím preukázateľná. Dražobník preukázal, že predmet dražby bol spôsobom
prikázaným zákonom označený. Dražobník poukazuje na fotodokumentáciu, ktorá zachytáva p. K.

- matku žalobcu ako odstraňuje dražobnú pásku a oznámenie o dražbe bezprostredne po jeho
opätovnom nalepení. ZoDD ukladá povinnosť strpieť označenie predmetu dražby. Ani dražobník a ani
obec nie sú povinní strážiť označenie nehnuteľnosti po celú dobu nepretržite. K nevypočutiu matky
žalobcu ako svedka uviedol, že tento dôkazný prostriedok je vylúčený jednak z dôvodu záujmu na
veci, a jednak z dôvodu chýbajúcej nestrannosti. Dražobník súdu preukázal, že všetky relevantné

dokumentyžalobcovizasielalavzákonnýchlehotách,dovlastnýchrúkatietožalobcaprevzal.Preukázal
tiež doručenie všetkých dokumentov osobám a orgánom, ktorým má dražobník dražobné dokumenty
zasielať. Ústavný súd SR nerozhodol o tom, že by niektoré ustanovenie ZoDD bolo v rozpore s
Ústavou SR. Ak by z výťažku dražby bol uspokojený tzv. „nedlh“ a zmluvné pokuty, žalobca by malprostriedok ochrany jeho práv - žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia, v ktorej by súd mohol
skúmať aj neprijateľnosť zmluvných podmienok. Z uvedených dôvodov navrhli napadnutý rozsudok
potvrdiť. Žiadal, aby súd vyzval žalobcu na zloženie peňažnej zábezpeky v primeranej výške, z ktorej

sa pokryje škoda vzniknutá na predmete dražby, v opačnom prípade, aby súd neodkladné opatrenie v
danej veci zrušil.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu (§
379a§380ods.1CSP)preskúmalnapadnutýrozsudoksúduprvejinštanciebeznariadeniaodvolacieho

pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP
ako vecne správny potvrdil.

5. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti, konanej
dňa 29. 07. 2014 o 10.00 hod., predmetom ktorej boli nehnuteľnosti, zapísané na LV č. XXX vedenom

Okresným úradom Levice, katastrálny odbor, nachádzajúce sa v k. ú. Q. K., obec Q. K., okres Levice
ako parc. č. 772/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 83 m2, parc. č. 772/3 záhrady o výmere
184 m2, parc. č. 772/44 zastavané plochy a nádvoria o výmere 116 m2 a rodinný dom súpisné č. XX
na parc. č. 772/44.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

7. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

8. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,

ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej
lehoty. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah,
ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 379 CSP vymedzuje výnimky,

kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu
podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy. Na vady,
ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch
uplatnené.

9. Odvolací súd po preskúmaní veci a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že
súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci a vec z dôvodov uvedených v odvolaní aj správne
právne posúdil, preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny
potvrdil, a keďže s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v napadnutej časti sa stotožňuje, na tieto
v zmysle ustanovenia § 387 ods. 2 CSP odkazuje. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je v danej veci

rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie sa zaoberal
námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní. Na potvrdenie záverov súdu prvej inštancie, k dôvodom
odvolania žalobcu odvolací súd dodáva nasledovné.

10. Podľa § 180 CSP po vyvolaní vecí súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie

predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich
neprítomnosti a otvorí, pojednávanie.

11. Podľa § 183 ods. 1 CSP pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie
môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov

nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby s na pojednávaní
nechali zastúpiť.12. Podľa § 183 ods. 2 CSP od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred
pojednávaním a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnenie
tráv na osobnom zastúpení týmto advokátom, že vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným

advokátom. Od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou
osobu, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu.

13. Podľa § 183 ods. 4 CSP ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania je
nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje

odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno
upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania.

14. Podľa § 184 ods. 2 CSP ak došlo k odročeniu pojednávania z dôvodov uvedených stranou a
tieto dôvody neboli súdu následne preukázané alebo ich nemožno považovať za dôležité, súd môže
rozhodnúť, že na ďalšie návrhy o odročenie pojednávania nebude prihliadať.

15. Podľa § 184 ods. 3 CSP ak súd rozhodne podľa odseku 2, uloží strane, aby sa na ďalšie
pojednávanie dostavila alebo si na toto pojednávanie ustanovila zástupcu.

16. Prvou so žalobcom namietaných skutočností bolo, že súd konal v jeho neprítomnosti nezákonne,

z dôvodu, že súd ho svojvoľne neospravedlnil z pojednávania napriek tomu, že bol v termíne súdneho
konania na PN, čo má za následok, že porušil jeho základné právo na súdnu ochranu a právo na
spravodlivé súdne konanie. Odvolací súd k tomu považuje za potrebné uviesť, že konanie v danej veci
začalo na súde dňa 12. 08. 2014 a celkovo bolo vo veci vytýčených 5 pojednávaní, z toho tri za účinnosti
OSP a dve po zrušení predchádzajúceho rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolacím súdom už za

účinnosti CSP, pričom na všetky z nich sa žalobca tesne pred pojednávaním ospravedlnil z dôvodu jeho
zdravotného stavu. Možnosť odročenia pojednávania za účinnosti CSP je upravená odlišne ako za OSP.
Keďže žalobca sa ospravedlnil aj z neúčasti na pojednávaní dňa 01. 12. 2016 zo zdravotných dôvodov
a žiadal, aby mu súd ustanovil advokáta, pretože spĺňa podmienku nemajetnosti, súd prvej inštancie
žalobcovi spolu s predvolaním na ďalšie pojednávanie na deň 02. 02. 2017 zaslal aj oznámenie zo dňa

05. 12. 2016, v ktorom mu oznámil, že právo ustanoviť mu advokáta je iba v kompetencii Centra právnej
pomoci, poučil ho podľa § 183 ods. 2 CSP a vyzval ho, aby sa na ďalšom pojednávaní dal zastúpiť inou
osobu. O následkoch nedostavenia sa na pojednávanie a o tom, kedy je možné pojednávanie odročiť
bol žalobca v zmysle CSP poučený už v predvolaní na pojednávanie dňa 01. 12. 2016. Napriek tomu
sa žalobca na pojednávanie dňa 02. 02. 2017, na ktorom bol vyhlásený napadnutý rozsudok opätovne

nedostavil a svoju neúčasť ospravedlnil zdravotnými dôvodmi a opätovne žiadal ustanoviť právneho
zástupcu. Odvolací súd z uvedených dôvodov, keďže žalobca o termíne pojednávania, s ktorým mu
bolo zároveň doručované aj oznámenie zo dňa 05. 12. 2016 vedel, a napriek opakovanému poučeniu
zo strany súdu o následkoch nedostavenia sa na pojednávanie zo zdravotných dôvodov, výzve súdu
na to, aby sa dal zastúpiť inou osobou a poučeniu súdu o tom, že právnemu zástupcu mu môže

ustanoviť Centrum právnej pomoci s tým, že súdom mu boli zaslané aj kontakty na Centrum právnej
pomoci, sa na toto pojednávanie nedostavil a neustanovil si za seba zástupcu, dospel k záveru, že zo
strany žalobcu nešlo o dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, ale skôr o zneužívanie práva z
jeho strany. Žalobca sa za tri a pol roka žiadneho z pojednávaní nezúčastnil, vždy sa z neúčasti na
pojednávaní ospravedlnil tesne pred pojednávaním zo zdravotných dôvodov a ani za účinnosti OSP v

žiadosti o odročenie pojednávania nepreukázal, že jeho zdravotný stav mu neumožňuje zúčastniť sa
pojednávania. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že tým, že súd prvej inštancie dňa
02. 02. 2017 vo veci pojednával a vo veci vyhlásil rozsudok, nedošlo k porušeniu práva žalobcu na
súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie. To, prečo súd prvej inštancie napriek žiadosti o
odročenie pojednávania pojednával a vo veci vyhlásil rozsudok aj v rozsudku dostatočne odôvodnil.

17. K návrhu žalobcu v odvolaní, aby odvolací súd pripustil dovolanie o otázkach dôležitého právneho
významu, ktoré špecifikoval v odvolaní, odvolací súd dodáva, že prípustnosť dovolania upravuje
ustanovenie § 419 a nasledujúce CSP. Na rozdiel od § 238 ods. 3 OSP tento procesný predpis
nedáva odvolaciemu súdu možnosť pripustiť dovolanie, pretože CSP upustil od prípustnosti dovolania

založeného rozhodnutím odvolacieho súdu. Z uvedeného dôvodu sú návrhy žalobcu v odvolaní, aby
odvolací súd pripustil dovolanie v otázkach, ktoré uviedol bezpredmetné. Okrem toho žalobca žiadal
pripustiť dovolanie aj napr. v otázke, či sa môže vlastník predmetných nehnuteľností, ktoré majú byť
postihnuté dražbou, súdnou žalobou úspešne domáhať určenia neplatnosti prvého kola dražby aj vsituácii,keďprvé kolodražbyneskončilopríklepom.Posúdenietejtootázkysúdomprvejinštanciepritom
vyplýva z napadnutého rozsudku, keď tým, že súd žalobu vecne preskúmal, dospel k záveru, že to je
možné, s čím sa aj odvolací súd stotožňuje, pretože medzi stranami prebieha druhý spor o neplatnosť

druhého kola dražby a posúdenie platnosti prvého kola dražby má vplyv na podmienky druhého kola
dražby.

18. Čo sa týka ostatných žalobcom namietaných dôvodov, súd prvej inštancie v danom prípade v
napadnutom rozhodnutí zreteľne vysvetlil jeho podstatné dôvody, citoval ustanovenia, ktoré aplikoval

a z ktorých vyvodil svoje právne závery, ako i vysvetlil právne úvahy, ktorými sa pri rozhodovaní riadil.
Prijaté závery sú primerane odôvodnené spôsobom zodpovedajúcim § 220 ods. 2 CSP a to, že súd prvej
inštancie nevyhodnotil a neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa, neznamená, že je
nesprávne. So závermi a odôvodnením rozhodnutia súdom prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje.
Za potrebné ešte považuje uviesť, že v úradnom zázname zo dňa 17. 04. 2014 obec nepotvrdila, že
obhliadka sa nekonala pre neúčasť dražobníka. V tomto potvrdení obec, zastúpená starostom obce

uviedla, že na Obecný úrad v Starom Tekove sa dostavil p. G., ktorý uviedol, že dňa 16. 07. 2014 sa
mala konať obhliadka nehnuteľnosti, ktorá sa neuskutočnila pre neúčasť dražobníka. Išlo teda o tvrdenie
p. G. pred starostom obce. Výsluch tohto svedka žalobca v konaní nenavrhol a to, žeby sa obhliadka
nekonala pre neúčasť dražobníka, v konaní preukázané nebolo. Čo sa týka výsluchu matky žalobcu, súd
urobil správny záver o tom, prečo ju v konaní nevypočul, pričom pre posúdenie dôvodnosti tohto návrhu

na vykonanie dokazovania bolo rozhodujúce to, že žalobca ju navrhoval vypočuť za účelom potvrdenia
toho, či sa žalobca v mieste bydliska v čase doručovania písomností súvisiacich s dražbou nachádzal.
Tieto skutočnosti, teda to, či sa tam žalobca nachádzal vyplýva z doručeniek predložených žalovaným v
2. rade, podpísaných samotným žalobcom. Zvrátenie skutkového záveru, vyplývajúceho z doručeniek,
teda to, že žalobca sa v čase doručovania nachádzal v mieste bydliska by výsluch svedkyňou, aj keď by

tvrdila opak nepriniesol. Súd prvej inštancie k tomu ešte správne dodal aj to, že navrhovaná svedkyňa
je matkou žalobcu, čo by mohlo ovplyvniť jej výpoveď. V konaní bolo preukázané, že žalovaný v 2.
rade uskutočňoval prvé kolo dražby predmetných nehnuteľností v súlade so zákonom, postupoval v
zmysle Zákona o dobrovoľných dražbách a podľa lehôt v ňom stanovených, písomnosti doručil zákonom
určeným subjektom, preto odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, dospel k záveru, že žaloba o

neplatnosť tejto dražby je nedôvodná. Poukazovanie na to, že predmetná nehnuteľnosť nebola po celý
čas označená, čo potvrdil v úradnom zázname starosta obce nie je pre posúdenie veci rozhodujúca,
pretože z vykonaného dokazovania je zrejmé, že pôvodne bola nehnuteľnosť v zmysle zákona označená
a po zistení, že toto označenie bolo z nehnuteľnosti odstránené bola zjednaná náprava. Zákon ani
dražobníkovi, ani obci neukladá povinnosť po celý čas, po ktorý má označenie na draženej nehnuteľnosti

byť, kontrolovať, či sa tam skutočne nachádza. Z vykonaného dokazovania, dôkazu predloženého
žalovaným v 2. rade vyplýva, že aj po opätovnom označení nehnuteľnosti došlo k jeho odstráneniu práve
matkou žalobcu. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa §
387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

19. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom
konaní úspešnému žalovanému v 1. rade síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu, avšak keďže mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že
žalovanému v 1. rade sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle
ustanovenia § 262 ods. 1 CSP mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v

takom prípade by o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa
§ 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie, aj keď už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé,
že žalovanému v 1. rade žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo
najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá v zmysle čl. 17 CSP rozhodol, že žalovanému v 1. rade sa
náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

20. O trovách konania žalovaného v 2. rade odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 225 ods. 1
CSP, a keďže bol v odvolacom konaní úspešný, priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania
voči žalobcovi v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa §
262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré

vydá súdny úradník.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).