Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, December 8, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 15C/79/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114205692
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8114205692.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Annou Vargovou v právnej veci žalobcu: E. Š., F.. XX.X.XXXX, Q.

T. U., proti žalovaným: 1./ A. H., F.. X.XX.XXXX, Q. T. Š. E., H. A. XX, 2./ E. A., F.. XX.XX.XXXX, Q. T.
Š. E., H. A. XX, o zaplatenie 2.090,- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalobca nemá nárok na náhradu trov konania.

III. Žalovanej v 1. a žalovanej v 2. rade náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu 27.2.2014, doplnenou 10.12.2014 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal

žalovanú v 1. rade na zaplatenie sumy 1.783,- Eur a žalovanú v 2. rade na zaplatenie sumy 307,- Eur
s odôvodnením, že tieto finančné prostriedky im požičal. So žalovanou v 2. rade a jej dcérou žalovanou
v 1. rade žil v spoločnej domácnosti od roku 2008 so žalovanou v 2. rade ako druh a družka. Pracoval
ako živnostník v pekárni „A.“ s príjmom 650-720,- Eur. Bývalá družka zarábala 300-350,- Eur mesačne.
Dcéra družky potom bývala v Prahe, kde podnikala. Niekoľkokrát volala, či jej nepožičajú nejaké eurá,
tak jej posielali viackrát. Celková suma bola 1.783,- Eur a žalovaná v 1. rade ich mala vrátiť. Žalobca jej
niekoľkokrát volal a naliehal, aby peniaze vrátila, do podania žaloby sa tak nestalo. Žalobca a žalovaná

v 2. rade ukončili družský vzťah 3.4.2013. Žalobca žalovanej v 2. rade požičal peniaze na hypotéku na
byt, nakoľko to žalovaná v 2. rade finančne nezvládala.

2. Žalovaná v 1. rade sa k žalobe nevyjadrila.

3. Žalovaná v 2. rade so žalobou nesúhlasila.

4. Súd vykonal dokazovanie listinami - bankovými prevodmi, výplatnými páskami žalovanej v 2. rade,
ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil:

5. Žalobca so žalovanou v 2. rade žil v družskom vzťahu, ktorý už v súčasnosti netrvá. Žalovaná v 1.
rade bola dcérou žalovanej v 2. rade a žila v Prahe, kde aj podnikala. V podnikaní sa jej veľmi nedarilo,
častokrát žiadala o peňažnú pôžičku, pričom podľa vyjadrenia žalobcu peniaze jej požičiavali tak, ako
predložil listinné dôkazy. Posledná pôžička bola 550,- Eur, ktorú mala žalovaná v 1. rade obratom vrátiť.

Keď si peňažné prostriedky pýtal od žalovanej v 2. rade táto mu odpovedala, aby to riešil s Luciou.
Od žalovanej v 2. rade požaduje peňažné prostriedky, ktorými prispel žalovanej v 2. rade na splácanie
hypotéky.6. Z predložených bankových prevodov WESTERN UNION súd zistil, že žalobca mal poskytnúť
žalovanej v 1. rade sumu 200,- Eur dňa 4.2.2011 na doklade ako odosielateľ uvedená E. A. a ako
prijímateľ A. H., 100,- Eur dňa 26.2.2009 na doklade je meno prijímateľa S. H. a odosielateľa A. A., dňa

20.12.2012 suma 550,- Eur zasielaná odosielateľom E. A. pre prijímateľa A. H., dňa 30.8.2010 na sumu
200,- Eur zasielané E. A. pre prijímateľa A. H., dňa 11.2.2010 na sumu 130,- Eur zasielané E. A. pre
prijímateľa S. H., dňa 16.9.2010 na sumu 300,- Eur zasielané E. Š. pre prijímateľa A. H., dňa 28.2.2009
na sumu 100,- Eur zasielané A. A. pre prijímateľa S. H..

7. Ďalej žalobca predložil súdu bankové výpisy VÚB banky, a.s. zo dňa 22.9.2009 na sumu 55,- Eur,
15.12.2009 na sumu 20,- Eur, 30.1.2012 na sumu 50,- Eur, 2.5.2012 na sumu 50,50 Eur a 27.8.2012 na
sumu 100,- Eur vkladateľa žalobcu na účet bankou označený.

8.Žalovanávpísomnomvyjadreníkžalobeuviedla,žeskutočnesožalobcomžilivspoločnejdomácnosti
5 rokov ako druh a družka, pričom žalobca bol pred vstupom do vzťahu informovaný o všetkých

skutočnostiach, aj o pozdĺžnostiach žalovanej v 2. rade, so spolužitím napriek tomu nemal problém. Aj
žalobca mal dlhy, čo vychádzalo na povrch priebežne, keď mu chodili upomienky. Žalobca bol zaviazaný
platiť na výživu trom deťom, takže po uhradení výživného mu zostala suma cca 8.000,- Sk (265,55 Eur).
Pre finančný nedostatok bola žalovaná v 2. rade nútená odísť pracovať do zahraničia, kam za ňou v
októbri 2012 prišiel aj žalobca. V januári 2013 však žalobca prestal pracovať v zahraničí a ostal doma

nezamestnaný. Naopak, žalovaná v 2. rade mu pravidelne posielala finančné prostriedky po kolegoch,
ktorí odchádzali domov. Vo februári 2013 mu poslala sumu 750,- Eur. Posielala mu peniaze aj v čase,
keď pracoval v ČR v roku 2013 a zaplatila za neho dlh spoločnosti Intrum Justitia, s.r.o. vo výške 240,-
Eur. Je tiež pravdou, že vzťah so žalovanou v 2. rade žalobca ukončil 3.4.2013. Po odchode bez vedomia
žalovanejv2.rade odniesolzbytusedaciusúpravu,stolík,televízor,notebook,paplón,všetkovhodnote

cca 2.000,- Eur. Na polícii sa vyjadril, že tak urobil, aby kompenzoval peňažné prostriedky, ktoré posielal
dcére žalovanej v 2. rade. Ďalej žalovaná v 2. rade uviedla, že finančné prostriedky, ktoré žiada žalobca
od jej dcéry, žalovanej v 1. rade, boli posielané nielen jej, ale v prospech jej rodiny a robili tak ako rodičia,
ktorí chcú pomôcť deťom. Žalobca nikdy nemal výhrady voči takémuto postupu, pretože deti žalovanej
v 2. rade prijal ako vlastné. Zaslané peňažné prostriedky boli darom a nikdy nebol určený termín ich

vrátenia. Bola to pomoc v núdzi. Robili tak žalovaná v 2. rade so žalobcom po vzájomnej dohode.

9. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. (ďalej „OZ“), zmluvou o pôžičke prenecháva
veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí
dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

10. Podľa § 115 OZ, domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhradzujú náklady
na svoje potreby.

11. Podľa § 116 OZ, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v

pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú
utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

12. Podľa čl. 6 Civilného sporového poriadku č 160/2015 Z.z. (ďalej „C.s.p.“),
(1) Strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať

prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej
veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie
strán sporu.
(2) Súd zohľadňuje špecifické potreby strán sporu vyplývajúce z ich zdravotného stavu a sociálneho
postavenia.

13. Podľa čl. 8 C.s.p., strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo
veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

14. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba nie je dôvodná, nakoľko

žalobca ním tvrdené skutočnosti súdu relevantne nepreukázal. Je nesporné, že žalobca a žalovaná
v 2. rade od roku 2008 do roku 2013 žili v spoločnej domácnosti v družskom pomere. V rozhodnom
období teda žalobca so žalovanými v 1. a 2. rade boli blízkymi osobami aj keď nie v príbuzenskom,
ale v obdobnom pomere, teda takom, že ak by ujmu utrpela jedna z týchto osôb, druhá by judôvodne pociťovala ako ujmu vlastnú. Po dobu, kým žalobca a žalovaná žili v spoločnej domácnosti
je pochopiteľné, že spoločne uhrádzali náklady na svoje potreby, kam nepochybne patrila aj platba
hypotéky za byt, v ktorom žil aj žalobca. Žalobca síce súdu predložil bankové výpisy preukazujúce

poukázanie finančných prostriedkov v rozpätí rokov 2009-2012 v celkovej výške 275,- Eur nie 307,- Eur
akotvrdížalobca,ktorémalžalobcapožičaťžalovanejv2.radetitulomzaplateniahypotéky,aležalovaná
v 2. rade poprela, žeby sa jednalo o pôžičku a zároveň poukázala na to, že aj ona finančne pomáhala
žalobcovi v období, kým trval ich partnerský vzťah. Predloženie bankových výpisov o vklade finančných
prostriedkov bez ďalšieho nepreukazuje, že sa jednalo o finančnú pôžičku medzi žalobcom a žalovanou

v 2. rade. Dôkazné bremeno tvrdenia pritom zaťažuje žalobcu, aby pred súdom preukázal, že peňažné
prostriedky žalovanej v 2. rade skutočne požičal a nejednalo sa o bežné hospodárenie osôb, ktoré v
tom čase spolu tvorili domácnosť a uhrádzali spoločné náklady. V neposlednom rade v byte býval aj
žalobca,ktorýtakuspokojovalsvojebytovépotreby.Súdpovažovalzanepreukázanétvrdeniežalobcuaj
vo vzťahu k žalovanej v 1. rade o požičaní finančných prostriedkov v sume 1.783,- Eur podľa bankových
výpisov WESTERN UNION aj z dôvodu, že z týchto listinných dôkazov nevyplýva, že sa jednalo o

poskytnutie peňažných prostriedkov žalobcom žalovanej v 1. rade ako je zrejmé z oboznamovaných
listinných dôkazov, kde odosielateľom peňažných prostriedkov bol žalobca len v jednom prípade dňa
16.9.2010 na sumu 300,- Eur. V ostatných prípadoch bola odosielateľom prevažne žalovaná v 2. rade,
prípadne jej syn a adresátom okrem A. H. bol aj jej vtedajší manžel S. H.. Je potrebné si povšimnúť aj
obdobie, v ktorom boli finančné prostriedky poskytované, kde je zrejmé, že sa jednalo o obdobie kým

žalobca a žalovaná v 2. rade boli partnermi a spolu žili. Aj z výpovede žalobcu vyplýva, že finančné
prostriedky zasielali po dohode so žalovanou v 2. rade, keď žalobca používa na označenie konania
množné číslo (v žalobe „posielali sme jej viackrát“, pojednávanie 3.3.2016 „sme jej ich požičiavali tak,
ako som súdu predložil listinné dôkazy“). Ako to súd už uvádzal, z predložených bankových výpisov
nevyplýva, žeby sa jednalo o finančné prostriedky poskytované s výnimkou jedného prípadu výlučne

žalobcom a tiež zo sledu udalosti je prekvapivé, že žalobca sa domáha vrátenia pôžičky až potom, ako
ukončil družský vzťah so žalovanou v 2. rade aj s prihliadnutím na to, kedy boli finančné prostriedky
reálneposkytnuté(rok2010).Zhodnotiacvykonanédôkazyjednotlivoajvichvzájomnejsúvislostidospel
súd k záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná, nakoľko nepreukazuje, že medzi žalobcom a žalovanými
v 1. a 2. rade bola uzavretá ústna zmluva o pôžičke a poskytnuté finančné prostriedky boli pôžičkou.

Súdu sa vierohodnejšou javí verzia, že žalobca a žalovaná v 2. rade v rokoch 2008-2013 viedli spoločnú
domácnosť, žili v družskom vzťahu ako osoby blízke a spoločne financovali túto domácnosť vrátane
pomoci pre dcéru žalovanej v 2. rade.

15. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

16. Podľa § 255 ods. 1,2 C.s.p.
(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
(2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

17. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa pomeru úspechu, keď neúspešný žalobca nemá nárok
na náhradu trov konania a úspešné žalované nemali nárok na náhradu trov konania priznaný, nakoľko
trovy im v konaní nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v dvoch rovnopisoch do 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) podania

uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedky procesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.