Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 6, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7C/57/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115203522
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8115203522.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobcu: N.. Y. J., nar. X.X.XXXX,

trvale bytom L. X. X, XXX XX P. Š., právne zastúpeného JUDr. Zuzanou Adamovou Tomkovou,
advokátkou so sídlom Krátka 840, 093 02 Vranov nad Topľou p r o t i žalovanému: Slovenská republika
- Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, so sídlom Námestie Slobody 6, 810 05
Bratislava, za účasti intervenienta Mesta Veľký Šariš, Námestie sv. Jakuba č.1, 082 21 Veľký Šariš, v
konaní o náhradu škody vo výške 40.000 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a ,

II. Žalovaný m á vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

III. Intervenient m á vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 13.2.2015 žiadal, aby súd žalovaného zaviazal zaplatiť mu
škodu vo výške 40.000 Eur, ako aj trovy konania. Zároveň požiadal o úrok z omeškania vo výške 5,05
% ročne od 11.5.2014 do zaplatenia, ako aj trovy konania.

2. Žalobu vo veci samej odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na Liste

vlastníctva č. XXXX, kat. územie P.Ý. Š., Obec P. Š. a to parcely č. XXXX o výmere 9530 m2, druh
pozemku: trvalé trávnaté porasty. Mesto Veľký Šariš ako príslušný stavebný úrad vydalo dňa 17.2.2012
rozhodnutie č. XXXX/XXXX, ktorým bola povolená stavba: stavebné úpravy a prístavba k rodinnému
domu umiestnená na parcele č. XXXX/X, XXXX/X, kat. územie P. Š. pre stavebníka U. X.. Dňa 5.11.2012
vydal Krajský stavebný úrad v Prešove rozhodnutie č. XXXX-XXX/XXXX-X/SP-J., ktorým zrušil uvedené
rozhodnutie a vec vrátil správnemu orgánu, ktorý ho vydal na nové prejednanie. Dňa 17.1.2013 sa
uskutočnilo stretnutie vo P. Š., ktoré zvolala Slovenská stavebná inšpekcia. Z tohto stretnutia okrem

iného vyplynulo, že v spise ohľadne vyššie uvedenej stavby sa nachádzalo ohlásenie zahájenia
stavebných úprav na stavbe rodinného domu dňa 28.11.2012 podpísané stavebníkom. Žalobca na
základe oznámenia Krajskej prokuratúry v Prešove zistil, že prokurátor Okresnej prokuratúry v Prešove
podal dňa 24. mája 2013 protest prokurátora proti Opatreniu- oznámeniu Mesta Veľký Šariš č. XXXX/
XXXX zo dňa 12. decembra 2012 z dôvodu porušenia stavebného zákona a konštatoval, že na realizáciu
prác stavebníka U. X. nepostačuje ohlásenie stavebníka stavebnému úradu, ale je potrebné stavebné
povolenie. Na základe oznámenia žalobcu o pokračovaní v stavebných prácach, Obvodný úrad Prešov

listom zo dňa 17.9.2013 s označením ako postúpenie podania konštatuje, že upozornením - urgenciou
zo dňa 26.3.2013 upozornil stavebný úrad na dodržanie zákonnej lehoty pre rozhodnutie. Mesto Veľký
Šariš ako príslušný stavebný úrad vydalo dňa 15.10.2013 rozhodnutie č. XXXX/XXXX, ktorým povolilo
stavbu. Dňa 17.2.2014 vydal Okresný úrad Prešov, Odbor výstavby rozhodnutie, ktorým zrušil uvedenérozhodnutie a vec vrátil správnemu orgánu na nové prejednanie. Žalobca mal za to, že v tomto prípade
došlo k vydaniu nezákonných rozhodnutí, ktorým bola žalobcovi spôsobená škoda, preto žiadal o jej
zaplatenie v rozsahu vyčíslenom v žalobe.

3. Žalovaný sa k žalobe žalobcu vyjadril v písomnom podaní, súdu doručenom dňa 20.4.2015 v ktorom
uviedol, že s tvrdením žalobcu nesúhlasí. Aj z ustálenej judikatúry vyplýva, že podmienka právoplatnosti
rozhodnutia je nevyhnutým predpokladom pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci z titulu nezákonného rozhodnutia. Žiadne z rozhodnutí, ktoré vydal stavebný úrad,

ktoré žalobca v žalobe označuje, nenadobudlo právoplatnosť a nebolo zrušené nadriadeným správnym
orgánom po nadobudnutí jeho právoplatnosti. Tým nie je splnená zákonná podmienka uvedená v § 6
ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.
Žalovaný mal za to, že v danom prípade nemôže niesť žalovaný zodpovednosť za protiprávne konanie
jednotlivca, v tomto prípade stavebníka pána X.. Náhradu škody je možné uplatniť voči konkrétnemu
subjektu, ktorý je odlišným subjektom od žalovaného. Žalovaný mal za to, že v tomto konaní nie je

splnená podmienka pasívnej vecnej legitimácie.

4. Súd vykonal dokazovanie vypočutím žalobcu a svedkov a ďalej listinnými dôkazmi: žalobou zo dňa
13.2.2015, pripojeným správnym spisom Mesta Veľký Šariš, Listom vlastníctva č. XXXX, ostatným
spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

5. Žalobca sa žalobou o náhradu škody titulom nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného
postupu domáha náhrady škody voči štátu podľa Zákona č. 514/2003 Z. z. o náhrade za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci. Žalobca mal za to, že nezákonnými rozhodnutiami vydanými
stavebným úradom, resp. nesprávnym úradným postupom stavebného úradu došlo k spôsobeniu škody,

za ktorú zodpovedá štát.

6. Súd si za účelom zistenia skutkového stavu vyžiadal spis Stavebného úradu Mesta Veľký Šariš, z
ktorého zistil nasledujúce skutočnosti:

Dňa 15.10.2013 vydalo Mesto Veľký Šariš Rozhodnutie č. P.. XXX/XXXX, ktorým povolilo dodatočne
bytovú stavbu a to stavebné úpravy a prístavba k rodinnému domu kat. územie Veľký Šariš,
parcela č. XXXX/X, XXXX/X W.-S..

Dňa 17.7.2012 vydalo Mesto Veľký Šariš pod č. Výst. XXXX/XXXX stavebné povolenie účel stavby:

stavba na bývanie, popis stavby: stavebné úpravy a prístavba k rodinnému domu pre kat. úz. Veľký Šariš
na parcele č. XXXX/X, XXXX/X W.-S..

Rozhodnutím Krajského stavebného úradu v Prešove č. XXXX-XXX/XXXX-X/SP-J. zo dňa 5.11.2012
Krajský stavebný úrad v Prešove zrušil rozhodnutie Mesta Veľký Šariš č. Výst. XXXX/XXXX zo dňa

17.7.2012 a vec mu vrátil na ďalšie prejednanie a rozhodnutie.

Dňa 6.5.2014 bolo vydané oznámenie o začatí konania o dodatočnom povolení stavby pod č.
Výst. XXXX/XXXX a to modernizácia rodinného domu, žumpa s kanalizačnou prípojkou, nádrž na
zachytávanie dažďovej vody, studňa s vodovodnou prípojkou a elektrická NN prípojka na parcele č. W.

XXXX/X H. XXXX/X kat. územie Veľký Šariš.

Dňa 5.8.2015 vydalo Mesto Veľký Šariš oznámenie k ohláseniu drobnej stavby pre uskutočnenie
stavebných prác tam popísaných na kombinovanú plotovú zábranu na parcele č. XXXX/X kat. úz. Veľký
Šariš.

Dňa 3.12.2015 bolo vydané upozornenie prokurátora ohľadne stavby: kombinovaná plotová zábrana
realizovanej stavebníkom U. X. na pozemku parcela registra ,,C“ č. XXXX/X kat. územie Veľký Šariš.
Prokurátor konštatoval, že stavebný úrad mal po zistení, že predmetný oporný múr podlieha povoleniu
stavebného úradu, ktoré však vydané nebolo, postupovať v súlade s § 88a ods. 1 Stavebného zákona.

Stavebný úrad však do dnešného dňa konanie nezačal. Prokurátor konštatoval nečinnosť stavebného
úradu, ktorý mal z úradnej povinnosti v súlade s § 67 ods. 3 zákona o priestupkoch:1) začať priestupkové konanie voči stavebníkovi za spáchanie priestupku, keď pri výkone štátneho
stavebného dohľadu zistil, že stavebník v skutočnosti uskutočňuje jednoduchú stavbu bez potrebného
stavebného povolenia. Prokurátor navrhol prijať opatrenia potrebné prerokovať upozornenie prokurátora

na pracovnom stretnutí a prijať príslušné opatrenie na predchádzanie obdobným nedostatkom v
budúcnosti,
2) začať konanie o dodatočnom povolení stavby oporného múra podľa § 88a ods. 1 Stavebného zákona,
3) začať priestupkové konanie voči stavebníkovi oporného múra za spáchanie priestupku podľa § 105
ods. 3 písm. b) zákona o priestupkoch.

Mesto Veľký Šariš v písomnom podaní zo dňa 14.12..2015 upovedomilo prokurátora, že:

1) upozornenie prokurátora prerokovali pracovníci Mesta Veľký Šariš, Stavebného úradu na pracovnom
stretnutí dňa 14.12.2015,
2) konanie o dodatočnom povolení stavby bolo začaté dňa 14.12.2015,

3) priestupkové konanie bolo začaté dňa 14.12.2015.

Dňa 12.12.2012 vydalo Mesto Veľký Šariš oznámenie k ohláseniu stavebných úprav, v ktorom uviedlo,
že stavebník dňa 28.11.2012 ohlásil stavebné úpravy na rodinnom dom súp. číslo XXX vo P. Š., pričom
Mesto Veľký Šariš nemá námietky k uskutočneniu stavebných úprav v rozsahu:

- výmena strešnej krytiny a odkvapových žľabov,
- oprava a výmena vnútorných priečok, podláh a dlažby, okien a dverí,
- oprava fasády,
- uloženie zámkovej dlažby cca 50 m2 pri vstupe do rodinného domu a garáže.

Voči uvedenému oznámeniu Mesta Veľký Šariš bol podaný protest prokurátora a to podaním zo
dňa 24.5.2013, v ktorom prokurátor konštatoval, že správny orgán v predmetnej veci nepostupoval v
intenciách všeobecne záväzných právnych predpisov. Vydaním tohto oznámenia porušil § 55 ods. 2
písm. d) stavebného zákona, keďže pre realizáciu prác na predmetnej stavbe nepostačuje ohlásenie

udržiavacích prác. Prokurátor konštatoval, že takisto sa nejedná ani o stavebné úpravy podľa § 55 ods.
2 písm. c) stavebného zákona, ktorými sa podstatne nemení vzhľad stavby, nezasahuje sa do nosných
konštrukcií stavby, nemení sa spôsob užívania stavby a neohrozujú sa záujmy spoločnosti, pre ktoré by
podľa stavebného zákona postačovalo len ohlásenie. Prokurátor konštatoval nezákonnosť oznámenia
k ohláseniu stavebných úprav č. XXXX/XXXX zo dňa 12.12.2012.

Následne Mesto Veľký Šariš rozhodnutím č. XXXX/XXXX zo dňa 18.6.2013 zrušilo oznámenie Mesta
Veľký Šariš č. XXXX/XXXX zo dňa 12.12.2012.

Dňa 15.10.2013 vydalo Mesto Veľký Šariš Rozhodnutie č. XXXX/XXXX, ktorým dodatočne povolilo

stavebné úpravy a prístavbu k rodinnému domu v kat. území Veľký Šariš parcela č. XXXX/X, XXXX/
X W.-S..

OkresnýúradPrešov,Odborvýstavbyabytovejpolitikyrozhodnutímzodňa17.2.2014č.C.-L.-C.-XXXX/
XXX/XXXX/ŠSS-W. zrušil rozhodnutie Mesta Veľký Šariš č. XXXX/XXXX zo dňa 15.10. 2013 a vec mu

vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.

Dňa 30.3.2016 bolo vydané rozhodnutie č. XXXX/XXXX, ktorým stavebníkovi U.G. X. príslušný stavebný
úrad rozhodol o odstránení stavby: pivnica na pozemku parcela registra C č. XXXX/X, kat. úz. Veľký
Šariš.

7. Žalobca je vedený ako výlučný vlastník parcely č. XXXX o výmere 9530 m2, druh pozemku trvalé
trávnaté porasty v podiele 1/1, zapísanej na LV č. XXXX, kat. územie Veľký Šariš.

8. Výzvou na náhradu škody zo dňa 28.4.2014 vyzval žalobca Mesto Veľký Šariš na zaplatenie náhrady

škody. Mesto Veľký Šariš odpovedalo, že má za to, že nie sú splnené predpoklady na postup podľa
Zákona č. 514/2003 Z.z. a v prípade, ak žalobca má za to, že mu bola spôsobená škoda, má si ju uplatniť
v súlade s § 420 Občianskeho zákonníka voči konkrétnemu stavebníkovi.9. Žalobca v písomnom podaní zo dňa 6.8.2014 požiadal žalovaného o náhradu škody, pričom poukázal
na rozhodnutie stavebného úradu zo dňa 5.11.2012, ako aj rozhodnutie zo dňa 17.1.2013, ktoré
považoval za nezákonné rozhodnutia, ktorými mu bola spôsobená škoda. Žalovaný listom zo dňa

29.10.2014 odpovedal žalobcovi, že neboli splnené predpoklady na postup podľa Zákona č. 514/2003
Z.z. V návrhu neboli uvedené podmienky pre uplatnenie nároku na náhradu škody a z tohto dôvodu mal
žalovaný za to, že nie je splnený postup podľa Zákona č. 514/2003 Z.z.

10. Žalobca spolu so žalobou predložil správu spoločnosti GEOTON, s.r.o. Košice, z ktorej vyplýva, že

pri skúmaní príčin poškodenia nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu, požiadal žalobca ich spoločnosť o
geologický prieskum. V záverečnej správe sa konštatuje, že v dôsledku zásahu na parcele č. XXXX/
X dochádza v súčasnosti k progresívnemu rozpadu sedimentov s rozvojom smerom do parcely č.
XXXX. Odkrytím čela svahu na pomedzi parciel č. XXXX/X, XXXX došlo k umožneniu komunikácie
vsakovaných povrchových vôd s podložím lôžka vysokotlakového vodovodu a k jeho následnému
vyplaveniu. Takto vzniknutý stav v súčasnosti ohrozuje ako územie nad hranou stĺpcového rozpadu tak

aj pod ňou. Je ohrozená stavba na parcele č. XXXX/X. Ohrozením je v danom prípade aj vyplavovanie
pieskového podlôžka vysokotlakového vodovodu, v dôsledku ktorého dochádza na parcele č. XXXX k
tvorbe výrazných prepadlín na povrchu terénu, navyše je tu ohrozené aj samotné potrubie, pri ktorého
deštrukcii môže dôjsť k ďalšiemu progresívnemu rozvoju uvedených geodynamických mechanizmov.

11. Z odpovede Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s. zo dňa 23.7.2012 vyplýva, že po
prešetrenízistili,žedošloksadnutiuryhyvcelejdĺžke areáluavplyvomzrážokdochádzakodplavovaniu
pieskového lôžka a ryhy a hrozí nebezpečie vytvárania prehĺbenín. Odplavovaná zemina je nanášaná
nad prestavbu rodinného domu U. X.. V časti vykonávania odkopávania svahu nad svojím objektom
stavebníkom U. X. je sťažnosť neopodstatnená, nakoľko stavebník odkopáva naplavenú zeminu a

neznižuje tým krytie vodovodného potrubia. Z vyjadrenia Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti
Košice vyplýva, že došlo k sadaniu zásypu nad výkopom vodovodného potrubia a z tohto dôvodu
projektanti potvrdili, že sadanie zeminy zásypu vzniklo v dôsledku neodborného zásahu do päty svahu
pri výstavbe rodinného domu.

12. Žalobca na pojednávaní uviedol, že je výlučným vlastníkom parcely č. XXXX o výmere 9530 m2,
druh pozemku: trvalé trávnaté porasty. Tento pozemok slúžil na poľnohospodárske účely na výbeh koní.
Susediacu parcelu má vo vlastníctve U. X.. Ten začal stavať v roku 2009. Nebol ani vlastníkom pozemku,
nakoľko predtým bol vlastníkom pozemku pán T.. Stavebný úrad vydal dňa 17.7.2012 stavebníkovi
stavebné povolenie. Na danej parcele v zmysle územného plánu Mesta Veľký Šariš vôbec nemala byť

povolenávýstavba.Vstavebnompovoleníboliporušenéjehosubjektívneprávaakovlastníkasusediacej
parcely, strecha domu presahovala na jeho pozemok. Zároveň nebolo dodržané ochranné hygienické
pásmo, ktoré je nevyhnutné pri chove zvierat. Rovnako nebola dodržaná hranica nehnuteľnosti, ktorá
bolaurčená1,5modhranice,nakoľkoU.X.odkopalčasťkolméhosvahu,čímzasiaholnajehopozemok.
Práve týmto odkopaním zo strany U. X. sa všetko spustilo. Za týmto účelom si dal urobiť aj geologický

prieskum príslušnej firme, ktorá preskúmala stav pozemku a zistila, že týmto konaním a odkopaním
svahu stavebníkom U. X.Ý. ten uvoľnil lôžko vysokotlakového potrubia, čím spadol celý povrch nad
potrubím. Príslušný krajský stavebný úrad svojím rozhodnutím zrušil rozhodnutie stavebného úradu
pre jeho nezákonnosť. Rovnako podal aj stavebnej inšpekcii podnet, ktorá konštatovala nezákonnosť
vydaného stavebného povolenia. Následne v roku 2013 bolo vydané ďalšie stavebné povolenie, ktoré

neskôr bolo v roku 2014 zrušené. Nadriadený stavebný úrad upozornil stavebný úrad, aby konal,
pričom poukázal na to, že stavebník ďalej pokračoval vo vykonávaní stavebných prác. Všetkými troma
vydanými rozhodnutiami mu bola spôsobená škoda. Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup, niekoľkokrát
písomne, ako aj ústne upozorňoval stavebné úrady na nezákonnosť rozhodnutí, ako aj na nesprávny
úradný postup. Písal na prokuratúru, pričom stále tieto práce zo strany stavebníka pokračovali. Z tohto

dôvodu podal žalobu na súd o náhradu škody titulom nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho
úradného postupu. U. X. nezažaloval a to z toho dôvodu, že mu je ho ľúto, nakoľko ten konal na základe
písomného súhlasu Mesta Veľký Šariš a uskutočňoval stavebné práce. Stavebný úrad ho zavádzal.
V rámci správneho konania namietal postupy stavebného úradu. Krajský stavebný úrad konštatoval
protizákonnosť konania, a to potom viedlo k zrušeniu rozhodnutí stavebného úradu. Stavebné konanie

toho času ešte stále nie je ukončené.

13. Právna zástupkyňa žalobcu súdu špecifikovala právny dôvod žaloby a uviedla, že za nezákonné
rozhodnutie považujú oznámenie Mesta Veľký Šariš zo dňa 12.12.2012, ktorým oznámili stavebníkoviU. X., že nemajú námietky voči uskutočneniu stavebných prác. Toto oznámenie považujú za nezákonné
rozhodnutie. Zároveň voči nemu bol podaný protest prokurátora zo dňa 24.5.2013, kde prokurátor
konštatoval jeho nezákonnosť. Za nesprávny úradný postup právna zástupkyňa žalobcu považovala

nečinnosť správneho orgánu, ale aj iný nezákonný zásah do práv žalobcu.

14. Žalovaný vo svojich písomných, ako aj ústnych prednesoch mal za to, že nie sú splnené podmienky
na postup podľa Zákona č. 514/2003 Z.z. Pokiaľ ide o opatrenie Mesta Veľký Šariš zo dňa 12.12.2012,
to bolo zrušené. Pokiaľ ide o opätovné stavebné povolenie č. XXXX/XXXX zo dňa 15.10.2013, stavebné

úpravy a prístavba k rodinnému domu bolo nadriadeným orgánom zrušené v odvolacom konaní.
Stavebný úrad vydal opätovne oznámenie Mesta Veľký Šariš č. XXXX/XXXX z 5.8.2015 k ohláseniu
drobnej stavby, proti ktorému bolo podané upozornenie prokurátora Okresnej prokuratúry v Prešove.
Pokiaľ ide o rozhodnutia zo dňa 17.7.2012 a 15.10.2013, žalovaný mal za to, že v obidvoch prípadoch
nebola splnená podmienka podľa § 6 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci, nakoľko v prípade obidvoch žalobcom uvádzaných rozhodnutí,

tieto nenadobudli právoplatnosť, obe boli zrušené a vrátené na ďalšie konanie. Preto na základe
citovaného právneho predpisu § 6 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z., nie je možné si na základe týchto
rozhodnutí uplatňovať nárok na náhradu škody podľa zákona o zodpovednosti za škodu. Pokiaľ ide
o oznámenie Mesta Veľký Šariš zo dňa 12.12.2012, boli povolené stavebníkovi práce iba v rozsahu
tam presne špecifikovanom. Žiadne z týchto rozhodnutí nezakladalo stavebníkovi oprávnenie, ani

súhlas na žalobcom namietané odkopávanie svahu. Sám stavebník U. X. vo svojej svedeckej výpovedi
uviedol, že neuskutočňoval žiadne odkopávanie svahu na strane žalobcu. Rovnako pokiaľ by sme mali
hovoriť o nesprávnom úradnom postupe, v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
adresovanej zo strany žalobcu žalovanému, žalovaný nenamietal žiaden nesprávny úradný postup.
Žalobca môže podať žalobu iba v rozsahu nároku a z titulu, ktorý si uplatnil v konaní pred príslušným

orgánom. Táto podmienka nebola zo strany žalobcu splnená.

15. Do konania vstúpil aj intervenient Mesto Veľký Šariš, ktoré malo za to, že žalobu žalobcu je
rovnako potrebné zamietnuť, nakoľko podľa názoru intervenienta Mesta Veľký Šariš, žalobca v žalobe
zo dňa 12.2.2015 určil, že sa domáha náhrady škody z titulu rozhodnutia mesta ako stavebného

úradu č. Výst. XXXX/XXXX zo dňa 17.7.2012, ktoré bolo zrušené a vrátené na ďalšie konanie, ako
aj č. Výst. XXXX/XXXX zo dňa 15.10.2013, ktoré bolo zrušené a vrátené na ďalšie konanie. Žiadne
z týchto rozhodnutí nenadobudlo právoplatnosť. Pokiaľ ide o špecifikáciu právnej zástupkyne žalobcu
na pojednávaní dňa 1.3.2017, táto na otázku súdu, ktoré z rozhodnutí je potrebné považovať za
nezákonné, uviedla, že za nezákonné rozhodnutie považujú oznámenie Mesta Veľký Šariš zo dňa

12.12.2012, ktorým Mesto Veľký Šariš oznámilo stavebníkovi, že nemajú námietky voči uskutočneniu
stavebných prác. Pokiaľ ide o toto oznámenie, stavebný úrad povolil stavebníkovi výkon stavebných
prác iba v úzkom rozsahu, ktorý je presne špecifikovaný v uvedenom oznámení. Žiadne z uvedených
činnostínezakladalostavebníkovioprávnenie,anisúhlasnaodkopávaniesvahuvovonkajšomprostredí.
Navyše stavebník, ktorý bol vypočutý ako svedok jednoznačne uviedol, že sa necíti byť zo strany

stavebného úradu zavádzaný, pričom žiadne odkopávanie svahu nevykonal. Zároveň mal intervenient
za to, že v žalobe absentuje príčinná súvislosť. Aj samotný žalobca poukázal na to, že podľa realizácie
vodohospodárskych prác Východoslovenskou vodárenskou spoločnosťou nebol vykonaný geologický
prieskum, čo malo vplyv na zvolený technologický postup pri realizácii týchto prác, čo v súvislosti s
činnosťou stavebníka viedlo k vzniku spôsobenej škody, neodborne zvolený technologický postup bez

nevyhnutného geologického prieskumu v spojení s neopodstatnene vydaným súhlasom na realizáciu
stavby pre stavebníka, je preto potrebné vyhodnotiť ako protiprávne konanie, ktoré v príčinnej súvislosti
s realizovanými vodohospodárskymi prácami a činnosťou stavebníka viedlo k vzniku škody. Intervenient
mal za to, že zo strany VVS, a.s. ako stavebníka vodovodného potrubia bol neodborne zvolený
technologický postup bez nevyhnutného geologického prieskumu v spojení so zmenou trasy, bez

súhlasu stavebného úradu, t.j. bez vydania právoplatného stavebného rozhodnutia o zmene stavby
pred dokončením príslušným stavebným úradom, ktorý bol v tomto prípade Krajský úrad životného
prostredia. Aj táto skutočnosť mohla viesť k sadaniu ryhy zeminy nad vodovodom. Taktiež stavebník
uviedol, že nedošlo z jeho strany k odkopávaniu svahu. Ďalej mal za to, že počas súdneho sporu bol
žalobcom označený nesprávny úradný postup, ktorý však v zmysle § 16 ods. 4 zákona o zodpovednosti

za škodu nebol prerokovaný pred príslušným orgánom a že náhradu škody je potrebné zo strany žalobcu
uplatniť voči vlastníkovi stavby - vodovodu a to Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s., ktorá
je oprávnená využiť svoje právo na reklamáciu diela, ako aj právo na náhradu škody voči stavebníkovi.
Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s. je ďalej oprávnená využiť svoje právo na náhraduškody voči zhotoviteľovi projektovej dokumentácie, prípadne iným odborne spôsobilým osobám, ktoré
sa podieľali na realizácii vzhľadom na neodborne zvolený technologický postup bez nevyhnutného
geologického prieskumu v spojení so zmenou trasy, bez súhlasu stavebného úradu.

16. Právna zástupkyňa žalobcu mala za to, že v čase vydania oznámenia stavebného úradu zo dňa
12.12.2012, ktoré spĺňa náležitosti nezákonného rozhodnutia, ani územné rozhodnutie mesta nebolo
vydané, pretože sa viedlo zlúčené územné a stavebné konanie. Stavebný úrad postupoval v rozpore
s územným plánom a v rozpore so stavebným zákonom, chýbalo právoplatné územné rozhodnutie

pred ohlásením jednoduchej stavby. Stavebný úrad uviedol, že nemá námietky pri prácach, ktoré
stavebný úrad riešil vlastne sám v predchádzajúcom konaní o vydaní stavebného povolenia, a keď
toto rozhodnutie napadol prokurátor protestom zo dňa 24.5.2013, stavebný úrad nevykonal nápravu,
čo patrí pod rozhodovaciu činnosť stavebného úradu. Stavebník U. X. konal v rámci princípu dobrej
viery. Všetky svoje rozhodnutia vydal stavebný úrad v rozpore s platným územným plánom Mesta Veľký
Šariš, čo potvrdili v konaní aj vypočutí svedkovia. Mesto Veľký Šariš vo svojom písomnom podaní zo dňa

20.5.2013 pre Okresnú prokuratúrou Prešov priznalo porušenie svojich povinností. Právna zástupkyňa
žalobcu mala za to, že správny orgán nekonal v stavebnom konaní, naopak po zrušení jeho prvého
rozhodnutia vydal vo veci súhlas pre práce, na ktoré bolo nevyhnutné stavebné povolenie, v dôsledku
čoho meritórne rozhodnutie vydal v rozpore s § 49 ods. 2 správneho poriadku po uplynutí zákonnej
60-dňovej lehoty, v danom prípade po takmer roku od vrátenia spisu odvolacím orgánom. Novým

rozhodnutím opätovne porušil zákonné ustanovenia a rozhodnutie bolo zrušené a vrátené na ďalšie
konanie. Od vrátenia spisu vo februári 2014 doposiaľ vo veci dodatočného povolenia stavby rozhodnuté
nebolo. Ak by stavebný úrad konal podľa zákonných ustanovení a ohlásenie nevydal, v zákonnej lehote
rozhodol a určil podmienky na dokončenie stavby, alebo nariadil úpravy už realizovanej stavby, nebolo
by k vzniku škody na pozemku žalobcu došlo. Zabránilo by sa napr. sadaniu stavby vodovodu, či už

uložením povinnosti stavby oporného múra alebo povinnosti úprav vlastníka stavby Východoslovenskej
vodárenskej spoločnosti, a.s.

17. Svedok U. X. súdu uviedol, že stavbu v kat. území Veľký Šariš začal realizovať niekedy v roku
2010. Jednalo sa najprv o opravu starej stavby a neskôr uskutočňoval aj prístavbu. Najprv začal

uskutočňovať drobné práce okolo existujúcej stavby, to mu bolo zamietnuté, preto požiadal stavebný
úrad o vydanie stavebného povolenia. Bolo to niekedy v roku 2010 až 2011. Mesto mu dalo súhlas a
pokiaľ ide stavebné povolanie, tak nikdy nenadobudlo právoplatnosť, nakoľko ak bolo mestom vydané
nejaké rozhodnutie, žalobca sa odvolal. Na drobnú stavbu čo sa týka oplotenia, mu stavebné povolenie
bolo vydané a čo sa týka stavby, na to mu vydané nebolo. Pokiaľ ide o naplaveniny z kopca, v čase

keď robili vodovod, stekali mu na pozemok a tieto naplaveniny sa odkopali z jeho pozemku. Pokiaľ
ide o skutočnosť či odkopával z kopca aj mimo jeho pozemku tieto naplaveniny, svedok jednoznačne
uviedol, že neodkopával. Odkopával presne po hranici pozemku a v tom čase žalobca ani nebol
vlastníkomsusediacehopozemku.Vstavbevsúčasnostinepokračuje,nakoľkoprebiehakonanie.Mesto
mu oznámilo, že nemôže stavať, lebo ide o verejnú zeleň. Následne podal návrh na zmenu územného

plánu a požiadal mesto o drobnú stavbu, táto mu bola z mesta povolená čo sa týka oplotenia. Zo strany
stavebného úradu sa necíti byť zavádzaný, postupoval v súlade s vydanými rozhodnutiami stavebného
úradu. Pokiaľ ide o stavbu, tak táto sa nachádza iba na jeho pozemku a nepresahuje na pozemok
žalobcu. Existujú konflikty medzi ním a žalobcom, stačí že zájde na svoj pozemok pokosiť a už žalobca
na neho pošle inšpekciu. Má vedomosť o tom, že žalobca na svojom pozemku chce robiť parkovisko.

Stavbu postavil na čierno. Žalobca na neho zavolal inšpekciu a z tohto dôvodu zaplatil aj pokuty. Stavba
vodovodu mala vplyv aj na jeho pozemok, nakoľko tento vodovod urobili vedľa jeho pozemku a začalo
zároveň zaplavovať aj jeho pozemok. Vyrastal tam, čiže si to dobre pamätá, nikdy na jeho pozemku
pred tým záplavy neboli, až touto stavbou vodovodu začalo zaplavovať aj jeho pozemok. Sám postavil
plotovú zábranu preto, aby tieto naplaveniny neprechádzali aj na jeho pozemok.

18. Svedok N.. H.. Y. T. súdu uviedol, že je zamestnancom Mestského úradu, pôsobil v pozícii vedúceho
oddelenia výstavby, pričom tam pracuje od 1.8.2015. Územný plán Mesta Veľký Šariš bol spracovaný
v roku 2010, uznesením bol aj schválený. Pokiaľ ide o konkrétnu lokalitu, kde stojí dom pána X.É., tá
bola definovaná ako verejná zeleň. V roku 2016 boli vykonané nejaké zmeny a doplnky, kde mestské

zastupiteľstvo tento územný plán neschválilo a kde bola predložená vlastne zmena definície tohto
pozemku z verejnej zelene na individuálnu bytovú zástavbu. Na zasadnutí mestského zastupiteľstva
táto navrhovaná zmena územného plánu nebola schválená. Mal by sa dodržiavať vždy územný plán, v
ktorom tento pozemok pána X. bol definovaný ako verejná zeleň. Podľa jeho názoru tak nastala chybaešte v roku 2010, nakoľko dom pána X. tam už predtým stál a pozemok bol definovaný ako verejná zeleň.
Samotnému stavebnému konaniu predchádza územné konanie. V tomto prípade bolo stavebné konanie
zlúčenésúzemnýmkonaním.Vroku2010domstavebníkaužzakreslenýbol.Nikdynatentodomnebolo

vydané búracie povolenie, resp. iné rozhodnutia, aby tento dom prestal existovať, dom bol postavený
pred rokom 1976 a konanie o dodatočnom povolení stavby je pozastavené. Stavebný úrad nekonal
z tohto dôvodu, že boli upovedomení žalobcom o tomto súdnom konaní, preto čakali na vyjadrenie
súdu. Stavebník požiadal o drobnú stavbu, resp. o plotovú zábranu, ktorou by si chránil svoj pozemok
pred zosuvom. Ťažko povedať či oplotením zapríčinil zosuv, resp. stabilizáciu svahu. Podľa názoru

svedka stavebník spôsobil stabilizáciu daného svahu. Tento vodovod sa nachádza mimo pozemku
pána X.. Z ohliadky, keďže sa uskutočnila aj ohliadka na mieste samom, vôbec nebolo zrejmé, že
stavebník odkopáva svah. Činnosť pána X. ako stavebníka susediaceho pozemku spočívala v ochrane
jeho pozemku. Stavba stavebníka je postavená na rozmedzí svahu, ktorý vykazuje znaky deštrukcie, v
budúcnosti tento svah môže aj spadnúť. Druhá časť tohto pozemku je územie, kde je potrubie vodovodu,
počas dažďov sa táto povrchová voda dostáva do podložia vodovodného potrubia a vyplavuje sa lôžko

na pozemok pána X.. Pokiaľ ide o posudok spoločnosti GEOTON, ten sa zameral na zosuvný svah,
ktorý je narušovaný vplyvom počasia, dažďom, snehom a mrazom. V prípade, že by tento svah spadol,
spôsobí škodu obidvom tak žalobcovi, ako aj stavebníkovi pánovi X.. Druhá časť tohto posudku sa týka
vodovodu. Osobne vidí pokles pozemku nad vodovodným potrubím, ale je ďaleko až 100 m od pána
X. pokles deštrukcie, ktorá sa udiala ďaleko od pozemku samotného stavebníka. Ak by tam vodovod

nebol, tak nedošlo by k vzniku naplavenín na pozemku pána X..

19. Svedok N.. H.. T. Y. R. uviedol, že vykonával činnosť stavebného dozoru na všetkých vodovodoch
rieky Torysa, konkrétne aj na vodovode v časti Malý Šariš, ktorý trasoval a prechádzal cez pozemky
žalobcu. Stavba začala v roku 2007 a zdá sa mu, že v roku 2009 aj skončila, presne si nepamätá. Stavba

bola odovzdaná bez závad vodohospodárskemu podniku, ktorý ju prevzal ako investor tejto stavby.
Nemá vedomosť o tom, aby v tom čase tam stál nejaký rodinný dom pri pozemku žalobcu. V prípade, ak
by bol nejaký problém s vodohospodárskou stavbou, tak pani X., ktorá v tom čase vykonávala dohľad, by
hootomupovedomila.Sámzakreslilparcely,cezktoréprechádzavodovodnépotrubie,rovnakozakreslil
priestor, ktorý bol znehodnotený výstavbou tohto vodovodu z dôvodu usadzovania zeminy pozdĺž celého

potrubia. Tak pozemok žalobcu, ako aj pozemok pána X. má šikmý ráz a tým, že pán X. ako stavebník
začal stavať a vykonával rovinu, zasiahol do pozemku pána J. a začala sa zosúvať časť pôdy z pozemku
pána J. na pozemok pána X.. Tým, že začalo dochádzať k zosuvu pôdy, mohlo to mať vplyv na funkčnosť
samotného vodovodného potrubia. Na danom mieste sa jedná o prevýšenie 3 - 4 metre, v niektorých
miestach až 5 metrov. Nie je si vedomý, aby bolo niečo podané na stavebnom úrade, a preto konštatoval,

že nie je takýto betónový múrik postačujúci. Ak by nedošlo k odkopaniu svahu, takýto stav by nenastal,
nemali by byť ďalšie následky, aj keď voda je tam nasmerovaná, je tam stále a rozoberá tento svah.
Svedok nevidel aké mechanizmy tam išli, čo robil pán X.I., ma len vedomosť o tom, aký tam bol svah
a aký je tam teraz. Vykonával stavebný dohľad nad vodovodným potrubím, ktoré bolo ukončené v roku
2009, dohľad nad stavbou pána X. nevykonával. V tomto prípade sa jedná o pokles zeminy nad potrubím

v dôsledku vyplavovania piesku. Pri takýchto prácach je bežné, že k poklesu zeminy dôjde až v 95 %.
Celé vodovodné potrubie je vedené pod svahom a to je práve problém, pretože tam môže dôjsť k poklesu
zeminy a aj to, že voda vyplavuje piesok, a preto zemina sadá. S problémom sadania zeminy sa stretol
až pri začatí výstavby pána X., presný rok si nepamätá.

20.SvedokN..Y.X.súduuviedol,ževybavovalreklamácie zpodkladov,ktorémubolipredložené.
Na mieste činu však nebol. Pán z vodohospodárskej spoločnosti, ako aj pán N.. O.
zbieral všetky reklamácie cez vodárenskú spoločnosť, nikdy nebol osobne prítomný na riešení na mieste
samom. Písal a odovzdával dokumentáciu zhotoviteľovi stavby a myslí si, že sa robili aj stretnutia, ktoré
riešili konkrétne problémy pri vybavovaní reklamácií so zhotoviteľom stavby a tiež za vodohospodársku

spoločnosť zastrešovala stavbu Ing. X.. Ak si dobre spomína, prišla k ním sťažnosť pána N.. J., tak
písali list na zhotoviteľa spoločnosť Chemkostav, ktorá bola zároveň garantom tejto stavby. Následne
mal zhotoviteľ stavby 30 dní na reakciu. Zväčša tam aj volali, aby sa do 15 dní ozvali. Ak sa neozvali,
tak písali ešte raz. Má vedomosť o tom, že spoločnosť Chemkostav uznala reklamáciu, mali tam navoziť
hlinu, ale žalobca to zakázal práve pre vedenie tohto súdneho sporu.

21. Svedok N.. Y. X. uviedol, že má vedomosť o tom, že v tom čase boli vydané dve alebo tri rozhodnutia.
Na stavebný úrad nastúpil 1.1.2012 a v tom čase už stavebné konanie bolo začaté. Prebehli všetky
právne procesy, stavebný úrad rozhodnutie vydal na opravu - rekonštrukciu rodinného domu, ako ajprípojky. Žalobca podal odvolanie, vec išla na Krajský stavebný úrad, ktorý rozhodnutie stavebného
úradu zrušil pre procesné chyby a začalo sa celé konanie znova. Stavebník predložil stavebnému úradu
podklady a žiadosti, následne oni vydali stavebné povolenie. Mesto Veľký Šariš ako stavebný úrad

nikdy písomne alebo ústne nedalo súhlas stavebníkovi U. X. na odkopávanie daného svahu. Vždy, keď
išli na tvár miesta, bolo to niekoľkokrát, nikdy nebol zaznamenaný žiadny zásah mechanizmami na
tomto pozemku. Svah od jeho nástupu do funkcie až po poslednýkrát, keď bol na ohliadke na mieste
samom, nijakým spôsobom zmenený nebol. Sadanie zeminy je úplne normálna vec, keď sa vykonávajú
prekopávky, každý stavebný úrad v rámci celého Slovenska uloží povinnosť sledovať tieto prekopávky

každé dva roky či zemina nesadá, nakoľko tá je organického pôvodu a je to prirodzená vec. V čase, keď
prokurátor podal protest, zrušili ohlásenie, avšak podotkol, že toto ohlásenie sa týkalo výmeny strešnej
krytiny, klampiarskych konštrukcií a výmenných fólií a bolo zrušené formou rozhodnutia zo strany Mesta
Veľký Šariš. Pozemok, na ktorom začal stavať pán X. bola verejná zeleň. Pokiaľ ide o prvé stavebné
rozhodnutie, ktoré vydalo Mesto Veľký Šariš, vydali ho zo strany nadriadeného orgánu a bolo zrušené
pre tri alebo štyri procesné chyby, ako aj preto, že nebolo doručené projektantovi. Tieto chyby odstránili

a následne vydali druhé stavebné rozhodnutie, ktoré opätovne bolo zrušené, kde už nadriadený orgán
túto chybu vytkol, a potom už nezačínali nové konanie.

22. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 1 písm. a) Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci ( ďalej len Zákon č. 514/2003 Z.z.), tento zákon upravuje a) zodpovednosť štátu za škodu
spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

Podľa § 3 písm. a) a d) Zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto

zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 Zákona č. 517/2003 Z.z., zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa§4ods.1písm.d)Zákonač.514/2003Z.z.,vovecináhradyškody,ktorábolaspôsobenáorgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1 ,
koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone
verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného
orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená

na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu.

Podľa § 5 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní.

Podľa § 6 ods. 1, 2 Zákona č. 514/2003 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Právo podľa odseku 1

možnopriznaťibavtedy,akpoškodenýpodalprotinezákonnémurozhodnutiuriadnyopravnýprostriedok
podľaosobitnýchpredpisov.Splnenietejtopodmienkysanevyžaduje,akideoprípadyhodnéosobitného
zreteľa.

Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a)

a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky .Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z., pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu
spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej

lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať
len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy,
z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca
sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného
rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa
porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 9 ods. 4 Zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti

poškodenéhoopredbežnéprerokovanienároku(ďalejlen„žiadosť“) spríslušnýmorgánompodľa§
4 a 11 .

Podľa § 16 ods. 4 Zákona č. 514/2003 Z.z., príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody

alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán
písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z
titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj

úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

Podľa § 17 ods. 1, 2 Zákona č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný

predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

23. Súd považoval žalobu žalobcu v celom rozsahu za nedôvodnú. Mal za to, že neboli splnené

hmotnoprávne podmienky na postup podľa Zákona č. 514/2013 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci. Žalobca na pojednávaní, ako aj vo svojich písomných vyjadreniach
za nezákonné rozhodnutie považoval Oznámenie Mesta Veľký Šariš č. XXXX/XXXX zo dňa 12.12.2012,
ktorým Mesto Veľký Šariš oznámilo, že nemá námietky proti uskutočneniu stavebných úprav na
rodinnom dome súp. č. XXX vo P. Š. na ulici L. X. Č.. X pre stavebníka U. X.. Za ďalšie nezákonné

rozhodnutia, ktorými mu bola spôsobená škoda uviedol Rozhodnutia stavebného úradu č. Výst. XXXX/
XXXX zo dňa 17.7.2012 a rozhodnutie č. Výst. XXXX/XXXX zo dňa 15.10.2013.

24. Pre vznik nároku na náhradu škody treba preukázať existenciu základných predpokladov
vzniku zodpovednosti, samotná existencia škody ešte takúto zodpovednosť nezakladá. Nevyhnutnými

predpokladmi vzniku zodpovednosti štátu za škodu sú:

1) subjekt - orgán štátu,
2) predmet (nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávnym úradným postupom porušený právny vzťah),
3) výsledok spočívajúci v škode,

4) príčinná súvislosť medzi správaním (rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom subjektu)
a spôsobenou škodou,
5) protiprávnosť - nezákonnosť.Tieto podmienky musia byť splnené všetky kumulatívne. Poškodený musí využiť možnosť podať proti
rozhodnutiu odvolanie, musí ísť o rozhodnutie právoplatné, pretože len právoplatné rozhodnutie zakladá
zodpovednosť.

25. Zodpovednosť štátu vzniká len z rozhodnutia, ktoré je nezákonné. Zákon č. 514/2013 Z. z. o
zodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci-pojemnezákonnérozhodnutienedefinuje.
Možno konštatovať, že zákonnosť či nezákonnosť rozhodnutia je vo všeobecnosti otázkou súladu
rozhodnutia s objektívnym právom. Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že súd otázku

nezákonnosti nemôže riešiť ako otázku predbežnú, lebo už ju vyriešil orgán v zrušujúcom
rozhodnutí, ktorého právny názor musí rešpektovať súd, príslušný orgán, ako aj súd rozhodujúci o
náhrade škody. V zmysle súdnej praxe, zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
môže byť daná len vo vzťahu k takému rozhodnutiu orgánu štátu, ktoré bolo zrušené alebo zmenené až
po nadobudnutí právoplatnosti. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu
štátu, teda môže založiť len také rozhodnutie orgánu štátu, ktoré nadobudlo právoplatnosť, pričom

základom zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu je len tá časť
rozhodnutia, ktorá nadobudla právoplatnosť.

26. Súd v konaní o nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím nie je oprávnený
skúmať ako predbežnú otázku nezákonnosť rozhodnutia, ktorým mala byť spôsobená škoda. Podľa

rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 16/2005, všeobecné súdy nie sú
oprávnené mimo rámca správneho súdnictva skúmať vecnú správnosť správnych aktov vydaných
príslušným orgánom.

27 . Súd sa pri svojom rozhodovaní riadil nasledujúcimi úvahami:

V Oznámení Mesta Veľký Šariš č. XXXX/XXXX zo dňa 12.12.2012, Mesto Veľký Šariš ako stavebný
úrad uviedlo stavebníkovi U. X., že nemá námietky voči ohláseniu stavebných úprav na rodinnom dome
so súp. č. XXX vo P. Š. na ulici L. X. Č.. X v rozsahu:

- výmena strešnej krytiny a odkvapových žľabov,
- oprava a výmena vnútorných priečok, podláh a dlažby, okien a dverí,
- oprava fasády
- uloženie zámkovej dlažby cca 50 m2 pri vstupe do rodinného domu a garáže.

Voči uvedenému oznámeniu Mesta Veľký Šariš zo dňa 12.12.2012 bol dňa 30.5.2013 podaný protest
prokurátora č. L. XX/XX-XX zo dňa 24.5.2013, v ktorom prokurátor uviedol a konštatoval nezákonnosť
oznámenia k ohláseniu stavebných úprav č. XXXX/XXXX zo dňa 12.12.2012, nakoľko mal za to, že
správny orgán v predmetnej veci nepostupoval v intenciách citovaných všeobecne záväzných právnych
predpisov. Prokurátor mal za to, že vydaním tohto oznámenia stavebný úrad porušil § 55 ods. 2

písm. d) stavebného zákona, keďže pre realizáciu prác na predmetnej stavbe nepostačovalo ohlásenie
udržiavacích prác. Zároveň prokurátor konštatoval, že sa nejedná ani o stavebné úpravy v zmysle
ustanovenia § 55 ods. 2 písm. c) stavebného zákona, ktorými sa podstatne nemení vzhľad stavby,
nezasahuje sa do nosných konštrukcií stavby, nemení sa spôsob užívania stavby a neohrozujú sa
záujmy spoločnosti.

28. Podľa názoru súdu uvedené Oznámenie Mesta Veľký Šariš k ohláseniu stavebných úprav zo dňa
12.12. 2012 nie je možné považovať za nezákonné rozhodnutie, ktorým žalobcovi bola spôsobená
škoda. Z obsahovej stránky tohto oznámenia vyplýva, že stavebný úrad jednoznačne špecifikoval
rozsah stavebných úprav pre stavebníka U. X. ako je výmena strešnej krytiny a odkvapových žľabov,

oprava a výmena vnútorných priečok, podláh, dlažby, okien a dverí, oprava fasády, ako aj uloženie
zámkovej dlažby. Podľa názoru súdu ani jedna z týchto činností nezakladala stavebníkovi U. X. na
príslušnej stavbe rodinného domu so súp. č. XXX oprávnenie ani súhlas na odkopávanie svahu vo
vonkajšom prostredí, tak ako to tvrdil žalobca. Napriek tomu súd konštatuje, že aj samotný stavebník,
ktorého súd v konaní vypočul ako svedka, súdu uviedol, že sa necíti zo strany stavebného úradu byť

zavádzaný a rovnako uviedol, že žiadne odkopávanie svahu na strane žalobcu neuskutočňoval, chránil
len svoj pozemok, vyvážal z neho naplavenú zeminu. Zároveň konštatoval, že tá začala padať až
výstavbou vodovodného potrubia, keďže si spomína ako tento pozemok vyzeral pred uskutočnením
stavby vodovodného potrubia. Samotný žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 28.06.2017uvádza, že odkopávanie svahu sa pre obyčajného človeka viaže k bežným činnostiam na teréne okolo
stavby, čiže podľa názoru súdu aj samotný žalobca si je vedomý toho, že stavebník nemal súhlas, resp.
rozhodnutie, ani akékoľvek vyjadrenie stavebného úradu, ktoré by ho oprávňovalo vykonávať práce

spočívajúce v odkopávaní svahu, a teda opätovne je potrebné zdôrazniť, že tu absentuje akákoľvek
príčinná súvislosť medzi akýmkoľvek rozhodnutím stavebného úradu a vznikom škody, o ktorej žalobca
tvrdí, že mu týmto konaním vznikla. Svedok U. X. súdu uviedol, že jeho činnosť na pozemku nespočívala
v odkopávaní svahu mimo jeho pozemku, ale v odnášaní, resp. odkopávaní naplavenej zeminy z jeho
pozemku, resp. po hranici pozemku za účelom ochrany svojej nehnuteľnosti. To v konečnom dôsledku

konštatovala aj samotná Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s. a to vo svojom vyjadrení zo
dňa 23.7.2012, v ktorej práve žalobca sa sťažoval Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s.
Prešov na sadanie vodovodu. V samotnom vyjadrení Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s.
zo dňa 23.7.2012, ktoré je súčasťou súdneho spisu sa uvádza: ,,v časti vykonávania odkopávania svahu
nad svojím objektom stavebníkom U. X. je sťažnosť neopodstatnená, nakoľko stavebník odkopáva
naplavenú zeminu a neznižuje tým krytie vodovodného potrubia.“ Aj vypočutý svedok N.. H.. Y. T.

uviedol, že samotný stavebník požiadal o drobnú stavbu, resp. o plotovú zábranu, ktorou by si ochránil
svoj pozemok pred zosuvom. Touto svojou činnosťou spôsobil stabilizáciu svahu a činnosť stavebníka
spočívala v ochrane svojho majetku. Zároveň uviedol, že ak by tam nebol vodovod, nedošlo by k vzniku
naplavenín na pozemku pána X.. Svedok T. Y. R. uviedol, že je bežné, že pri takýchto stavbách vodovodu
dochádza k poklesu zeminy a to až v 95%. Zároveň uviedol, že celé vodovodné potrubie je vedené pod

svahom, a práve to je problém, pretože tam môže dôjsť k poklesu zeminy, voda vyplavuje piesok, a preto
celá zemina sadá. Vypočutý svedok N.. Y. X. uviedol, že spoločnosť Chemkostav ako zhotoviteľ stavby
vodovodného potrubia chcela doviesť zeminu, avšak žalobca ich práve kvôli vedeniu tohto súdneho
sporu na pozemok nepustil. N.. Y. X. zároveň uviedol, že sadanie zeminy nad potrubím je úplne bežným
javom, keďže sa vykonávajú prekopávky a tieto sa potom sledujú. Mesto ako stavebný úrad nikdy nedalo

písomný, ani ústny súhlas stavebníkovi U.G. X. na odkopávanie svahu. Zároveň pri ohliadke nikdy
nezistil zásah mechanizmov na tomto pozemku.

29. Pokiaľ by súd mal za nezákonné rozhodnutie považovať rozhodnutia Mesta Veľký Šariš ako
stavebného úradu č. Výst. XXXX/XXXX zo dňa 17.7.2012, ako aj rozhodnutie č. Výst. XXXX/XXXX zo

dňa 15.10.2013 súd konštatuje, že tieto boli zo strany Krajského stavebného úradu ako nadriadeného
orgánu zrušené a vrátené stavebnému úradu na nové konanie. Žiadne z vyššie uvedených rozhodnutí
stavebného úradu tak nenadobudli právoplatnosť, preto súd môže konštatovať, že stavebník nebol
za žiadnych okolností oprávnený vykonávať akékoľvek činnosti, na ktoré sa vyžadovalo povolenia
stavebného úradu. Pri týchto rozhodnutiach absentuje podmienka uvedená v zákonnom ustanovení §

6 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci, nakoľko tieto
rozhodnutia nenadobudli právoplatnosť. Podľa názoru súdu tak preto nie je možné na základe týchto
rozhodnutí si uplatňovať nárok na náhradu škody podľa zákona o zodpovednosti štátu
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

30. Právna zástupkyňa žalobcu mala za to, že v tomto prípade sa jedná aj o nesprávny úradný
postup spočívajúci v činnosti stavebného úradu, ktorý postupoval v rozpore s územným plánom, resp.
v rozpore so stavebným zákonom, nedodržal lehoty na vydanie rozhodnutia v konaní, keď stavebný
úrad nekonal v stavebnom konaní, naopak, po zrušení jeho prvého rozhodnutia vydal vo veci súhlas
pre práce, na ktoré bolo nevyhnutné stavebné povolenie, v dôsledku čoho meritórne rozhodnutie vydal

v rozpore s § 49 ods. 2 správneho poriadku po uplynutí zákonnej 60-dňovej lehoty, v danom prípade
takmer po roku od vrátenia spisu odvolacím orgánom, pričom novým rozhodnutím opätovne porušil
zákonné ustanovenia a rozhodnutie bolo zrušené a vrátené na ďalšie konanie, čo je možné definovať
za nesprávny úradný postup. Ak by stavebný úrad konal podľa zákonných ustanovení, ohlásenie
nevydal, v zákonnej lehote rozhodol a určil podmienky na dokončenie stavby alebo nariadil úpravy už

realizovanej stavby, nebolo by k vzniku škody na pozemku žalobcu došlo, zabránilo by sa sadaniu stavby
vodovodu či už uložením povinnosti stavby oporného múra, alebo povinnosti úprav vlastníka stavby
Východoslovenskej vodárenskej spoločností, a.s. a práve takéto konanie stavebného úradu je možné
charakterizovať ako nesprávny úradný postup, k tomu súd uvádza:

31. Za nesprávny úradný postup nie je možné považovať pochybenia a nedostatky spočívajúce v tom,
že štátny orgán pred svojím rozhodnutím nesprávne vyhodnotil podmienky pre jeho vydanie a že v
dôsledku toho je ním vydané rozhodnutie nesprávne a nemalo byť vydané, prípadne, že malo byť
vydané v inej podobe či za iných okolností. V prípade, ak v konaní správneho orgánu bolo vydanérozhodnutie v rozpore so zákonom, má žalobca možnosť využiť opravné prostriedky, na základe ktorých
bude konštatované, že dané rozhodnutie je nezákonné a až v prípade konštatovania jeho nezákonnosti
sa podľa názoru súdu môže žalobca domáhať náhrady škody z nezákonného rozhodnutia a nie z

nesprávneho úradného postupu.

32. Je potrebné zdôrazniť, že zákon nedefinuje pojem nesprávny úradný postup. Je možné konštatovať,
že úradný postup je postup orgánov štátu súvisiacich s výkonom štátnej verejnej moci, ktorý sa dotýka
individuálnych práv a povinností účastníkov konania. Pokiaľ štátny orgán zisťuje podklady a predpoklady

pre vydanie rozhodnutia, za tým účelom zhromažďuje podklady, dôkazy, hodnotí zistené skutočnosti,
tieto právne posudzuje, ide o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu rozhodnutia a prípadné nesprávnosti a
vady pri tomto zisťovaní podkladov a pri ich posudzovaní sa potom prejavia práve v obsahu rozhodnutia
a z hľadiska zodpovednosti štátu môžu zakladať len jeho zodpovednosť za nezákonné rozhodnutie.
Za takéto rozhodnutie je možné považovať aj pochybenia a nedostatky spočívajúce v tom, že štátny
orgán pred svojím rozhodnutím nesprávne vyhodnotil podmienky pre jeho vydanie a v dôsledku toho je

ním vydané rozhodnutie nesprávne, nemalo byť vydané, prípadne malo byť vydané v inej podobe, či za
iných okolností. V nadväznosti na výklad podávaný právnou teóriou a praxou sa za nesprávny úradný
postup považuje porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre konanie štátneho orgánu pri
jeho činnosti a to aj pri takých úkonoch, ktoré sú vykonávané v rámci rozhodovacej činnosti.

33. Hoci nie je vylúčené, aby škoda bola spôsobená aj nesprávnym úradným postupom vydaným v
rámci rozhodovacej činnosti, je pre túto formu zodpovednosti určujúce, že úkony úradného postupu
samy o sebe nevedú k vydaniu rozhodnutia, ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu
neodrazia. Zodpovednosť štátu za škodu z nesprávneho úradného postupu nezakladajú vady konania,
ak mali za následok nesprávne rozhodnutie. Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym

úradným postupom je závisle od posúdenia príčinnej súvislosti medzi postupom a vzniknutou škodou
ako jedným z rozhodujúcich predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu. Ide teda o objasnenie
príčin, ktoré viedli k určitému výsledku a o starostlivé zváženie všetkých príčinných súvislostí.

34. O vzťah príčinnej súvislosti sa jedná vtedy, ak vznikla škoda následkom nesprávneho úradného

postupu, teda ak je nesprávny úradný postup a škoda vo vzájomnom pomere príčiny a následku, to
znamená, že príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom je daná len vtedy, ak
by škoda pri nesprávnom úradnom postupe nevznikla, musí ísť teda o priamu nielen sprostredkovanú
príčinu vzniku škody. Zároveň treba uviesť, že otázka príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným
postupom a škodou je síce v prvom rade otázkou skutkovou, pričom súd zisťuje jej existenciu, avšak

záverčivkonkrétnomprípadejealeboniejedanápríčinnásúvislosť,jesúčasneotázkuprávnou,pretože
súd tak urobí záver o existencii jedného z predpokladov zodpovednosti štátu za škodu, pričom tento
právny záver je samozrejmé závislý na skutkovom zistení.

35. Súd je toho názoru, že zo strany žalobcu nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi

akýmkoľvekrozhodnutímmestaajemuspôsobenouškodou.Stavebníkpodľanázorusúdunedisponoval
právoplatným rozhodnutím, ktorým by boli povolené stavebné práce spočívajúce v odkopávaní svahu.
Súd poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 2 Cdo 292/2006 publikované v časopise Zo súdnej
praxe pod poradovým číslom 2/2008, podľa ktorého pre záver o existencii príčinnej súvislosti nestačí
pravdepodobnosť. Príčinná súvislosť musí byť s istotou preukázaná, pričom dôkazné bremeno zaťažuje

poškodeného. Štát nezodpovedá automaticky za každú ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére fyzickej
alebo právnickej osobe po vydaní nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného postupu.

36. Súd mal za to, že žalobca nepreukázal základné predpoklady pre absolútnu zodpovednosť štátu
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Žalobca v tomto konaní neuniesol dôkazné bremeno.

Nezákonné rozhodnutie a nesprávny úradný postup môžu mať za následok vznik zodpovednosti za
škodu len vo vzťahu k takej škode, ktorá bola priamo a nesprostredkovane spôsobená práve iba
nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosť totiž podľa súdnej
praxe nemožno robiť závislou od neobmedzenej kauzality, keďže atribútom príčinnej súvislosti je priame
spôsobenie príčiny a následok, pri ktorej príčina priamo a bezprostredne predchádza následku a vyvolá

ho.

37. Súd konštatuje, že aj samotný žalobca vo svojej žalobe, keď predložil záverečnú správu
spoločnosti GEOTON, s.r.o. Košice uvádza a pripúšťa, že podľa realizácie vodohospodárskych prácVýchodoslovenskou vodárenskou spoločnosťou, a.s. nebol vykonaný geologický prieskum, čo malo
vplyv na zvolený technologický postup pri realizácii týchto prác, čo v súvislosti s činnosťou stavebníka
viedlo k vzniku spôsobenej škody. Zároveň uvádza, že neodborne zvolený technologický postup bez

nevyhnutného geologického prieskumu v spojení s neopodstatnene vydaným súhlasom na realizáciu
stavby pre stavebníka je preto potrebné vyhodnotiť ako protiprávne konanie, ktoré v príčinnej súvislosti
s realizovanými vodohospodárskymi prácami a činnosťou stavebníka viedlo k vzniku škody. Zároveň
v poslednom svojom písomnom vyjadrení žalobca uviedol, že k poklesu a následne zosuvu zeminy na
predmetnú trasu nebol vyhotovený inžiniersko geologický prieskum, pričom trasa vodovodného potrubia

bola zmenená z dôvodu majetkového vysporiadania sa pozemkov. Žalobca predložil list spoločnosti
Stavoprojekt, s.r.o. Prešov zo dňa 29.11.2012, z ktorého vyplýva táto skutočnosť. Rovnako predložil
list spoločnosti Hydroarch, s.r.o., list vystavený N.. H.. R. z 28.5.2013, z ktorého vyplýva, že trasa
vodovodu bola realizovaná v odchýlke tak, ako to uvádza v priloženej situácii, nakoľko kvôli terénnym
podmienkam šikmý svah, projektovaná trasa nebola možná. Zo strany Východoslovenskej vodárenskej
spoločnosti, a.s. ako vlastníka vodovodného potrubia bol neodborne zvolený technologický postup bez

nevyhnutného geologického prieskumu v spojení so zmenou trasy, bez súhlasu stavebného úradu,
t.j. bez vydania právoplatného stavebného rozhodnutia o zmene stavby pred dokončením príslušným
stavebným úradom. Podľa názoru súdu práve tento postup mohol mať za následok taktiež sadanie
zeminy nad vodovodným potrubím. Podľa výsluchu stavebníka jeho činnosti nespočívali v odkopávaní
svahu,aletakakouviedolvodnášaníodplavovanejzeminy,ktorájenanášanánaddom,čojespôsobené

sadaním výkopu nad prívodným potrubím stavby vodovodu za účelom ochrany svojej nehnuteľnosti.
Súd vypočul svedka N.. X., avšak aj z listiny ním podpísanej dňa 23.7.2012 vyplýva, že reklamáciu
považujú za opodstatnenú v časti sadania ryhy, keďže v zmysle platnej zmluvy na túto stavbu sa
vzťahujú ešte záručné podmienky. Po prešetrení v teréne bol dňa 16.7.2012 zaslaný reklamačný
list dodávateľovi stavby na urýchlené odstránenie závady. V časti vykonávania odkopávania svahu

nad svojím objektom stavebníkom U. X. bolo konštatované, že sťažnosť je neopodstatnená, nakoľko
stavebník odkopáva naplavenú zeminu a neznižuje tým krytie vodovodného potrubia. Táto skutočnosť
vyplýva aj z výpovede tohto vypočutého svedka. Zároveň tento svedok súdu uviedol, že požiadali
zhotoviteľa stavby spoločnosť Chemkostav, a.s. o odstránenie závad v rámci reklamačného konania.
Zhotoviteľ stavby chcel v rámci reklamácie túto vadu odstrániť, uznať reklamáciu, avšak zo strany

žalobcu nebol zhotoviteľ spoločnosť Chemkostav, a.s. pustený na pozemok žalobcu s odôvodnením, že
na súde prebieha tento súdny spor.

38. Súdvneposlednomradepoukazujenavýpovedesvedkov,ktorípotvrdili,žepri stavbevodovodného
potrubia je bežným javom sadanie zeminy, hliny nad vodovodom po jeho výstavbe. Zároveň z výpovede

svedkov vyplynulo, že sadanie zeminy hliny bolo zaznamenané aj vedľa stavby pána X., čiže nielen
nad jeho pozemkom, a teda v lokalite ktorá nebola dotknutá namietanými stavebnými aktivitami, ktoré
mal vykonávať stavebník za svojím domom do svahu. Je preto možné jednoznačne skonštatovať, že v
tomto prípade absentuje akákoľvek príčinná súvislosť medzi rozhodnutiami, resp. nesprávnym úradným
postupom stavebného úradu a vznikom škody na strane žalobcu.

39.Eštenadoplnenieodôvodneniasvojhorozhodnutiasúduvádzaapoukazujenazákonnéustanovenia
§ 16 ods. 4 Zákona č. 514/2003 Z. z. Žalobca vo svojich žiadostiach o prerokovanie nároku na náhradu
škody zo dňa 28.4.2014 vôbec nešpecifikoval a neoznačil nesprávny úradný postup. Ten špecifikoval
iba vo svojich ústnych prednesoch na pojednávaní spolu so svojou právnou zástupkyňou, ako aj v

neskorších písomných podaniach. Súd má tak za to, že nebola splnená podmienka uvedená v paragrafe
16 ods. 4 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

40. Z dôvodu, že súd mal za to, že neboli splnené kumulatívne hmotnoprávne podmienky pre priznanie
nároku na náhradu škody titulom nezákonného rozhodnutia a nesprávneho úradného postupu postupom

podľa Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, súd žalobu žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

41. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. V tomto konaní bol žalobca v celom rozsahu
neúspešný, nevznikol mu nárok na náhradu trov konania. Naopak, trovy konania si uplatnil žalovaný,

ako aj intervenient, z tohto dôvodu súd rozhodol o tom, že majú nárok vo vzťahu k žalobcovi na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %. O výške týchto trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením
vydaným postupom podľa § 262 CSP vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej
obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.