Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, August 3, 2017

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 6T/20/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814010028
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Pilarčíková
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2017:5814010028.25

Rozhodnutie

Okresný súd Námestovo, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Daniely Pilarčíkovej a členov
senátu PhDr. Milana Mičáňa a Mgr. Eleny Ferancovej, v trestnej veci proti obžalovaným Y. W. a spol. pre
zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona
a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 03.08.2017 v Námestove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný Y. W., nar. XX.XX.XXXX v J. W., trvale bytom P. XXX/X, okres B., slobodný,

Obžalovaný X. R., nar. XX.XX.XXXX v X., trvale bytom P. č. XXX, okres B., bez pracovného pomeru,
slobodný, na slobode,

Obžalovaný I. L., nar. XX.XX.XXXX v X. X., trvale bytom P. č. XX, okres B., t.č. ÚVTOS Ružomberok,
Dončova 6, Ružomberok, slobodný,

uznávajú sa za vinných, že

v bode 1/

dňa 11.12.2011 vo večerných hodinách v obci Hruštín do vozidla zn. Fiat Punto, ktoré viedla W. O.,
ktorá viezla svojho priateľa obž. Y. W. pristúpil poškodený Y. Z., nar. XX.X.XXXX, a potom ako chcel
poškodený v obci Lokca z vozidla vystúpiť, W. O. vozidlo nezastavila, poškodený počas jazdy v obci
Lokca z vozidla vyskočil a dal sa na útek, kde ho dobehol obž. Y. W., ktorý mu dal facku a prinútil ho do
vozidla nastúpiť, pričom si k poškodenému prisadol na zadné sedadlá a spolu s W. O. ho po telefonickej
dohode s obž. X. R. odviezli pred bar pri futbalovom ihrisku do obce P. za obž. X. R., ktorému poškodený

Y. Z. mal dlhovať sumu 100,-€, kde ich už čakal obž. X. R. spolu s obž. I. L. a obž. X. R. poškodeného
z vozidla vytiahol, pýtal sa ho kedy mu vráti sumu 100,- €, na čo obž. X. R. prikázal poškodenému Y.
Z., aby si sadol do vozidla na zadné sedadlo, kde z jednej strany si prisadol obž. X. R. a z druhej strany
obž. I. L. a všetci spoločne ho odviezli pred ČSOB banku do Námestova, kde obž. X. R. sa opätovne
nezisteným spôsobom dožadoval vrátenia dlhu a z vrecká nohavíc mu vzal mobilný telefón značky Sony
ericson xpéria bieleje farby IMEI: 35845204-721327-8 a obž. Y. W. za stálej prítomnosti obž. X. R. a

obž. I. L. poškodeného udrel dlaňou na čo poškodený spadol na zem, kde ho obž. Y. W. opätovne udrel
dvakrát dlaňou po tvári,

v bode 2/

následne dňa 11.12.2011 vo večerných hodinách v obci Babín v blízkosti pohostinstva opätovne

fyzicky napadli poškodeného Y. Z., nar. XX.X.XXXX tak, že ho všetci traja obžalovaní opakovane
minimálne päsťami udierali do tváre, čím svojim konaním poškodenému Y. Z., nar. XX.X.XXXX spôsobili
nasledovné zranenia: krvnú podliatinu a opuch v ľavej tvárovej oblasti s dobou liečenia od päť do sedem
dní,

t e d av bode 1/

obž. Y. W.

inému bez oprávnenia bránil užívať osobnú slobodu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania (§
138 písm. d/ Tr. zákona),

obž. X. R. a obž. I. L.
spoločným konaním inému bez oprávnenia bránili užívať osobnú slobodu,

obž. X. R.
prisvojil si cudziu vec, tým, že sa jej zmocnil, čin spáchal na veci, ktorú mal iný pri sebe,

v bode 1/, 2/

obž. Y. W., obž. X. R. a obž. I. L.
spoločným konaním sa dopustili fyzicky, na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadli
iného,

spoločným konaním sa dopustili konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu,

ktorého sa dopustili v úmysle inému ublížiť na zdraví, k dokonaniu trestného činu nedošlo,

č í m s p á c h a l i

v bode 1/

obž. Y. W.

zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona v spolupáchateľstve
podľa § 20 Tr. Zákona, s poukazom § 138 písm. d/ Tr. zákona,

obž. X. R. a obž. I. L.

prečin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1 Tr. zákona v spolupáchateľstve podľa § 20
Tr. zákona,

obž. X. R.

prečin krádeže, podľa § 212 ods. 2 písm. c / Tr. zákona,

v bode 1/, 2/

obž. Y. W., obž. X. R. a obž. I. L.

prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1, písm. a/ Tr. zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zákona,

prečin ublíženia na zdraví, podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zákona, v
štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona.

Za to sa o d s u d z u j ú :

obž. Y. W.

Podľa § 183 ods. 2 Tr. zákona, § 42 ods. 1 Tr. zákona, § 41 ods. 2 Tr. zákona, § 38 ods. 4 Tr. zákona,

§ 37 písm. h/ Tr. zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) rok a 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona ukladá obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu na 30 mesiacov.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona súd zrušuje výrok o treste uložený, rozsudkom Okresného súdu Námestovo
sp. zn. 4T/1/2014 zo dňa 04.02.2016, právoplatný dňa 04.02.2016, ktorým mu bol uložený súhrnný
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a 5 mesiacov a trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na 30 mesiacov.

obž. X. R.

Podľa § 183 ods. 1 Tr. zákona, § 41 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods. 4 Tr. zákona, § 37 písm. h/ Tr. zákona
na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon trestu podmienečne o d k l a d á.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu na 2 (dva) roky.
obž. I. L.

Podľa§44Tr.zákonaupúšťaoduloženiasúhrnnéhotrestu,pretožetrestuloženýrozsudkomOkresného
súdu Námestovo sp. zn. 6T/58/2012 zo dňa 21.6.2012, právoplatný dňa 21.6.2012, ktorým mu bol
uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov, možno považovať na ochranu
spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo podal dňa 3.2.2014 obžalobu na Y. W. a spol. pre zločin
lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona a prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného
zákona spáchané formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.

Na hlavných pojednávaniach boli vypočutí obžalovaní, svedkovia W. O., Y. U., H. Z., znalec T.. O.

T., znalkyňa L.. C. K., postupom podľa § 263 ods. 3 písm. a/ Tr. por. bola prečítaná výpoveď svedka
poškodeného Y. Z. a oboznámené listinné dôkazy najmä odborné vyjadrenie, odpisy z registra trestov,
správy z odboru všeobecnej a vnútornej správy, správy o povesti.
Obžalovaný X. R., nemal záujem o konanie o dohode o vine a treste, urobil vyhlásenie, že je nevinný
a na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a odmietol vypovedať. Na návrh prokurátora súd podľa

§ 258 ods. 4 Tr. por. prečítal jeho výpovede z prípravného konania. V prípravnom konaní obžalovaný
vypovedal, že mu volal obž. W., že cestou do Vaňovky stretol Z., že už ho vyťal a či ho má doviesť do
Vavrečky. Potom mu telefonoval, že v Lokci mu Z. vyskočil z auta, potom mu volal opäť, že aby vyšiel
pred bar, že je tam so Z.. Spolu s L. a L. X. vyšli pred bar, Z. bol od krvi, pravú stranu tváre mal opuchnutú
a obž. W. povedal L. X., že Z. je hlupák, že vyskočil z auta. Potom išli autom do Námestova, šoféroval

ho obž. W., vedľa sedela O. a vzadu sedeli on, obž. L. a v strede Z.. Pred budovou ČSOB v Námestove,
obž. W. vyhodil z auta Z., aby mu auto nezakrvavil a Z. dal facku, aby mu vyplatil 100,-€ a prehľadával
mu odev. Oni s obž. L. nič nerobili, iba sa pozerali. Obž. W. našiel u Z. telefón, ktorý mu zobral s tým,
že mu ho vráti, keď mu on vráti 100,-€. Z. na to začal utekať, oni zistili, že mobilný telefón patrí U., a
preto išli za U. do Vaňovky, potom išli už so U. do Námestova a obž. W. napadlo, ísť si pýtať od Z. mamy

100,-€. V Babíne stretli opäť Z., obž. W. ho udrel asi 3 krát päsťou do tváre, Z. začal utekať smerom na
Hruštín, obž. W. sadol do auta, kde sedela O., pri kostole obž. L. dobehol Z. a spolu s W., ktorý sa tam
doviezol autom začali do Z. kopať, Z. ležal na zemi. On celú dobu sedel s O. v aute. Pokiaľ ide o sumu
100,-€, so Z. boli kamaráti a on mu raz v herni požičal túto sumu a zmienil sa o tom pred obž. W..

Obž. Y. W. nemal záujem o konanie o dohode o vine a treste, urobil vyhlásenie, že je nevinný a na
hlavnom pojednávaní využil svoje právo a odmietol vypovedať. Na návrh prokurátora súd podľa §
258 ods. 4 Tr. por. prečítal jeho výpovede z prípravného konania. V prípravnom konaní obžalovaný
vypovedal, že cestou na Námestovo, spolu so svojou priateľkou W. O. stretli stopujúceho Z.. Jeho
priateľka mu zastavila, zobrali ho do auta, chcel vystúpiť v Lokci, ale nedalo sa zastaviť, lebo za nimi išli

iné autá a Z. sa z idúceho auta "vyhodil" a v protismere ho zrazilo auto. Potom začal utekať a on utekalza ním, aj ho dobehol, Z. mal rozbitú hlavu a tak ho chcel zobrať na lekárske ošetrenie, a tak ho aj proti
jeho vôli prinútil sadnúť si späť do vozidla, vtedy mu dal jednu facku. Ako išli smerom na Námestovo,
zavolal mu obž. R., že má prísť do Vavrečky. Vo Vavrečke obž. R. vytiahol Z. z auta, chytil ho za odev a

sotil ho na dvere auta. On s obž. L. do incidentu nezasahovali. O tom, že Z. dlhuje R. sumu 100,-€ vedel.
Potom Z. zazvonil telefón a obž. R. mu ho z vrecka bundy zobral a spolu s telefónom mu zobral 4,- €,
Z. sa nebránil. W. O. sedela po celú dobu v aute a on s obž. L. sa ho ani nedotkli. Potom R. prikázal Z.,
aby si sadol do auta, Z. si sadol do stredu na zadné sedadla, šoférovala O. a prišli pred ČSOB banku
v Námestove, v aute sa ostali hádať obž. R. so Z., a potom išli do krčmy a Z. ostal stopovať. Na to

zistili, že mobilný telefón patrí U., išli mu ho odniesť do Vaňovky a v obci X. zbadali opäť Z., autom však
nezastavili. Potom zaviezli U. do B., chcel nahlásiť krádež telefónu. Obvinenia poškodeného Z. vníma
ako pomstu, nakoľko ho v minulosti napadol v pohostinstve v Námestove.

Medzi obžalovanými Y. W. a X. R. bola v prípravnom konaní vykonaná konfrontácia v rámci ktorej obž.
R. uviedol, že Y. Z. sa ani nedotkol. Poškodeného Z. doviezol do Vavrečky obž. W. s priateľkou, Z.

krvácal na tvári, vystúpil z auta a on sa ho iba opýtal na peniaze. Z. chcel ísť do Námestova k ČSOB
banke pri polícii, do auta sám nastúpil, v aute sedel v strede na zadnom sedadle, aby zasa nevyskočil.
V Námestove z auta sám vystúpil, ešte sa rozprávali o dlhu, poškodený mu povedal že peniaze nemá,
že má mobilný telefón a telefón podal obž. W., do zálohy. Hneď na to začal utekať smerom na Oravskú
Jasenicu, smerom domov. Potom zistili, že telefón ukradol U., išli smerom do Vaňovky telefón vrátiť,

pričom v Babíne opäť stretli Z., zastavili auto a obž. L. ho asi 7 krát udrel päsťou do tváre a potom ešte
za ním utekal, dobehol ho niekde pri kostole, kde ho opäť udieral a aj do neho kopal. Videl tiež ako ho
tam päsťami udiera aj obž. W.. On sa Z. ani nedotkol, pretože sa nechcel zamazať od krvi. Potom chceli
Z. naložiť do auta a zobrať ho za U., ale Z. sa im vytrhol a utiekol, nikto už za nim nebežal. Obžalovaný
W. uviedol, že to čo povedal obž. R. je pravda na 95%, telefón im dal Z. vo Vavrečka, nie v Námestove,

bolo to potom, ako si R. žiadal vrátiť dlžobu, Z. mu odpovedal že má mobil a 4,-€, ktoré dal obž. R. do
ruky, telefón nemohol nájsť, a tak ho prehľadal obž. L. alebo R., Z. neprotestoval. Potom sa rozhodli ísť
do Námestova, Z. sa zle chodilo a tak mu pomohli nastúpiť do vozidla. Z. povedal, že chce vystúpiť pri
ČSOB banke, pred bankou ešte obž. R. riešil, že kedy mu vráti dlžobu, Z. táral a tak mu vypálil facku,
Z. mu povedal, že je kokot a tak mu dal ďalšiu facku po ktorej spadol na zem a ako ležal na zemi, tak

mu dal ešte jednu facku. Potom to už bolo presne tak ako vypovedal obž. R.. Je pravdou, že Z. bil spolu
s obž. L. v Babíne, ale to preto, že mu nadával. V časti, v ktorej popisoval, ako Z. doviezli do Vavrečky,
popísal okolnosti rovnako ako v predchádzajúcej výpovedi.

Obžalovaný I. L. nemal záujem o konanie o dohode o vine a treste, urobil vyhlásenie, že je nevinný

a na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a odmietol vypovedať. Na návrh prokurátora súd podľa
§ 258 ods. 4 Tr. por. prečítal jeho výpovede z prípravného konania. V prípravnom konaní obžalovaný
vypovedal,žeakosedelvkrčmevoVavrečkesobž.R.,telefonovalimobž.W.,ževezieZ.,ktoréhoonani
nepoznal. Cez okno potom zbadal prísť auto zn. Fiat, ktoré šoférovala W. O.. Keď vyšli z pohostinstva,
obž. R. vytiahol z vozidla Z., ktorý sa nebránil a obž. R. začal biť agresívny, kričal, že kde sú peniaze.

Z. bol dobitý, tiekla mu krv a obž. W. tvrdil, že im vyskočil za jazdy z vozidla. Obž. R. povedal Z., aby
si sadol do vozidla, že idú do Námestova. Keďže aj on chcel ísť do krčmy do Námestova, tak išiel s
nimi. Z. bol silno opitý a obž. R. zahlásil, že idú do Námestova pred ČSOB banku. Pred bankou z vozidla
vystúpil obž. R. a oboma rukami vytiahol z auta Z., oni ostali sedieť v aute. Vozidlo šoféroval W. O.. Cez
okno videl ako obž. R. udiera päsťami do tváre Z., udrel ho minimálne 3-krát, Z. spadol na zem. Potom

videl ako mu prezerá rukami oblečenie, Z. iba kričal aby prestal a potom si k ním do vozidla prisadol obž.
R. s telefónom, nevidel však ako ho zobral Z. a nevie sa ani vyjadriť, či ten telefón už mal R. predtým,
ako Z. začal prehľadávať. Potom v aute zistili, že ten telefón Z. ukradol U., a tak sa rozhodli ísť za U.
do P.. Obž. R. zobral späť do vozidla Z., ale Z., ktorý sedel pri ľavých zadných dverách im v Babíne
z auta vyskočil, podľa neho sa bál, že idú za U., ktorému predtým ukradol telefón a tiež ho celú cestu

bil obž. R.. W. O. zastavila vozidlo a on s W., ho ešte chceli zodvihnúť a odviesť ho na ošetrenie, čo
Z. odmietol a tak ho tam nechali. On poškodenému Z. nijako neublížil a obž. W. a R. sa iba pokúšajú
hodiť vinu na neho. Konfrontovať sa odmietol.

Výpoveď svedka poškodeného Y. Z. zo dňa 4.5.2013 bola na hlavnom pojednávaní prečítaná postupom

podľa § 263 ods. 3 písm. a/ Tr. por., (svedok poškodený sa na hlavné pojednávania nedostavil napriek
opakovaným predvolaniam, ktoré mu boli adresované na adresu, ktorú uviedol ako na adresu na
doručovanie, nepodarilo sa ho ani predviesť cestou polície na opakované žiadosti súdu a bolo zistené,
že sa zdržiava na neznámom mieste v ČR, potvrdila to počas výsluchu aj svedkyňa H. Z. (matkapoškodeného). Výpovede zo dňa 2.3.2012, 14.3.2012 a 4.5.2012 neboli vykonané kontradiktórnym
spôsobom, preto neboli súdom prečítané.

Svedok poškodený Y. Z. vypovedal, že pred incidentom požíval alkoholické nápoje doma u Y. U.. Počas
toho ako pili alkohol, Y. U. mu ukazoval mobilný telefón, ktorý mu potom následne odcudzil, nevie prečo,
dal si ho do vrecka bundy a odišiel smerom na Hruštín, cestou ho zobral nejaký známy a odviezol ho
do pohostinstva Poloma v Hruštíne, kde ešte spolu s I. U. vypil pár pív. Z pohostinstva odišiel sám a
vtedy ho zobrali do vozidla obžalovaný W. a obžalovaný L., ktorého priezviska vtedy nepoznal, vie ho

od vyšetrovateľa, ktorý mu oznámil v akej veci je vyšetrovaný. Obž. W. a obž. L. ho nasilu, tak že ho
chytili za ruku, vtiahli do auta na zadné sedadlo a začali ho biť. Vraveli, že prišli vymáhať dlh, ktorý vraj
má u R.. On im povedal, že žiaden dlh nemá. Obž. W. spolu s obž. R. chodili k nemu domov asi mesiac
predtým vymáhať údajný dlh. Vo vozidle ho obž. L. udieral päsťami do tváre, auto šoféroval W.. Niekde
pred Námestovom ho znova vytiahli z auta, tam už bol aj obž. R., vtedy ho obž. W. prešacoval, prezrel
mu vrecká na nohaviciach aj bunde a zobral mu telefón. Ako ho W. šacoval, obž. L. ho držal a obž.

R. sa prizeral. Potom dostal od obž. W. päsťou do tváre, na čo spadol a potom ho niekto z nich kopal.
Potom mu obž. W. vyzul topánky, opäť ho natlačili do auta a šli smerom od Námestova na Hruštín, sedel
na zadnom sedadle medzi obž. R. a obž. L., cestou ho obž. L. ešte udieral, ale v obci Babín sa mu
podarilo otvoriť dvere a z idúceho vozidla sa mu podarilo vyskočiť, oni zastavili vozidla a snažili sa ho
dostihnúť, jemu sa však podarilo vojsť do pohostinstva v Babíne , kde odpadol a zavolali mu záchranku.

Nespomína si, že by družka obž. W., ktorú z videnia pozná bola svedkom incidentu, ale z počutia vie,
že tam mala byť. Pokiaľ v predchádzajúcich výpovediach tvrdil, že do vozidla ho vtiahol obž. R. s obž.
W. bolo tomu tak preto, že sa rozprával s obž. R. a on mu objasnil, že sa mýlil. On si najskôr myslel že
ho bil R., čo prakticky viac menej nebola pravda. Aké slova použili, pri vymáhaní dlhu nevie zopakovať.
K popisovanému incidentu došlo aj v Námestove, pričom poškodený popísal miesto tak, že mohlo ísť

o miesto pred ČSOB. Pripustil, že uvedeného večera mohol byť aj v obci Vavrečka, možno tam bol,
odviezol ho tam obž. W., ale nevie s kým.

Z konfrontácie medzi obž. I. L. a poškodeným vyplynulo, že obžalovaného pozná z uvedeného večera,
pričom nevie prečo ho zbil, kvôli čomu a tiež nevie aký mal na to dôvod. Kde ho obžalovaný L. zbil a akým

spôsobom si nepamätá. Že ho zbil si pamätá iba v útržkoch, pamätá si, že ho obmedzoval na osobnej
slobode a v X. ho kopal. Obžalovaný L. tieto tvrdenia poprel, uviedol, že vo vozidle ho bil obžalovaný R.
a on bol v aute lebo sa chcel iba odviesť. Na otázku obžalovaného svedok poškodený zasa uviedol, že
nevie kto ho natlačil do auta v Hruštíne, ale obž. W. tam bol, lebo to bolo jeho auto a ostatných povedať
nevie. Na otázku obžalovaného odpovedal, že netrvá na svojej výpovedi, že keď sedel v strede medzi

obž. R. a L. podarilo sa mu vyskočiť z auta, lebo to je nelogické, ale nejako vyskočiť musel. Na pokyn
prokurátora bol svedok poškodený k výsluchu predvolaný opäť, načo svedok poškodený využil svoje
právo a odmietol vypovedať podľa § 130 ods. 2 Tr. por., z dôvodu že by si mohol privodiť nebezpečenstvo
trestného stíhania.

Svedkyňa W. O. vypovedala, že večer, bola už tma, išli spolu s obž. Y. W. vozidlom Fiat Punto z Vaňovky
smeromnaNámestovo,nadolnejzastávkevHruštíneimnaprednúkapotuzabúchalpoškodený,žečiby
ho nezobrali do Námestova. C.. W. poškodeného poznal a tak si poškodený prisadol dozadu do vozidla.
V obci Lokca počula, ako niečo hovorí, potom od zadných dverí zacítila závan a v spätnom zrkadle už
videla, ako ten muž leží na zemi. Ihneď zastavila vozidlo. Z vozidla vystúpil W., videla ako poškodený

sa postavil a začal utekať do uličky, potom vybehol z tmy a chcel zaútočiť na W., ktorý ho chytil, že nech
si sadne do vozidla, poškodený sa priečil, ale oni mu hovorili, že nech si sadne, že sa nemusí báť. W.
si k poškodenému sadol dozadu, potom jej volal obž. R., že či by ho nezobrali do Námestova, telefón
zodvihol W.. Keďže chceli ísť do Námestova, ale najskôr do Trstenej na pohotovosť, cestou sa zastavili
vo Vavrečke pre obž. R.. Po ceste Z. hovoril, že aby s ním nikam nešli, že už mu je dobre, a preto išli

do Námestova, autom zastavila na parkovisku pri Terne. Z vozidla vystúpil pošk. Z. a obž. R., ktorý
začal na poškodeného hovoriť, že kde má peniaze, ktoré mu dlhuje nejaký čas. Tam bola dlhá rozprava,
Z. mu hovoril, že nemá, že mu ich vráti. Z. začal aj prevracať vrecká, že v nich nič nemá a vytiahol
iba nejaké drobné a telefón, ktorý mu dobrovoľne dal a potom Z. odišiel a sadol si naspäť do auta.
Potom zistili, že telefón patrí niekomu inému, potom zistili, že patrí U., obž. W. aj volal poškodeného

mame, ktorú osobne poznal. Potom išli sme smerom na Vaňovku, niekde v Babíne zazreli Zemenčíka,
vozidlo vtedy šoférovala a vo vozidle boli obž. W., obž. R. a bol tam aj obž. L.. Potom si už nepamätá,
čo sa dialo ďalej ako zbadali Z. v Babíne. Za dôvodu rozporov súd čítal časti výpovede svedkyne z
prípravného konania (výpoveď svedkyne nebola vykonaná kontradiktórne, súd preto výpoveď prečítaliba za účelom posúdenia vierohodnosti), svedkyňa uviedla, že dôvodom pre ktorý mali ísť do Vavrečky
bolo, že poškodený dlhoval peniaze X. R. a že toto bol aj dôvod jeho nervozity, prečo vyskočil z vozidla a
ďalej uviedla, že nebola priamym svedkom fyzického kontaktu medzi obžalovaným a poškodeným a na

dnešnom HP vypovedala, že ho videla, rozpor sa týkal aj ohľadom počtu telefonátov a tiež na hlavnom
pojednávaní vypovedala, že W. si mal sadnúť dozadu a v prípravnom konaní bolo uvedené, že si sadol
ku nej na predné sedadlo. Svedkyňa k rozporom uviedla, že na také podrobnosti si nepamätá.

Svedkovia H. Z., Y. U. a L. X. sa k skutkovým okolnostiam vyjadriť nevedeli, neboli svedkami incidentu.

ZnalecMUDr.TiborĎuroškavypovedal,žeprivypracovaníznaleckéhoposudkuvychádzalzozdravotnej
dokumentácie poškodeného, nakoľko poškodený sa na klinické vyšetrenie napriek telefonickému
predvolaniu nedostavil. Poškodený utrpel otras mozgu, tržnozmliaždenú ranu v ľavej temeno záhlavnej
oblasti, krvnú podliatinu a opuch v ľavej tvárovej oblasti, pomliaždenie ľavého hrudníka a pomliaždenie
ľavého kolena. Pokiaľ ide o obmedzenia v obvyklom spôsobe života, poškodený bol obmedzený

pobytom v nemocnici svojou hospitalizáciou v období od 11.12. do 15.12., následne bolo nariadené
jeho sledovanie formou kontrol, poškodený sa však na kontrolné vyšetrenia nedostavil. Adekvátna
doba liečenia zranení poškodeného je v rozsahu 2 až 4. týždňov a to aj pri otrase mozgu, ktoré bolo
najzávažnejším zranením, ktoré poškodený utrpel. Poškodený PN vystavenú nemal, ale v prípade keby
ju vystavenú mal, tak by PN zhruba zodpovedala obdobiu 2 až 4 týždňov. Mechanizmov vzniku zranení

bolo viac, pričom zodpovedali výpovediam, aj keď výpovede a mechanizmy boli popísané chaoticky.
Pokiaľ ide o otras mozgu, k tomuto zraneniu mohlo dôjsť buď úderom do oblasti hlavy alebo pádom
a úderom hlavy na stacionárny povrch. Pokiaľ ide o ďalšie zranenia poškodeného, a to poškodenia
mäkkých tkanív, tie mohli vzniknúť údermi päsťou ako aj kopaním. Tržnozmliaždená rana v ľavej temeno
záhlavnej oblasti mohla najpravdepodobnejšie vzniknúť tak, že poškodený vyskočil z idúceho vozidla

a aj tie ostatné zranenia, ktoré utrpel poškodený mohli vzniknúť pri tom, ako poškodený z vozidla
vyskočil, tomu by zodpovedal rotujúci pohyb poškodeného po zemi. Tých mechanizmov vzniku zranení
je tam skutočne viac. Akým konkrétnym mechanizmom vzniklo konkrétne zranenie sa nedá presne určiť.
Intenzita úderov sa nedá určiť, pretože je neurčitý mechanizmus vzniku týchto zranení. Otras mozgu sa
diagnostikuje na základe subjektívne uvádzaných skutočnosti posudzovanej osoby, prejavuje sa vlastne

udávanou amnéziou, že posudzovaná osoba si nepamätá na okolnosti za akých bola napadnutá. Tiež
sa diagnostikuje aj tým, že posudzovaná osoba zvracia, udáva bolesti hlavy. Poškodený pri prvotnom
ošetrení uvádzal, že si nepamätá za akých okolností bol napadnutý, a na základe jeho vyjadrení bola
u neho zistená amnézia. Ako dlho trvá stav amnézie je individuálne, pričom tento stav môže ovplyvniť
schopnosti takejto osoby vnímať a interpretovať prežité udalosti bezprostredne po vzniku zranení.

Znalkyňa PhDr. Oľga Filková vypovedala, že psychologické schopnosti poškodeného predpokladajú,
aby podal vo veci vierohodnú výpoveď, jeho problém spočíva v jeho osobnosti, ktorá sa postupne
vyvíjala s ohľadom na prežívané udalosti. Špecifická vierohodnosť jeho výpovedí nie je zachovaná a
je znížená, všeobecná vierohodnosť je zachovaná, ale charakteristikou jeho osobnosti je špecificky

znížená. Iba hypoteticky môže povedať, že znalci, prvú výpoveď považujú za najvierohodnejšiu, ale v
prípade poškodeného je to len skutočne hypotéza. Poškodený je inteligentný, má bohatú slovnú zásobu
a je aj v jeho schopnostiach korigovať výpovede. Pri vypracovaní znaleckého posudku, vychádzala z
údajov od poškodeného Z., že vypil 3 a pol deci alkoholu so U. a že tiež ubehla pomerne dlhšia doba,
kým sa stala udalosť.

Súd sumarizujúc výsledky dokazovania, pričom prihliadal iba na skutočnosti, ktoré boli prebraté na
hlavných pojednávaniach a na dôkazy, ktoré boli na nich vykonané, ustálil oproti obžalobe priebeh
skutkov tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Na základe vykonaného dokazovania potom
súd na hlavnom pojednávaní dňa 24. 5. 2016 vyniesol rozsudok, ktorým uznal obžalovaných vinnými

z prečinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1 Tr. zákona a prečinu výtržníctva podľa §
364 ods. 1, písm. a/ Tr. zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zákona.

Proti rozsudku podal v neprospech obžalovaných odvolanie prokurátor, a to proti výroku o vine a
treste. Na podklade podaného odvolania Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd uznesením sp.zn.

3To/97/2016 zo dňa 10. 11. 2016 zrušil rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 6T/20/2014 zo dňa 24. 5. 2016
a vrátil mu vec, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Z odôvodnenia rozhodnutia
odvolacieho súdu vyplynulo, že okresný súd dospel k správnemu záveru, že obžalovaní v bode 1 /
a 2/ spáchali prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona formou spolupáchateľstvapodľa § 20 Tr. zákona, tiež je opodstatnená čiastočná úprava skutku oproti obžalobe, aj podľa názoru
odvolacieho súdu nebolo preukázané spáchanie zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona a okresný súd správne dospel k záveru, že sa jedná o

prečin obmedzovania osobnej slobody, aj keď právnej kvalifikácii nezodpovedala právna vetra rozsudku.
Odvolací súd v rozhodnutí ďalej uviedol, že prvostupňový súd nesprávne vypustil zo skutku odcudzenie
mobilného telefónu poškodenému, z doposiaľ zadovážených dôkazov vyplynulo, že mobilný telefón
mal poškodenému odcudziť obž. R. a vzhľadom na uvedené potom nevyhodnotil správne skutkový
stav vo vzťahu k právnej kvalifikácii ako prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/ Tr, zákona a

tiež nevyhodnotil správne konanie všetkých obžalovaných vo vzťahu k právnej kvalifikácii ako prečin
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr, zákona v štádiu pokusu. Z intencií rozhodnutia tiež pre okresný
súd vyplynulo, že má dôsledne vyhodnotiť dôkaznú situáciu pri trestnom čine obmedzovania osobnej
slobody aj podľa odseku 2 písm. a/ Tr. zákona s poukazom na ust. § 138 písm. d/ Tr. zákona.

Podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, kto inému úmyselne ublíži a zdraví, potrestá sa odňatím slobody na šesť

mesiacov až dva roky.

Podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona kto sa dopustí fyzicky, verejne, na mieste verejnosti prístupnom
výtržnosti tým, že napadol iného potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

Podľa § 123 ods. 2 Tr. zákona ublížením na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie také poškodenie
zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého
bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného.

Prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c / Tr. zákona sa dopustí ten, kto si prisvojí cudziu vec tým,

že sa jej zmocní a čin spáchal na veci, ktorú mal iný pri sebe.

Podľa § 130 ods. 4 Tr. zákona pod prisvojením veci sa na účely tohto zákona rozumie odňatie veci z
dispozície vlastníka alebo inej osoby, ktorá ju má oprávnene, bez súhlasu, s úmyslom s ňou nakladať
ako s vlastnou vecou.

Prečinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1 Tr. zákona sa inému bez oprávnenia bránil
užívať osobnú slobodu.
Zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona sa inému bez
oprávnenia bránil užívať osobnú slobodu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania (§ 138 písm.

d/ Tr. zákona).

Podľa § 138 písm. d/ Tr. zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu
násilím, hrozbou bezprostredného násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy.

Podľa § 122 ods. 7 Tr. zákona trestný čin je spáchaný násilím, ak páchateľ použije na jeho spáchanie
fyzické násilie proti telesnej integrite inej osoby alebo ak je spáchaný na osobe, ktorú páchateľ uviedol
do stavu bezbrannosti ľsťou, alebo ak páchateľ použil násilie proti veci iného.

Súd v zmysle intencií rozhodnutia odvolacieho súdu vykonal hlavné pojednávanie, na návrh

prokurátora predvolal znalca z odboru zdravotníctvo, od výsluchu znalca však nakoniec samotný
prokurátor upustil s tým, že pre právne závery o okolnostiach skutku považuje za postačujúce závery
znaleckého dokazovania a predchádzajúcu výpoveď znalca. Obhajoba výhrady nemala. Súd zamietol
návrh obhajoby prednesený na poslednom hlavnom pojednávaní a to výsluch obž. W., obžalovaný
na hlavnom pojednávaní dňa 30.10.2014 využil svoje právo a vypovedať odmietol, boli čítané jeho

výpovede z prípravného konania, hlavných pojednávaní sa nezúčastňoval už od 13.10.2015, na hlavné
pojednávania bol vždy riadne predvolávaný, mal tak dostatok možnosti sa ku skutkom vyjadriť a pokiaľ
aj chcel vypovedať, nič mu nebránilo dostaviť sa na hlavné pojednávania, vrátane predchádzajúceho
hlavného pojednávania, ktoré bolo odročené z dôvodu, jeho neodkladného ošetrenia u lekára, pričom
súdu nebolo dodatočne obžalovaným predložené ani potvrdenie, že k takémuto ošetreniu skutočne

aj došlo. Súd návrh obhajoby vyhodnotil ako účelový dosiahnuť iba ďalšie odročenie hlavného
pojednávaniaapretonávrhzamietol. Inénávrhynadoplneniedokazovaniaprednesenéstranamineboli.Súd následne na hlavnom pojednávaní, pri nezmenenom zistenom skutkovom stave, doplnil v zmysle
intencii rozhodnutia odvolacieho súdu skutkovú vetu v bode 1/ výrokovej časti zrušeného rozsudku, že
obž. X. R. pred ČSOB bankou v Námestove poškodenému z vrecka nohavíc zobral mobilný telefón.

Súd ustálil skutky vo bode 1/ a 2/ oproti podanej obžalobe vychádzajúc z priznaní obžalovaných,
zhodných tvrdení, ktorými sa obžalovaní vzájomne usvedčovali a ktoré zároveň logicky zapadali aj do
záverov znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a jednotlivých lekárskych správ, ohľadom zranení
poškodeného. Súd nemohol vychádzať z výpovedí poškodeného Y. Z., pretože jeho výpovede boli
rozporuplné v podstatných okolnostiach, vrátane miesta spáchania skutkov, priebeh udalosti popísal

chaoticky, zmätočne, rozpory vo výpovediach nevedel logicky vysvetliť, zámeny v osobe obžalovaných
vysvetľoval tým, že sa o skutku rozprával s obž. R., ktorý mu to objasnil, v rámci konfrontácii
spochybňoval svoje predchádzajúce obvinenia, vyjadroval sa, že si na okolnosti nepamätá, resp.
ich iba vydedukoval, napr. obž. W. tam bol, lebo to bolo jeho auto a ostaných označiť nevedel a
v poslednej výpovedi, dokonca využil svoje právo a odmietol vypovedať z dôvodu, že by si svojou
výpoveďou mohol privodiť nebezpečenstvo trestného stíhania. Samotná znalkyňa PhDr. Oľga Filková na

hlavnom pojednávaní vypovedala, že špecifická vierohodnosť výpovedí poškodeného nie je zachovaná,
je znížená a všeobecná vierohodnosť je zachovaná, ale charakteristikou jeho osobnosti je tiež špecificky
znížená. Tiež uviedla, že znalci považujú prvú výpoveď za najvierohodnejšiu, v prípade poškodeného
je to skutočne tiež len hypotéza. Súd potom nemohol vychádzať z výpovedi poškodeného, ktorý sám
seba svojimi výpoveďami spochybňoval, pričom aj mechanizmus vzniku zranení objektívne zistených

u poškodeného, zodpovedal viacerým možnostiam, pričom najzávažnejšie zranenia mali vzniknúť
podľa záverov znaleckého dokazovania práve v súvislosti s tým, že poškodený vypadol z vozidla, čo
potvrdzovalo skôr verziu obž. W. a sv. O., že poškodený z vozidla za jazdy vyskočil. V tomto smere bolo
ťažšie uveriť výpovedi poškodeného, že z vozidla vyskočil v čase, keď sedel v strede medzi obž. R. a
L., čoho nelogickosť v rámci konfrontácie pripustil aj sám poškodený.

Na základe vykonaného dokazovania a to aj v zmysle intencií zrušujúceho uznesenia súd nemal
pochybnosti,ževšetciobžalovanísavbode1/a2/ dopustiliprečinuvýtržníctvapodľa§364ods.1,písm.
a/ Tr. zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia
na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr, zákona v štádiu pokusu podľa§ 14 ods. 1 Tr. zákona, obž. obž. X. R.

sa v bode 1/ dopustil prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/ Tr, zákona a obž. Y. W. v bode 1/
zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1,2 písm. a/ Tr. zákona s poukazom na ust. §
138 písm. d/ Tr. zákona a obž. X. R. a obž. I. L. v bode 1/ prečinu obmedzovania osobnej slobody podľa
§ 183 ods. 1 Tr. zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zákona. Obžalovaní zhodne uvádzali, že
poškodeného Z. do Vavrečky priviezol obž. W.. Táto skutočnosť bola potvrdená aj výpoveďou svedkyne

O. a aj poškodený, aj keď sa nepamätal či vôbec bol uvedeného večera aj vo P., túto možnosť pripustil.
Súd zároveň mal za preukázané, že ešte predtým, ako obž. W. priviezol poškodeného do Vavrečky,
telefonoval obž. R., či ho má priviesť, pretože mal vedomosť, že poškodený obž. R. dlhuje peniaze.
Uvedené potvrdili obžalovaní a vyplynulo to aj z výpovede poškodeného a svedkyne O.. Súd zároveň
nemal dôvod neveriť tvrdeniam svedkyne O., obž. W., že poškodený potom ako mu nezastavili v Lokci, z

vozidla vyskočil. Tieto skutočnosti okrem svedkyne O. potvrdil obž. W., ktorý okolnosti incidentu v Lokci
popísal rovnako tak vo výpovedi ak aj pri konfrontácii a tiež obž. L. a obž. R. zhodne potvrdili, že obž. W.
im mal povedať, že poškodený mu mal v Lokci vyskočiť z vozidla. Súd potom ani nemal dôvod neveriť
priznaniu obž. W., že potom ako v Lokci poškodený vyskočil z vozidla, bežal za ním a následne proti vôli
ho prinútil sadnúť si späť do vozidla a dal mu aj facku, prisadol si k nemu na zadné sedadlá a odviezol ho

doVavrečkyzaobžalovanými R.aL..Súdmalpreukázanýmotívkonaniaobž.W.,motívomjehokonania
bolo, že obžalovaný vedel, že pošk. Z. dlhuje peniaze obž. R., podľa jeho výpovede, kvôli tomuto dlhu
boli už za poškodeným dvakrát a rovnako poškodený potvrdil, že obžalovaní boli už aj pred incidentom
u neho vymáhať údajný dlh. Následne rovnako výpoveďami obž. L. ako aj obž,. W. bolo preukázané, že
po príchode do Vavrečky obž. R. poškodeného z vozidla vytiahol, mal sa ho pýtať, kedy mu vráti dlh,

ale ohľadom spôsobu, akým spôsobom spolu komunikovali sa výpovede obžalovaných, poškodeného
a aj svedkyne O. rozchádzajú, poškodený si ani nepamätal, že vôbec bol v obci Vavrečka. Súd mal
tiež preukázané, že obžalovaní následne prikázali poškodenému, aby si opäť nastúpil do vozidla, súd
neuveril výpovedi obž. Katrenčíka, že iba pomohli poškodenému nastúpiť do vozidla, pretože sa mu zle
chodilo, keďže predtým a aj následne po tomto incidente všetci zhodne vypovedali, že poškodený (tak v

Lokci ako aj v Babíne) pred nimi utekal. Súd zároveň výpoveďami obžalovaných mal za preukázane, že
aj pred ČSOB bankou sa obžalovaní dopustili na poškodenom násilia, uvedené aj vyplynulo z ich tvrdení,
že poškodený pred nimi utekal. Súd mal za preukázané, že pred ČSOB bankou v Námestove obž. X. R.
zobral poškodenému z vrecka nohavíc mobilný telefón, vychádzal z výpovede obž. L., ktorý uvádzal, ževidel ako obž. R. šacoval poškodeného a podal mobil. telefón obž. W.. Skutočnosť, že sa obžalovaný
zmocnil mobilného telefónu potvrdili všetci obžalovaní, ktorí zároveň tvrdili, že následne zistili, že
mobilný telefón nepatril poškodenému, potvrdil to aj poškodený. Súd nemal ozrejmené okolnosti, ako

sa poškodený mal dostať z Námestova do obce Babín, poškodený uvádzal, že skutok pred parkoviskom
mal pokračovať tak, že obžalovaní ho mali v Námestove proti jeho vôli opäť natlačiť do vozidla, mal
sedieť v strede na zadnej sedačke medzi obžalovanými a počas jazdy v obci Babín, mal otvoriť dvere
a vyskočiť z vozidla, tejto časti výpovede poškodeného zrejme ani prokurátor neuveril, keďže tieto
okolnosti do skutkových zistení ani nezahrnul. Súd tiež poznamenáva, že rozpory vo výpovediach

poškodeného sú tak závažné, že ani osobným výsluchom tohto svedka na hlavnom pojednávaní, ako
na tom pôvodne trvali obžalovaní, by sa tieto rozpory nepodarilo odstrániť a súd by aj tak musel s
prihliadnutím na všetky okolnosti výpoveď svedka poškodeného vyhodnotiť ako nevierohodnú, čo by
nemalo vplyv na konečné závery súdu ohľadom skutkových zistení, ktoré súd vyhodnocoval v zmysle
zásady in dubio pro reo. Súd skutky v bode 1/ a 2/ právne posúdil ako prečin výtržníctva a prečin
ublíženia na zdraví v štádiu pokusu, vina obžalovaných bola preukázaná tak ich vzájomne usvedčujúcimi

výpoveďami, ktoré rovnako zapadali aj do výpovedí poškodeného, záverov znaleckého dokazovania z
odboru zdravotníctvo, odvetvie chirurgia, lekárskeho potvrdenia, zvukového záznamu a prepisu hovoru.
Zo záverov znaleckého dokazovania a výpovede znalca v súhrne vyplynulo, že zranenia, ktoré utrpel
poškodený mohli vzniknúť viacerými mechanizmami. Zranenie zodpovedajú výpovediam poškodeného
aj obžalovaných, aj keď sú popísané chaoticky. K najzávažnejšiemu zraneniu otrasu mozgu mohlo dôjsť

buď úderom do oblasti hlavy alebo pádom a úderom hlavy na stacionárny povrch, tiež tržnozmliaždená
rana v ľavej temeno záhlavnej oblasti mohla najpravdepodobnejšie vzniknúť tak, že poškodený vyskočil
z idúceho vozidla a aj tie ostatné zranenia, ktoré utrpel poškodený mohli vzniknúť pri tom, ako poškodený
z vozidla vyskočil, čomu by zodpovedal rotujúci pohyb poškodeného po zemi. Akým konkrétnym
mechanizmom vzniklo konkrétne zranenie sa určiť nedá a nedá sa určiť ani intenzita úderov, keďže

mechanizmus nie je známy. Medzi konaním obžalovaných a najzávažnejšími zraneniami poškodeného
(otras mozgu, tržnozmliaždená rana v ľavej temeno záhlavnej oblasti, pomliaždenie ľavého hrudníka
a pomliaždenie pravého kolena) tak nebol jednoznačne, bez pochybností preukázaný kauzálny nexus,
ako predpoklad pre vyvodenie zodpovednosti za vzniknutý následok, preto súd nemohol konanie
obžalovaných kvalifikovať ako dokonaný prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr, zákona.

Súd však vychádzal z výpovedí obžalovaných, ktorí zhodne uvádzali, že poškodený bol opakovane
udieranýpäsťamidooblastitváre,pričomajzozáverovznaleckéhoposudkuvyplynulo,žezraneniaotras
mozguapomliaždenieľavejtvárovejoblastivzniklipôsobenímopakovanéhovonkajšiehomechanického
násiliastrednejintenzity,uvedenézraneniamohlisoznačnoupravdepodobnosťouvzniknúťkombináciou
úderov tupým predmetom (rukou zovretou v päsť, kopancami nohou), pričom znalec zároveň uviedol,

že otras mozgu ( t.j. závažnejšie zranenie, vyžadujúce si PN viac ako 7 dní) mohlo vzniknúť tiež
pri vyskočení z auta, preto súd nemohol bez pochybností konštatovať ani príčinnú súvislosť medzi
vznikom tohto zranenia a konaním obžalovaných t.j. opakovanými údermi päsťou. Súd potom konanie
obžalovaných kvalifikoval pod bodom 1/ a 2/ ako prečin výtržníctva, pretože spoločným konaním sa
dopustili na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadli iného a prečin ublíženia na zdraví

v štádiu pokusu, pretože spoločným konaním sa dopustili konania, ktoré bezprostredne smerovalo k
dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustili v úmysle inému ublížiť na zdraví, opakovanými údermi
päsťou do tváre, tak ako to vyplynulo zo záverov znaleckého posudku mohlo dôjsť k otrasu mozgu, tiež
k zlomenine nosových kostí, t.j. zranenia majúce charakter ublíženia na zdrví podľa § 123 ods. 2 Tr.
zákona. W. obž. X. R. pod bodom 1 zároveň kvalifikoval ako krádež na osobe, pretože obžalovaný si

prisvojil cudziu vec (mobilný telefón) tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal na veci, ktorú mal iný pri sebe
( z vrecka nohavíc). Pokiaľ zároveň súd konanie obžalovaných pod bodom 1/ kvalifikoval v prípade obž.
Y. W. ako zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona s poukazom
na ust. § 138 písm. d/ Tr. zákona, bolo tomu tak preto, že v prípade obž. Y. W. jeho konanie v súvislosti
s obmedzovaním poškodeného na osobnej slobode zahŕňalo v sebe prvky násilia, obž. Y. W. sa sám

priznal, že v obci Lokca poškodeného proti jeho vôli prinútil sadnúť si späť do vozidla a vtedy mu dal
jednu facku. Preukázaná bola aj subjektívna stránka, že obžalovaný použil násilie v úmysle obmedziť
osobnú slobodu poškodeného, preukázaná bola následným konaním obž. W., ktorý potom ako udrel
poškodeného, aby ho prinútil nastúpiť do vozidla, spolu so svedkyňou O. ho odviezli do Vavrečky a
predtým oznámil obž. R., že poškodeného za ním privezie, pričom pohnútkou, resp. motívom jeho

konania boli peniaze, ktoré mal dlhovať poškodený obž. R.. Ak konanie obž. R. a obž. L. bolo posúdené
len ako prečin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1 Tr. zákona, súd vo vzťahu k týmto
obžalovaným nemal preukázané, že by použili násilie v súvislosti s týmto prečinom. Bolo preukázané,
že obaja obžalovaní vo Vavrečke prikázali poškodenému, aby si sadol do vozidla, následne si k nemuprisadli z oboch strán, použitie náslilia preukázané nebolo. Z hľadiska subjektívnej stránky obžalovaní
ako trestne zodpovedné osoby sa trestnej činnosti dopustili v priamom úmysle tak, ako to má na zreteli
ust. § 15 písm. a/ Tr. zák., vnútorná súčasť subjektívnej stránky je nepochybne preukázaná motívom

ich konania, ktorý predstavuje vnútorný podnet obžalovaných k rozhodnutiu spáchať trestnú činnosť.
Obžalovaní chceli spôsobom uvedeným v osobitnej časti zákona porušiť záujem chránený trestným
zákonom, pričom ich konanie bolo vo všetkých bodoch premyslené a motivované.
K osobe obž. Y. W. zistil, že v odpise z registra trestov má 6 záznamov, naposledy bol právoplatne
odsúdený rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 4T/1/2014 zo dňa 04.02.2016. C.. X. R. má

v odpise z registra trestov 5 záznamov, naposledy bol právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného
súdu Námestovo sp. zn. 9T/8/2014 zo dňa 21.03.2014, v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia
sa osvedčil; platí fikcia neodsúdenia. Obž. I. L. má v registri 8 záznamov naposledy bol právoplatne
odsúdený rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 6T/77/2010 zo dňa 10.09.2013 v znení
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 3To/90/2014 z 9.10.2014, ktorým mu bol uložený nepodmienečný trest
odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ust. § 34 ods. 1, 4,
Trestného zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob

spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadol
podľa § 38 ods.2 Trestného zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich
okolností.

V prípade obž. Y. W. prichádzalo do úvahy uloženie súhrnného trestu s poukazom na rozsudok
Okresného súdu Námestovo sp. zn. 4T/1/2014 zo dňa 4.2.2016, právoplatný dňa 4.2.2016. Týmto
rozsudkom bol obž. Y. W. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/, f/ Tr. zák. a prečin marenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. uložený nepodmienečný trest
odňatia slobody vo výmere 2 roky a 5 mesiacov spolu s trestom zákazu činnosti viesť motorové vozidlá

akéhokoľvek druhu na dobu 30 mesiacov, za súčasného zrušenia výroku o treste rozsudku Okresného
súdu Námestovo sp. zn. 6T/11/14. Obžalovanému tak bol uložený súhrnný trest odňatia slobody za
použitia § 38 ods. 4 Tr. zákona, pri prevahe priťažujúcich okolností. V prípade obžalovaného bola zistená
priťažujúca okolnosť, že spáchal viac trestných činov (§ 37 písm. h/ Tr. zák.), poľahčujúce okolnosti
zistené neboli. Súd ukladal trest v modifikovanej trestnej sadzbe, zvyšoval dolnú hranicu trestnej sadzby

trestného činu najprísnejšie trestného o 1/3 postupom podľa § 38 ods. 4, 8 Tr. zákona. Podľa § 38 ods. 4
Tr. zákona ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej
trestnej sadzby o jednu tretinu. Podľa § 38 ods. 8 Tr. zákona zníženie hornej hranice alebo zvýšenie
dolnej hranice trestnej sadzby podľa odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej
sadzby; základom na zníženie alebo zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou

zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice zákonom
ustanovenej trestnej sadzby sa nepoužije v prípadoch, keď v osobitnej časti zákona je ustanovený iba
trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov alebo doživotie. Obžalovanému potom súd uložil súhrnný
nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici zvýšenej trestnej sadzby, pri ukladaní trestu vzal
do úvahy skutočnosť, že od spáchania súdených skutkov ubehlo viac ako 5 rokov. Obžalovaného pre

výkon trestu zaradil do minimálneho stupňa stráženia, pretože pred spáchaním súdenej trestnej činnosti
ešte nebol vo výkone trestu odňatia slobody.

Pri ukladaní trestu obž. X. R. súd obligatórne prihliadal na ust. § 38 ods. 2 Tr. zákona na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Súd v prejednávanej trestnej veci na strane

obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť, naopak zistil priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm.
h/ Tr. zákona, že spáchal viac trestných činov. Súd tak konštatoval prevahu priťažujúcich okolností podľa
§ 38 ods. 4 Tr. zákona a rovnako modifikoval dolnú hranicu trestnej sadzby o 1/3. Keďže obžalovanému
ukladal trest za viac trestných činov ukladal mu úhrnný trest podľa § 41 ods.1 Tr. zákona. Obžalovanému
tak súd uložil úhrnný trest odňatia slobody na dolnej hranici zvýšenej trestnej sadzby vo výmere 18

mesiacov so skúšobnou dobu 24 mesiacov.

Obž. I. L. prichádzalo do úvahy uloženie súhrnného trestu s poukazom na rozsudok Okresného
súdu Námestovo sp. zn. 6T/58/2012 zo dňa 21.6.2012, právoplatný dňa 21.6.2012, ktorým mu boluložený pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a iné nepodmienečný trest odňatia
slobody vo výmere 16 mesiacov spolu s ochranným protitoxikologickým liečením ústavnou formou.
Obžalovanému za súdenú trestnú činnosť prichádzalo do úvahy uloženie trestu v rozpätí od 6 mesiacov

do 3 rokov, pri prevahe priťažujúcich okolností od 16 mesiacov do 3 rokov. Vzhľadom na skutočnosť,
že od spáchania súdených skutkov ubehlo už viac ako 5 rokov, na prevýchovu odsúdeného už bolo po
spáchaní súdeného skutku pôsobené ukladaním viacerých trestov, obžalovaný má uložené aj ochranné
protitoxikologické liečenie ústavnou formou, po spáchaní súdených skutkov bol právoplatne odsúdený
na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov, ktorý trest si aj momentálne vykonáva,

obžalovaný bol počas prebiehajúceho celého súdneho konania vo výkone trestu odňatia slobody, z
výkontrestuodňatiaslobodybolprepustenýdňa7.8.2017,súddospelkzáveru,ževzhľadomnaochranu
spoločnosti a nápravu páchateľa trest uložený obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Námestovo
sp. zn. 6T/58/2012 zo dňa 21.6.2012 je dostatočný na jeho prevýchovu a od uloženia súhrnného trestu
postupom podľa § 44 Tr. zákona upustil.
O nároku poškodeného na náhradu škody súd nerozhodoval, keďže taký nárok nebol zo strany

poškodeného v zmysle § 46 Tr. por. uplatnený.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia
rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 Tr. por. )

Odvolanie môžu podať:

prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli
obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.)

obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2 Tr. por.)
príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.)
zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa

priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.)
štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.)

poškodený,ktorýuplatnilnároknanáhraduškody,prenesprávnosťvýrokuonáhradeškody (§307/1cTr.
por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie
môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.)
zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.),
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.