Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 27, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 15CoE/63/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815208054
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7815208054.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Mihalčinovej a
sudcov JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Juraja Tymka v exekučnej veci oprávneného: BENCONT
INVESTMENTS, s.r.o., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 36 432 105, zastúpeného advokátskou
kanceláriou JUDr. Veronika Kubriková PhD., s.r.o., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 50 361 368, proti
povinnej: I. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. C. XXX, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie o

vymoženie103,81Eursprísl.vedenejpredsúdnouexekútorkouMgr.JanouVirličovou,Vajnorská100/A,
Bratislava, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava, č. k. 12Er/758/2015-13
z 24.09.2015, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

II. Stranám n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdRožňava(ďalejlen„súdprvejinštancie“)uznesenímzamietolžiadosťsúdnehoexekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že oprávnený sa domáhal
vykonania exekúcie proti povinnej na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok

Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a. s., sp. zn.
WH-B/0411/0119 zo 04.05.2012. Súd zistil, že v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde
Rožňava pod sp. zn. 12Er/1054/2012, ktoré začalo 10.09.2012, uznesením Okresného súdu Rožňava,
č. k. 12Er/1054/2012-32 z 22.11.2012 bola žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietnutá a uznesením 12Er/1054/2012-79 zo dňa 26.01.2015 bola exekúcia zastavená. V
konaní 12Er/1054/2012 bola vymáhaná pohľadávka oprávneného priznaná totožným rozhodcovským

rozsudkom a v totožnom rozsahu ako v predmetnom konaní. Dôvodom neudelenia poverenia a
zastavenia exekúcie bola nespôsobilosť exekučného titulu na vykonanie exekúcie, keďže rozhodcovské
konanie, ktoré mu predchádzalo sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán,
rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluve bola v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou a
pretobolaneplatnápodľa§53ods.1OZ.Vzávereuviedol,ženazákladevykonanéhoskúmaniažiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu zistil,

že už prebiehalo exekučné konanie pod sp. zn. 12Er/1054/2012 v totožnej právnej veci, t. j. išlo v časti
vymoženej istiny o totožný nárok priznaný totožným rozhodnutím, medzi tými istými stranami a nositelia
práv vystupovali v tom istom právnom vzťahu. O tomto nároku bolo právoplatne rozhodnuté. Súd na
základe uvedeného v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a § 159 ods. 3 O.s.p. žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, keďže pokračovaniu v konaní bráni prekážka právoplatne
rozhodnutej veci.3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie vyhovie, alternatívne, aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní oprávnený namietal, že došlo k vadám uvedeným
v § 221 ods. 1 (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.), že rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.), že doteraz
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli

uplatnené (§ 205 ods. 2 písm. e/ O.s.p.), že v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo
v tej istej veci sa už prv začalo konanie (§ 221 ods. 1 písm. d/ O.s.p.), že účastníkovi konania sa
postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) a že súd prvého
stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a
nedostatočne zistil skutkový stav (§ 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.). Ďalej uviedol, že oprávnený podal
návrh na vykonanie exekúcie a súdny exekútor následne požiadal exekučný súd o vydanie poverenia.

Úlohou súdu bolo v súlade s § 44 ods. 2 preskúmať žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, pričom ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, poverí súdneho exekútora vykonaním exekúcie. V konaní vedenom pod sp. zn. 6Er/232/2012
nebolo súdnemu exekútorovi poverenie udelené, preto prekážka res iudicata nemohla v tomto konaní

nastať. Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je pritom rozhodnutím o veci samej, a preto
nezakladá námietku právoplatne rozhodnutej veci. Oprávnený mal za to, že exekučné konanie nemá
vo svojom predmete vec, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť a predstavuje len vykonávacie
konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci. V exekučnom konaní sa
nerozhoduje o merite veci, ale predstavuje len proces. Oprávnený poukázal na uznesenie Najvyššieho

súdu SR zo dňa 23.01.2013, sp. zn. 7Cdo/108/2012, podľa ktorého základom pre posúdenie, či je
daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej (res iudicata) alebo či ide o prekážku začatého konania
(litispendencia), je kolízia stret súdnych konaní alebo ich vecných výsledkov. Exekučné konanie z
hľadiska jeho charakteru a zmyslu, sa začleňuje medzi vykonávacie konania, v ktorom sa uspokojujú
oprávnenia priznané individuálnymi aktmi aplikácie práva, a teda sa autoritatívne nerozhoduje o

hmotných právach a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov. Poukázal na § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku a uviedol, že v zmysle tohto ustanovenia je exekučný súd oprávnený skúmať a vykonať ako
dôkaz jedine žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Oprávnený poukázal na skutočnosť, že exekučný súd vykonal nové dokazovanie, avšak
oprávnenému nedal možnosť sa k takto vykonaným dôkazom vyjadriť. Zároveň poukázal na nálezy

Ústavného súdu Slovenskej republiky a rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave a na neprimerané
zvýhodňovanie povinného pred exekučným súdom, ktorý nahrádzal pasivitu povinného.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, (ďalej len
„CSP“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379

a § 380 ods. 1 CSP, ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania
a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

5. Z pripojených rozhodnutí súdu prvej inštancie (12Er/1054/2012) odvolací súd zistil, že v tej istej veci
prebehlo už na súde prvej inštancie konanie, vedené pod sp. zn. 12Er/1054/2012 a bolo skončené

právoplatným uznesením súdu zo dňa 26.01.2015, č. k. 12Er/1054/2012-79, ktorým bolo exekučné
konanie zastavené. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.03.2015. Predmetné uznesenie bolo
vydané v zmysle § 44 ods. 3 Exekučného poriadku na základe právoplatného uznesenia, ktorým
súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd zamietol žiadosť o udelenie
poverenia z dôvodu, že rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok

(exekučný titul) a ktorá bola súčasťou obchodných podmienok pre úver, považoval za neprijateľnú
podmienku v zmysle § 53 ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky
zákonník“), ktorá je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. V dôsledku uvedeného ani
rozhodcovský súd nemal právomoc vec prejednať a vydať rozhodcovský rozsudok (exekučný titul).

6. Podľa § 161 CSP, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať a rozhodnúť ( procesné podmienky).7. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

8. Prekážka res iudicata sa zaraďuje do kategórie neodstrániteľných vád podmienok konania, existencia
ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho. Z cit. ustanovení CSP vyplýva, že procesné
podmienky,zaktorýchmôžesúdvovecikonať,súdskúmazúradnejpovinnostiakedykoľvekzakonania.

9. Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo

prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie aplikovať ustanovenie § 230 CSP, ktorý
výslovne zakotvuje, že ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.
( res idudicata).

10. Podľa rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k existencii vady podmienok
konania spočívajúcej v prekážke veci rozhodnutej (res iudicata) dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené

všetky tri podmienky, a to: 1.) začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté,
2.) začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi, 3.) a o tej istej veci.

11. Tými istými účastníkmi exekučného konania sú osoby oprávneného a povinného totožné ako v inom
exekučnom konaní, v ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté. Vec, o ktorej už bolo v inom exekučnom

konaní právoplatne rozhodnuté, je pritom samotná exekúcia pre vymoženie práva oprávneného na
podklade určitého exekučného titulu. Meritórne rozhodnutie o takejto veci má charakter uznesenia o
zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelení poverenia na vykonanie exekúcie alebo uznesenia
o zastavení exekúcie z dôvodov podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, prípadne z iného dôvodu
vyplývajúceho z ustanovení Exekučného poriadku.

12. Nie každé takéto rozhodnutie vo veci však založí prekážku res iudicata. Napríklad rozhodnutie o
zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že nebolo
preukázané, že exekučný titul nadobudol vykonateľnosť, nezakladá prekážku res iudicata. Oprávnený
môže opätovne navrhnúť vykonanie exekúcie na základe toho exekučného titulu a následne môže súdny

exekútor opätovne požiadať exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak exekučný
titul medzičasom vykonateľnosť nadobudne, resp. toto bude exekučnému súdu preukázané. Na druhej
stranerozhodnutieozamietnutížiadostisúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie
z dôvodu, že exekučný titul nie je materiálne vykonateľný, už prekážku res iudicata zakladá a oprávnený
už nemôže navrhnúť vykonanie exekúcie na podklade toho istého exekučného titulu. Rovnako je to aj

s rozhodnutiami o zastavení exekúcie. Zastavenie exekúcie z niektorého dôvodu prekážku res iudicata
zakladá, z iného dôvodu už nie. Napr. zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného
poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, nepredstavuje prekážku
veci rozhodnutej a oprávnený môže opätovne navrhnúť vykonanie exekúcie na podklade toho istého
exekučného titulu. Na druhej strane zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného

poriadku z dôvodu, že po vydaní rozhodnutia exekučného titulu zaniklo právo ním priznané, prekážku
res iudicata zakladá. Preto vždy, keď súd zistí, že medzi tými istými účastníkmi už bolo vedené exekučné
konanie, v ktorom bolo vydané právoplatné rozhodnutie vo veci samej, je potrebné skúmať povahu tohto
meritórneho rozhodnutia.

13. V predmetnej exekučnej veci tak, ako správne konštatoval súd prvej inštancie, bolo zistené, že medzi
rovnakými účastníkmi (totožným oprávneným a totožnou povinnou) bolo už v minulosti vedené konanie
na Okresnom súde Rožňava pre vymoženie rovnakého práva oprávneného na podklade rovnakého
exekučného titulu. Toto predchádzajúce exekučné konanie sa skončilo právoplatným uznesením súdu
prvej inštancie, ktorým bolo exekučné konanie zastavené.

14. Uvedené rozhodnutie o zastavení exekúcie preto predstavuje pre toto exekučné konanie, ktoré
sa začalo medzi rovnakými účastníkmi pre vymoženie rovnakého plnenia a na podklade rovnakého
exekučného titulu, prekážku res iudicata. Odvolací súd sa preto s rozhodnutím súdu prvej inštancie v
plnom rozsahu stotožňuje.

15. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.16. Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie,
odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.

17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v
odvolacom konaní úspešný a ostatným účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli.

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.

757/2004 Z. z. v znení účinnom od 01. mája 2011).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).