Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 3, 2016

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 7C/180/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713217795
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Dobrík
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5713217795.9

Rozhodnutie

Sudca Okresného súdu v Martine JUDr. Miroslav Dobrík v právnej veci žalobcu: Q. K. C., C..B..W.., C.
C.Í.G.E.,M..R.X,Q.:XXXXXXXX,zast.JUDr.JánomŠoltésom,advokátomsosídlomvBratislave,Ul.
Karadžičova 8 proti žalovanému: B. V., Y.. XX.XX. XXXX, E. G., M.. Š. XXXX/XX, zast. JUDr. Bohdanom
Jakubisom, advokátom so sídlom v Bratislave, Ul. Dobrovičova 13 v konaní o zapl. 18.206,27 € s prísl.
takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcu zamieta.

Žalobca je povinný uhradiť na účet právneho zástupcu žalovaného trovy konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Rozsudkom Okresného súdu v Martine sp.zn. 7C 180/2014 zo dňa 05.10.2015 bol zamietnutý návrh
žalobcu , ktorým sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 18.206,27 € s príslušenstvom, čo je

dlh zo spotrebného úveru č. XXXXXXXXX, ktorý poskytol právny predchodca žalobcu C. C.A. A..C..
s tým, že žalovaný sa zaviazal splatiť úver v 120-tich mesačných splátkach po 205,93 €, pričom prvá
splátka je splatná dňa 20.09.2009 a posledná dňa 20.08.2019. Žalovaný porušil zmluvné podmienky a
dostalsasosplatenímdoomeškania.Dňa28.03.2013C.C.A..C..postúpilasvojupohľadávkužalobcovi.
Návrh bol zamietnutý z toho dôvodu, že sa jedná už o premlčanú pohľadávku, nakoľko žalovaný porušil
zmluvné podmienky v roku 2009, avšak návrh bol podaný na Okresný súd v Martine dňa 21.11.2013,

t.j. po trojročnej premlčacej lehote uvedené v ust. § 101 O.z.. V odôvodnení sa okresný súd nestotožnil
s tvrdením žalovaného, že postúpenie pohľadávky zo C. C. na žalobcu sú v rozpore s ust. § 92 ods.
8 Zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca . V odvolaní uviedol ,že rozhodnutie okresného súdu
je nepreskúmateľné a právny názor ohľadom premlčania je nesprávny. Poukázal na to, že právny

predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru dňa 18.02.2013, teda až od tohto dátumu
začala plynúť premlčacia lehota podľa ust. § 101 O.z.. Ďalej poukázal na to, že pohľadávka zo strany
C. C. A..C.. bola postúpená na neho v súlade s ust. § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách.

3. V dôsledku odvolania žalobcu Krajský súd v Žiline uznesením sp.zn. 9Co 190/2016 zrušil rozsudok
okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V zrušujúcom uznesení okrem iného poukázal na

to, že rozsudok okresného súdu nie je dostatočne zdôvodnený. Súd sa nedostatočne vysporiadal s
otázkami, ktoré považoval v konaní za preukázané a z akých úvah, výkladov vychádzal. V zrušujúcom
uznesení poukázal predovšetkým na rozhodnutie okresného súdu ohľadom premlčania, kde podľa jeho
názoru nie je dostatočne ustálené začatie plynutia premlčacej lehoty, keď je uvedené, že začala plynúť
v roku 2009. Toto nemožno považovať za určenie začiatku plynutia premlčacej lehoty v súlade s ust. §
101 O.z.. Podľa ust. § 101 O.z. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je

trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. V zrušujúcom uznesení okresnému
súdu krajský súd prikázal , že v prípade, ak dôjde k záveru, že nárok žalobcu je premlčaný je jehopovinnosťou bližšie určiť deň, od ktorého mala začať plynúť premlčacia doba a tento svoj záver má viac
zdôvodniť.

4. V intenciách zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Žiline okresný súd doplnil dokazovanie . Vytýčil
nový termín pojednávania, na ktorý sa však nedostavil žalobca. Písomne sa ospravedlnil a vo svojom
písomnom stanovisku trval na podanom návrhu v celom rozsahu. Pokiaľ sa týka postúpenia pohľadávky,
tak trval na tom, že riadne hmotnoprávne preukázal aktívnu legitimáciu v tomto spore. Poukázal na
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Obo 210/01 z 11.06.2003, v ktorom Najvyšší súd vyslovil právny

názor, že relatívne oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávku bez ďalšieho zakladá aktívnu
legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez
toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Ďalej poukázal
na nález Ústavného súdu SR z 01.04.2015 sp.zn. I ÚS 640/2014 , kde je okrem iného uvedené,
že prehnané formalistické požiadavky všeobecného súdu na formuláciu predmetu zmluvy sú ústavne
neakceptovateľné. Vo vyjadrení trval na tom ,že pohľadávka nie je premlčaná.

5. Žalovaný taktiež trval na svojich stanoviskách a to aj na pojednávaní dňa 03.10.2016, kde
prostredníctvom zástupcu uviedol, že trvá na tom, že postúpenie pohľadávky zo strany C. C. A..C.. na
žalobcu podľa ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách je v rozpore s týmto ustanovením a preto tu nie je
daná aktívna legitimácia na strane žalobcu. Pokiaľ sa týka uplynutia premlčacej doby, tak poukázal na

výpis z účtu a v súvislosti s tým na to, že prvýkrát sa do omeškania žalovaný dostal dňa 01.02.2010 ako
to vyplýva z riadku 326 výpisu z účtu. Odo dňa nasledujúceho potom, ako bol prvý krát v omeškaní , t.j.
od 02.02.2010 mohol žalobca podať žalobu na súd. Tento ju však podal až dňa 21.11.2013, čo je už po
uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, ako je to upravené v ust. § 101 O.z..

6. Súd vychádzajúc z vykonaného dokazovania s tvrdením procesných strán dospel k jednoznačnému
záveru na jednej strane, že postúpenie pohľadávky zo strany právneho predchodcu žalobcu je v
súlade s ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách. V tejto časti sa stotožnil s tvrdením právneho zástupcu
žalobcu , ktorý vo svojom vyjadrení poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn.4Obo 210/01
z 11.06.2013 , kde je uvedené, že relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky

bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z
takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť
zmluvy o postúpení. Je tu daná aktívna legitimácia na strane žalobcu. Ďalej sa zaoberal v tomto konaní
v intenciách zrušujúceho rozhodnutia krajského súdu otázkou premlčania danej veci. Pri rozhodovaní
vychádzal z kompletného podrobného položkovitého výpisu obratov na úverovej zmluve , z ktorej

vychádzal vo svojej výpovedi aj právny zástupca žalovaného. Mal jednoznačne preukázané, že po prvý
krát sa žalovaný dostal do omeškania dňa 02.02.2010, avšak ako je už uvedené , žalobca podal návrh
na súd až 21.11.2013, t.j. po uplynutí trojročnej premlčacej lehote, ako je uvedené v ust. § 101 O.z..
Vzhľadom na vyššie uvedené preto po vykonaní dokazovania, vyhodnotení každého dôkazu osobitne
ako aj v ich vzájomných súvislostiach rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku,

teda návrh žalobcu ako premlčaný zamietol.

7. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 Civilného sporového poriadku, zaviazal žalobcu
uhradiť na účet právneho zástupcu žalovaného trovy konania v celom rozsahu, nakoľko žalovaný mal
úspech vo veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu o určení, že zmluva o pôžičke je bezúročná a bez poplatkov a rozhodnutiu o
náhradetrovkonaniajemožnépodaťodvolanievlehote15dníodjehodoručenianaOkresnýsúdMartin.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Podľa § 62 ods. 1

CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný
stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa§63CMPvodvolacomkonanímožnouvádzaťnovéskutkovétvrdeniaapredkladaťnovédôkazné
návrhy.

Podľa § 64 CMP zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania odvolanie nie je prípustné .