Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, April 12, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/21/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200150
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1017200150.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, ako správny súd v právnej veci žalobcu: Minister spravodlivosti Slovenskej
republiky (v rozhodnom čase Lucia Žitňanská), so sídlom Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, proti žalovanému: Slovenská komora exekútorov -
Disciplinárna komisia, so sídlom Šustekova 49, 851 04 Bratislava, za účasti: D.. E. M., súdny exekútor,
L. úrad so sídlom U. XXXX/XX, XXX XX J., zastúpený: Mgr. Stanislav Hutňan, advokát, Moskovská 18,

811 08 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ODK 14/2015 zo dňa
24.10.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 30.01.2017
domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia Odvolacieho disciplinárneho senátu Disciplinárnej
komisie Slovenskej komory exekútorov č. ODK 14/2015 zo dňa 24.10.2016, ktorým bolo potvrdené
rozhodnutie Disciplinárneho senátu Disciplinárnej komisie Slovenskej komory exekútorov (ďalej len
„prvostupňový disciplinárny senát) č. DK 13/2011 zo dňa 15.11.2011. Prvostupňový disciplinárny senát
rozhodnutím č. DK 13/2011 zo dňa 15.11.2011 vo veci disciplinárne obvineného súdneho exekútora

D.. E. M. rozhodol, že disciplinárne obvinený súdny exekútor sa v zmysle bodu 1., 3. a 4. návrhu
na začatie disciplinárneho konania nedopustil disciplinárneho previnenia, a preto mu za tieto skutky
disciplinárne opatrenie neuložil. V zmysle bodu 2. návrhu na začatie disciplinárneho konania sa dopustil
disciplinárneho previnenia v zmysle ust. § 220 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Exekučný poriadok"), a preto mu v zmysle § 221 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku udelil

disciplinárne opatrenie písomné pokarhanie.

2. Dňa 13.07.2011 Lucia Žitňanská, v tom čase Ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky podala
návrh na začatie disciplinárneho konania proti súdnemu exekútorovi D.. E. M., so sídlom exekútorského
úradu J., U. XXXX/XX, XXX XX J., pretože pri výkone exekúcie EX XXXXX/XXXX, v ktorom súdny
exekútor konal v prospech oprávneného: DOMINANT BB spol. s.r.o, ktorého pohľadávka na základe

zmluvy o postúpení zo dňa 9.11.2010 prešla na Euroinvestor II. s.r.o., Hronského 1811, 093 01 Vranov
nad Topľou, proti povinnej: C. G., T. X/a, XXX XX H., boli zistené skutočnosti, ktoré nasvedčovali záveru,
že v exekučnom konaní súdny exekútor:
1) bezdôvodne nekonal najmenej 62 mesiacov od 20.02.2004, kedy telefonicky zisťoval trvalý pobyt
povinnej do 28.08.2009, kedy požiadal o súčinnosť Sociálnu poisťovňu,
2) príkaz na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy povinného z 20.11.2009 nedoručil platiteľovi mzdy do

vlastných rúk,3) vo výkone exekúcie pokračoval a exekúciu vykonal v prospech iného než toho ,kto je v rozhodnutí
označený ako oprávnený, bez právoplatného rozhodnutia súdu o pripustení zmeny,
4) poverenie na vykonanie exekúcie nevrátil bezodkladne súdu potom ako vymoženú sumu rozdelil

a oprávnenému 26.01.2011 vyplatil pohľadávku, čiže exekučné konanie sa skončilo vymožením
pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie.
Teda súdny exekútor sa dopustil závažného disciplinárneho previnenia v zmysle § 220 ods. 2
Exekučného poriadku, keďže porušil;
v bode 1) povinnosť vyplývajúcu z § 13 Exekučného poriadku, ktorú na seba prevzal zložením sľubu a

síce povinnosť dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky a ostatné zákony, ako aj iné všeobecne záväzné
právne predpisy a svojou nečinnosťou zasiahol do práva účastníkov exekučného konania vyplývajúceho
v neposlednom rade z čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ,
v bode 2) porušil ustanovenia § 66 ods. 2 Exekučného poriadku a síce povinnosť doručiť príkaz na
začatie exekúcie platiteľovi mzdy do vlastných rúk,
vbode3)porušilustanovenia§37ods.4Exekučnéhoporiadkuasícepovinnosťpokračovaťvovykonaní

exekúcie na základe pôvodného poverenia, ku ktorému priloží originál právoplatného rozhodnutia súdu
o pripustení zmeny alebo odpis rozhodnutia,
v bode 4) porušil ustanovenia § 60 písm. c) Exekučného poriadku a síce povinnosť vrátiť súdu bez
zbytočného odkladu vydané poverenie na vykonanie exekúcie.

3. Návrhom žiadala disciplinárny senát o vydanie rozhodnutia, ktorým exekútora vzhľadom na povahu
vyššie opísaného konania a mieru zavinenia uzná za vinného zo spáchania závažného disciplinárneho
previnenia pri výkone činnosti exekútora a uloží mu v zmysle ust. § 221 ods. 2 písm. b) Exekučného
poriadku disciplinárne opatrenie - peňažnú pokutu v sume 2000,- eur.

4. Žalovaný napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že v bode 1. na podklade vykonaných
úkonov súdneho exekútora, súhlasí s rozhodnutím prvostupňového disciplinárneho senátu, napriek
pochybnostiam o efektívnosti vykonaných úkonov. K bodu 4. žalovaný zastáva právny názor, že súdny
exekútor mohol vrátiť poverenie na vykonanie exekúcie súdu, ale ak sa domnieval, že súčasťou spisu
má byť aj poverenie, exekučný spis mohol spolu s poverením zaslať žalobcovi.

5. V podanej žalobe žalobkyňa poukazuje na skutočnosť, že nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí,
vrátane exekučného konania v zmysle Exekučného poriadku, je súčasťou základného práva na súdnu
a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a poukázala na Nález Ústavného súdu SR sp. zn.
I. ÚS 5/2000 zo dňa 13. júla 2000. Žalobkyňa zastáva názor, že je nevyhnutné aj v exekučnom konaní

aplikovať čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, a to prerokovať vec bez zbytočných prieťahov. V nadväznosti na
uvedené poukázala na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 15. novembra 2015 vo veci H.
proti Slovenskej republike, v ktorom súd konštatoval porušenie sťažovateľovho práva podľa článku 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor")v dôsledku dĺžky
exekučného konania. Naviac exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne a nezávisle, t.j. nie je

viazaný pokynmi oprávneného. Pri výkone svojej činnosti je v zmysle § 3 Exekučného poriadku viazaný
len Ústavou SR, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami podľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy SR,
zákonmi, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím
súdu vydaným v exekučnom konaní a v zmysle § 46 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor sa postará
o vykonanie exekúcie.

6. Podľa žalobkyne napadnuté rozhodnutie disciplinárneho senátu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia, čím je daný dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia v zmysle ust. § 191 ods. 1 písm.
c) Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP).

7. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že rozhodnutie považuje za správne a
zákonné, a preto trvá na dôvodoch, ktoré boli uvedené v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia.

8. K žalobe sa vyjadril aj súdny exekútor JUDr. E. M., ktorý uviedol, že základným cieľom šetrenia z jeho
strany bolo zistenie trvalého pobytu povinnej, za účelom doručenia upovedomenia o začatí exekúcie,

vzhľadom na skutočnosť, že povinná viackrát zmenila adresu trvalého pobytu a pokusy o doručenie na
známe adresy boli neúspešné. Doručenie upovedomenia o začatí exekúcie bolo nevyhnutné vo vzťahu
k možnosti realizácie ďalších exekučných úkonov a výberu vhodného spôsobu exekúcie vzhľadom
na výsledky šetrenia majetkových pomerov povinného, t. j. podmieňovalo rýchlosť konania. Takže ajkeby bola frekvencia šetrenia intenzívnejšia, jej výsledky by nebolo možné zrealizovať bez vyriešenia
základného predpokladu resp. podmienky t. j. doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. V súvislosti
s tým má za to, že údaj získaný inou, ako písomnou formou má na rozdiel od názoru žalobcu, rovnakú

informačnú hodnotu a je finančne efektívnejší. Zistiť trvalý pobyt povinnej, vzhľadom na technické,
programové vybavenie a možnosti zodpovedajúce tej dobe bolo obtiažné, o čom svedčí aj skutočnosť,
že aj príslušná pobočka Soc. poisťovne ešte v roku 2009 disponovala neaktuálnou adresou trvalého
pobytu povinnej, nakoľko táto si neplnila oznamovaciu povinnosť vo vzťahu k orgánom a inštitúciám.
Vzhľadomnaneúspešnýpriebehexekúcie,exekútoriniciovalstretnutiesoprávneným,kdehoinformoval

o priebehu exekúcie, trovách exekúcie a oprávnený vyslovil požiadavku, aby z hľadiska hospodárnosti
boli realizované len finančne nenáročné periodické úkony šetrenia majetkových pomerov povinného,
aby v prípade neúspechu a zastavenia exekúcie nebol neúmerne zaťažený povinnosťou úhrady trov
exekúcie. Povinná si priznala svoj podiel na vzniknutej situácii, že svojím konaním značne sťažila
priebeh exekúcie resp. vymožiteľnosť práva v primeranej lehote a bez prieťahov a vyslovila súhlas
a spokojnosť s priebehom exekučného konania. Celý proces previerkovej činnosti žalobcu začal v

dôsledku exekútorovho nesprávneho výkladu dispozičnej zásady sťažovateľa vo vzťahu k možnosti
a účinkom späťvzatia svojho podania, v dôsledku čoho neúmyselne nezaslal spis žalobcovi a tento
predložil až na základe urgencie dňa 16.02.2011. Povinná uhradila vymáhaný nárok a trovy exekúcie
dňa 11.01.2011.

9. Žalobca vyzval exekútora predložiť originál spis bez zbytočného odkladu dňa 14.01.2011. Keby
bol spis predložený žalobcovi bez zbytočného odkladu, nestihol by exekútor zrealizovať požadované
finančné, účtovné, daňové a evidenčné úkony súvisiace s ukončením exekúcie a teda v danom štádiu
by žalobcovi musel predložiť spis aj s originálom poverenia na vykonanie exekúcie bez možnosti
jeho vrátenia súdu. Nakoľko nechcel vzbudiť podozrenie, že urýchleným vrátením poverenia na

vykonanie exekúcie chce zmariť prípadnú potrebu pokračovania v exekučnom konaní v závislosti na
výsledku previerkovej činnosti, originál poverenia predložil žalobcovi spolu so spisom. Dôvodne sa
preto domnieval, že i keď došlo k vymoženiu pohľadávky a trov exekúcie vzhľadom na prebiehajúcu
previerkovú činnosť žalobcu nenastali právne skutočnosti, pre ktoré by mal poverenie na vykonanie
exekúcie vrátiť súdu. V štádiu previerkovej činnosti žalobcu nebolo úmyslom exekútora dopustiť sa

konania, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako disciplinárne previnenie.

10. Primárnou úlohou správneho súdu bolo skúmať, či sú v konaní splnené procesné podmienky
konania, ktorých splnenie predstavuje predpoklad pre meritórne rozhodovanie o podanej správnej
žalobe a pre naplnenie účelu správneho súdnictva, ktorým je poskytnutie ochrany právam a právom

chráneným záujmom fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy tak, ako to predpokladá čl.
46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

11. Krajský súd v Bratislave ako správny súd bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP) primárne
skúmal prípustnosť žaloby z hľadiska jej predmetu, účelu a splnenia podmienok konania a zistil,

že žalobu je potrebné odmietnuť, nakoľko nie sú splnené zákonné podmienky pre jej meritórne
prejednanie.

12. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom
fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených

týmto zákonom § 2 ods. 1 SSP.

13.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom.

14. Podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách.

15. Podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu ak bola podaná zjavne

neoprávnenou osobou.

16. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.17. Podľa § 177 ods. 2 SSP, ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor
alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom.

18. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánov
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

19. Konajúci správny súd vychádzajúc z obsahu žaloby jej predmetu a účelu po oboznámení sa s
obsahom pripojeného administratívneho spisu najskôr posudzoval, či žalobkyňa je osobou oprávnenou
na podanie žaloby v súlade s ust. § 178 ods. 1 SSP, ktoré upravuje aktívnu žalobnú legitimáciu.
Aktívna procesná legitimácia žalobkyne, ako procesná podmienka v zmysle § 178 ods. 1 SSP, ktorá robí
procesný subjekt osobou oprávnenou na podanie žaloby v sebe zahŕňa kumulatívne dva predpoklady, a
to postavenie účastníka v administratívnom konaní, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie alebo

opatrenie orgánu verejnej správy a súčasne ukrátenie na subjektívnych právach spojené s vydaním
napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy.

20. Len samotné tvrdenia žalobkyne o nesprávnosti záverov rozhodnutia správneho orgánu a ich rozpor
so zákonom nestačí. Súd preto v každej konkrétnej veci v intenciách citovaných zákonných ustanovení

jednotlivo posudzuje, či žalobkyňa spĺňa zákonom stanovené podmienky procesnej aktívnej legitimácie
na podanie žaloby v správnom súdnictve.

21. Prenesene na daný preskúmavaný prípad súd považuje za nesporné, že žalobkyňa, Lucia
Žitňanská, v rozhodnom čase ministerka spravodlivosti bola účastníkom administratívneho konania,

teda disciplinárneho konania, keďže na základe § 223 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku
bola orgánom oprávneným na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania vedeného proti
disciplinárne obvinenému súdnemu exekútorovi D.. E. M.. Uvedeným spĺňa prvú podmienku, resp.
predpoklad aktívnej legitimácie žalobkyne, avšak nespĺňa druhý predpoklad aktívnej procesnej
legitimácie žalobkyne, týmto je nesporné ukrátenie na subjektívnych právach, ktoré je nutné chápať v

dvoch rovinách, a to v rovine subjektívneho práva a jeho ukrátenia.

22. Subjektívnym právom je potrebné rozumieť vlastné práva alebo právom chránené záujmy žalobcu.
Inými slovami povedané fyzická a právnická osoba sa nemôže všeobecnou právnou žalobou domáhať
ochrany subjektívnych práv inej osoby, resp. pod jej subjektívne práva nemožno podriadiť také

účinky rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, ktoré neovplyvňujú jej právnu pozíciu, t.j.
nezasahujú do jej právnej sféry, ani nespôsobujú zmenu jej právneho postavenia ( bližšie pozri napr.:
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sži 2/2011 z 24.02.2011). Skutočnosť, že
musí ísť o vlastné subjektívne práva fyzickej alebo právnickej osoby súčasne vylučuje, aby pod tento
druh aktívnej žalobnej legitimácie bolo možné podriadiť prípad, keď fyzická alebo právnická osoba, ako

účastník administratívneho konania v jeho rámci realizuje jeho verejno-mocenské oprávnenia. Pritom
pod ukrátením subjektívneho práva je nutné rozumieť taký stav, keď žalovaným rozhodnutím alebo
opatrením orgánu verejnej správy bolo priamo zasiahnuté do práv alebo právom chránených záujmov
fyzickej alebo právnickej osoby.

23. Podľa názoru krajského súdu žalobkyňa Lucia Žitňanská, v rozhodnom čase ministerka
spravodlivosti Slovenskej republiky bola účastníkom administratívneho konania, teda disciplinárneho
konania, ktorého výsledkom je rozhodnutie, ktoré sa správnou žalobou napáda. V rámci uvedeného
konania však realizovala svoje verejno - mocenské oprávnenie vyplývajúce z ust. § 223 ods. 2 veta
prvá Exekučného poriadku t.j. oprávnenie podať návrh na začatie disciplinárneho konania.

24. Rozhodnutie, ktoré sa žalobou napáda, je výsledkom administratívneho konania, teda
disciplinárneho konania, ktorého Lucia Žitňanská, v rozhodnom čase ministerka spravodlivosti bola
účastníčkou, v rámci ktorého však realizovala svoje verejno - mocenské oprávnenie, a preto sa uvedené
rozhodnutie nemôže týkať subjektívnych práv fyzickej osoby Lucie Žitňanskej, v rozhodnom čase

ministerky spravodlivosti, ktoré by vychádzali z konkrétneho právneho predpisu, ovplyvňovali by jej
právnu pozíciu, alebo by zasiahli do jej právnej sféry alebo spôsobili zmenu jej právneho postavenia,
teda nespĺňa procesnú podmienku osoby oprávnenej na podanie žaloby, aktívnu procesnú legitimáciu
žalobcu vyplývajúcu z ust. § 178 ods. 1 SSP, pre absenciu druhého predpokladu na splnenie podmienkyaktívnej procesnej legitimácie, čím je nesporné ukrátenie na subjektívnych právach, ktoré je nutné
chápať v dvoch rovinách, a to v rovine subjektívneho práva a jeho ukrátenia.

25. Z uvedených dôvodov krajský súd žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP ako podanú zjavne
neoprávnenou osobou odmietol.

26. O trovách konania súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá.

27. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení
s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia,
na Krajský súd v Bratislave.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len

do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa

nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.