Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 11, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/164/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4415219031
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4415219031.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu

JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so
sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: U. P., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko
XXX XX Z. XXX, o zaplatenie sumy 644,49 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 25. októbra 2016 č.k. 18C/464/2015-35, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania p
o t v r d z u j e .

Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %, o
ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 644,49 eura spolu
s úrokom vo výške 13,71 % ročne zo sumy 644,49 eura od 28.06.2013 do zaplatenia do 3 dní odo
dňa právoplatnosti rozsudku. V ostatnej časti žalobu zamietol. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 52 ods. 1, § 53 ods.
1, 2, 3, 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka,
§ 1 ods. 2 prvá veta, § 25f ods. 6 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 290, § 297 písm.

b), § 259, § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že
medzi žalobcom a žalovanou bola uzatvorená zmluva o vedení bežného účtu, ktorá bola spotrebiteľská
zmluva. Podľa tvrdenia žalobcu žalovaná prečerpala povolený limit finančných prostriedkov na bežnom
účte, ktoré tvrdenie žalovaná nepoprela. Pri určení výšky prečerpania finančných prostriedkov preto
vychádzal z tvrdenia žalobcu a požadovanú sumu mu priznal. Konštatoval, že žalobca nepreukázal, aká
úroková sadzba pri nepovolenom prečerpaní bola platná v čase, keď žalobca od zmluvy so žalovanou
odstúpil (28.06.2013). Preto v tejto časti žalobe vyhovel len čiastočne a pri určení úrokovej sadzby

za nepovolené prečerpanie účtu vychádzal z údajov uvedených Národnou bankou Slovenska. Žalobu
zamietol v časti požadovaného úroku za nepovolené prečerpanie účtu vo výške, ktorá prekračovala úrok
za nepovolené prečerpanie účtu podľa údajov Národnej banky Slovenska. O nároku na náhradu trov
konania rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP s prihliadnutím na 262 ods. l CSP. Žalobca bola v
konaní úspešný v plnom rozsahu, preto mu priznal nárok na náhradu trov konania v pomere 100 %.

2. Žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej

zamietajúcej časti zmenil a žalobe vyhovel v plnom rozsahu. Žiadal priznať náhradu trov odvolacieho
konania. Dôvodil ustanovením § 365 ods. 1 písm. b) a písm. h) CSP. Tvrdil, že ak súd prvej inštancie
považoval žalobu za neúplnú pre nepreukázanie platnej výšky úrokovej sadzby pri nepovolenom
prečerpaní, mal ho vyzvať na jej doplnenie podľa § 129 CSP. Keďže súd prvej inštancie konal o neúplnejžalobe odňal mu tým právo konať pred súdom, čím porušil jeho základné právo na spravodlivý proces
zaručené čl. 46 Ústavy SR. Tvrdil, že nárok na úrok za prečerpanie účtu vyplýva priamo z ustanovení
Obchodného zákonníka (§ 710) , ale aj zo zákona o spotrebiteľských úveroch (§ 18 ods. 1), a zároveň

bol upravený v jeho Všeobecných obchodných podmienkach.

3. Žalovaná sa k odvolaniu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v

zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti
§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom
tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP) vec prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti
a v časti trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

5.Civilnýsporovýporiadok,ktorýbolprijatýzákonomč.160/2015Z.z. anadobudolúčinnosť01.07.2016,
vychádza z princípu aplikácie procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky konania, teda aj na
tie, ktoré boli začaté pred dňom jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzatvorili dňa 19.10.2011

zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb č. 394159. Na jej základe sa žalobca
zaviazal zriadiť a viesť žalovanej osobný účet a poskytovať služby elektronického bankovníctva. Na
predmetnom účte bolo ku dňu 27.06.2013 nepovolené prečerpanie vo výške 644,49 eura. Súd prvej
inštancie žalobe čiastočne vyhovel a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 644,49 eura a
úrok vo výške 13,71 % ročne zo sumy 644,49 eura od 28.06.2013 do zaplatenia. V ostatnej časti žalobu

zamietol. Žalobca podal proti zamietajúcej časti odvolanie, preto je táto časť predmetom skúmania
odvolacím súdom.

8. Žalobca v odvolaní namietal vadu konania spočívajúcu v porušení jeho práva na spravodlivý proces.
Dôvodil, že súd prvej inštancie konal o neúplnej žalobe, hoci mal odstraňovať jej vadu, spočívajúcu v

nepreukázaní úrokovej sadzby pri nepovolenom prečerpaní platnú ku dňu 28.06.2013. Odvolací súd
preto najprv skúmal, či súd prvej inštancie konanie nezaťažil vadou namietanou žalobcom. V danej
veci súd prvej inštancie žalobu čiastočne zamietol preto, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno k
uplatnenej úrokovej sadzbe. Uviedol, že žalobca preukázal debetnú sadzbu ku dňu 08.07.2015, nie
však k rozhodnému dňu 28.06.2013. Preto vychádzal z údajov uvedených Národnou bankou Slovenska

a priznal žalobcovi úrok vo výške 13,71 % ročne. Podľa názoru odvolacieho súdu rozhodnutie súdu,
ktorým žalobu alebo jej časť zamietne preto, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení,
nemožno považovať za procesný postup súdu porušujúci právo žalobcu na spravodlivý proces. O vadu
podania vo veci samej, akým je žaloba, ide v prípade, ak podanie nemá zákonom ustanovené náležitosti.
Všeobecné náležitosti podania stanovuje ustanovenie § 127 CSP. Pokiaľ podanie stanovené náležitosti

nespĺňa ide o vadu podania, ktorá sa odstraňuje postupom podľa § 129 CSP. Osobitné náležitosti žaloby
stanovuje § 132 CSP, medzi ne patrí aj označenie dôkazov na preukázanie rozhodujúcich skutočností.
Neoznačenie dôkazov však nie je vadou žaloby. Nesplnenie povinnosti tvrdiť a preukazovať skutočnosti,
ktoré sú podstatné pre rozhodnutie vo veci samej odôvodňujú zamietnutie žaloby po vecnom prejednaní
veci. Obdobnú úpravu obsahoval aj Občiansky súdny poriadok, ktorý bol účinný v čase podania žaloby

(42 ods. 3, § 79, § 43 ods. 1 OSP). Odvolací súd nezistil namietanú vadu konania, pre ktorú by bolo
potrebné napadnutý rozsudok zrušiť, preto pristúpil k meritórnemu prejednaniu veci.

9.Odvolacípreskúmalrozsudokvnapadnutejzamietajúcejčastiadospelkzáveru,žesúdprvejinštancie
vykonal vo veci v dostatočnom rozsahu dokazovanie potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností,

pričomzvykonanéhodokazovaniavyvodilisprávnyprávnyzáver.Súdprvejinštancievdanejvecidospel
k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia o tom, že úroková sadzba
za nepovolené prečerpanie účtu ku dňu 28.06.2013 bola dohodnutá vo výške 28 %. Preto vychádzal
z údajov uvedených Národnou bankou Slovenska a priznal žalobcovi úrok 13,71 % ročne. O ostatnejčasti z rovnakého dôvodu žalobu zamietol. Odvolací súd sa s uvedeným záverom v plnom rozsahu
stotožnil a preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania,
ako vecne správny, potvrdil. Odvolací súd sa tiež stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, ktoré

nepovažuje za potrebné opakovať, a na tieto dôvody ďalej iba poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

10. Odvolací súd v zmysle § 387 ods. 3 CSP sa pri posudzovaní danej veci zaoberal podstatnými
námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní. Odvolateľ v podanom odvolaní, okrem porušenia práva na
spravodlivý proces, ktorý dôvod odvolací súd vyhodnotil bode 8, tvrdil, že nárok na úrok za prečerpanie

účtu vyplýva priamo z ustanovení Obchodného zákonníka (§ 710), ale aj zo zákona o spotrebiteľských
úveroch (§ 18 ods. 1), a zároveň bol upravený v jeho Všeobecných obchodných podmienkach. K
tomu odvolací súd dodáva, že uvedené tvrdenie žalobcu súd prvej inštancie nespochybnil. Žalobu
čiastočne zamietol pre neunesenie dôkazného bremena ohľadom tvrdenia žalobcu o dohodnutej výške
úroku za prečerpanie účtu. Navyše však odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že podľa jeho
názoru dohodnutý úrok patrí veriteľovi vždy do splatnosti, po splatnosti má nárok na úrok z omeškania.

Tomuto záveru nasvedčuje i rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Obo/143/1998
a uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 18.09.2012 sp.zn. IV.ÚS 476/2012, ktorý
takýto záver vyhodnotil ako logický, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo
k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by
spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Taktiež výkladom Smernice Rady

93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, súdny dvor stanovil zásadné pravidlo
pre kvalifikáciu zmluvnej podmienky za nekalú, ak sa odkláňa od dispozičných noriem zákona v
neprospech spotrebiteľa.

11. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti

a v časti trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

12. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s
ustanovením § 396 ods. 1 CSP a podľa § 255 ods. 1 CSP priznal žalovanej nárok na náhradu trov
odvolacieho konania voči žalobcovi vo výške 100 % z dôvodu, že žalovaná bola v odvolacom konaní

úspešná. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším
súdnym úradníkom podľa § 262 ods. 2 CSP.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).