Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 29, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/377/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514217835
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1514217835.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov

senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobcu: Slovenská
kancelária poisťovateľov, so sídlom Bajkalská 19B, Bratislava, IČO: 36 062 235, zast. JUDr. Ján Mišura,
PhD., advokát, so sídlom Záhradnícka 27, Bratislava, proti žalovaným: 1/ Q. O., G.. XX.XX.XXXX, E.
O. C.Q. XX, C., 2/ M. Š., G.. XX.X.XXXX, E. O. P. XXXX/X, K., t.č. na neznámom mieste, zastúpený
opatrovníčkou Ľ. E., J. Okresného A. K. T., o zaplatenie 777,06 € s príslušenstvom, na odvolanie
žalovanej 1/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. 39C/78/2016-65, zo dňa 29. júna 2016,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobca má voči žalovaným 1/,2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť
žalobcovi sumu 777,06 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1 577,06 € od
12.12.2013 do 18.12.2015 a zo sumy 777,06 € od 19.12.2015 do zaplatenia a náhradu trov konania v
sume 53,20 € a na účet právneho zástupcu žalobcu náhradu trov právneho zastúpenia 286,52 €

1.1. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 20 ods. 1, § 24 ods. 2 písm. b/, § 24 ods. 3 a 7
zákona č. 381/2001 Z. z. a § 420 ods. 1 a § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na základe vykonaného
dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca je právnická osoba zriadená zákonom
č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
Žalovaná 1/ podľa evidencie vozidiel bola vlastníkom a držiteľom motorového vozidla K. XXX V., N.:
K. XXXAN od 25.2.2013, na ktoré v čase dopravnej nehody dňa 28.7.2013 nebolo uzatvorené povinné
zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Dopravnú

nehodu zavinil žalovaný 2/ ako vodič motorového vozidla tak, že dňa 28.7.2013 na parkovisku pri
penzióneA.L.vmesteL.Z.R.asio10hod.pricúvanínamiestobrzdyzošliapolplynovýpedálvdôsledku
čoho narazil do vozidla zn. V. V., N.: C. XXXHN, čim poškodenému spôsobil škodu na motorovom vozidle
ľavého predného blatníka, ľavých predných a zadných dverí, ktorej výšku žalovaný 2/ vo vyhlásení
odhadol na 2 000 €. Žalovaný 2/ svojim podpisom potvrdil, že nehodu zavinil a že uplatnená náhrada
škody poškodeného je oprávnená. Škodová udalosť bola riešená ako O. - A.-O. XXXXX a priznaná
náhrada škody v žalovanej výške bola žalobcom poukázaná v prospech poškodeného. Žalovaní 1/ a 2/

na výzvu žalobcu do 11.12.2013 náhradu za poistné plnenie žalobcovi neuhradili.

1.2. Prvoinštančný súd ďalej uviedol, že v zmysle ustanovenia § 20 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. bola
zriadená kancelária ako právnická osoba, ktorá okrem iného, poskytuje z poistného garančného fondupoistné plnenie za škodu. Účelom vytvorenia poistného garančného fondu je, aby aj v tých prípadoch,
ktoré sú taxatívne vymenované v § 24 ods. 2 zákona, bolo poškodenému zabezpečené poskytnutie
plnenia za škodu, na ktorú má poškodený právo za rovnakých podmienok, za akých by mohol uplatniť

nárok na náhradu škody proti poisťovateľovi. Jedným z nich je aj prípad, keď motorové vozidlo, ktorým
bola spôsobená škoda, nie je v čase škodovej udalosti poistené. Zo znenia § 24 ods. 2 písm. b)
zákona vyplýva, že kancelária tu poskytuje plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
namiesto osoby, ktorá za túto škodu zodpovedá (...“za ktorú zodpovedá osoba..“). Osobou bez poistenia
zodpovednosti je preto treba rozumieť toho, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou takého

vozidla, u ktorého nebola uzavretá poistná zmluva v zmysle § 3 zákona č. 381/2001 Z. z. (touto osobou
bude spravidla aj ten, kto má povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu, napr. prevádzkovateľ). V ustanovení
§ 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. je upravené právo kancelárie na náhradu vyplatených plnení z
poistného garančného fondu za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Okruh osôb, proti
ktorým má kancelária tzv. postihové právo, je upravený rôzne, v závislosti od toho, aký je status vozidla,
ktoréhoprevádzkoubolaškodaspôsobená.Vprípadochpodľaodseku2písm.a/,b/,f/ag/mákancelária

právo proti tomu, kto za škodu zodpovedá (veta prvá citovaného zákonného ustanovenia). V prípade
podľa odseku 2 písm. c/ má kancelária právo proti poisťovateľovi (veta druhá citovaného zákonného
ustanovenia) a napokon v prípade podľa odseku 2 písm. e/ a podľa § 24a ods. 1 písm. a/ zákona
má kancelária povinnosť požadovať náhradu toho, čo plnila poškodenému od príslušnej kancelárie
poisťovateľov (veta tretia citovaného zákonného ustanovenia). To znamená, že kancelária má v prípade

poskytnutia poistného plnenia za škodu v zmysle § 24 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z. z. právo
postihu proti tomu, u koho je daná zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu. Ustanovenie § 24
ods. 7 veta prvá v spojení s § 24 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z. z. je potrebné vykladať tak,
že kancelária má právo postihu proti každému, kto za škodu zodpovedá a za koho plnila. Kancelária

má teda právo postihu, nielen v zmysle § 427 Občianskeho zákonníka proti objektívne zodpovednému
vlastníkovi/držiteľovi motorového vozidla ale aj proti osobe, ktorá za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla zodpovedá na základe zavinenia v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka, t.j. aj
proti vodičovi (pri prevádzke tuzemského motorového vozidla je vodič povinný mať pri sebe potvrdenie
o poistení zodpovednosti a teda presvedčiť sa, či je vozidlo poistené). Z vykonaného dokazovania

žalobcom tvrdený skutkový stav súd považoval za nesporný a s poukazom na citované zákonné
ustanovenia, preukázané právo žalobcu voči žalovaným 1/ a 2/ na náhradu poskytnutého poistného
plnenia, preto súd prvej inštancie žalobe vyhovel. Spolu s istinou priznal žalobcovi aj úrok z omeškania
v súlade s § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z. odo
dňa nasledujúcom po uplynutí náhradnej lehoty na plnenie vo výzve žalobcu, do zaplatenia.

1.3. O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 149 ods. 1
O.s.p. Žalobca bol úspešný, má právo na náhradu trov konania, ktoré mu vznikli zaplatením súdneho
poplatku z návrhu dňa 3.11.2015 (v sume 94,50 €) a trov právneho zastúpenia vyčíslených podľa vyhl.
č. XXX/XXXX Z. z. za úkony právnej služby prevzatie a príprava zastúpenia - 71,37 €, písomné podanie

návrhu súdu - 71,37 €, späťvzatie a podanie vo veci samej 71,37 €. Advokátska odmena spolu 214,11
€ + režijný paušál 24,66 € (2 × 8,04 € + 1 × 8,58 €) = trovy právneho zastúpenia 238,77 € + 47,75 € (20
% DPH) = 286,52 €. V zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. priznaná náhrada trov konania sa zaplatí k rukám/
na účet právneho zástupcu žalobcu vedený v UniCredit Bank, a.s., IBAN: A. XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX, Z.: XXXXXXXXXX.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná 1/. Žiadala, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne. Vytkla prvoinštančnému súdu, že
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Skutkový stav bol vo
vzťahu k jej osobe zistený absolútne nedostatočne a nesprávne, pretože súd dospel k záveru, že

bola v čase uvedenej škodovej udalosti vlastníkom vozidla vychádzajúc z nespôsobilých a štátnymi
orgánmi neautorizovaných dôkazných prostriedkov. V odôvodnení rozsudku súd skonštatoval, že bola
vlastníkom a držiteľom vozidla s odkazom na „evidenciu vozidiel“, ktorou je však v skutočnosti len
neautorizovaný výpis predložený kanceláriou poisťovateľov. Vo vzťahu k tomuto dokumentu v prvom
rade platí, že sa nejedná o potvrdenie vydané k tomu spôsobilým štátnym orgánom, ktorým je PZ SR,

resp. príslušný DI poverený evidenciou vozidiel, ale jedná sa zrejme len o interný dokument žalobcu.
Zároveň z tohto dokumentu na žiadnom mieste nevyplýva, že sa reálne stala vlastníkom a držiteľom
vozidla, keď jej meno je tam uvedené len ako „budúci držiteľ“, čo znamená, že tento záznam bol
s najväčšou pravdepodobnosťou vykonaný na základe odhlásenia vozidla pôvodným vlastníkom najej meno. Žalobca má o tomto odhlásení vedomosť vo svojej evidencii zrejme z dôvodu toho, že ku
dňu 25.2.2013, kedy sa malo odhlásenie realizovať, bola zrušená pôvodná poistka na vozidlo. Ak k
odhláseniu vozidla došlo, tento právny úkon musel byť vykonaný bez jej vedomia neznámou osobou. V

roku 2013 bol totiž takýto postup možný i bez súhlasu alebo vedomosti „nového“ vlastníka vozidla. Tento
neudržateľný stav si vyžiadal zmenu legislatívy v otázke podmienok pre odhlásenie vozidla, ktoré už v
súčasnosti nie je možné zrealizovať bez toho, aby bol vlastník vozidla k takémuto úkonu splnomocnený
osobou, na ktorú má byť vozidlo odhlásené, pričom pravosť podpisu musí byť úradne osvedčená.
Skutočnosť, že vozidlo by malo byť na ňu v minulosti odhlásené, však v žiadnom prípade nie je dôkazom

o tom, že by bola vlastníkom alebo držiteľom vozidla, keďže nikdy nemala záujem, ani vôľu nadobudnúť
vozidlo, so žiadnym vlastníkom vozidla sa o jeho kúpe nebavila, neuzatvárala ani žiadnu zmluvu v ústnej,
ani písomnej forme a vozidlo nebolo nikdy na jej meno prihlásené. Vlastníkom ani držiteľom vozidla nikdy
nebola a predmetné vozidlo videla asi len jediný raz v živote, keď ju žalovaný 2/, s ktorým od mája 2012
do leta 2013 udržovala známosť, na ňom odviezol. Na základe uvedeného tak nie v žiadnom prípade
nositeľom pasívnej legitimácie, čo má za následok, že žaloba bola voči jej osobe podaná nedôvodné a

napadnuté rozhodnutie nemá absolútne žiadnu oporu v objektívnom skutkovom stave veci.

2.1. Ďalšou eventuálnou indíciou, z ktorej mohol vychádzať súd prvej inštancie pri konštatovaní spojitosť
jej osoby so škodovou udalosťou, môže byť tá skutočnosť, že ju žalovaný 2/ označil v správe o nehode
za vlastníka vozidla. Ona však túto správu nevypĺňala a nemohla ani ovplyvniť, čo do nej žalovaný

2/ uvedie. Samotná správa o nehode, ktorú nevypĺňala a v ktorej je uvedené jej meno ako vlastníka
vozidla, však nemôže obstáť ako dôkaz o tom, že by jej reálne svedčilo vlastnícke právo k vozidlu. Za
zmienku stojí, že žalovaný 2/ uviedol v správe o nehode ako držiteľa vozidla M. M., bytom K. G. K..
Zo samotného výpisu o prevodoch vlastníckeho práva k vozidlu, ktoré predložil žalobca, vyplýva, že
táto osoba v priebehu dvoch rokov opakovane prevádzala vozidlo na rôzne fyzické a právnické osoby,

aby sa opätovne stala jeho vlastníčkou alebo držiteľkou. Vo vzťahu k osobe žalovaného 2/ uviedla, že
je to notorický podvodník, ktorý za trvania ich vzťahu zneužil jej dôveru a jej osobné údaje na viaceré
protiprávne úkony, čo bolo predmetom policajného vyšetrovania.

3. K odvolaniu žalovanej 1/ sa písomne vyjadril žalobca. Uviedol, že skutočnosti uvádzané žalovanou

1/ v odvolaní mali byť ňou uvedené v rámci prvoinštančného konania. Žalovaná 1/ prevzala platobný
rozkaz dňa 17.12.2015 spolu so žalobou a prílohami a nepodala voči nemu odpor. Žalovaná 1/ bola pred
súdom prvej inštancie nečinná, k žalobe sa žiadnym spôsobom nevyjadrila. V konaní pred súdom prvej
inštancie neprodukovala žiaden dôkaz na svoju obranu, a ani sa nevyjadrila k meritu veci. Zákon ukladá
stranám sporu povinnosť tvrdiť pred súdom prvej inštancie všetky pre vec právne významné skutočnosti,

ktoré tu boli v čase konania pred súdom prvej inštancie a označiť dostupné dôkazy spôsobilé k ich
preukázaniu. Žalobca ďalej poukázal na to, že žalovaná 1/ ako prevádzkovateľ, resp. držiteľ vozidla bola
tou osobou, ktorá mala v čase dopravnej nehody faktickú alebo právnu moc nad vozidlom. S poukazom
na § 2 písm. j/ zákona č. 381/2001 Z. z. v platnom znení (uvedený zákon predstavuje lex specialis
k Občianskemu zákonníku). On vychádzal z údajov uvedených v registri vozidiel (výpis pripojený k

žalobe), z ktorého vyplýva, že vozidlo, ktorého prevádzkou bola spôsobená dopravná nehoda, bolo v
čase dopravnej nehody odhlásené na žalovanú 1/ (uvedená ako budúci držiteľ od 25.2.2013). Výpis z
registra vozidiel, ktorý predložil ako dôkaz v súdnom konaní, má k dispozícii v elektronickej podobe,
a ten mu poskytol príslušný štátny orgán, a to s poukazom na § 25 ods. 1 a 2 zákona č. 381/2001
Z. z. v platnom znení. Odhlásenie vozidla na konkrétny subjekt vykoná orgán policajného zboru na

základe určitej skutočnosti, ako je plná moc, resp. kúpna zmluva. Žalovaná 1/ nepreukázala pred súdom
prvej inštancie, že by žalovaný 2/ mal zneužiť jej doklady na odhlásenie vozidla na jej osobu, ako tvrdí
v podanom odvolaní. Takisto ako prevádzkovateľ vozidla bola uvedená v Správe o nehode, z ktorej
vychádzal žalobca pri uplatňovaní nároku. Žalovaná 1/ sama tvrdí v podanom odvolaní, že so žalovaným
udržovala od mája 2012 do leta 2013 známosť. Žalovaná 1/ ako prevádzkovateľ, resp. držiteľ, vozidla

zodpovedá za škodu v súlade s § 427 Občianskeho zákonníka - objektívna zodpovednosť za škodu
bez ohľadu na zavinenie. Žalobca považoval tvrdenia žalovanej 1/ v podanom odvolaní za účelové,
nakoľko keď žalobca vyzýval žalovaných pred podaním žaloby na náhradu poistného plnenia Listom
zo dňa 11.11.2013, ktorý žalovaná 1/ riadne prevzala (o čom svedčí doručenka k Listu založená v
súdnom spise), tak žalovaná 1/ po jeho doručení, uznala dlh voči žalobcovi čo do dôvodu a výšky s

možnosťou uhradiť dlh v splátkach (pod následkom straty výhody splátok), ktorý vlastnoručne podpísala.
Pred podaním žaloby neuhradila ani časť dlžnej sumy.4. K vyjadreniu žalobcu doručila súdu svoju repliku žalovaná 1/. Absolútne sa v ňom nestotožnila so
záverom, že prvoinštančný súd náležite zistil skutkový stav, nakoľko by musel zistiť, že nebola nikdy
držiteľom ani vlastníkom osobného motorového vozidla K. XXXD, N.: K.: XXX Q., čo má za následok,

že jej nikdy nesvedčila pasívna vecná legitimácia v konaní t.j. neexistuje žiadny relevantný dôvod,
pre ktorý by som mala byť stranou sporu v postavení žalovanej. Žalobca poukázal na skutočnosť,
že nepodala odpor proti platobnému rozkazu, čo však v žiadnom prípade neobstojí ako argument o
dôvodnosti žaloby voči nej. Platobný rozkaz bol totiž zrušený, preto bolo z jej strany nadbytočné, aby
voči nemu podávala odpor, čo by malo zároveň za následok vznik poplatkovej povinnosti. To platí

obzvlášť, ak si nebola vedomá žiadneho legitímneho nároku žalobcu voči jej osobe. Poukázala nato, že
žalobca považoval za dôkaz o dôvodnosti uplatňovaného nároku jej nečinnosť v konaní pred súdom.
V prvom rade platí, že žalobca nevyprodukoval jediný dôkaz, ktorým by osvedčil jej pasívnu legitimáciu
v konaní, keď jej vlastníctvo a držbu vozidla odvodil účelovo a výhradne od jedinej skutočnosti a to,
že neznáma osoba bez jej vedomia odhlásila vozidlo na jej meno. Z tohto titulu nebolo jej povinnosťou
vyjadrovať sa k subjektívnym dohadom žalobcu a preukazovať, že niečo neexistuje, ak z evidencie

vozidiel vedenej Policajným zborom vyplýva, že vlastníkom ani držiteľom vozidla nikdy nebola. Po
zrušení platobného rozkazu očakávala, že vo veci bude nariadené pojednávanie, keďže súdne konanie
ovláda zásada ústnosti, na ktorom budem môcť predniesť všetky moje argumenty. Súd však rozhodol vo
veci na základe vadne a nedostatočne zisteného skutkového stavu veci bez nariadenia pojednávania,
na čo bol jej po uznesení o zrušení platobného rozkazu doručený už len rozsudok. Svoj postup tak

považovala za úplne legitímny, ak rozsudok vyhlásený bez nariadenia pojednávania napadla odvolaním,
keďže je zjavne nezákonný. Ďalej vo svojom vyjadrení uviedla, že žalobca ju nesprávne označil za
osobu, ktorá disponovala právnou alebo faktickou možnosťou disponovať s vozidlom, keď ona nikdy
s vozidlom nedisponovala a nebola nikdy ani jeho vlastníkom. Nakoniec o tejto skutočnosti predložila
riadnepotvrdeniedopravnéhoinšpektorátu.Pochybnosťargumentáciežalobcuvyplývaztejskutočnosti,

že odvodzuje jej právnu alebo faktickú možnosť disponovať s vozidlom z registra vozidiel (bez toho,
aby bližšie špecifikoval, ktorý štátny orgán mu ho mal poskytnúť) s tým, že v čase nehody bolo vozidlo
odhlásené na ňu. Tu je prvá významná skutočnosť v tom smere, že sám žalobca uvádza, že v ním
predloženom registri bola ona uvedená výhradne len ako budúci držiteľ. To znamená, že sám žalobca
predložil dôkaz o tom, že v čase nehody nebola vlastníkom, ani držiteľom vozidla, ale prichádzala do

úvahy len ako budúci držiteľ. Vlastníkom a držiteľom vozidla tak musel byť logicky niekto úplne iný.
Nemenej významnou je tá skutočnosť, že ak bolo vozidlo odhlásené na jej meno, avšak v čase nehody
nebola zaevidovaná ako jeho držiteľ ani vlastník, je logické, že vlastnícke právo ako i právo držby k
vozidlu muselo svedčiť pôvodnému vlastníkovi a držiteľovi vozidla, ktorý je zároveň i nositeľom pasívnej
legitimácie v tejto vecí. Opätovne poukázala na skutočnosť, že ak vozidlo bolo odhlásené na jej osobu,

ona o tejto skutočnosti nemala absolútne žiadnu vedomosť. V prospech tohto jej tvrdenia svedčí i
skutočnosť, že vozidlo malo byť odhlásené na jej meno už od 25.2.2013, avšak prihlásenie na jej meno
sa nezrealizovalo ani pol roka po odhlásení, kedy sa stala predmetná škodová udalosť resp. evidencia jej
osoby ako vlastníka alebo držiteľa vozidla nebola nikdy vykonaná, keďže nikdy vôľu k takémuto konaniu
nemala. Ak by mala vôľu nadobudnúť vozidlo a mala by vedomosť o jeho odhlásení na jej osobu, logicky

by si ho bezodkladne prihlásila na moje meno. Žalobca vo svojom vyjadrení poukazuje na skutočnosť,
že policajné orgány vykonajú odhlásenie vozidla výhradne na základe kúpnej zmluvy alebo plnej moci.
Takéto tvrdenie však nie je pravdivé, pretože v roku 2013 bolo možné robiť odhlásenie vozidiel do iného
okresu i bez prítomnosti a súhlasu osoby, na ktorú sa vozidlo odhlasovalo. V prípade ak by orgány PZ
aj vyžadovali listiny v podobe kúpnej zmluvy alebo plnej moci, podpis osoby, na ktorú sa malo vozidlo

odhlásiť, nemusel byť úradne overený. Z tohto titulu bolo možno vykonať odhlásenie vozidla na inú
osobu bez akýchkoľvek problémov a bez vedomosti takejto osoby. Zo samotného odhlásenia vozidla
tak v žiadnom prípade nemožno dovodiť právnu, ani faktickú možnosť osoby, na ktorú bolo vozidlo
odhlásené, disponovať s vozidlom, keďže takýto úkon bolo možné vykonať bez vedomia tejto osoby.
Opačný výklad, o ktorý sa opiera žalobca, je príliš extenzívny a vyslovene nesprávny. Odhlásenie vozidla

na ňu zrejme zorganizoval žalovaný 2/, pričom to bola práve tá istá osoba, ktorá uviedla jej meno ako
držiteľa vozidla v správe o nehode. Žalovaný 2/ pritom zneužil jej dôveru a dopustil sa na nej podvodného
konania vo viacerých veciach, ktoré uviedla v odvolaní. Skutočnosť, že celú vzniknutú situáciu spôsobil
žalovaný 2/ potvrdzuje, že tento sa v súlade so zápisnicou s konfrontácie zaviazal zaplatiť celý dlh
spôsobený žalobcovi, pričom časť dlhu už zaplatil. Žalobca záverom poukázal na uznanie dlhu, vo

vzťahu ku ktorému ona namietala jeho neplatnosť, nakoľko žiadne dlh, ktorý mal byť predmetom uznania
jej voči žalobcovi nikdy nevznikol.5. K replike žalovanej 1/ doručil súdu svoju dupliku žalobca. Zotrval na svojom vyjadrení k odvolaniu
žalovanej 1/. Žalovaná 1/ je podľa názoru žalobcu pasívne vecne legitimovaná v konaní, nakoľko sama
v uznaní dlhu uznala, že v čase dopravnej nehody (28.07.2013) bola držiteľom nepoisteného vozidla K.

XXXD,N.:K.napovinnézmluvnépoisteniezodpovednostizaškodyspôsobenéprevádzkoumotorového
vozidla,ktoréhoprevádzkoubolaspôsobenáškodanamotorovomvozidleV.V.,N.:C.(ktoréhodržiteľom
v čase dopravnej nehody bol L. Z.). On vychádzal pri koncipovaní žaloby jednak z údajov uvedených
v registri vozidiel (výpis pripojený k žalobe), z ktorého vyplýva, že vozidlo, ktorého prevádzkou bola
spôsobená dopravná nehoda, bolo v čase dopravnej nehody už odhlásené z pôvodného držiteľa vozidla:

M. M. (ktorá v čase dopravnej nehody nedisponovala predmetným vozidlom) na žalovanú 1/ (uvedená
ako budúci držiteľ od 25.2.2013), a takisto z uznania dlhu (podpísané žalovanou 1/), ktoré žalovaná
1/ zaslala žalobcovi po obdržaní Listu - výzva na náhradu poistného plnenia, ktorý jej bol žalobcom
doručený v rámci mimosúdneho riešenia veci. Register vozidiel má len evidenčný charakter. Odhlásenie
vozidla na konkrétny subjekt vykoná orgán policajného zboru na základe určitej skutočnosti, ako je plná
moc, resp. kúpna zmluva. Žalovaná 1/ nepreukázala pred súdom prvej inštancie, že by žalovaný 2/ mal

zneužiť jej doklady na odhlásenie vozidla na jej osobu ako tvrdí v podanom odvolaní. Záverom žalobca
zopakoval, že žalovaná 1/ bola pred súdom prvej inštancie nečinná, k žalobe sa žiadnym spôsobom
nevyjadrila, a takisto neprodukovala žiaden dôkaz na svoju obranu, resp. dôkaz na vyvrátenie tvrdení
žalobcu.

6. Žalovaný 2/ sa k odvolaniu žalovanej 1/, k vyjadreniu žalobcu, k replike písomne nevyjadril.

7. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
účinného od 1.7.2016 (ďalej len „C.s.p.“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie C.s.p. preskúmal a prejednal vec v rozsahu
podaného odvolania v zmysle § 379 písm. b) C.s.p. aj vo vzťahu k žalovanému 2/ ktorý odvolanie
nepodal, pretože ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že rozhodnutie sa musí vzťahovať na
všetky strany sporu, ktorí vystupujú na jednej strane, a kde platia úkony jedného z nich aj pre ostatných,

pretože odvolanie podané len jedným z viacerých žalovaných, ktorým bola uložená povinnosť plniť
spoločne a nerozdielne, má odkladný účinok aj vo vzťahu k tomu žalovanému, ktorý odvolanie nepodal;
povinnosťou odvolacieho súdu v takomto prípade je preskúmať celý rozsudok súdu prvej inštancie
stupňa / R 4/2004 /. Odvolací súd rozhodol v zmysle § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3

C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej 1/ nie je dôvodné, pretože súd prvej inštancie náležíte
zistil skutkový stav v zmysle § 215 ods. 1 C.s.p., vec posúdil správne po právnej stránke a svoje
rozhodnutie i náležitým spôsobom odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.).

9. Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 C.s.p.),
pričom námietky žalovanej 1/ nepovažoval za dôvodné.

10. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

11. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

12. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

13. Podľa § 2 písm. j/ zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti

za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov
prevádzkovateľom motorového vozidla fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má právnu alebo
faktickú možnosť disponovať s motorovým vozidlom.14. Podľa § 24 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z. z. kancelária poskytuje z poistného garančného
fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba
bez poistenia zodpovednosti.

15. Podľa § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu
podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g), na náhradu toho, čo za neho plnila. Kancelária má právo proti
poisťovateľovi na náhradu toho, čo plnila za poisteného podľa odseku 2 písm. c) a podľa § 24a ods.
1 písm. a). Kancelária je povinná požadovať od príslušnej kancelárie poisťovateľov náhradu toho, čo

plnila poškodenému podľa odseku 2 písm. e).

16. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. kancelária na účely zabezpečenia činnosti informačného
strediska vedie register, ktorý obsahuje údaje o poistení zodpovednosti podľa § 11, údaje o poistných
udalostiach,naktorýchmaloúčasťmotorovévozidlo,aúdajezcentrálnejevidencievozidielazevidencie
dopravných nehôd v elektronickej forme. Tieto údaje kancelárii poskytujú poisťovatelia a príslušný štátny

orgán. Údaje z registra v rozsahu podľa odseku 2 kancelária poskytuje poisťovateľom vrátane kancelárií
poisťovateľov a subjektov zodpovedných za náhradu škody v cudzích štátoch na účely prešetrovania
potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poskytnúť poistné plnenie a poskytnutia poistného plnenia.
V týchto prípadoch kancelária poskytuje údaje bez predchádzajúceho súhlasu a informovania osoby,
ktorej sa informácia týka.

17. Podľa § 25 ods. 2 písm. a/ b/ a f/ zákona č. 381/2001 Z. z. register eviduje tieto údaje o motorovom
vozidle, držiteľovi motorového vozidla, vlastníkovi motorového vozidla, poistení zodpovednosti a o
poistných udalostiach:
a) meno a priezvisko, rodné číslo, adresu trvalého pobytu alebo obchodné meno a sídlo držiteľa,

vlastníka motorového vozidla,
b) evidenčné číslo motorového vozidla,
f) údaje z evidencie vozidiel a z evidencie dopravných nehôd v rozsahu, v akom sa tieto informácie
poskytujú kancelárii podľa osobitného zákona.

18. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný 2/ viedol dňa 28.7.2013 motorové vozidlo K. XXXD N.: K.,
ktorým spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle V. V., N.:
C. poškodeného L. Z.. Motorové vozidlo K. XXXD N.: K. nebolo v čase, kedy došlo k nehode povinne
zmluvne poistené voči zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca
ako subjekt zriadený podľa § 20 zákona č. 381/2001 Z. z. poskytol poškodenému v zmysle § 24 ods. 2

písm. b/ zákona č. 381/2001 Z. z. plnenie z poistného garančného fondu vo výške 1 577,06 €. Z obsahu
spisu ďalej vyplýva, že vodič - žalovaný 2/ nebol vlastníkom motorového vozidla K. XXXD N.: K., ako
budúci držiteľ tohto vozidla bola evidencie vozidiel od 25.2.2013 označená žalovaná 1/, a to i v čase
kedy došlo k predmetnej dopravnej nehode.

19. V posudzovanej veci nie je sporné, že žalobca ako subjekt zriadený podľa § 20 zákona č.
381/2001 Z.z. má v prípade plnenia z poistného garančného fondu v prospech poškodeného podľa
§ 24 predmetného zákona právo na tzv. regresnú náhradu voči subjektom, ktoré zodpovedajú za
spôsobenú škodu. V zmysle § 420 Občianskeho zákonníka je týmto subjektom osoba, ktorá svojim
zavineným protiprávnym konaním škodu spôsobila a v prípade, že škoda bola spôsobená prevádzkou

motorového vozidla, je rovnako zodpovedný aj jeho prevádzkovateľ. Prevádzkovateľom motorového
vozidla je potrebné rozumieť najmä jeho vlastníka, resp. držiteľa. Pre účely zákona č. 381/2001 Z. z. sa
prevádzkovateľom motorového vozidla rozumie fyzická alebo právnická osoba, ktorá má právnu alebo
faktickú možnosť disponovať s motorovým vozidlom (§ 2 písm. j/). Táto legálna definícia nie je totožná
s definíciou uvedenou v § 2 ods. 2 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a

doplnení niektorých zákonov, v zmysle ktorej vedú evidenciu vozidiel orgány Policajného zboru.

20. V podanom odvolaní žalovaná 1/ spochybňovala svoju pasívnu vecnú legitimáciu v spore s
poukazom na to, že podľa jej názoru nikdy nebola vlastníčkou či držiteľkou, teda ani prevádzkovateľkou
motorového vozidla, ktorého prevádzkou bola spôsobená predmetná dopravná nehoda. V tejto súvislosti

odvolací súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že žalovanej 1/ bolo dňa 27.4.2016 doručené
Poučenie pre účastníka konania (stranu sporu), v ktorom bola poučená o možnosti rozhodnúť v spore
bez nariadenia pojednávania, ako aj o povinnosti označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Rovnako bola poučená v zmysle § 205a O.s.p. (vtedy účinného) o tom, za akých okolností môžu byťskutočnosti alebo dôkazy neuplatnené pred súdom prvého stupňa (prvej inštancie) odvolacím dôvodom.
Žalovaná 1/ bola napriek poučeniu v prvoinštančnom konaní pasívna, svoju obranu prezentovala až v
odvolacom konaní. Rovnako až v odvolacom konaní navrhla vykonanie listinných dôkazov, ktoré však

k odvolaniu nepriložila.

20.1. Odvolacie námietky žalovanej 1/ odvolací súd považuje za účelové, a to najmä s poukazom na
konanie žalovanej 1/ pred začatím konania, keď v podpísanom liste adresovanom žalobcovi výslovne
uviedla, že je držiteľkou motorového vozidla K. XXXD N.Z.: K. a uznala dlh voči žalobcovi čo do výšky a

dôvodu. Svoje následné tvrdenie, že nie je a nebola držiteľkou predmetného vozidla, ktoré je v rozpore s
jej predošlým konaním, nijako uspokojivo nevysvetlila. Skutočnosť, že v evidencii vozidiel bola žalovaná
1/ evidovaná ako budúci držiteľ, nevylučuje jej právnu či faktickú moc nad vozidlom (§ 2 písm. j/ zákona
č. 381/2001 Z. z.), práve naopak, v spojitosti s jej predošlým vyhlásením adresovaným žalobcovi je
dôvodnépovažovaťžalovanú1/zaprevádzkovateľkuvozidla.Pokiaľžalovanátvrdilavkonaníopak,bolo
jej povinnosťou toto svoje tvrdenie preukázať, nakoľko v súvislosti s týmto tvrdením dôkazné bremeno

zaťažovalo žalovanú 1/, ktorá z neho pre seba vyvodzovala priaznivý právny následok.

20.2. Pokiaľ žalovaná spochybňovala pôvod údajov o evidencii vozidla, predložených žalobcom, je
vzhľadom na § 25 zákona č. 381/2001 Z. z. zrejmé, že tieto pochádzajú od príslušných štátnych orgánov,
do ktorých pôsobnosti patrí evidencia motorových vozidiel. Tvrdenia o vzťahu medzi žalovanou 1/ a 2/

a o konaní žalovaného 2/ voči žalovanej, sú pre posúdenie tejto veci bez významu.

23. Odvolacie námietky žalovanej 1/ tak nie sú spôsobilé privodiť iné rozhodnutie vo veci, preto jej
odvolanie nemožno považovať za dôvodné. Súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že žalovaná 1/
je ako prevádzkovateľka motorového vozidla pasívne vecne legitimovaným subjektom v tomto konaní, a

preto tiež správne rozhodol, ak zaviazal žalovanú 1/ solidárne so žalovaným 2/ na zaplatenie žalovanej
sumy.

24. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil
podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p..

25. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1, ods. 2 a § 262 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca, preto mu vznikol nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, keď o výške náhrady trov konania v zmysle §
262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

26. Záverom odvolací súd dodáva, že žalovanému 2/, ktorého pobyt nebol známy, ustanovil súd prvej
inštancie uznesením v zmysle § 29 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016 opatrovníka, pričom
v súlade s prechodným ustanovením § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v

konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku, zostávajú zachované.
Vzhľadom na to, že predmetné ustanovenie § 29 ods. 2 O.s.p. nemá ekvivalent v Civilnom sporovom
poriadku (ktorý sa v súlade s § 470 ods. 1 použije i na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti), je potrebné, aby súd prvej inštancie rozhodol o zrušení ustanovenia opatrovníka analogicky
s poukazom na čl. 4 ods. 1 a § 70 ods. 2 C.s.p..

27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods.2 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).