Rozsudok Judgement was issued on Monday, October 3, 2016

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 14C/194/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4309209139
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Kostolanská

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2016:4309209139.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice, sudkyňou JUDr. Lenkou Kostolanskou, v spore žalobcov: 1. B. Y., T.. XX. XX. XXXX,

U. H. Y. XX, U. Č. H. U., W. XXXX, Y., 2. J. Y., T.. XX. XX. XXXX, U. H. W. X. XXXX/X, W., U. Č. H. U.,
W. XXXX, Y., proti žalovaným: 1. D. Y., T.. XX. XX. XXXX, U. H. W. X. XXXX/X, W., 2. I. Y., T.. XX. XX.
XXXX, U. H. U., H. Z. XXX, Y., U. Č. H. U., W. XXXX, Y., 3. D. Ú. H., Z..G.., I. T. X, H., V.: XX XXX XXX,
o určenie neplatnosti právnych úkonov, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v časti, týkajúcej sa určenia neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej dňa
14. 09. 2007 medzi žalovanými v 1. až 3. rade, vkladovanej pod č. V 4500/2007, z a m i e t a .

Žalovaní v 1. až 3. rade majú právo na plnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 31. 07. 2009 sa pôvodná žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti
záložných zmlúv a nariadenia predbežného opatrenia. Dôvodila tým, že rozsudkom Okresného súdu
Levice sp. zn. 9C/68/2009-20 bolo určené, že pôvodná žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľností
zapísaných v Správe katastra W., kat. územie W., list vlastníctva č. XXX, parc. č. XXXX - zastavané
plochy vo výmere 181 m2, parc. č. XXXX - záhrady vo výmere 180 m2, parc. č. XXXX - záhrady vo
výmere 119 m2, parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 234 m2, parc. č. XXXX -
zastavané plochy a nádvoria vo výmere 10 m2 a rodinný dom so súpisným číslom 1266 postavený na

parc. č. XXXX. Dôvodom na podanie návrhu na určenie vlastníckeho práva bola skutočnosť absolútnej
neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 27. 04. 2007, vkladovaná pod č. V 3801/2007, uzavretá medzi
pôvodnou žalobkyňou a žalovanými v 1. a 2. rade. Žalovaní v 1. a 2. rade uzavreli so žalovaným v
3. rade zmluvu o zriadení záložného práva zo dňa 14. 09. 2007 pod č. V4500/2007, vedenej v časti
C na liste vlastníctva č. XXX. S touto zmluvou zaťažili nehnuteľnosti až po nadobudnutí vlastníckeho
práva, a preto mala za to, že absolútna neplatnosť tohto právneho úkonu nastala priamo zo zákona
a pôsobí od počiatku voči každému. Považovala za zrejmé, že predmetnú záložnú zmluvu zo dňa 14.

09. 2007 uzavreli žalovaní v 1. a 2. rade, ktorí neboli ani vlastníkmi predmetu zálohu, a preto je táto
zmluva neplatná. Okrem toho namietala, že pôvodná žalobkyňa uzavrela so žalovaným v 3. rade zmluvu
o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, vkladovaná pod č. V 1929/2007. Zmluva sa uzatvárala
za účelom zabezpečenia pohľadávky záložného veriteľa, t.j. žalovaného v 3. rade z titulu poskytnutia
flexihypotéky vo výške 2.498.600,- Sk žalovaným v 1. a 2. rade. Pri tejto zmluve pôvodná žalobkyňa
namietala vykonanie právneho úkonu v omyle, a preto sa domáhala určenia neplatnosti týchto zmlúv
o zriadení záložného práva.

2. Súd najskôr rozhodol uznesením zo dňa 19. 10. 2009 č.k. 14C/194/2009-43 tak, že nariadil
žalovanému v 3. rade, aby sa zdržal výkonu záložného práva, vyplývajúceho zo zmluvy o zriadení
záložného práva zo dňa 27. 04. 2007, zavkladovanej pod č. V 1929/2007 a zmluvy o zriadení záložnéhopráva zo dňa 14. 09. 2007, zavkladovanej pod č. 4500/2007, ktoré sa týkajú nehnuteľností vedených
na Katastrálnom úrade T., Správe katastra W. na liste vlastníctva č. XXX, pre okres, obec a katastrálne
územie Levice, podľa registra „C“ pozemky - parcela číslo XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere

181 m2, parcela číslo XXXX - záhrady o výmere 180 m2, parcela číslo XXXX - záhrady o výmere 119
m2, parcela číslo XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 234 m2, parcela číslo XXXX- zastavané
plochy a nádvoria o výmere 10 m2, stavba - rodinný dom so súpisným číslom XXXX, nachádzajúci sa
na parcelách číslo XXXX a XXXX, až do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej na Okresnom súde
Levice pod sp. zn. 14C/194/2009 o návrhu žalobkyne na určenie neplatnosti záložných zmlúv.

3. Žalovaní v 1. a 2. rade v celom rozsahu uznali žalovaný návrh.

4. Žalovaný v 3. rade uviedol, že dňa 27. 04. 2007 bola medzi žalovaným v 3. rade a žalovanými v 1.
a 2. rade uzatvorená Zmluva o poskytnutí bezúčelovej flexihypotéky reg. Č. 001/091574/07-001/001,
ktorá bola zabezpečená záložným právom na nehnuteľnosti, ktorých výlučnou vlastníčkou bola v tom

čase pôvodná žalobkyňa. Pôvodná žalobkyňa ako vlastníčka nehnuteľností podpísala dňa 27. 04. 2007
zmluvu o zriadení záložného práva a zároveň podpísala aj návrh na vklad záložného práva. Mal za to,
že žalovaný v 3. rade ako osoba, ktorej bol právny úkon určený, žalobkyňu do omylu žiadnym spôsobom
neuviedol, omyl nevyvolal ani o omyle nemal vedomosť. Dňa 14. 09. 2007 bola uzatvorená zmluva
o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti medzi žalovanými v 1. a 2. rade a žalovaným v 3. rade,

ktorou sa zabezpečila pohľadávka žalovaného v 3. rade vyplývajúcu zo zmluvy o poskytnutí bezúčelovej
flexihypotéky č. 001/091574/07-002/000. Pri uzatváraní záložnej zmluvy vychádzal žalovaný v 3. rade
z údajov uvedených v katastri nehnuteľností, kde ako vlastníci založenej nehnuteľnosti boli uvedení
žalovaní v 1. a 2. rade. Pri uzatváraní záložnej zmluvy postupoval žalovaný v 3. rade v dobrej viere, že
žalovaní v 1. a 2. rade sú vlastníci predmetnej nehnuteľnosti. Žalovaný v 3. rade teda uzatvoril záložnú

zmluvu v dobrej viere a dobromyseľne s tým, že žalovaní v 1. a 2. rade sú vlastníkmi nehnuteľnosti,
a preto žiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol. V podaní zo dňa 12. 11. 2013 doplnil svoju
argumentáciu o stav, že pôvodná žalobkyňa je so žalovanými v 1. a 2. rade v blízkom rodinnom vzťahu,
a teda nebolo vylúčené špekulatívne konanie účastníkov, ktorí mali v úmysle získať od banky úvery
v značnej výške bez reálneho zabezpečenia. Úvery následne žalovaný v 1. a 2. rade takmer vôbec

nesplácali a do súčasnosti nemá uhradenú podstatnú časť oboch úverov. Žalobkyňa v konaní pod sp.
zn. 9C/68/2009 tvrdila, že ona nevedela, či kúpnu zmluvu podpísala osobne žalovaná v 2. rade alebo
nie, avšak žalovaná v 2. rade bola dcérou pôvodnej žalobkyne a podľa tvrdenia žalovanej v 2. rade sa
v čase uzatvárania kúpnej zmluvy zdržiavala dlhodobo v zahraničí, teda bolo ťažké si predstaviť, že
žalobkyňa o tejto skutočnosti nemala vedomosť.

5. Po prejednaní veci na nariadených pojednávaniach súd vo veci samej rozhodol rozsudkom zo dňa
04. 02. 2014 č.k. 14C/194/2009-263 tak, že žalobu na určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného
práva uzavretá dňa 14. 09. 2007 medzi žalovanými v 1. a 2. rade a záložným veriteľom žalovaným v 3.
rade, zapísaná na Okresnom úrade v W., katastrálnom odbore, pre okres, obec a katastrálne územie

W., pol. C listu vlastníctva č. XXX a vkladovaná pod č. V 4500/2007 zamietol a tiež žalobu na určenie
neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva uzavretá dňa 27. 04. 2007 medzi žalobkyňou a záložným
veriteľom žalovaným v 3. rade zapísaná na Okresnom úrade v W., katastrálnom odbore, pre okres, obec
a katastrálne územie W. pol. C listu vlastníctva č. XXX a vkladovaná pod č. V 1929/2007 zamietol. O
nároku na náhradu trov konania si vymienil rozhodnúť po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

6. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie pôvodná žalobkyňa, ako aj žalobcovia v 1. a 2. rade,
v dôsledku čoho Krajský súd v Nitre ako odvolací súd rozsudkom zo dňa 01. 10. 2015 č.k.
8Co/368/2014-316 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku o zamietnutí žaloby
žalobkyne na určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej dňa 24. 07. 2007 medzi

žalobkyňouažalovanýmv3.rade,vkladovanápodč.V1929/2007,potvrdilavnapadnutejčastivýrokuo
zamietnutí žaloby žalovanej na určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej dňa 14.
09. 2007 medzi žalovanými v 1. až 3. rade, vkladovaná pod č. 4500/2007, zrušil a v tejto časti vec vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a to z dôvodu, že v tejto časti výroku absentoval dostatok dôvodov
jednak v otázke, kedy bola uzatvorená záložná zmluva, ktorej vklad bol povolený pod č. V4500/2007 a

kedybolauzatvorenázmluvaoúvereakozabezpečenápohľadávka,akoajvotázkedanostinaliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení z pohľadu, že predmetná záložná zmluva bola uzatvorená
medzi žalovanými v 1. až 3. rade, pri posúdení právnych dôsledkov rozsudku Okresného súdu Levice
č.k. 9C/68/2009-20 zo dňa 24. 04. 2009, právoplatného dňa 10. 06. 2009. V prípade, že súd prvéhostupňa dospeje k záveru, že na požadovanom určení je daný naliehavý právny záujem a návrh vo veci
je dôvodný, uložil súdu posúdiť, či v danej veci výkon práva žalobcom je v súlade s dobrými mravmi, aj s
ohľadom na ústavnoprávnu ochranu žalobcov ako vlastníkov, keď úvaha súdu v tomto smere musí byť

podložená dôkladnými skutkovými zisteniami a súčasne musí presvedčivo dokladať, že tieto zistenia
dovoľujú v tomto prípade prijať záver o súlade či nesúlade daného výkonu práva s dobrými mravmi.

7. Predmetom sporu tak zostalo určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej dňa
14. 09. 2007 medzi žalovanými v 1. až 3. rade, vkladovaná pod č. V 4500/2007.

8. Súd vec opätovne prejednal na nariadenom pojednávaní, na ktoré predvolal strany sporu, pričom
žalobcovia v 1. a 2. rade, prostredníctvom žalovaného v 1. rade, predložili súdu podanie, v rámci
ktorého žiadali, aby súd konal v ich prítomnosti a boli riadne a včas predvolaní na pojednávanie.
Vychádzajúc z obsahu spisu súd mal za to, že žalobcovia v 1. a 2. rade boli riadne a včas predvolaní na
predmetné pojednávanie a to postupom podľa § 106 ods. 1 v spojení s § 111 ods. 3 CSP, zásielku súdu

neprevzali (v obidvoch prípadoch), ako aj bola zachovaná zákonná lehota päť dní pred pojednávaním
a žalobcovia žiadnym spôsobom svoju neúčasť neospravedlnili vážnymi dôvodmi, pričom prihliadnuc
na rodinné väzby o nariadenom pojednávaní vedeli, a preto súd ich konanie hodnotil za účelové a
nespôsobilé vyvolať vážne dôvody na odročenie pojednávania. Nedostavila sa ani žalovaná v 2. rade,
avšak splnomocnila na zastupovanie žalovaného v 1. rade, a preto súd podľa § 180 CSP vec prejednal

v neprítomnosti žalobcu v 1. rade, žalobcu v 2. rade a žalovanej v 2. rade.

9. Žalovaný v 1. rade na nariadenom pojednávaní uviedol, že čo sa týka uzatvorenia kúpnej zmluvy
a toho, že podpísal zmluvu namiesto manželky a nevyplatil svokru, tak nikoho nenapadlo, že vznikne
spor a on poskytol nespôsobilý predmet ako záloh. Spor vznikol až vtedy, keď do jeho a manželkiných

práv stúpil I. R., ktorý exekučne začal vymáhať od nich pohľadávky, v dôsledku čoho nevyplatili svokru
a tá podala žalobu na súd. Keď kupovali nehnuteľnosť, tak táto nehnuteľnosť bola čistá, a oni boli v
domnení, že majú všetky záväzky vysporiadané. K omeškaniu splácania záväzkov došlo v dôsledku
toho, že do vzťahov vstúpil I. R. a nemohol vykonávať podnikateľský plán, teda nemohol ani splácať
záväzok a vyplatiť svokru z nehnuteľnosti. Úhradu záväzku v tom čas neriešil, ako ani banke neposkytol

inú zábezpeku, nakoľko chceli len nehnuteľnosť, a tú on na seba napísanú žiadnu nemal. Teraz dlžnú
sumu spláca na základe dohody s bankou 10.000 eur štvrťročne. Deti, t.j. žalobcovia v 1. a 2. rade
do toho vstúpili ako nástupcovia a nemali o tom vedomosť, až keď im dal papier podpísať, že ak chcú
pokračovať v spore, tak to musia podpísať.

10. Žalovaný v 3. rade na nariadenom pojednávaní uviedol, že napriek záveru odvolacieho súdu, má
za to, že v danom prípade nie je naliehavý právny záujem. Vychádzal z toho, že ak je možné žalovať
priamo o existenciu alebo neexistenciu záložného práva, nie je daný naliehavý právny záujem na určení
neplatnosti záložnej zmluvy, ktorá sa tohto práva alebo právneho vzťahu týka. Ohľadom záväznosti
rozsudku Okresného súdu Levice pod sp. zn. 9C/68//2009 zo dňa 24.4.2009, uviedol, že pre súdy

a iné štátne orgány je výrok rozhodnutia súdu záväzný len pokiaľ ide o otázku ako bolo rozhodnuté
medzi účastníkmi konania. Ak však súd koná s niekým, kto nebol účastníkom konania právoplatne
skončeného a rozhodnutého, môže súd túto otázku posúdiť aj inak. Teda výrok právoplatného rozsudku
v tomto prípade záväzný nebude. Poukázal aj na to, že žalobu o určenie neplatnosti záložných zmlúv
podala žalobkyňa až po dvoch rokoch od jej podpisu, pričom zrejme nie náhradu to bolo potom, ako

banka pristúpila k realizácii záložného práva v dôsledku neplnenia záväzkových zmlúv úveru dlžníkmi.
Žalovaný v 3. rade sa pri uzatváraní záložnej zmluvy odôvodnene spoliehal na katastrálny zápis, že
vlastníkmi sa platne stali žalovaní v 1. rade a 2. rade, ktorí túto druhú záložnú zmluvu uzatvárali a to
na základe zmluvy, ktorú žalobkyňa v tom čase ako ani ďalšie dva roky, nijako nespochybnila. Okrem
toho mal za to, že žalovaná v 2. rade si musela byť vedomá a vychádzala z toho, že je vlastníčkou

predmetnej nehnuteľnosti, a preto ani žalovaný v 3. rade nemal žiadny dôvod pochybovať o platnosti
kúpnej zmluvy a o tom, že bola podpísaná všetkými oprávneným osobami a naviac, rozsudok pod
sp. zn. 9C/68/2009, ktorý odôvodnil neplatnosť kúpnej zmluvy, je založený výlučne na takomto tvrdení
účastníkovkonania,ktorísúblízkymiosobamiaktorýmjevýsledokkonanianaprospech,keďžežalovaní
v 1. a 2. rade by takto získali úver bez zabezpečenia. Poukázal na to, že samotný žalovaný v 1. rade dnes

na pojednávaní uviedol, že pri uzatváraní záložnej zmluvy nešlo o spôsobilý predmet záložného práva,
lebo nikto nemohol vedieť, že v budúcnosti vznikne spor. A by súd rozhodol o neplatnosti predmetnej
záložnej zmluvy, výsledok konania by bol na škodu výlučne žalovanému v 3. rade, ktorý v celej veci
vystupoval dobromyseľne. Naviac, existuje reálna obava, že v prípade určenie neplatnosti záložnýmzmlúv, sa žalovaný v 3. rade svojich pohľadávok už ani nedomôže, nakoľko žalovaný v 1. a 2. rade majú
aj kanadské štátne občianstvo, viac-menej sa trvalo zdržujú v zahraničí a vyhýbajú sa nadobudnutiu
majetku na území Slovenskej republiky. Mal za to, že podľa nálezu ÚS ČR sp. zn. II.ÚS 165/2011 osobe,

ktorá urobila určitý právny úkon s dôverou v určitý druhou stranou prezentovaný skutkový stav, naviac,
potvrdený údajmi z verejnej, štátom vedenej evidencie, musí byť v materiálom právnom štáte poskytnutá
ochrana. Pokiaľ išlo o tvrdenie žalovaného v 1. rade o pravidelnom splácaní záväzku z predmetných
dvoch úverových zmlúv, namietal platobnú disciplínu žalovaného v 1. rade, nakoľko posledná splátka
bola realizovaná 01. 04. 2016.

11. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový a právny stav:

12. Dňa 27. 04. 2007 uzatvorila pôvodná žalobkyňa so žalovanými v 1. a 2. rade kúpnu zmluvu,
predmetom ktorej boli nehnuteľnosti - domy s priľahlými pozemkami a záhradami, zapísané v Správe
katastra W., pre kat. územie W., na LV č. XXX ako parcely registra „C“ parc. č. XXXX - zastavané plochy

o výmere 181 m2, dom, súp. č. XXXX, parc. č. XXXX - záhrady o výmere 180 m2, parc. č. XXXX -
záhrady o výmere 119 m2, parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 234 m2, dom, súp.
č. XXXX, parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 10 m2. Kúpna cena bola dohodnutá
na 4.500.000 Sk a bolo vyhlásené, že bola v celosti uhradená predávajúcej pri podpise kúpnej zmluvy.

13. Okrem toho dňa 27. 04. 2007 došlo k uzatvoreniu zmluvy o poskytnutí bezúčelovej flexihypotéky č.
001/091574/07-001/000 medzi žalovanými v 1. až 3. rade, pričom úver bol čerpaný dňa 03. 05. 2007
a platobná disciplína dodržaná nebola. K zosplatneniu úveru došlo dňa 17. 02. 2009. Súčasťou zmluvy
boli aj všeobecné obchodné podmienky Všeobecnej úverovej banky, a.s. pre poskytovanie úverov
zabezpečených záložným právom k nehnuteľnostiam pre fyzické osoby - občanov.

14. Zo spisu, vedeného Správou katastra W., č. V 1929/07 vyplývalo, že dňa 30. 04. 2007 bol podaný
návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností. Súčasťou tohto návrhu bola Zmluva o
zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. číslo 001/091574/07-001/000 zo dňa 27. 04. 2007
uzatvorená medzi žalovaným v 3. rade ako záložným veriteľom a pôvodnou žalobkyňou ako záložcom.

Ako zabezpečená pohľadávka bola uvedená skutočnosť, že záložný veriteľ dňa 27. 04. 2007 uzavrel so
žalovanými v 1. a 2. rade zmluvu o poskytnutí flexihypotéky vo výške 2.498.600,- Sk pod reg. číslom
001/091574/07-001/000, v ktorej sa dlžník zaviazal, že záložnému veriteľovi vráti úver, zaplatí úroky a
iné príslušenstvo a splní ďalšie záväzky podľa úverovej zmluvy.

15. Dňa 14. 09. 2007 bola uzatvorená aj ďalšia zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č.
001/091574/07-002/000, uzatvorená medzi žalovaným v 3. rade ako záložným veriteľom a žalovanými
v 1. a 2. rade ako záložcami, pričom za žalovanú v 2. rade sa podpisoval žalovaný v 1. rade na základe
plnomocenstva. Ako zabezpečená pohľadávka bolo uvedené, že záložný veriteľ uzavrel dňa 14. 09.
2007 so záložcom zmluvu o poskytnutí bezúčelovej flexihypotéky vo výške 1.813.500 Sk pod reg. číslom

001/091574/07-002/000, v ktorej sa záložca zaviazal, že záložnému veriteľovi vráti úver, zaplatí úroky
a iné príslušenstvo a splní ďalšie záväzky podľa úverovej zmluvy. Uvedené vyplynulo zo spisu Správy
katastra Levice č. V -4500/07, súčasťou ktorého bol aj návrh na vklad záložného práva do katastra
nehnuteľností a zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, ako aj splnomocnenie žalovanej v
2. rade s overeným podpisom dňa 10. 09. 2007. V splnomocnení bolo vyslovene uvedené aj k podpisu

záložnej zmluvy s bankou ako záložným veriteľom a návrhu na vklad na zriadenie záložného práva k
nehnuteľnosti LV č. XXX

16. Následne dňa 17. 09. 2007 bola uzatvorená zmluva o poskytnutí bezúčelovej flexihypotéky č.
001/091574/07-002/000 medzi žalovanými v 1. až 3. rade, pričom úver bol čerpaný dňa 21. 09. 2007,

platobná disciplína dodržaná nebola a došlo k zosplatneniu dňa 17. 02. 2009. V článku 11 zmluvy
bolo dohodnuté, že predmet zabezpečenia je nehnuteľnosť, ku ktorej sa zriaďuje záložné právo na
zabezpečeniepohľadávokD.ztejtozmluvy.SúčasťouzmluvyboliajvšeobecnéobchodnépodmienkyD.
Ú. H., Z..G.. pre poskytovanie úverov zabezpečených záložným právom k nehnuteľnostiam pre fyzické
osoby - občanov. Prílohou zmluvy boli základné podmienky úveru, pričom celková čiastka úveru bola

1.813.500,- Sk, predpokladaná čiastka anuitnej splátky pri fixovanej úrokovej sadzbe ku dňu podpísania
zmluvy bola 15.102 Sk, celkový počet anuitných splátok 240, ročná percentuálna miera nákladov 8,43%,
celkové náklady dlžníka 3.645.982,95 Sk z toho výška istiny úveru 1.800.000 Sk a výška úrokov a
poplatkov 1.832.482,95 Sk, dlžník bol povinný splatiť úver do 20 rokov odo dňa splatnosti prvej anuitnejsplátky. Predmetom zabezpečenia bol rodinný dom súp. č. XXXX na parc. č. XXXX, XXXX vo vlastníctve
žalovaných v 1. a 2. rade v podiele 1/1, zapísanom na LV č. XXX, v katastrálnom území W., Správa
katastra W. a pozemky parc. č. XXXX, o výmere 181 m2, na LV č. XXX vo vlastníctve žalovaných v 1.

a 2. rade podiele 1/1, parc. č. XXXX, o výmere 234 m2, na LV č. XXX, vo vlastníctve žalovaných v 1.
a 2. rade v podiele 1/1, parc. č. XXXX, o výmere 180 m2, na LV č. XXX, vo vlastníctve žalovaných v
1. a 2. rade v podiele 1/1, parc. č. XXXX, o výmere 119 m2, na LV č. XXX, vo vlastníctve žalovaných
v 1. a 2. rade v podiele 1/1, parc. č. XXXX, o výmere 10 m2, na LV č. XXX, vo vlastníctve žalovaných
v 1. a 2. rade v podiele 1/1.

17. Okrem toho pod sp. zn. 2K/15/97-45 sa viedol konkurz, ktorý bol uznesením zo dňa 26. 05. 2008
č.k. 2K 15/97-251 zrušený po splnení rozvrhového uznesenia.

18. Rozsudkom Okresného súdu Levice zo dňa 24. 04. 2009 č.k. 9C/68/2009-20 súd určil, že
nehnuteľnosť k.ú. W. vedená v Správe katastra W. na LV XXX, parc. č. XXXX zastavané plochy a

nádvoria o výmere 181 m2, parc. č. XXXX záhrady o výmere 180 m2, parc. č. XXXX záhrady o výmere
119 m2, parc. č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 234 m2 a prac. č. XXXX zastavané
plochy a nádvoria o výmere 10 m2, súpisné číslo XXXX na parc. č. XXXX druh stavby XXX rodinný
dom a súpisné číslo XXXX na parc. č. XXXX druh stavby 510 rodinný dom je vo vlastníctve pôvodnej
žalobkyne H. Y., rod. O., nar. XX. XX. XXXX, v celosti. Žalobkyni náhradu trov konania nepriznal.

Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10. 06. 2009.

19. Zo spisu Okresného súdu Levice, sp. zn. 9C/68/2009 bolo tiež preukázané, že neplatnosti kúpnej
zmluvy ako predbežnej otázky pri určení vlastníckeho práva sa pôvodná žalobkyňa domáhala z dôvodu,
že nebola uhradená kúpna cena a tiež namietala skutočnosť, že žalovaná v 2. rade kúpnu zmluvu

nepodpísala, ale podpísal ju namiesto nej žalovaný v 1. rade.

20. Dňa 20. 10. 2010 bol vydaný rozhodcovský rozsudok sp. značka II/2010-3023, v rámci ktorého sa
žalovaný v 3. rade ako žalobca proti žalovaným v 1. a 2. rade domáhal zaplatenia sumy 139.789,68
eur a rozhodcovský súd rozhodol tak, že žalovaným v 1. a 2. rade uložil do 3 dní od právoplatnosti

rozhodcovského rozsudku zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 164.393,36 eura, úroky vo výške
7,99% p.a. zo sumy 80.763,41 eura od 07. 05. 2010 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške
3,00% p.a. zo sumy 80.763,41 eura od 07. 05. 2010 do zaplatenia, úroku vo výške 8,34% p.a. zo
sumy 59.026,27 eura od 07. 05. 2010 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 3,00% p.a. zo
sumy 59.026,27 eura od 07. 05. 2010 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 4.210,60 eura.

V odôvodnení okrem iného uviedol, že sa nestotožnil s tvrdením žalovaných v žalobnej odpovedi o
tom, že k zániku záložného práva došlo nezávisle od ich vôle, v predmetnom prípade totiž nedošlo k
zániku záložného práva ale toto záložné právo ani nikdy platne nevzniklo a to z dôvodu, že žalovaný
poskytli nespôsobilý predmet záložného práva (nehnuteľnosť, ktorá nebola vo vlastníctve záložcu), To,
že rozhodujúce okolnosti vyšli najavo až dodatočne nič nemení na vyššie uvedených záveroch, naopak

táto skutočnosť zakladá dobromyseľnosť žalobcu v prvom štádiu výkonu záložného práva.

21. Zo správy žalovaného v 3. rade zo dňa 22. 05. 2012 vyplynulo, že úver vyplývajúci zo zmluvy o
poskytnutí bezúčelovej flexihypotéky reg. č. 001/091574/07-001/000 splatený nie je. Banka pristúpila k
vymáhaniu pohľadávky prostredníctvom exekúcie - súdny exekútor N.. V.. N. K.. Tým istým spôsobom sa

rieši aj pohľadávka z titulu zmluvy o poskytnutí bezúčelovej flexipôžičky reg. č. 001/091574/07-002/000.

22. Následne došlo k uzatvoreniu dohody o splátkach medzi žalovanými v 1. až 3. rade, v rámci ktorých
mali žalovaní v 1. a 2. rade hradiť štvrťročne, pričom posledná platba bola 01. 04. 2016.

23. Podľa § 137 písm. c/ CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

24. Záložné právo podľa § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka bez ohľadu na to, čo je jeho

predmetom - je vecné právo k cudzej veci. Záložné právo má charakter absolútneho práva rovnako
ako vlastnícke právo. Vecnoprávna povaha záložného práva sa prejavuje v tom, že zaťažuje záloh
v prospech záložného veriteľa bez ohľadu na to, kto je jeho vlastníkom, majiteľom, veriteľom alebo
oprávneným a bez ohľadu na to, či je táto osoba sama osobne povinná na splnenie zabezpečenéhozáväzku, príp. počas existencie záložného práva dochádza k zmenám v tejto osobe. Záložné právo
pôsobí teda voči každému vlastníkovi zálohu. Záložné právo slúži na zabezpečenie práva veriteľa
na splnenie záväzku dlžníka, ktorý dlžníkovi vyplýva zo záväzkového právneho vzťahu. Záložné

právo má k tomuto záväzkovému právnemu vzťahu akcesorickú povahu. To znamená, že vznik a
trvanie záložného práva nerozlučne súvisí so zabezpečenou pohľadávkou. Záložné právo pristupuje k
pohľadávke ako jeho zabezpečovací prostriedok a posilňuje ho. Na vznik a trvanie záložného práva
je potrebné, aby tu bola predovšetkým pohľadávka. Záložné právo plní v prvom rade zabezpečovaciu
funkciu, zabezpečuje pohľadávku záložného veriteľa už od okamihu svojho vzniku. Založenie predmetu

záložného práva donucuje dlžníka, aby sa splnením svojho záväzku zbavil záložného práva, ktoré
ho obmedzuje pri nakladaní so zálohom. Súčasne však posilňuje právne postavenie veriteľa tým, že
jeho pohľadávka bude uspokojená aj v prípade, ak dlžník nebude môcť splniť dlh riadne a včas z
akéhokoľvek dôvodu. Uhradzovacia funkcia záložného práva sa prejavuje v možnosti veriteľa dosiahnuť
uspokojenie zabezpečenej pohľadávky priamo zo zálohu, ak jeho pohľadávka nebude riadne splnená.
Ak záloh poskytne záložca, záložný veriteľ je oprávnený sa uspokojiť zo zálohu bez toho, aby sa

musel spoliehať na to, že sa domôže úhrady svojej pohľadávky z majetku dlžníka. Záložné právo teda
otvára záložnému veriteľovi pre prípad, že sa jeho pohľadávka nebude splnená normálnym spôsobom /
zaplatená/, podporný zdroj na jej uspokojenie /subsidiárnosť záložného práva/.

25. V zmysle článku 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke

právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s
právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

26.Podľa§3ods.1Občianskehozákonníkavýkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť

v rozpore s dobrými mravmi.

27. Občiansky zákonník v tomto ustanovení zakotvuje jednu zo svojich základných zásad, a to menovite,
že výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými
mravmi. Požiadavku zachovávať dobré mravy zdôrazňuje § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka tak, že

výkon práv a povinností nesmie byť contra bonos mores. Nepoctivému konaniu (mala fides) nesmie súd
poskytnúť ochranu.

28. Dobré mravy (boni mores) sa v súdnej praxi využívajú ako kritérium obmedzujúce subjektívne
práva v ich obsahu alebo častejšie obmedzujúce výkon subjektívnych práv. Hoci sú dobré mravy

zákonným pojmom, a teda majú normotvornú funkciu, nie sú definované zákonom. Ich obsah spočíva
vo všeobecne platných normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania.
Posúdenie konkrétneho obsahu pojmu „dobré mravy“ patrí vždy od prípadu k prípadu sudcovi (pozri R
88/1998).

29. Zmyslom ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka je zamedziť výkonu práva, ktorý síce
zodpovedá zákonu, avšak odporuje dobrým mravom. V praxi ide o prípady, keď výkon práva je formálne
v súlade so zákonom (právom), ale jeho cieľom je dosiahnutie iného výsledku, než dotknutá právna
norma vo všeobecnosti predpokladá. Následkom výkonu práva a povinnosti v rozpore s dobrými mravmi
je neposkytnutie ochrany práva, resp. odopretie autoritatívneho rozhodnutia súdu potrebného na vznik

právneho vzťahu medzi oprávnenou a povinnou osobou (pozri Ro NS ČR z 28. 6. 2000, sp. zn. 23 Cdo
2060/1998).

30. Vo všeobecnosti možno povedať, že ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka predstavuje
korekciu starej zásady rímskeho práva, že kto užíva svoje právo, nikomu nekrivdí (qui suo iure utitur,

nemini facit iniuriam).

31. Najvyšší súd ČR vo svojom rozsudku, sp. zn. 3 Cdo 49/1996, výslovne uviedol: „V ustanovení
§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka (...) ide o všeobecné ustanovenie hmotnoprávnej povahy, ktoré
umožňuje posúdiť vec súdom v tom smere, či výkon daného subjektívneho práva je v súlade s dobrými

mravmi a v prípade, že tomu tak nie je, odoprieť poskytnutie právnej ochrany uplatňovanému právu.
Obdobne to platí aj vo vzťahu k právnym povinnostiam. Toto posúdenie je teda založené na úvahe
súdu, ktorá musí byť podložená vždy konkrétnymi zisteniami dovoľujúcimi taký záver, že v danej veci
výkon práv a povinností, ktoré už inak vyplývajú z daných právnych predpisov alebo zo záväzkovéhovzťahu, alebo z inej obdobnej právnej skutočnosti, by bol v takomto rozpore, a to aj s prihliadnutím
na postavenie druhej strany a so zreteľom na všetky významné konkrétne okolnosti prípadu. Toto
ustanovenie za vyššie uvedených podmienok umožňuje teda zásah až do výkonu už existujúcich

práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov. Iba na základe ustanovenia § 3 ods.
1 Občianskeho zákonníka nemožno však založiť vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností. Toto
ustanovenie nemá vlastnú priamu normotvornú platnosť - upravuje iba spôsob aplikácie a interpretácie
ustanovení, ktoré priamo upravujú právne vzťahy, a to na základe všeobecných pravidiel morálnych,
elementárnej slušnosti a tolerancie a morálneho charakteru konajúcich. Iný extenzívny výklad tohto

ustanovenia by bol v rozpore s jeho poslaním a účelom. Neprichádza takýto výklad do úvahy ani v
prípadoch, kedy právny subjekt svojím právnym úkonom zakladá, mení alebo má v úmysle založiť zánik
určitého právneho vzťahu podľa ešte existujúcej právnej úpravy v snahe využiť túto právnu úpravu ešte
v čase jej platnosti, aj keď vie, že sa legislatívne pripravuje iný právny predpis, prípadne takýto právny
predpisužjepripravený,avšakniejeešteúčinný,ktorýbyužnímzamýšľanýprávnyúkonneumožňoval.“

32. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že predmetom sporu zostalo určenie neplatnosti zmluvy o
zriadení záložného práva uzavretej dňa 14. 09. 2007 medzi žalovanými v 1. až 3. rade, vkladovaná
pod č. V 4500/2007, ktorej neplatnosť žalobcovia, ako aj žalovaní v 1. a 2. rade zhodne odvodzovali od
skutočnosti, že síce táto bola podpísaná vlastníkmi nehnuteľnosti, avšak došlo k určeniu vlastníctva, v
dôsledku čoho založená nehnuteľnosť už nie je vo vlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade, a preto bolo

potrebné mať za to, že aj táto záložná zmluva je tiež neplatná. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že
záložná zmluva, ktorej vklad bol povolený pod č. V 4500/2007, je zmluva o zriadení záložného práva
k nehnuteľnosti zo dňa 14. 09. 2007 reg. č. 001/091574/07-002/000, uzatvorená medzi žalovaným v 3.
rade ako záložným veriteľom a žalovanými v 1. a 2. rade ako záložcami, pričom za žalovanú v 2. rade sa
podpisoval žalovaný v 1. rade na základe plnomocenstva. Ako zabezpečená pohľadávka bolo uvedené,

že záložný veriteľ uzavrel dňa 14. 09. 2007 so záložcom zmluvu o poskytnutí bezúčelovej flexihypotéky
vo výške 1.813.500 Sk pod reg. číslom 001/091574/07-002/000, v ktorej sa záložca zaviazal, že
záložnému veriteľovi vráti úver, zaplatí úroky a iné príslušenstvo a splní ďalšie záväzky podľa úverovej
zmluvy. Uvedené vyplynulo zo spisu Správy katastra W. č. V -4500/07, súčasťou ktorého bol aj návrh na
vklad záložného práva do katastra nehnuteľností a zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti,

ako aj splnomocnenie žalovanej v 2. rade s overeným podpisom zo dňa 10. 09. 2007. V splnomocnení
bolo vyslovene uvedené aj k podpisu záložnej zmluvy s bankou ako záložným veriteľom a návrhu
na vklad na zriadenie záložného práva k nehnuteľnosti LV č. XXX. Následne dňa 17. 09. 2007 bola
uzatvorená zmluva o poskytnutí bezúčelovej flexihypotéky č. 001/091574/07-002/000 medzi žalovanými
v 1. až 3. rade, pričom úver bol čerpaný dňa 21. 09. 2007, platobná disciplína dodržaná nebola a

došlo k zosplatneniu dňa 17. 02. 2009. V článku 11 zmluvy bolo dohodnuté, že predmet zabezpečenia
je nehnuteľnosť, ku ktorej sa zriaďuje záložné právo na zabezpečenie pohľadávok D. z tejto zmluvy.
Súčasťou zmluvy boli aj všeobecné obchodné podmienky D. Ú. H., Z..G.. pre poskytovanie úverov
zabezpečených záložným právom k nehnuteľnostiam pre fyzické osoby - občanov. Prílohou zmluvy boli
základné podmienky úveru, pričom celková čiastka úveru bola 1.813.500,- Sk, predpokladaná čiastka

anuitnej splátky pri fixovanej úrokovej sadzbe ku dňu podpísania zmluvy bola 15.102 Sk, celkový počet
anuitných splátok 240, ročná percentuálna miera nákladov 8,43%, celkové náklady dlžníka 3.645.982,95
Sk z toho výška istiny úveru 1.800.000 Sk a výška úrokov a poplatkov 1.832.482,95 Sk, dlžník bol
povinný splatiť úver do 20 rokov odo dňa splatnosti prvej anuitnej splátky. Predmetom zabezpečenia bol
rodinný dom súp. č. XXXX na parc. č. XXXX, XXXX vo vlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade v podiele

1/1, zapísanom na LV č. XXX, v katastrálnom území W., Správa katastra W. a pozemky parc. č. XXXX,
o výmere 181 m2, na LV č. XXX vo vlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade podiele 1/1, parc. č. XXXX, o
výmere 234 m2, na LV č. XXX, vo vlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade v podiele 1/1, parc. č. XXXX, o
výmere 180 m2, na LV č. XXX, vo vlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade v podiele 1/1, parc. č. XXXX, o
výmere 119 m2, na LV č. XXX, vo vlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade v podiele 1/1, parc. č. XXXX, o

výmere 10 m2, na LV č. XXX, vo vlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade v podiele 1/1.

33. V zmysle pokynu odvolacieho súdu sa súd v prvom rade zaoberal tým, či na požadovanom určení
je daný naliehavý právny záujem a dospel k záveru, že aj v časti týkajúcej sa určenia neplatnosti zmluvy
o zriadení záložného práva uzavretej dňa 14. 09. 2007 medzi žalovanými v 1. až 3. rade, vkladovanej

pod č. V 4500/2007, je v danom spore daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Danosť
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení vzhliadol s poukazom na evidované vlastníctvo
právnej predchodkyne žalobcov v 1.a 2. rade a následne žalobcov v 1. a 2. rade k nehnuteľnostiam
zapísaným na LV č. XXX, kat. úz. W., ktoré nehnuteľnosti sú predmetom záložnej zmluvy, ktorú uzavreližalovaní v 1. až 3. rade v čase, keď nehnuteľnosti boli vo vlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade a
medzičasom došlo k určeniu vlastníckeho práva rozsudkom okresného súdu. Rovnako tak prihliadol
na to, že žalovaný v 3. rade ako záložný veriteľ sa domáha uspokojenia zabezpečenej pohľadávky zo

zálohu, keďže jeho pohľadávka nebola riadne splnená /zaplatená/ dlžníkmi, t.j. žalovanými v 1. a 2. rade,
čím je ohrozené vlastnícke právo na strane žalobcov za stavu, že otázka platnosti predmetnej záložnej
zmluvy je medzi jej účastníkmi sporná, čím vznikol a je daný stav, že právny vzťah medzi stranami sporu
je sporný a existuje stav neistoty právneho postavenia žalobcov, ktorý stav neistoty nemožno odstrániť
inak len určovacím výrokom, a preto bol na danom určení naliehavý právny záujem.

34. Pri posúdení právnych dôsledkov rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 24. 04. 2009 č. k.
9C/68/2009-20, právoplatného dňa 10. 06. 2009, súd zistil, že výrok právoplatného rozsudku je záväzný
pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je
ustanovené inak, teda predmetný výrok bol záväzný pre pôvodnú žalobkyňu, jej právnych nástupcov a
žalovaných v 1. a 2. rade, avšak nie pre žalovaného v 3. rade, a preto aj uvedená skutočnosť spôsobila

naliehavosť právneho záujmu na predmetnom určení. Čo sa týkalo právnych následkov rozsudku, tak
súd mal za to, že predmetom konania síce bolo určenie vlastníckeho práva, avšak ako predbežná
otázka sa riešila platnosť kúpnej zmluvy zo dňa 27. 04. 2007 uzatvorenej medzi pôvodnou žalobkyňou
a žalovanými v 1. a 2. rade, v rámci čoho súd prvého stupňa dospel k záveru, že kúpna zmluva je
neplatná. Keďže išlo o absolútnu neplatnosť, súd bol toho názoru, že ak niekto nadobudol nehnuteľnosť

na základe absolútne neplatnej zmluvy, vo všeobecnosti platí, že s nehnuteľnosťou nemohol ani platne
nakladať, to znamená, že ju nemohol platne previesť ani k nej platne zriadiť vecné právo, t.j. ani záložné
právo, čo bol daný prípad. Najvyšší súd Slovenskej republiky už vo svojej rozhodovacej činnosti viackrát
konštatoval, že absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky, ani keď na jeho základe
bol povolený vklad. Pokiaľ by teda aj niekto nakladal s nehnuteľnosťou, ktorú nadobudol na základe

absolútne neplatnej zmluvy, ani vykonaním vkladu v prospech ďalšieho nadobúdateľa by nedošlo k
právnej zmene, pretože ani vykonanie vkladu by nespôsobilo právne následky. Obdobne ani založenie
nehnuteľnosti, ktorú záložca nadobudol na základe absolútne neplatnej zmluvy, nie je právnou zmenou,
a teda návrh vo veci bol dôvodný.

35. V zmysle pokynu odvolacieho súdu, ktorým je súd viazaný, po ustálení naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení a dôvodnosti návrhu vo veci, posudzoval, či v danej veci výkon práva
žalobcov je v súlade s dobrými mravmi a to aj s ohľadom na ústavnoprávnu ochranu žalobcov ako
vlastníkov a zistil, že ani s ohľadom na ústavnoprávnu ochranu žalobcov ako vlastníkov nemožno ich
výkon práva považovať za v súlade s dobrými mravmi. Mal za to, že dobré mravy, s ohľadom na ich

zapracovanie v civilnom kódexe medzi základnými princípmi predstavujú popri kogentných zákonných
ustanoveniach jeden z limitov, teda ohraničení autonómie právnych subjektov v súkromnom práve.
Rešpektoval pritom aj tú skutočnosť, že postup súdu podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka má miesto
len vo výnimočných prípadoch, keď k výkonu práva založeného zákonom dochádza z iných dôvodov,
než je dosiahnutie hospodárskych cieľov alebo uspokojenie iných potrieb, keď je úmysel poškodiť alebo

znevýhodniť povinnú osobu hlavnou alebo aspoň prevažujúcou motiváciou (tzv. šikanózny výkon práva),
príp. keď je zrejmé, že výkon práva vedie k neprijateľným dôsledkom prejavujúcim sa ako vo vzťahu
medzi účastníkmi, tak aj navonok na postavení niektorého z nich (Rozsudok NS ČR z 20. 4. 2004, sp.
zn. 32 Odo 1047/2003). Uvedené súd vzhliadol v skutočnosti, že žalovaný v 1. rade v čase uzatvorenia
spornej záložnej zmluvy vedel, že nebola uzatvorená kúpna zmluva v súlade so zákonom, t.j. žalovaný

v 1. rade podpísal kúpnu zmluvu za žalovanú v 2. rade bez riadneho splnomocnenia, ako ani neuhradil
kúpnu cenu. Naviac, po určení vlastníckeho práva žalovaní v 1. a 2. rade nielenže riadne svoje záväzky
neplnili, ale ani uvedenú situáciu so žalovaným v 3. rade neriešili a neponúkli mu iný zabezpečovací
inštitút. Okrem toho ani v čase rozhodovania súdu žalovaní v 1. a 2. rade riadne neplnia dodatočne
dohodnuté splátky, nakoľko posledná úhrada bola dňa 01. 04. 2016 a zmluvné strany sa dohodli na

plnení štvrťročne. K uvedenému omeškaniu došlo i napriek tomu, že existuje predmetné záložné právo.
V tomto ohľade neobstojí námietka žalovaných v 1. a 2. rade, že žalovaný v 3. rade mal zabezpečiť iný
zabezpečovací prostriedok, nakoľko v čase uzatvorenia záložnej zmluvy bol dobromyseľný, žalovaní v
1. a 2. rade žiadnym spôsobom nespochybňovali svoje vlastníctvo k predmetu zálohu a až následne po
zosplatnení úverov podala pôvodná žalobkyňa žalobu o určenie vlastníckeho práva. Dovtedy žiadnym

spôsobom uvedenú situáciu neriešila, a preto súd mal za to, že výkon práva, spočívajúci v určení
neplatnosti predmetnej záložnej zmluvy, vedie k neprijateľným dôsledkom prejavujúcim sa vo vzťahu
k žalovanému v 3. rade, ktorý má väčšiu časť úveru nesplatenú a žalovanými v 1. a 2. rade žiadnym
iným spôsobom nezabezpečenú. Naviac, žalovaní v 1. a 2. rade nepriamo potvrdili, že kvôli možnýmexekúciám nechcú vlastniť majetok, ako aj žalovaná v 2. rade preukázateľne odmietla dedičstvo v
prospechdetí,t.j.žalobcovv1.a2.rade,atedamožnávymožiteľnosťprávavtomtoprípadejeohrozená,
ak nebude zabezpečená. Uvedený záver nevedie v danom prípade k oslabeniu princípu právnej istoty

občianskoprávneho styku, nakoľko pôvodná žalobkyňa bola matkou a svokrou žalovaných v 1. a 2. rade
atiežstaroumatkoužalobcov,tedastranysporuvedeliodanejsituácii,akoajoskutočnosti,žežalovanív
1. a 2. rade založili nehnuteľnosť pri bezúčelovom úvere a tento nesplácali, v dôsledku čoho došlo k jeho
zosplatneniu. Uvedené vyplynulo aj z rozhodcovského rozsudku a prebiehajúcich exekučných konaní.
Rovnako tak neobstojí tvrdenie žalovaného v 1. rade, že v čase prevodu nehnuteľnosti nemal žiadne

záväzky, pretože opomenul vedenie konkurzného konania od roku 1997 a ukončené bolo až dňa 26. 05.
2008. Pri aplikácii § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka treba rešpektovať zásadu, že prednosť má vždy
silnejšieprávopredslabšímprávom,okremprípadu,žebyišlooprípadextrémnehozásahudoslabšieho
subjektívneho práva, resp. dokonca o zneužitie silnejšieho práva. V prípade stretu rovnocenných práv
je na úvahe súdu, ktorému právu dá za daných okolností prednosť. V súlade s vyššie uvedeným súd
konštatoval, že v danom prípade došlo k stretu vlastníckeho práva žalobcov a k porušeniu zásady, že

záväzky sa majú plniť v spojení s vecným právom k cudzej veci, ktoré je rovnako absolútne právo ako
vlastníckeprávo,apretoanispoukazomnavlastníckeprávožalobcov,zaručenéústavou,nebolomožné
poskytnúť žalobcom ochranu bez toho, aby žalovaní v 1. a 2. rade riadne splnili svoje povinnosti voči
žalovanému v 3. rade, resp. mu poskytli iné zabezpečenie nesplnených záväzkov. Naviac, bolo potrebné
prihliadnuť aj na skutočnosť, že súd prvého stupňa žalobu na určenie neplatnosti zmluvy o zriadení

záložného práva uzavretá dňa 27. 04. 2007 medzi žalobkyňou a záložným veriteľom žalovaným v 3.
rade zapísaná na Okresnom úrade v W., katastrálnom odbore, pre okres, obec a katastrálne územie W.
pol. C listu vlastníctva č. XXX a vkladovaná pod č. V 1929/2007 zamietol, a teda ak žalovaní v 1. a 2.
rade nesplnia svoj záväzok voči žalovanému v 3. rade dôjde k zásahu do vlastníckeho práva žalobcov.

36. Na základe ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností,
vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi, nemožno zakladať
súdnym rozhodnutím doteraz neexistujúce povinnosti vlastníka. Uvedený postup by viedol k porušeniu
čl. 13 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 a 2 Ústavy SR. Dispozičné vlastnícke právo možno len výnimočne
obmedzovať zákonom; také obmedzenie musí rešpektovať zásadu, podľa ktorej vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu (Rozsudok NS SR sp. zn. 3 Cdo 49/1996).

37.Spoukazomnauvedenébolopotrebnédospieťkzáveru,žesúdsvojímrozhodnutímneuložildoteraz
neexistujúcupovinnosťvlastníkov,avšakneposkytolochranuvýkonuprávžalobcovvdôsledkurozporus
dobrými mravmi, nakoľko ich rodičia zavinili predmetnú situáciu a žiadnym spôsobom ju neriešili. Navyše

bolo potrebné ustáliť, že žalovaný v 3. rade pri uzatváraní zmluvného vzťahu so žalovanými v 1. a 2.
rade vyvinul dostatočnú starostlivosť a predvídavosť pri uzavieraní konkrétneho právneho vzťahu, a
to najmä s prihliadnutím na dôsledky plynúce z ustanovení pozitívneho práva a z variantov, ktoré mu
úprava (ku ktorej pristúpil) môže v budúcnosti priniesť. Uvedené jednoznačne vyplýva nielen z úverovej
zmluvy, ale aj zo záložnej zmluvy a tiež výpisu z listu vlastníctva, pričom medzi stranami sporu nebolo

sporné, že v čase uzatvorenia zmluvného vzťahu žalovaní v 1. a 2. rade boli skutočne evidovaní ako
vlastníci nehnuteľností a to i na liste vlastníctva, a preto žalovaný v 3. rade správne vychádzal z týchto
údajov,ktorésúzáväzné,kýmniejepreukázanýopak,čosastaloažvrámcisúdnehokonania,kedybolo
preukázané, že došlo k absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy, a teda bolo vlastnícke právo určené tak, že
svedčilo pôvodnej žalobkyni. Nemožno vylúčiť, aby so zreteľom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu

sa prihliadlo, hoci celkom výnimočne, aj na okolnosti tkvejúce v osobe alebo v pomeroch účastníka, ktorý
sa domáha ochrany proti neoprávnenému zásahu. Môže, pravda, ísť len o také okolnosti, ktoré svojou
závažnosťou tento mimoriadny ohľad vyžadujú, pričom je potrebné obzvlášť dbať na to, aby ten, kto sa
ich dovoláva, sám nekonal v rozpore s dobrými mravmi a nevyžadoval ohľady neúmerné okolnostiam
konkrétneho prípadu, a zabrániť snahe alebo možnosti ich zneužitia. Aplikácie ustanovenia § 3 ods. 1

Občianskeho zákonníka sa domáhal žalovaný v 3. rade, a preto súd dospel k záveru, že žalobu v časti,
týkajúcej sa určenia neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej dňa 14. 09. 2007 medzi
žalovanými v 1. až 3. rade, vkladovanej pod č. V 4500/2007, zamietol.

38. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaní v 1. až 3. rade majú

právo na plnú náhradu trov konania, nakoľko mal za to, že žalovaní mali úspech v celom rozsahu, keďže
obidva návrhy boli súdmi zamietnuté. Na uvedenom nemení nič ani tá skutočnosť, že žalovaní v 1. a
2. rade súhlasili so žalobným návrhom.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Levice písomne v piatich vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak
povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.