Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 2, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 15C/262/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115216054
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8115216054.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Annou Vargovou v právnej veci žalobkyne: C. Y., L.. XX.X.XXXX, J.

E. Š., T. XXXX, právne zastúpený: JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom Svidník, Sov. hrdinov 163/66,
proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Bratislava, Pribinova
25, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516 so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, v konaní o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. Určuje, že Dohoda o zrážkach zo mzdy v zmluve č. XXXXXXXXXX z 24.1.2006 je neplatná.

II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu 11.6.2015 sa žalobkyňa domáhala vydania rozhodnutia, ktorým súd určí,

že Dohoda o zrážkach zo mzdy v zmluve č. XXXXXXXXXX z 24.1.2006 je neplatná. Zároveň žiadala,
aby jej žalovaný bol povinný uhradiť trovy konania. V odôvodnení žaloby uviedla, že ide o Zmluvu
o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX z 24.1.2006. Súčasťou typovej formulárovej zmluvy vopred
pripravenej zo strany veriteľa, je aj Dohoda o zrážkach zo mzdy, konkrétne v čl. 7 zmluvy. Zmluva je z
pohľadu žalobkyne problematická, keďže sa v bode 6 nenachádza RPMN a úrok, čím je úver bezúročný
a bez poplatkov. Napriek spornosti nároku žalovaný ako veriteľ požiadal o vykonávanie zrážok. Výšku
dlhu diktuje sám veriteľ jednostranne bez súdnej kontroly. Žalobkyňa poukázala na § 5 ods. 1 písm. a/

zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.5.2014, podľa ktorého je neprípustné
zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy Dohodou o
zrážkach zo mzdy a iných príjmov.

2. Žalovaný v písomnom vyjadrení súdu doručenom 13.8.2015 navrhol žalobu zamietnuť a priznať
náhradu trov konania. Poukázal na to, že uzavretie Zmluvy o revolvingovom úvere, ako aj Dohody o
zrážkach zo mzdy z hľadiska prejavu vôle žalobkyne nebolo do začatia súdneho konania spochybnené.

K spochybneniu došlo až po začatí vykonávania zrážok zo mzdy. Uzavretie zmluvy navyše bolo
podmienené rozhodnutím dlžníka, ktorým mohol v prípade nesúhlasu požiadať o úver u iného subjektu.
Zrážka zo mzdy je všeobecne známym termínom (napr. zrážka zo mzdy za účelom úhrady odvodov
zamestnancanasociálnompoistení,zdravotnompoistení,preddavkunadaňapod.).Nejdetedaopojem
spotrebiteľovi neznámy. Pokiaľ si však žalobkyňa dohodu neprečítala, potom dôkazné bremeno leží na
nej. Podpis na dohode je vyznačením a prejavom vlastnej vôle. Ak dohoda nebola prečítaná a napriek
tomu bola podpísaná, dôsledky takéhoto rozhodnutia znáša ten, kto to podpísal. Pripustenie právnej

relevancie tvrdenia o neprečítaní si Dohody o zrážkach zo mzdy by potom „ad absurdum“ znamenalo,
že takýmto postupom by bolo možné jednoducho sa zbaviť záväzku. Takýto postup by tiež odporoval
pojmu spotrebiteľ ako osobe priemerne obozretnej a pozornej. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonným
zabezpečovacím prostriedkom a obsah tohto zabezpečenia určuje zákonná úprava, ktorá reguluje akávýška zrážky zo mzdy môže a nemôže byť. Pokiaľ žalobkyňa poukazuje na úpravu uvedenú v zák. č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, takáto právna úprava nie je retroaktívne aplikovateľná. Ďalej je
nesporne potrebné uviesť, že žiadne ustanovenie únijného práva neupravuje zákaz zrážok zo mzdy na

základe dohody uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom a je potom vecou vnútroštátneho zákonodarcu,
aby si sám stanovil podmienky, za akých je použitie tohto hmotnoprávneho inštitútu možné alebo nie.

3. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi Žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvou
o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX z 24.1.2006, žiadosťou o vykonávanie zrážok, písomnými

stanoviskami strán, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil:

4. Na základe Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 24.1.2006 bol právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou PROFIREAL
SLOVAKIA spol. s r.o. so sídlom v Bratislave poskytnutý úver v sume 124.000,- Sk, ktorý mal byť
splácaný v splátkach v počte 30 k 22. dňu v mesiaci, poskytnutá čiastka 64.800,- Sk, mesačná splátka vo

výške 4.000,- Sk, poplatok za uzatvorenie Zmluvy 1.500,- Sk, RPMN úveru 28,59 %. Úver bol v zmysle
požiadavky žalobkyne poskytnutý.

5. Súčasťou Žiadosti/Zmluvy o revolvingovom úvere je Dohoda o zrážkach zo mzdy. V predtlači v bode
7 sa uvádza: „Podpisom Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere

uzatvára dlžník, spoludlžník 1, spoludlžník 2 a veriteľ v súlade s § 551 OZ Dohodu o zrážkach zo mzdy
(ďalej len Dohoda).“

6. Žalobkyňa predložila súdu list označený ako „Vec: Vykonanie zrážok zo mzdy a z iných príjmov
- Žiadosť“ zo dňa 3.12.2014 veriteľa PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. a dlžníka C. Y.. Týmto žiadala

spoločnosť PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. adresáta listu CEMM THOME SK, spol. s r.o. so sídlom
v Prešove o vykonávanie zrážok zo mzdy dlžníka zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere/pôžičky č.
XXXXXXXXXX, s čím dal dlžník výslovný súhlas. Celková dlžná suma v liste uvedená 1.363,08 Eur,
výška pôvodnej mesačnej splátky 132,78 Eur.

7. Žalobkyňa vypočutá na pojednávaní uviedla, že požiadala o úver, vtedy ešte v korunách. Bola to
suma 124.000,- Sk, teda cca 4.000,- Eur. Žalobkyňa potvrdila, že niektoré splátky neuhradila, preto bol
požiadaný zamestnávateľ o vykonávanie zrážok. Nakoľko sa jednalo o veľkú sumu, žalobkyňa vyhľadala
advokáta za účelom právnej pomoci. V čase uzatvárania zmluvy pracovala žalobkyňa ako operátor pre
spoločnosťCEMMTHOMESKspríjmomcca9.000,-Sk,manželžalobkynebolživnostníkom.Žalobkyňa

úver splácala, a to ešte 3 roky naspäť (súdne pojednávanie uskutočnené dňa 2.3.2017). Ďalej žalobkyňa
uviedla, že veriteľ jej vyplatil 64.800,- Sk a uhradiť mala 120.000,- Sk. O povinnosti a význame uzavretej
Dohody o zrážkach zo mzdy žalobkyňa nemala žiadnu vedomosť, nebola o tejto informovaná a všimla
si to až potom, keď jej volali zo mzdovej učtárne. Žalobkyňa čerpala od žalovaného len jeden úver.

8. Podľa § 551 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. (ďalej „OZ“)
(1) Uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o
zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
(2) Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda
predložila.

9. Podľa § 52 OZ,
(1) Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené
v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55 , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane

spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy.
(2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(3) Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu

svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

10. Podľa § 53 OZ,(1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná
podmienka").

(2) Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.
(3) Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky

spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ

neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,

h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.

(4) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

11. Podľa § 54 ods. 1, OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

12. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky
nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza
ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva
a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné

podmienkyjednostrannecestouformulárovýchzmlúv.Pretakétovzťahyjecharakteristické,žepodnetku
zmluvnémujednaniupochádzaspravidlaoddodávateľa,pričomspotrebiteľniejenazmluvnédojednania
pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa. Spoločným
znakom právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť a to formou
obmedzenia autonómie vôle.

13. Zákon č. 150/2004 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník s účinnosťou od
1.4.2004 implementoval do nášho právneho poriadku inštitút spotrebiteľských zmlúv. Zmyslom ochrany
spotrebiteľa je ochrana osôb, ktoré sa zúčastňujú na právnych vzťahoch trhového hospodárstva, avšak
nie kvôli dosiahnutiu zisku. Charakteristickou črtou Európskeho spotrebiteľského práva je ochrana

slabšej zmluvnej strany a stieranie hranice medzi právom súkromným a verejným. Návrh zmluvy býva
často pripravený na predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť
ich obsah, nemôže vyjednávať a jedinou jeho alternatívou je prijatie, resp. odmietnutie návrhu. Význam
spotrebiteľských zmlúv možno vidieť v rovine zvýšenej ochrany slabšieho prvku záväzkového vzťahu -
spotrebiteľa a jeho práva.

14.Zmluvnépodmienkydohodnutévspotrebiteľskejzmluvesamôžuodchýliťodpodmienokupravených
v Občianskom zákonníku len v prospech spotrebiteľa. Akákoľvek dohoda v spotrebiteľskej zmluve, ktorá
zhoršuje postavenie spotrebiteľa, alebo ktorou sa spotrebiteľ vopred vzdáva svojich práv, nie je možná.
Spotrebiteľské zmluvy by mali byť vyvážené a nemôžeme akceptovať, aby spotrebiteľ mal menej práv

ako dodávateľ.

15. Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované trvajúcou existenciou
neprijateľnej zmluvnej podmienky v právnom vzťahu k dodávateľovi a v tomto slova zmysle jenerozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie, alebo či sa spotrebiteľ obráti priamo na súd
so zreteľom na zabezpečenie stavu právnej istoty v tom slova zmysle, aby nebol obťažovaný hrozbou
aplikácie takejto dohody o zrážkach zo mzdy, ktorej neplatnosť nikto neurčil.

16. Podľa ustálenej judikatúry vychádza systém ochrany zavedený smernicou 93/13 z myšlienky, že
spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení,
pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na
podmienky vopred pripravené predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudky Súdneho

dvora Európskej únie z 27. júna 2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98,
Zb. s. I-4941, bod 25, a z 26. októbra 2006, Mostaza Claro, C-168/05, Zb. s. I-10421, bod 25, ako aj
uznesenie Pohotovosť, bod 37).

17. S cieľom zabezpečiť úroveň ochrany v súlade s uvedenou smernicou Súdny dvor viackrát zdôraznil,
že tento nerovný stav môže byť kompenzovaný iba aktívnym postupom nezávislým od samotných

zmluvných strán (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie Océano Grupo Editorial a Salvat Editores,
bod 27; Mostaza Claro, bod 26; Asturcom Telecomunicaciones, bod 31, ako aj uznesenie Pohotovosť,
bod 39).

18. V tejto súvislosti možnosť súdu skúmať nekalú povahu podmienky aj bez návrhu predstavuje vhodný

prostriedok na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 smernice 93/13, teda zabránenie tomu,
aby bol jednotlivý spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou, a zároveň na dosiahnutie cieľa stanoveného
v článku 7 tejto smernice, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok smerujúci k
ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov
alebo dodávateľov (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 21. novembra 2002, Cofidis, C-473/00,

Zb. s. I-10875, bod 32, a Mostaza Claro, už citovaný, bod 27, ako aj uznesenie Pohotovosť, bod 41).

19. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo
súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť

ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy,
na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných
zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porov. rozsudok
C-106/77 Simmenthal).

20. V konaní nebolo preukázané, že zmluvná podmienka - dohoda o zrážkach zo mzdy bola dojednaná
individuálne. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je
stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad
(čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

21. V danom prípade je preto Dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená medzi účastníkmi konania za
účelomzabezpečeniapeňažnéhoplneniazoZmluvyoúverevzmysleustanovenia§53OZneprijateľnou
zmluvnou podmienkou, nakoľko žalobkyňa ako spotrebiteľ bola nútená podpísať dohodu vo vzťahu
k žalovanému ako veriteľovi napriek tomu, aj keď sa nejedná o včlenené zmluvné ustanovenie v
rámci zmluvy o revolvingovom úvere a dohoda existuje na samostatnom papieri. Nemala možnosť

rozhodnúť sa, či takúto dohodu podpíše alebo nepodpíše. Podpisom dohody sa dobrovoľne podrobila
vykonávaniu zrážok bez možnosti zabránenia ich vykonania a to s veľkou pravdepodobnosťou, že
sú veriteľom uplatňované z neprijateľných zmluvných klauzúl, prípade z neplatnej časti právneho
úkonu pre rozpor so zákonom, alebo s dobrými mravmi. Uvedený zabezpečovací inštitút umožňuje
dodávateľovi siahnuťnamajetkovéprávaspotrebiteľaajzapredpokladu,žesiuvedenénárokyuplatňuje

z neprijateľných klauzúl, čím je spôsobená hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, ktorý je povinný sa takémuto konaniu podriadiť bez predchádzajúcej
súdnej kontroly zmluvných záväzkov. Súd nespochybňuje opodstatnenosť inštitútu Dohody o zrážkach
zo mzdy upraveného v zákone, len jeho zneužiteľnosť, keď nie je zaručená objektívnosť pri vyhodnotení
výšky dlhu, ale subjektívna predstava veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Výška pohľadávky

síce môže mať oporu v zmluve, ale pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom
posúdenia súdu, alebo inej objektívnej inštitúcie je relevantné „ex offo“ súdne preskúmanie z dôvodu
nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže ovplyvniť a vyhodnotiť. Z uvedeného
dôvodu súd považoval návrh žalobkyne za opodstatnený a vyhovel mu.22. Podľa § 251 C.s.p., trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

23. Podľa § 255 ods. 1,2 C.s.p.,
(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
(2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

24. Podľa § 262 ods. 1,2 C.s.p.,
(1)Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.
(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa pomeru úspechu, keď plne úspešnej žalobkyni priznal
voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v dvoch rovnopisoch do 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedky procesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.