Uznesenie ,
Odmietajúce podanie Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Nitra

Judgement was issued by JUDr. Dagmar Podhorcová

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Odmietajúce podanie

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/89/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215218104
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4215218104.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň
JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcu: Alektum, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 44 721 598, zastúpeného Hudec s.r.o., so sídlom Bratislava, Lazaretská
23,IČO:36855260,protižalovanému:S.U.,nar.XX.XX.XXXX,bytomU.V.,N.radXXX/X,ozaplatenie
3585,85 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo 4.

októbra 2016, č. k. 13C/614/2015-44, v zastavujúcom výroku, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie žalobcu o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie o zaplatenie 8 % ročného úroku z omeškania
zo sumy 3584,92 eura od 15. 10. 2012 do zaplatenia zastavil. Nepripustil zmenu petitu navrhovanú
žalobcom v podaní doručenom súdu dňa 10. 06. 2016. Zároveň žalovanému uložil povinnosť zaplatiť

žalobcovi sumu 2551,57 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a v časti prevyšujúcej túto sumu
žalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 41,48
% náhrady trov konania do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. V odôvodnení, o.i. uviedol, že pred
otvorením pojednávania žalobca písomným podaním (č.l. 33 spisu), doručeným súdu dňa 10. 06. 2016,
zobral žalobu späť v časti o zaplatenie 8 % ročného úroku z omeškania zo sumy 3584,92 eura od 15.
10. 2012 do zaplatenia a žiadal konanie v tejto časti zastaviť. V zmysle 145 ods. 2 Civilného sporového

poriadku (ďalej aj „CSP“) akceptoval toto čiastočného späťvzatie žalobcu pred začatím pojednávania
konanom dňa 04. 10. 2016 a rozhodol aj ostatných nárokoch žalobcu.

2. Proti tomuto rozsudku, v jeho zastavujúcej časti, podal odvolanie žalobca, domáhajúc sa ním jeho
zmeny tak, že súd zastavuje konanie o zaplatenie 8% ročného úroku z omeškania zo sumy 3584,92
eura od 15. 10. 2012 do 29. 10. 2012, zastavuje konanie o zaplatenie 8 % ročného úroku z omeškania

zo sumy 3584,92 eura od 29. 10. 2012 do 29. 05. 2016, v časti zodpovedajúcej sume 519,67 eura a
doplnil výrok o nasledovnú časť, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 8 % ročný úrok z omeškania
zo sumy 2551,57 eura od 15. 10. 2012 do 29. 05. 2016, v časti zodpovedajúcej sume 478,39 eura a 8 %
úrok z omeškania zo sumy 2551,57 eura od 30. 05. 2016 do zaplatenia. Zároveň si uplatnil náhradu trov
odvolaciehokonania.Uviedol,žesúdprvejinštancienesprávneprávneposúdilvecasvojimrozhodnutím
porušil právo na spravodlivý proces. Zo znenia ich podania vyplýva, že úrok nanovo definovali a brali

žalobu späť iba v časti a nie v celej výške.

3. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, platí,
že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.4. Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd (podľa § 34 CSP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej časti ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§
379 a § 380 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie

treba odmietnuť ako odvolanie podané neoprávnenou osobou. Výrok, ktorým nebola pripustená zmena
petitu, vyhovujúci a zamietajúci nadobudol pre absenciu odvolania nadobudol právoplatnosť.

5. Podľa § 355 CSP proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje.

6. Podľa ust. § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

7. Podľa § 386 písm. b) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

8. Z ustanovenia § 355 CSP vyplýva, že strana sporu môže napadnúť rozhodnutie súdu prvej inštancie
odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Pritom v zmysle § 367 CSP, ak podá ten, kto je na to oprávnený,

včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne
odvolací súd. Na podanie odvolania však ten-ktorý účastník nemusí byť vždy oprávnený.

9. Podľa § 145 ods. 1, 2 CSP ak je žaloba vzatá späť, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť
sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo

veci samej.

10. Podľa § 146 ods. 1 druhej vety CSP na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada,
ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo
pojednávanie.

11. Späťvzatie žaloby celkom a tiež aj len sčasti je dispozitívnym úkonom, na ktorý je oprávnený iba
žalobca a toto dispozičné právo mu ostáva zachované nielen počas konania na súde prvej inštancie,
ale aj po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie, najneskôr však do momentu, kým jeho rozhodnutie
nenadobudne právoplatnosť. Znamená to, že vziať žalobu späť je možné nielen počas odvolacej

lehoty, ale kedykoľvek počas odvolacieho konania, najneskôr do právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorá skutočnosť však nenastane skôr, kým o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací
súd. Zo zákonnej úpravy vyplýva, že žalovaný môže späťvzatiu zabrániť. Súd je totiž povinný vyzvať
žalovaného, aby sa vyjadril, či so spätvzatím žaloby, resp., jej časti súhlasí, alebo nie, avšak len do času
začatia pojednávania vo veci.

12. Žalobca ako dominus litis disponuje po začatí konania subjektívnym právom vziať žalobu späť
a v prípade splnenia zákonných podmienok tým dosiahnuť zastavenie konania alebo jeho časti bez
meritórneho rozhodnutia. Ide súčasne o úkon fakultatívny, keďže žiadne ustanovenie právneho poriadku
neukladá žalobcovi povinnosť vziať podanú žalobu späť za akýchkoľvek podmienok. Účinné späťvzatie

žaloby musí obsahovať zrozumiteľný, jednoznačný a bezpodmienečný prejav vôle žalobcu vziať žalobu,
prípadne jej časť, späť. Pokiaľ by takýto prejav obsahoval akúkoľvek podmienku, či už vo vzťahu
k žalovanému, súdu alebo iným osobám, nemožno ho považovať za späťvzatie žaloby s riadnymi
procesnoprávnymi účinkami. Ak vezme strana sporu svoj návrh na začatie konania späť, ide o procesný
úkon voči súdu, ktorým prejavuje vôľu, aby sa nekonalo a o veci meritórne nerozhodlo. Uplatnený nárok

však späťvzatím návrhu nezaniká, možno ho uplatniť znova.

13. Odvolací súd konštatuje, že z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca jednoznačne písomným podaním,
došlým súdu prvej inštancie dňa 10. 06. 2016, zobral žalobu v príslušenstve istiny späť a žiadal konanie
v tejto časti zastaviť. Ide o prejav jasný, určitý, zrozumiteľný a nepodmienený, pretože žiadal konanie v

tejto časti zastaviť a nanovo upraviť právny vzťah medzi stranami sporu. Hovoriť o tom, že ide zo strany
žalobu o podmienený úkone je nedôvodné a deštruktívne.

14. Z obsahu odvolania je zrejmé, že žalobca uplatňuje odvolací dôvod - nesprávne právne posúdenie
veci súdom prvej inštancie a porušenie práva na spravodlivý proces.

15. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpisalebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

16. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť taký nesprávny postup súdu, ktorý
sa prejavuje v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, vymykajúcich sa nielen zo
zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktorý tak zároveň znamená aj porušenie ústavou
zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné
prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo

na zvolenie zvoleným zástupcom, právo na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán
v konaní, právo na riadne zdôvodnenie rozhodnutia, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom
svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti). Pri posudzovaní
znemožnenia uskutočňovať strane jej patriace procesné práva, je nevyhnuté skúmať intenzitu zásahu
do práva na spravodlivý proces a jednotlivé konkrétne porušenia procesných práv je potrebné hodnotiť
v kontexte celého súdneho konania, v kontexte dopadu na ďalšie procesné postupy súdu a možnosti

strany namietať alebo zvrátiť nesprávny postup súdu.

17. Žalobca odôvodnil porušenie práva na spravodlivý proces tým, že iba nanovo definoval úrok z
omeškania a nebral úrok z omeškania späť v celej výške, ale len v časti, čo však podľa konštatácie
odvolacieho súdu nie je dané. Ako je už vyššie uvedené, prejav žalobcu bol nepodmienený, jasný, určitý

a zrozumiteľný, čo napokon a aj z dôvodov jeho odvolania vyplýva.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že žalobca v tomto prípade nebol
oprávneným podať odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie, v jeho zastavujúcej časti, a preto
odvolanie žalobcu odmietol ako odvolanie podané neoprávnenou osobou podľa § 386 písm. b/ CSP.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému

subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.