Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 11, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/252/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3616203068
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3616203068.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov

Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v spore žalobcu: K. banka N., a.s., so sídlom L.,
E. č. XX, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému O. G., bytom I. H. XXX, o zaplatenie 463 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 22. februára
2017, č.k. 6Csp/4/2016-89, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, vo výrokoch II. a III.
p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému n e p r i z n á v anárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 463 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom II. vo zvyšku žalobu zamietol a výrokom
III. priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu čistého úspechu vo veci
40,43 %. Z odôvodnenia vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy
nezaplatenej istiny 463 eur spolu s úrokom vo výške 28 % p.a. zo sumy 463 eur od 20.08.2015 do
zaplatenia a trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel zmluvu o bežnom účte, ktorej
súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky, a na základe zmluvy žalobca pre žalovaného zriadil a

viedol bežný účet. Vzhľadom na porušenie zmluvy zo strany žalovaného tým, že sa dostal na účte do
nepovoleného prečerpania, žalobca zatvoril účet žalovaného, o čom ho informoval posledným výpisom
z účtu, a keďže účet je možné zatvoriť len ak je na ňom nulový zostatok, dňa 19.08.2015 vykonal
žalobca internú účtovnú transakciu, kedy debetný zostatok previedol na svoj vnútorný účet. V zmysle
3.12 VOP ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať.
Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný
na základe úrokovej sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“. V súlade so Všeobecnými

obchodnými podmienkami v spojení s výveskou úrokových sadzieb je istina pohľadávky (nepovolené
prečerpanie účtu) úročená úrokom vo výške 28 % ročne. Na základe vykonaného dokazovania mal
súd za preukázané, že účastníci konania uzavreli zmluvu o bežnom účte, pričom ide o spotrebiteľský
právny vzťah, tiež bolo preukázané, že žalovaný porušil zmluvnú povinnosť tým, že sa dostal na účte
do nepovoleného prečerpania vo výške žalovanej istiny a tento dlh nevyrovnal. Z uvedeného dôvodu
súd priznal žalobcovi žalovanú istinu 463 eur špecifikovanú ako rozdiel medzi kreditnými a debetnými
operáciami vykonanými na účte ku dňu internej účtovnej operácie dňa 19.08.2015. Súd však zamietol

žalobu v časti nároku na zaplatenie úroku výške 28 % p.a. zo sumy 463 eur od 20.08.2015 do zaplatenia.
Súd uviedol, že po zatvorení účtu nemožno požadovať plnenia spojené s trvaním záväzkového vzťahu,
ako je aj sankčný úrok spojený s nepovoleným prečerpaním účtu, ale iba úrok z omeškania. Súd
zdôraznil, že povinnosť platby sankčného úroku je spojená s dobou nepovoleného prečerpania účtumajiteľa účtu za trvania účtu, pretože po zatvorení účtu už nemožno hovoriť o majiteľovi účtu ani o
žiadnom zmluvnom plnení. Súd považoval nárok na sankčný úrok po uzatvorení účtu za neprimerane
vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku podľa § 53 ods. 3 ods. 4 písm. k) OZ.

Uzavrel, že veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti
s tým, že následne mu už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, iba právo na úrok z omeškania.
Pretože žalobca bol v konaní úspešný, súd žalobcovi proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu čistého úspechu vo veci 40,43 % vyčísliac neúspech čo do sankčného úroku 28% zo
sumy 463 eur za obdobie od 20.08.2015 do dňa vyhlásenia rozsudku.

2. V zákonnej lehote proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca voči výroku, ktorým súd zamietol
časť nároku, a voči výroku, ktorým rozhodol o trovách konania. Namietal, že s uvedenými argumentmi
súdu prvej inštancie sa nestotožňuje a považoval napadnutý rozsudok za nesprávny a odôvodnil
odvolanie tým, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K nároku na
zmluvný úrok po zosplatnení uviedol, že v zmysle § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa

zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Vychádzajúc z
tohto ustanovenia, obsahom záväzku dlžníka nie je vrátiť len poskytnuté peňažné prostriedky, ale aj
úroky, ktoré nemožno stotožňovať s úrokmi z omeškania. Úroky sú odplatou za poskytnutie peňažných
prostriedkov, predstavujú cenu úveru, dlžník ich je povinný platiť od okamihu ich reálneho poskytnutia až

do okamihu ich reálneho vrátenia, a to či už v lehote alebo v omeškaní. Úrok z úveru je nárokom, na ktorý
nemá vplyv omeškanie dlžníka, ktoré je skutočnosťou, ktorá zakladá vznik nových sankčných záväzkov
dlžníka, samotný vznik nároku na úrok z úveru neovplyvňuje. Poukázal na § 502 ods. 1 Obchodného
zákonníka a § 503 ods. 3. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných
prostriedkov. Z ustanovenia § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka vyplýva, že povinnosť platenia

úrokov sa spája s obdobím skutočnej držby požičaných peňažných prostriedkov. Uvedené potvrdzuje
aj ustanovenie § 16 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v zmysle ktorého
ak spotrebiteľ splatí spotrebiteľský úver úplne alebo čiastočne pred dohodnutou lehotou splatnosti, je
povinný uhradiť úrok a náklady vzniknuté len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru
do jeho splatenia. Namietal, že tvrdenie, že po zatvorení účtu veriteľovi už neprislúcha nárok na odplatu

za poskytnuté peňažné prostriedky (ktoré dlžník naďalej má „u seba", t.j. požíva ich - keďže ich nevrátil),
nemá oporu v právnych predpisoch. Obchodný zákonník priznáva veriteľovi právo na dohodnutý úrok
od poskytnutia peňažných prostriedkov, pričom stanovuje len moment vzniku tohto nároku, moment
jeho zániku nestanovuje. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 11Co/12/2017-90 zo dňa
31.01.2017. Podľa tohto rozhodnutia, keďže zmluva neobsahuje dohodu o úroku odlišnú od zákona,

platí ustanovenie § 497 Obchodného zákonníka, na základe čoho bol žalobcovi priznaný zmluvný úrok
po zosplatnení. K rozhodnutiu súdu o náhrade trov konania žalobca uviedol, že vzhľadom na podané
odvolanie napáda aj rozhodnutie súdu o náhrade trov konania a žiada priznať ich náhradu v rozsahu 100
%. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie v napadnutom rozsahu zmenil a vyhovel jeho žalobe v plnom
rozsahu a zaviazal žalovaného uhradiť dlžnú sumu do 3 dní od právoplatností rozsudku, a zároveň aby

mu priznal náhradu trov konania aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych
poplatkov za konania na oboch inštanciách.
3. K podanému odvolaniu sa písomne žalovaný nevyjadril.

4. Krajský súd preskúmal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový

poriadok (ďalej len „CSP“) a zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1
CSP ako vecne správny v napadnutom rozsahu (vo výrokoch II. a III.) potvrdiť. Vo veci rozhodol bez
nariadeniapojednávaniapodľa§385ods.1CSP,podľaktoréhoniejepotrebnénariaďovaťpojednávanie
odvolacieho súdu.

5. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom priznal žalobcovi nárok na zaplatenie istiny 463 eur. Súd
nepriznal žalobcovi uplatnený úrok vo výške 28 % ročne zo sumy 463 eur od 20.08.2015 po uzatvorení
účtu (dňa 19.08.2015), v ktorej časti žalobu zamietol ako nedôvodnú.

6. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisového materiálu dospel k záveru o vecnej správnosti

napadnutého výroku II. rozsudku, nakoľko, ako správne uviedol súd prvej inštancie, nie je možné
požadovať zaplatenie sankčného úroku vo výške 28 % p.a. zo sumy 463 eur od dňa 20.08.2015 z
dôvodu, že došlo dňa 19.08.2015 žalobcom k zatvoreniu účtu. Po zatvorení účtu, ktorým dochádza
k zániku záväzkového vzťahu medzi žalovaným a žalobcom, niet preto dôvodu požadovať sankčnýúrok spojený s nepovoleným prečerpaním, keďže bod 3.12 VOP bez pochýb stanovuje, že povinnosť
platiť sankčný úrok má majiteľ účtu za trvania účtu, avšak po zatvorení účtu nemožno už hovoriť
o majiteľovi účtu. Inak povedané, ak došlo dňa 19.08.2015 medzi žalobcom a žalovaným k zániku

záväzkového vzťahu (zmluvného vzťahu), nemôže sa žalobca domáhať zaplatenia sankčného úroku od
dňa 20.08.2015, nakoľko odo dňa 20.08.2015 už žalovaný nebol majiteľom účtu.

7. Reagujúc na námietku žalobcu uvedenú v odvolaní, ktorou poukazuje § 497 Obchodného zákonníka
s tým, že mu patrí sankčný úrok aj po zatvorení účtu, odvolací súd uvádza, že táto je nedôvodná,

pretože vyššie bolo vysvetlené, dokedy má žalovaný platiť sankčný úrok (bod 3.12 VOP). Navyše,
žalobca odvíja svoj nárok z porušenia zmluvných povinností zo zmluvy o bežnom účte (a nie zo zmluvy
o úvere), a preto nemožno aplikovať na tento právny vzťah ustanovenie § 497 Obchodného zákonníka,
ktorý upravuje zmluvu o úvere. Je však pre úplnosť potrebné dodať, hoci odvolacia námietka nedopadá
pre vyššie uvedené na tento prípad, že otázkou priznania úrokov za úver po splatnosti pohľadávky sa
viackrát zaoberala aplikačná prax súdov, pričom dospela k záveru, že dohodnuté úroky z poskytnutých

prostriedkov patria len do splatnosti dlhu a od splatnosti dlhu je dlžník v omeškaní a má povinnosť platiť
iba úroky z omeškania (viď napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo 143/98, rozhodnutia
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/40/2015, sp. zn. 15Co/871/2014, rozhodnutie Krajského
súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/479/2015).

8. Súd prvej inštancie rozhodol správne, keď žalobu v časti nárokovaného zmluvného úroku aj za
obdobie po uzavretí účtu zamietol a vychádzajúc z pomeru prevažujúceho úspechu žalobcu v spore
zaviazal žalovaného k náhrade trov konania žalobcovi v rozsahu korešpondujúcemu čistému úspechu
žalobcu.

9. Rozsudok súdu prvej inštancie je tak v napadnutej časti, vo výrokoch II. a III., vecne správny, preto
ho bolo potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Výrok I. zostal odvolaním nenapadnutý, čím sa stal
právoplatným a vykonateľným.

10. Úspešnému žalovanému odvolací súd nepriznal nárok náhradu trov odvolacieho konania podľa §

396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, pretože mu žiadne trovy odvolacieho konania
preukázateľne nevznikli.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).