Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 22, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/21/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1617208342
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1617208342.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov
senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobkyne: N. O., A..
XX.XX.XXXX, trvalo bytom M. XX Y., X., štátny občan SR, proti žalovanému: maloletý X. W., A..
XX.XX.XXXX, trvalo bytom X. X, P., štátny občan SR, o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu

Malacky č. k. 31C/145/2017 - 6 zo dňa 02. októbra 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného

opatrenia ktorým sa domáhala aby súd uložil osobe inej ako je v návrhu označený žalovaný, a to S. W.
aby nevstupovala do domu po poručiteľovi H. W. a aby nenakladala s vecami po poručiteľovi H. W., a
ďalej aby súd určil neodkladným opatrením za správcu majetku maloletého X. W. (žalovaného) N. O.,
rod. W., A. XX.XX.XXXX, bytom M. XX/a, X. a A. O., A. XX.XX.XXXX, W. M. XX/a, X.. Zároveň súd prvej
inštancie rozhodol, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

1.1. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa odôvodnila tým, že tento podáva z dôvodu
porušenia jej zákonných práv a právom chránených záujmov, keď uviedla, že dňa 02.11.2016 spísal
závetca H. W. závet, v ktorom určil, že postavený rodinný dom s. č. XXXX na parc. registra „I.“ č. XXXX/
XXX, k.ú. D., E. D., okr. P., ako aj pozemok parc. registra „ I.“ č. XXXX/XX, k.ú. D., obec D., okr. P.,
zapísaný na LV č. XXXX, zdedí do výlučného vlastníctva a užívania jeho jediný syn X. W., narodený
XX.XX.XXXX, pričom správcom majetku určil N. O.,

rod. W., narodenú XX.XX.XXXX, bytom M. XX/a, X., a A. O., narodenú XX.XX.XXXX, bytom M. XX/a,
X.. Po poručiteľovi H. W. prebehlo dedičské konanie u notára U.. D., F.., N. XXA, P., ktorý aj napriek
závetu spísanému závetcom určil správcom majetku maloletého X. W. jeho matku S. W., narodenú
XX.XX.XXXX. Žalobkyňa sa po smrti poručiteľa dňa XX.XX.XXXX ujala spolu s A. O. spravovania
majetku maloletého s náležitou starostlivosťou tak, aby nedošlo k jeho poškodeniu a znehodnoteniu.
Dňa 25.08.2017 matka maloletého S. W. vnikla do rodinného domu po poručiteľovi a vymenila vložky

na vchodových dverách. Týmto konaním bránila vstupu do domu žalobkyni a A. O., ohrozila ich práva
a právom chránené záujmy. Žalobkyňa podala žalobu na obnovu dedičského konania a vzhľadom na
to, že sú ohrozené jej práva a právom chránené záujmy, žiadala tiež o vydanie neodkladného opatrenia
až do meritórneho rozhodnutia veci.

1.2.Súdprvejinštancievnapadnutomuznesenídospelkzáveru,ženávrhunanariadenieneodkladného

opatrenia nie je možné vyhovieť. Žalobkyňa neosvedčila, že bez okamžitej úpravy pomerov by bolo jej
právo ohrozené, neosvedčila teda potrebu neodkladnej úpravy pomerov. V návrhu neoznačila žiadnelistinné a ani iné dôkazy a ani žiadne dôkazy nepripojila k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
Navyše si žalobkyňa zrejme zmýlila pojmy ako správca dedičstva a správa majetku maloletého a jej
návrh v časti, v ktorej žiada, aby ju súd neodkladným opatrením určil za správcu majetku maloletého X.

W., je neurčitý a zmätočný. Z obsahu návrhu však súd prvej inštancie usúdil,
že žalobkyňa žiadala, aby bola ustanovená za správkyňu dedičstva a z tohto dôvodu zrejme podala aj
návrh na obnovu dedičského konania, keďže v dedičskom konaní sa správa majetku maloletého dediča
po skončení dedičského konania nerieši. Nariadenie neodkladného opatrenia však nie je správnym
prostriedkom, ktorým by sa žalobkyňa mohla domáhať zmeny správcu dedičstva, alebo majetkového

opatrovníka a už vôbec nie neurčitého pojmu ako je správca majetku dediča. Priamo súd konajúci v
dedičskom konaní po poručiteľovi môže zbaviť správcu dedičstva funkcie, ak na to existujú dôležité
dôvody,najehozbavenieniejepotrebnénariaďovaťneodkladnéopatrenie.Žalobkyňatiežnepreukázala
pasívnu a ani aktívnu legitimáciu na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V návrhu
ani len neuviedla, aké bolo jej postavenie v danom dedičskom konaní po poručiteľovi H. W., či mala
postavenie jeho dedičky, alebo svoje právo odvodzuje len od priania poručiteľa, aby bola žalobkyňa

správcom majetku. Žalobkyňa ohrozenie svojich práv absolútne nezdôvodnila, keď podľa jej tvrdení je
dedičom predmetného domu žalovaný a ona podľa návrhu nemá žiadne vlastnícke, resp. iné vecné
právo k danej nehnuteľnosti, a nie je ani majetkovým opatrovníkom, či poručníkom maloletého dediča.
Podľa súdu prvej inštancie potom nie je jasné, aké práva žalobkyne mali byť výmenou zámkov na
nehnuteľnosti

a vstupom riadne ustanovenej správkyne dedičstva do spravovanej nehnuteľnosti porušené. Žalobkyňa
neargumentovala tým, že by bolo právo maloletého závetného dediča na riadnu správu dedičstva
ustanovením jeho matky za správkyňu dedičstva akokoľvek ohrozené. Argumentovala iba tým, že podľa
závetu mala byť ustanovená za správkyňu majetku ona.
V tomto smere je potrebné poukázať na ustanovenie § 182 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného

mimosporového poriadku (ďalej len „C.m.p.“), ktorý ustanovuje, že správcu dedičstva alebo jeho
časti ustanoví súd najmä z okruhu dedičov alebo z okruhu osôb blízkych poručiteľovi; za správcu
dedičstva môže byť ustanovený aj notár, ak v tomto konaní nie je súdnym komisárom. Žalobkyňa súdu
nepreukázala, že by súd alebo poverený notár pri ustanovení správcu dedičstva postupovali v rozpore s
týmto ustanovením. Žalobkyňa nezdôvodnila, prečo nesúhlasí s ustanovením S. W., ktorá má byť podľa

jej tvrdení matkou maloletého dediča, za správkyňu dedičstva. Navyše podľa § 186 ods. 1
a ods. 3 C.m.p. funkcia správcu dedičstva zaniká právoplatnosťou uznesenia, ktorým sa (dedičské)
konanie končí. Z tvrdení žalobkyne uvedených v návrhu vyplýva, že dedičské konanie by malo byť
už právoplatne skončené, keďže žiadala jeho obnovu, preto samotné riešenie správcovstva dedičstva
je v tejto situácii bezvýznamné. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, z dôvodu neunesenia dôkazného

bremena žalobkyňou, nedôvodnosti jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a neosvedčenia
predpokladov na jeho vydanie, súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

1.3. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého by žalovaný
mal nárok na náhradu trov konania, keďže mu však žiadne trovy konania nevznikli, súd prvej inštancie

mu náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti predmetnému uzneseniu podala žalobkyňa včas odvolanie, v ktorom namietala, že súd prvej
inštancie nesprávne vykonal dôkazy a nedostatočne zistil skutkový stav veci. Žalobkyňa podala na
súde prvej inštancie návrh na obnovu konania ešte pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia, toto konanie je vedené pod sp. zn. 13D/61/2017. Keďže súd prvej inštancie nesprávne zistil
skutkový stav, žalobkyňa žiadala, aby bolo vydané neodkladné opatrenie v znení tak, ako to navrhovala
už v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

3. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie C.s.p. preskúmal a prejednal vec v zmysle

§ 379, 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie
žalobkyne nie je dôvodné.

4. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.6. Podľa § 325 ods. 2 písm. c), d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

7. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

8. Nariadiť neodkladné opatrenie v civilnom sporovom konaní je možné iba na návrh. Nie je vylúčené,
aby neodkladným opatrením bola v odôvodnených prípadoch uložená určitá povinnosť i subjektu, ktorý

nie je stranou sporu v konaní vo veci samej, Civilný sporový poriadok neobmedzuje uplatnenie tohto
inštitútu iba na strany sporu. Nariadiť neodkladného opatrenia je možné ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom neodkladných opatrení je
bezodkladná potreba úpravy pomerov strán sporu a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie,
že bez bezodkladnej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu, ktorá
podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ohrozené. V danom prípade je potrebné, aby

boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému
sa má poskytnúť neodkladná ochrana ako i osvedčenie, že je nebezpečie bezprostrednej ujmy. Je
potrebné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby dočasnej bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená
iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu voči ktorej návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia smeruj v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na

neodkladné opatrenie môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej
strane. Osvedčiť takúto hrozbu, ujmu je povinná strana podávajúca návrh v rámci popisu rozhodujúcich
skutočností z priložených dôkazov.

9. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu v posudzovanej veci dospel odvolací súd k totožnému

právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že v danom prípade nie sú splnené podmienky na nariadenie
neodkladného opatrenia. Žalobkyňa neosvedčila existenciu rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že (neskoršia) exekúcia bude ohrozená. Z návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia nie je zrejmé, akým spôsobom malo konanie tretej osoby
(matky maloletého žalovaného) zasiahnuť do práv a právom chránených záujmov žalobkyne, najmä

keď žalobkyňa nemá k predmetným nehnuteľnostiam žiaden právny vzťah. Prosté tvrdenie, že matka
maloletého žalovaného vymenila zámok na vchodových dverách od predmetného rodinného domu a
bráni žalobkyni vo vstupe do tohto rodinného domu, nie je bez ďalšieho spôsobilé osvedčiť existenciu
potreby neodkladnej úpravy pomerov alebo existenciu obavy z ohrozenia exekúcie. V tejto súvislosti
súd podotýka, že je povinnosťou žalobkyne tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a k osvedčeniu týchto svojich

tvrdení predložiť relevantné listiny (ak existujú), príp. označiť iné dôkazy, ktorú povinnosť si nesplnila.
Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie patričným spôsobom odôvodnil / § 234 ods. 2 a 220 ods. 2,3
C.s.p. / na ktoré odôvodnenie poukazuje aj odvolací súd a s ktorým sa s poukazom na ustanovenie §
387 ods. 2 C.s.p. stotožňuje a v podrobnostiach naň odkazuje. Námietky žalobkyne uvádzané v odvolaní
sú právne irelevantné a nemajú žiaden vplyv na nariadenie neodkladného opatrenia.

10. Na zdôraznenie správnosti napadnutého prvoinštančného rozhodnutia odvolací súd uvádza, že
žalobkyňa žiadnym spôsobom neosvedčila existenciu práva či právneho vzťahu, ktorý by mal byť
konaním žalovaného, resp. tretej osoby odlišnej od žalovaného ohrozený a ktorému by mal súd
poskytnúť ochranu nariadením neodkladného opatrenia až do rozhodnutia vo veci samej (keďže v tomto

prípade by nariadené neodkladné opatrenie nemalo trváci charakter). Závetným dedičom predmetných
nehnuteľností po zomretom H. W. bol určený žalovaný. Z aktuálneho výpisu z listu vlastníctva č. XXXX
pre katastrálne územie D. vyplýva, že dedičské konanie po zomretom H. W. bolo právoplatne skončené
uznesením Okresného súdu Malacky sp. zn. 12D/19/2017,
Dnot 111/2017, právoplatným dňa 09.08.2017, pričom žalovaný sa stal jediným vlastníkom predmetných

nehnuteľností. Konaním matky maloletého žalovaného ako jeho zákonnej zástupkyne by tak mohlo
dôjsť nanajvýš k ohrozeniu (vlastníckych) práv žalovaného, nie však práv žalobkyne. Jediným do úvahy
prichádzajúcim - aj keď len zdanlivým - právom žalobkyne, ktorého ohrozenie by žalobkyňa mohla
pociťovať, je jej určenie za „správcu majetku“ v závete zomretého H. W.. Takýto neurčitý úkon však
nemohol žalobkyni založiť žiadne práva, naopak sa naň ako na neprípustnú podmienku v zmysle §

478 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov nemohlo prihliadať. Ak tým bol myslený
správca dedičstva v zmysle § 182 a nasl. C.m.p., toho ustanovuje (dedičský) súd z okruhu dedičov
alebo z okruhu osôb blízkych poručiteľovi, prípadne ním môže byť určený notár. Je len na úvahe
súdu, koho určí za správcu dedičstva, súd nemôže byť pri rozhodovaní o ustanovení správcu dedičstvaobmedzený závetom. Navyše, dedičské konanie po zomretom H. W. bolo právoplatne skončené a preto
za súčasného stavu nie je možné ustanoviť žiadneho správcu dedičstva. Opätovné ustanovenie správcu
dedičstva by prichádzalo do úvahy až po právoplatnom rozhodnutí o povolení obnovy dedičského

konania. Ak bola „správcom majetku“ maloletého žalovaného myslená správa majetku maloletého
dieťaťa v zmysle § 28 ods. 1 písm. c) zákona
č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov, túto vykonáva ako súčasť svojich rodičovských
práv a povinností rodič dieťaťa (tzv. zákonný zástupca). Toto jeho rodičovské oprávnenie (a súčasne
povinnosť) nie je možné obmedziť podmienkou v závete a ako uviedol odvolací súd už vyššie, takáto

podmienka by nemala žiadne právne následky a neprihliadalo by sa na ňu. Na vyššie uvedených
záveroch nemení nič ani to, že žalobkyňa podala návrh
na obnovu dedičského konania.

11. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387
ods.1 C.s.p. ako vo výroku vecne správne potvrdil.

12. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1
v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. Žalovaný bol v odvolacom konaní bol plne úspešný, preto

mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie o nariadenie neodkladného opatrenia končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.
9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo
od vyriešenia právnej otázky,
a) pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)
(§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak,
že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ

uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).