Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 20, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/23/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1617208871
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1617208871.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu
JUDr. Juraja Považana a JUDr. Romana Huszára vo veci oprávneného: M. M. F..E..D.., IČO: 45 695
652, so sídlom: F.O. XXX, F., proti povinnej: R. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom: E. XXXX/XX, U., o návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Malacky,
č.k. 31C/183/2017-20 zo dňa 27.10.2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Oprávnenému sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil povinnej (ďalej
aj ako „odporkyňu“) povinnosť zdržať sa zásahov do realizácie práva nájmu oprávneného k nebytovému
priestoru č. 1 na prízemí stavby - polyfunkčnej budovy, súpisné Č. XXXX na E. H. v U. postavenej na

parcele CKN č. XXXX, evidovanej Okresným úradom U., katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXXX,
katastrálne územie: U., okres : U., v zmysle zmluvy o nájme nebytového priestoru zo dňa 27.05.2017.
Súd pučil povinnú o tom, že môže podať žalobu vo veci samej na Okresnom súde U. s predmetom
konania o vypratanie nehnuteľnosti nebytového priestoru č. 1 na prízemí stavby - polyfunkčnej budovy,
súpisné číslo XXXX na E. H. v U. postavenej na parcele CKN č. XXXX, evidovanej Okresným úradom
U., katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie: U., okres : U. a to medzi stranami

sporu povinnú R. P., bytom E. XXXX/XX, XXX XX U., proti žalovanému : M. F..E..D.., IČO: 47 372 567,
sídlom F. XXX, XXX XX F.. V tomto konaní súd predbežne posúdi, či nájomný vzťah na základe zmluvy o
nájme nebytového priestoru zo dňa 27.05.2016 riadne skončil a právnym dôsledkom vyhovenej žaloby
o vypratanie nehnuteľnosti by bola možnosť odporkyne R. P. domáhať sa núteného výkonu rozhodnutia
prostredníctvom súdneho exekútora. právo na náhradu trov konania voči odporkyni v rozsahu 100%.

2. Oprávnený (ďalej aj ako „navrhovateľ“) dňa 16.10.2017 doručil súdu návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd nariadil, že odporkyňa je povinná zdržať sa
akýchkoľvek zásahov do realizácie práva nájmu navrhovateľa k nebytovému priestoru č. 1 na prízemí
stavby - polyfunkčnej budovy, súpisné číslo XXXX na E. H. X. U., postavenej na parcele CKN č. XXXX,
evidovanej Okresným úradom U., katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie: U.,
obec : U., okres U., v zmysle zmluvy o nájme nebytového priestoru zo dňa 27.05.2016.

3. Navrhovateľ predložil súdu listinné dôkazy a to výpis z obchodného registra navrhovateľa, zmluvu
o nájme nebytového priestoru zo dňa 27.05.2016 uzatvorenú medzi odporkyňou ako prenajímateľkou
a odporcom ako nájomcom, vypovedanie zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 31.08.2017,
vyjadrenie k žiadosti o zaplatenie nedoplatku za energie zo dňa 05.10.2017 spísaným zástupcom
navrhovateľa dňa 10.10.2017, stanovisko k vypovedaniu zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa

31.08.2017, žiadosť o zaplatenie nedoplatku za energie zo dňa 05.10.2017, žiadosť zo dňa 05.10.2017odporkyne o zaplatenie nedoplatku za energie, výpis z listu vlastníctva Č.. XXXX, výpoveď z nájomnej
zmluvy M. F..E..D.. spísanou zástupkyňou odporkyne.

4. Neodkladné opatrenie je svojím charakterom výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej
ochrany smerujúcim k úprave pomerov a ovplyvneniu správania strán, predovšetkým však k ochrane
pred takým konaním žalovaného, resp. toho, voči komu návrh smeruje, ktoré bezprostredne hrozí alebo
trvá a má za následok hrozbu alebo vznik ujmy (materiálnej ako aj nemateriálnej) na strane žalobcu.
Neodkladné opatrenie sa považuje za výnimočný prostriedok najmä preto, lebo pri jeho nariadení súd

zásadne nevykonáva dokazovanie, je porušená zásada rovnosti strán konania, strany nemusia byť pred
jeho nariadením vypočuté a napokon uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné
bez ohľadu na jeho právoplatnosť.

5. Účelom neodkladného opatrenia je úprava pomerov strán a podmienkou pre jeho nariadenie je
osvedčenie, že bez okamžitej úpravy pomerov by bolo právo žalobcu ohrozené. Neodkladné opatrenie

má opodstatnenie tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by
sa podstatne zhoršila právna pozícia žalobcu v danom právnom vzťahu. Žalobca domáhajúci sa
nariadenia neodkladného opatrenia musí osvedčiť dôvody na jeho nariadenie, t.j. potrebu neodkladnej
úpravy pomerov účastníkov alebo obavu, že prípadná exekúcia bude ohrozená. Predpokladom na
nariadenie neodkladného opatrenia nie je spoľahlivé preukázanie samotného nároku, ale postačuje,

ak je hodnoverne osvedčená dôvodnosť a trvanie nároku. Pred jeho nariadením súd zisťuje, či
sú hodnoverne osvedčené aspoň základné skutočnosti. Osvedčenie znamená, že súd pomocou
ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce
skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že
osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako hodnoverná.

6. Po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd dospel k záveru, že návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné vyhovieť. Navrhovateľ preukázal, že na základe
zmluvy o nájme nebytového priestoru zo dňa 27.05.2016 (ďalej len zmluva o nájme) došlo k vzniku
občianskoprávneho vzťahu medzi navrhovateľom ako nájomcom a odporkyňou ako prenajímateľkou,

ktorého predmetnom bol odplatný nájom nebytového priestoru špecifikovaného vo výroku tohto
uznesenia. Navrhovateľ preukázal výpisom z listu vlastníctva Č.. XXXX, že odporkyňa je vlastníčkou
predmetu nájmu. Súd zistil, že uzatvorená zmluva o nájme nebytového priestoru bola vyhotovená v
písomnej forme, obsahuje špecifikáciu predmetu nájmu, účelom nájmu je kaviareň, obsahuje údaj o
výške nájomného 300,-EUR mesačne, splatnosť nájomného, spôsob jeho platenia. Nájom bol v čl. 7

bod 1., dohodnutý na dobu určitú a to od 01.06.2016 do 01.11.2016 s opciou 10 rokov. Ďalej bolo
zmluvnými stranami dohodnuté, že po skončení nájmu po 12 mesiacoch bude zmluva predĺžená a
prípadne upravená dodatkom. Z predložených listinných dôkazov a z návrhu vyplýva, že po uplynutí
doby trvania nájmu k 01.11.2016 nájom nebytového priestoru navrhovateľom pokračoval nepretržite a
trvá aj v súčasnosti. Formulácia čl. 7 bodu 1 zmluvy o nájme ohľadne dohodnutej opcie je pomerne

neurčitá. Ustanovenie § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka predpokladá, že o obsahu právneho úkonu
môže vzniknúť pochybnosť z hľadiska jeho určitosti alebo zrozumiteľnosti a pre taký prípad formuluje
výkladové pravidlá, ktoré ukladajú súdu, aby tieto pochybnosti odstránil výkladom založeným na tom,
že okrem jazykového vyjadrenia právneho úkonu vyjadreného slovne (nie teda konkludentne podľa §
35 ods. 3 Občianskeho zákonníka), podrobí skúmaniu i vôľu (úmysel) konajúcich osôb. V konaní o

nariadení neodkladného opatrenia nie je úlohou súdu dokazovaním (napríklad výsluchom zmluvných
strán) skúmať vôľu zmluvných strán ako je to v konaní vo veci samej. Avšak na účely rozhodovania o
podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia možno z predložených listinných dôkazov, z
tvrdení uvedených v žalobe ako aj zo skutočnosti, že nájom nepretržite pokračoval aj po dni ku ktorému
mal skončiť, t.j. po 01.11.2016 usúdiť, že ustanovením čl. 7 bod 1 si zmluvné strany dohodli opciu

v prospech nájomcu na automatické predĺženie nájomnej zmluvy bez potreby výslovného písomného
uplatnenia tohto práva ihneď po skončení nájmu, pričom po uplynutí 12 mesiacov od skončenia nájmu,
to jest k 01.11.2017 si môžu zmluvné strany zmluvné podmienky upraviť dodatkom a nájom sa predlžuje.
Navrhovateľ si v stanovisku k vypovedaniu zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 31.08.2017 v
bode IV uplatnil predĺženie zmluvy o nájme na ďalších 10 rokov. Dojednanie automatického predĺženia

nájomných zmlúv formou opcie sa pomerne častou používa pri prenajímaní nebytových priestorov a
slúži na zabezpečenie určitej istoty pri realizácii podnikateľského zámeru nájomcom, pričom väčšinou
sa pokračovanie nájmu vyžaduje výslovný prejav vôle nájomcu pred uplynutím doby nájmu.7. Odporkyňa zaslala navrhovateľovi vypovedanie zmluvy o nájme nebytových priestorov a túto listinu
datovala dňom 31.08.2017. Navrhovateľ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v podstate
namietal, že táto výpoveď je neurčitá, nezrozumiteľná, nedôvodná a nesúhlasí s ukončením nájmu

nebytového priestoru, v ktorom aktuálne prevádzkuje kaviareň. Keďže odporkyňa trvala na vyprataní
nebytového priestoru ku dňu 31.10.2017 a deklarovala zámer vypratať navrhovateľa svojpomocne bez
rozhodnutia súdu, obrátil sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia na súd, aby zabránil
vzniku škody na jeho prevádzke.

8. Úlohou súdu nie je posúdenie skutočnosti vo veci samej, či došlo k účinnému ukončeniu zmluvného
vzťahu výpoveďou z nájmu. Súd však aj pre účely posúdenia dôvodnosti tvrdeného práva nájmu
navrhovateľa na účely rozhodnutia o neodkladnom opatrení musí uviesť, že vypovedať zmluvu o nájme
nebytových priestorov dohodnutú na určitý čas možno iba z taxatívne uvedených dôvodov upravených
v § 9 ods. 2 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, pričom takto si
zmluvné strany upravili aj možnosť vypovedania zmluvy prenajímateľom v čl. 11 bode 2 zmluvy o nájme.

Výpoveď zo zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 31.08.2017 ( ďalej len výpoveď z nájmu)
obsahuje ako výpovedný dôvod § 9 ods. 2 písm. b) zákona o nájme a nebytových priestorov a teda , že
nájomca viac ako jeden mesiac mešká s platením nájomného alebo za služby, ktorých poskytovanie
je spojené s nájmom. Následne výpoveď z nájmu neobsahuje žiadnu špecifikáciu dlžného nájomného a
ani kedy sa mal navrhovateľ dostať do omeškania a iba uvádza, že žiada uhradiť nedoplatky vo výške

576,-EUR so splatnosťou k poslednému dňu výpovednej lehoty, ktorú si prenajímateľka určila na deň
01.11.2017. Navrhovateľ súdu preukázal, že až následne listom zo dňa 05.10.2017 vyzvala odporkyňa
navrhovateľa na úhradu nedoplatku vo výške 576,-EUR, ktorý by mal byť za obdobie od 01.07.2016
do 31.08.2017. Je teda zrejmé, že výpoveď z nájmu je ohľadne nedoplatku za služby zmätočná, keď
v nej odporkyňa ako dôvod výpovede uvádza nedoplatok, ktorého splatnosť však určila až po uplynutí

výpovednej doby a až následne po vypovedaní zmluvy bol navrhovateľ vyzvaný dňa 05.10.2017 na jeho
úhradu. Navrhovateľ bol povinný uhrádzať v zmysle čl. 6 bodu 2 zmluvy o nájme mesačné zálohy na
energie v zmluvne nešpecifikovanej výške a až na základe ročného vyúčtovania by ho mohla odporkyňa
vyzvať na úhradu nedoplatku, ak ním zaplatené zálohy nepokryli výšku platieb za energie. A následne až
po uplynutí jedného mesiaca po nezaplatení úhrad za služby mohla z toho dôvodu vypovedať zmluvu.

Navyše navrhovateľ v liste zo dňa 10.10.2017 odporkyni uviedol, že jej riadne uhrádzal zálohy na
energie najskôr vo výške 300,- EUR a od roku 2017 vo výške 400,- EUR v celkovej výške 5000,-
EUR, pričom dodávateľ mal od odporkyne prijať platby iba vo výške 1166,- EUR. Aj ďalšie skutočnosti
uvádzané vo vypovedaní zmluvy o nájme vyznievajú v neprospech odporkyne. Odporkyňa udávala, že
postačujúcim výpovedným dôvodom je, že nájomca aj napriek predchádzajúcemu ústnemu dohovoru a

upozorneniu škody, ktoré vznikajú v prevádzke ignoruje. Takýto výslovný výpovedný dôvod v zákone o
nájme a podnájme nebytových priestorov absentuje. V prípade, ak by navrhovateľ hrubo rušil poriadok
v nebytovom priestore, musel by byť na to písomne upozornený v zmysle § 9 písm. d) zákona o nájme
a podnájme nebytových priestorov, pričom aj zo samotnej výpovede vyplýva, že bol upozornený iba
ústne. Taktiež si zmluvné strany v zmluve o nájme neupravili problematiku vzniku škody, dodržiavania

poriadku, udržovania stavu prenajatých nebytových priestorov. Jediným ustanovením v tomto smere je
čl. 8 bod 1 zmluvy o nájme v znení, že prenajímateľ je povinný nebytové priestory, ktoré sú predmetom
zmluvyudržiavaťvstavespôsobilomnaobvykléužívanie.Zvýpovedeznájmunevyplýva,žebynájomca
povinnosť udržiavať nebytový priestor v stave spôsobilom na obvyklé užívanie porušil a že by obvyklé
užívanie nebytového priestoru bolo navrhovateľom znemožnené. Odporkyňa taktiež zrejme omylom

uviedla vo výpovedi zmluvy o nájme nebytových priestorov nesprávny dátum uzatvorenia zmluvy o
nájme a uviedla zmluvu, ktorú mala zrejme z navrhovateľom uzatvorenú v minulosti zo dňa 01.11.2015
a bola nahradená novou zmluvou zo dňa 27.05.2016.

9. Súd konštatuje, že navrhovateľ preukázal bezodkladnú potrebu úpravy pomerov medzi účastníkmi

konania, keďže krátko po podaní návrhu má odporkyňa v úmysle navrhovateľa svojpomocne vypratať
ku dňu 31.10.2017 z jeho prevádzkových priestorov, čím mu hrozí škoda z titulu ušlého zisku z
ukončenejpodnikateľskejčinnostiprevádzkykaviarne.Porovnávajúcprincípochranyvlastníckehopráva
prenajímateľa vo vzťahu k ochrane práva nájomcu vyplývajúcemu z nájomnej zmluvy pri spornosti
výpovede z nájmu, súd potrebuje za potrebné uviesť, že aj keď snahou súdov by malo byť zachovanie

maxima z oboch dotknutých práv, je zrejmé, že často nebude možné chrániť dve práva súčasne,
pretože sa vzájomne vylučujú. Buď teda bude poskytnutá ochrana vlastníckemu právu prenajímateľa
a právo nájomcu bude musieť ustúpiť alebo bude poskytnutá ochrana právu nájomcu pred vlastníckym
právo prenajímateľa. V takomto prípade stret dotknutých práv je potrebné riešiť v súlade so všeobecnouideou spravodlivosti. V rámci riešenia stretu základných práv bolo však potrebné tiež zohľadniť
ďalšie okolnosti a špecifiká prejednávaného prípadu, a to všeobecné aj individuálne. Až po zvážení
všetkých relevantných skutočností v konkrétnom prípade je možné rozhodnúť, v prospech ktorého z

konkurujúcich práv svedčí všeobecná idea spravodlivosti, a ktorému je namieste dať pri kolízii prednosť.

10. Vzhľadom na to, že navrhovateľ neodkladného opatrenia preukázal potrebu bezodkladnosti
úpravy pomerov, hrozbu bezprostrednej ujmy pri podnikateľskej činnosti a dostatočne osvedčil právo
navrhovateľa zo zmluvy o nájme nebytových priestorov, súd nariadil neodkladné opatrenie v znení

uvedenom vo výroku tohto uznesenia.

11. Súd navrhovateľovi neuložil povinnosť podať návrh vo veci samej, keďže existuje predpoklad,
že výrokom neodkladného opatrenia možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi účastníkmi
konania. Navyše jediným relevantným predmetom konania by bolo určenie neplatnosti zmluvy o nájme
nebytových priestorov, pričom takéto určenie nemôže byť predmetom súdneho konania v zmysle § 137

CSP ako samostatná žaloba a posudzuje sa ako iba v rámci konania o určenie práva, ak je na tom
naliehavý právny záujem. Jediným logickým a aj právne presným žalobným návrhom môže byť žaloba o
uloženie povinnosti vypratania nebytového priestoru navrhovateľom. Súd preto v súlade s ustanovením
§ 337 ods 1. CSP poučil odporkyňu o práve podať žalobu vo veci samej. Ak súd vo veci samej odporkyni
vyhovie, súd v súlade s § 337 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie aj bez návrhu zruší.

12. Proti predmetnému uzneseniu súdu prvej inštancie podala odvolanie povinná, ktorá žiada odvolací
súd, aby napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietne. Svoje odvolania povinná odôvodnila tým, že na základe ničím nepreukázaného
údajného vyjadrenia povinnej súd usúdil, že je potrebná včasná úprava pomerov. Povinná uvádza, že

tvrdenie oprávneného nebolo ničím osvedčené a nebola preukázaná skutočná existencia hrozby, ktoré
by mohla spôsobiť škodu oprávnenému. Podľa povinnej je tvrdenie oprávneného vymyslené alebo
zle interpretované. Povinná nevediac o existencii vydania neodkladného opatrenia ku dňu 1.11.2017
nevykonala žiadne právne ani svojpomocné kroky, ktoré by mohli ohroziť oprávneného. Je teda zrejmé,
že okamžitý zásah súdu nebol a nie je potrebný. Povinná uvádza, že súd vo svojom uznesení neurčil čas

dokedy by malo neodkladné opatrenie trvať. Rovnako tak povinná má za to, že právny dôvod odpadol
dňa 01.11.2017.

13. K odvolaniu povinnej sa vyjadril oprávnený, ktorý žiada odvolací súd, aby odvolanie povinnej
odmietol, resp. napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil. Oprávnený uvádza, že nariadenie

neodkladného opatrenia bolo a je potrebné na predídenie bezprostredne hroziacim súdnym sporom
(o náhrady škody spôsobenej konaním povinnej, prípadne žaloby o určenie nájomného vzťahu) a
na zmierlivé riešenie veci tak, aby nedošlo k zásahu dopráv oprávneného. Oprávnený má za to,
že odvolanie povinnej neobsahuje zákonné náležitosti, považuje ho za neurčité a nezrozumiteľné.
Oprávnený uvádza, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie nariadiť neodkladné opatrenie dôsledne

odôvodnil, pričom konštatoval, že potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania bola
zo strany oprávneného preukázaná. Podľa názoru oprávneného sa ako dôvodná obava javí, že povinná
bude obdobným spôsobom vo vzťahu k oprávnenému konať aj k termínu 04.02.2018, ktorý (nesprávne)
označuje posledný deň trvania nájomnej zmluvy.

14. Dňa 13.02.2018 doručil oprávnený Krajskému súdu v Bratislave podanie, v rámci ktorého oprávnený
uvádza, že povinná hrubo zasiahla do užívacieho práva oprávneného k predmetu nájmu v zmysle
Zmluvy o nájme nebytového priestoru zo dňa 27.05.2016 (ďalej len ako „Nájomná Zmluva ), keď dňa
04.02.2018‚ v neskorých večerných hodinách za účasti dvoch ďalších osôb neoprávnene vstúpila do
predmetu nájmu a z predmetu nájmu začala vynášať zariadenie. Po výzve p. M., konateľa spoločnosti

M. M. F..E..D.. (nájomcu v zmysle Nájomnej zmluvy), na upustenie od protiprávneho konania bol p.
M.G. fyzicky napadnutý jednou z prítomných osôb, pričom povinná vo vynášaní zariadenia z predmetu
nájmu pokračovala až do príjazdu hliadky 00 PZ Malacky. Povinná od protiprávneho konania upustila až
na opakovanú výzvu hliadky 00 PZ Malacky. Vzhľadom na uvedené má oprávnený za to, že pretrváva
potreba ochrany užívacieho práva navrhovateľa nariadením neodkladného opatrenia.

15. Odvolací súd podanie oprávneného zo dňa 13.02.2018 povinnej ďalej na vyjadrenie nezasielal,
nakoľko má za to, že ust. § 374 C.s.p. sa v konaní o nariadení neodkladného opatrenia nepoužije aďalším doručovaním vyjadrenia by sa zmaril účel inštitútu neodkladných opatrení (bezodkladnosť úpravy
pomerov).

16. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C.s.p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.),
preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že
odvolanie povinnej nie je opodstatnené.

17. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením

napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho
rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387
ods. 2 C.s.p.

18. Účelom neodkladného opatrenia je okamžitá úprava pomerov strán. Predpokladmi pre nariadenie
neodkladného opatrenia, o ktorom môže súd v civilnom sporovom konaní rozhodovať len na návrh, sú

osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo osvedčenie, že je tu dôvodná obava, že výkon
exekúcie bude ohrozený, Rovnako musí byť aspoň osvedčená danosť (dôvodnosť a trvanie) práva,
resp. nároku žalobcu. Musí byť tiež zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha,
pričom uloženie požadovanej povinnosti alebo obmedzenia musí objektívne umožňovať dosiahnutie
ochrany, ktorú navrhovateľ požaduje. Žalobca musí osvedčiť, že bez okamžitej (hoci i len dočasnej)

úpravy právnych pomerov by bolo jeho právo ohrozené. Pokiaľ má mať navrhované neodkladné
opatrenie len dočasnú povahu, jeho nariadením nemôže byť navodený nezvratný stav. Neodkladným
opatrením nemožno s poukazom na princíp proporcionality obmedziť povinný subjekt neprimeraným
spôsobom alebo nad nevyhnutný rozsah. Neodkladné opatrenie má subsidiárne postavenie vo vzťahu
k zabezpečovaciemu opatreniu, preto je jeho nariadenie prípustné iba vtedy, ak jeho účel nemožno

dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

19. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že oprávnený v rámci svojho návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia osvedčil ohrozenie svojho práva nájmu nebytového priestoru na prízemí stavby
- polyfunkčnej budovy, súpisné číslo XXXX na E. H. X. U.B. a potrebu jeho ochrany nariadením

neodkladného opatrenia.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387
ods. 1 C. s. p. ako vecne správne potvrdil.

21. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255
ods. 1 C. s. p. V odvolacom konaní odvolací súd vzhľadom na to, že potvrdil uznesenie súdu prvej
inštancie úspešnému oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania priznáva v rozsahu 100%,. O
výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením ( § 262 ods. 2 C.s.p.).

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).

Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).