Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, March 2, 2018

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 18C/45/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6413210867
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Zuzan
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2018:6413210867.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Zuzan, v právnej veci žalobcu: E. R.,
F.. XX.XX.XXXX, T. Z. Č.. XX, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, IČO:
35 807 598, v konaní právne zast. Advokátska kancelária Werner & Co., s. r. o., Bratislava, Stromová
54/A, o návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku, určenia neplatnosti úverovej zmluvy, ochranu
práv spotrebiteľa, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu o určenie, že rozhodcovská doložka uvedená ako súčasť zmluvy č. 609500452
zo dňa 22.8.2011 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným je neprijateľná z a m i e t a .

II. Súd o vzájomnej žalobe žalovaného rozhodol tak, že:

Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému sumu 180,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške
9 % ročne zo sumy 60,- € od 22.6.2012 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 120,- € od 22.7.2012 do

zaplatenia a 9 % ročne zo sumy 180,- € od 22.8.2012 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Súd vzájomnú žalobu žalovaného vo zvyšku týkajúcom sa uplatnených úrokov z omeškania z a m i e t a.

III. Žalovaný m á p r á v o na náhradu trov prvoinštančného konania a odvolacieho konania proti

žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Konanie v predmetnej veci začalo dňa 28.8.2013, t.j. za účinnosti procesného predpisu Zák. č.
99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku. Od 1.7.2016 nadobudol účinnosť procesný predpis Zák. č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Označenie „návrh“
je nahradený termínom „žaloba“, účastníci konania sú v rozhodnutí označení ako „strany sporu“, resp.
„žalobca“ a „žalovaný“.

Čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku
použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil (§ 220 ods. 2 prvá
veta Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“).

1. Žalobca sa podanou žalobou, doručenou súdu dňa 28.8.2013 domáhal zrušenia rozhodcovského

rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 00675/13, ktorý bol vydaný dňa 18.06.2013
rozhodcom JUDr. Miroslavom Rácom, aby súd určil, že rozhodcovská doložka uvedená ako časť zmluvy
č. XXXXXXXXX zo dňa 22.08.2011 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je neprijateľná, určil, žezmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 22.08.2011 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je neplatná,
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 350,00 € a
zároveň zaviazal žalovaného na náhradu trov konania žalobcovi.

2. Žalobca použil nasledujúce prostriedky procesného útoku:
2.1. Uviedol, že uzavrel so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa
22.08.2011, na základe ktorej mu žalovaný poskytol peňažné prostriedky vo výške 350,00 €. Uviedol,
že v danom zmluvnom vzťahu vystupoval ako spotrebiteľ. Poukázal na skutočnosť, že mu obchodný
mandatár predložil zmluvu s početnými neprijateľnými podmienkami (Neuviedol v zmluve o úvere ročnú

percentuálnu mieru nákladov, priemernú ročnú percentuálnu mieru nákladov, ročnú úrokovú sadzbu a
uviedol, že všetky právne spory sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. V zmluve bola uvedená
viac ako 90 % úroková miera a okrem toho úver bol zabezpečený dohodou o vyplnení zmenky a bola
dojednaná tzv. rozhodcovská doložka). Zmluvu podpísal v nepriaznivej finančnej situácii čím bola aj jeho
finančná tieseň a tieto finančné prostriedky použil výlučne pre osobné účely.
2.2. Žalobca ďalej uviedol, že žalovanému uhradil sumu vo výške 170,00 €.

3. Na preukázanie skutkových tvrdení predložil žalobca tieto dôkazy :
3.1. Zmluvu o úvere uzavretú medzi stranami sporu dňa 22.08.2011, z ktorej vyplýva, že navrhovateľ v
nej bol označený menom, priezviskom, dátumom narodenia ako aj identifikačným číslom ako aj miestom
podnikania.Výškaposkytnutéhoúverubola350,00€stým,ženavrhovateľsazaviazalodporcovizaplatiť
aj príslušný poplatok vo výške 310,00 €. Celkovo tak mal navrhovateľ zaplatiť odporcovi sumu 660,00 €

v 11 mesačných splátkach po 60,00 € počnúc dňom 27.09.2011. Z listiny „splátky a pokuty“ vystavenej
žalovaným o vykonaných a predpísaných splátkach súd zistil, že žalobca uhradil z poskytnutého úveru
žalovanému dňa 03.06.2013 sumu 40,00 €, 14.06.2013 sumu 80,00 € a 01.07.2013 sumu 50,00 €.
Žalobcapredložilfotokópiuzmluvnýchpodmienok,zktorýchvšakniejeevidentné,čipatriakpredloženej
zmluve o úvere (č.l. 13 spisu).

4. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil. Použil nasledujúce prostriedky procesnej obrany:
4.1. Poukázal na to, že žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku, bola podaná po uplynutí
zákonom stanovenej lehoty a teda oneskorene. Rozhodcovský rozsudok podľa názoru žalovaného
preto predstavuje res iudicata pre akýkoľvek spor týkajúci sa alebo súvisiaci so zmluvou o úvere č.

XXXXXXXXX medzi stranami. Z týchto dôvodov je tak potrebné konanie podľa § 104 ods. 1 O. s. p.
zastaviť. Vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti.
4.2. Tvrdil, že žalobca nemá postavenie spotrebiteľa, pretože pri uzatvorení zmluvy o úvere uviedol,
že použije finančné prostriedky na výkon podnikania a nie na súkromnú spotrebu. Okrem toho je v
zmluve jasne identifikovaný ako živnostník a to uvedením obchodného mena, sídla a miesta podnikania

ako aj identifikačného čísla. Podľa zák. č. 129/2010 Z. z. tak nejde o spotrebiteľa tak ako ho definuje
tento právny predpis. Dôležité je tiež na aký účel bol úver poskytnutý a nie na aký účel dlžník poskytnuté
peňažné prostriedky v skutočnosti použil, pričom žalobca uviedol, že tieto finančné prostriedky použije
na výkon podnikania. Žalobca v čase podpisu zmluvy bol podnikateľom na základe živnostenského
oprávneniaapretožalovanýpoužilzmluvnúdokumentáciuurčenúprepodnikateľov,nieprespotrebiteľa.

Podľa žalovaného teda nemožno použiť ustanovenia na ochranu spotrebiteľa v danej právnej veci.
4.3. K rozhodcovskej zmluve žalobca uviedol, že medzi stranami sporu bola uzatvorená táto zmluva
ako samostatne individuálne vyjednaný dvojstranný právny úkon zachytený na samostatnej listine a je
teda vylúčené, žeby v tomto prípade žalobca nevedel čo podpisoval. Poukázal na to, že v danom prípade
je rozhodcovská zmluva tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou nakoľko umožňuje každej zmluvnej

strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho
konania. Rozhodcovská zmluva teda nevyžaduje od žalobcu, aby spory s odporcom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní. K argumentácii žalobcu, že žalobca by mal kvôli svojmu bydlisku v Žiari nad
Hronom sťažený prístup k rozhodcovskému súdu, ktorý je v Bratislave, uviedol, že rozhodcovské
konanie je písomné, a rozhodcovský súd aj rozhodol na základe predložených písomností a písomných

podaní. Okrem toho rozhodcovský súd má právo rovnako ako všeobecný súd v zmysle § 39 ods. 1 O.
s. p. požiadať o vykonanie príslušného procesného úkonu dožiadaním.
4.4. Pokiaľ ide o tvrdenú celkovú neplatnosť úverovej zmluvy, neuvedenie ročnej percentuálnej miery
nákladov v zmluve o spotrebiteľskom úvere nemá za následok neplatnosť zmluvy.
4.5. Žalovaný žiadal v časti, v ktorej sa žalobca domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku jeho

žalobu zamietnuť a v ostatných častiach konanie zastaviť pre prekážku res iudicatae.

5. Žalovaný dňa 20.8.2014 podal na tunajší súd vzájomnú žalobu, ktorou si proti žalobcovi uplatnil
sumu 180,00 € spolu s úrokom z omeškania od 22.06.2012 do zaplatenia vo výške 9 % ročne, z dôvodu,že žalobca zo zmluvy o úvere vrátil žalovanému len sumu 170,- € z poskytnutej sumy úveru vo výške
350,00 €.
6. Žalovaný ako dôkaz predložil fotokópiu zmluvy o úvere, žiadosti o úver a rozhodcovskej zmluvy. Zo

žiadosti o úver (č.l 147) vyplýva, že žiadateľ - žalobca bol v čase žiadosti o úver živnostník. Zo žiadosti
taktiež vyplýva, že žiada finančné prostriedky na výkon podnikania.

7. Súd žiadal Stály rozhodcovský súd spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. o zaslanie spisu, ktorý
bol súdu doručený dňa 27.12.2013. z uvedeného spisu vyplýva, že medzi stranami sporu bola dňa
22.8.2011 uzatvorená rozhodcovská zmluva (č.l. 80 spisu). Strany v tejto zmluve dojednali, že všetky
spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 22.08.2011, budú riešené (a) pred
Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stály rozhodcovský súd,
rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu alebo

(b)predpríslušnýmsúdomSlovenskejrepubliky,akžalujúcazmluvnástrana podážalobuna súdepodľa
príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Táto rozhodcovská
doložka bola uzavretá 22.08.2011. V čl. I. tejto zmluvy je uvedený rozhodcovský súd a definované
rozhodcovské konanie.

8. Z výpisu so živnostenského registra žalobcu vyplýva, že vykonával podnikateľskú činnosť pod
obchodným menom E. R., O.: XXXXXXXX s miestom podnikania Z. XX s tým, že takúto podnikateľskú
činnosť začal vykonávať od 03.12.1996 a ukončil ju k 03.11.2012 (č.l. 109 spisu).

9. Súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom č.k. 18C/45/2014-192 zo dňa 26.9.2014 tak, že žalobu na

zrušenie rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 00675/13 vydaného dňa
18.06.2013 rozhodcom JUDr. Miroslavom Rácom zamietol, na odklad vykonateľnosti rozhodcovského
rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 00675/13 vydaný dňa 18.06.2013 rozhodcom JUDr.
Miroslavom Rácom až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej zamietol, určil, že rozhodcovská
doložka uvedená ako súčasť Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa 22.08.2011 uzavretej medzi

navrhovateľom a odporcom, ktorá je obsiahnutá aj vo Všeobecných podmienkach poskytovania úveru
je neplatná, žalobu žalobcu na určenie neplatnosti zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 22.08.2011
zamietol, žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal voči žalovanému primeraného finančného zadosťučinenia
vo výške 350,00 € zamietol, taktiež vzájomnú žalobu žalovaného a o trovách konania rozhodol tak, že
žiadnemu zo strán právo na náhradu trov konania nepriznal.

10. Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa žalovaný odvolal a v odvolaní uviedol, že
proti rozsudku okresného súdu podáva odvolanie, ktorým napáda rozsudok okresného súdu vo
výroku, ktorým okresný súd určil, že rozhodcovská doložka uvedená ako súčasť Úverovej zmluvy č.
XXXXXXXXX zo dňa 22. 08. 2011, uzavretej medzi účastníkmi konania, ktorá je obsiahnutá aj vo

Všeobecných podmienkach poskytovania úveru, je neplatná, ďalej proti výroku, ktorým okresný súd
zamietol vzájomný návrh žalovaného a proti výroku, ktorým okresný súd nepriznal žiadnej zo strán sporu
právo na náhradu trov konania.

11. Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu danom odvolaním žalovaným a rozsudok súdu

prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku, ktorým určil, že rozhodcovská doložka uvedená ako
súčasť Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa 22. 08. 2011 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným,
ktorá je obsiahnutá vo Všeobecných podmienkach poskytovania úveru je neplatná, vo výroku, ktorým
okresný súd vzájomnú žalobu žalobcu zamietol a v súvisiacom výroku o trovách konania zrušil a vrátil
vec súdu prvej inštancie v uvedenom rozsahu na ďalšie konanie; vo zvyšnej časti ostal rozsudok súdu

prvej inštancie nedotknutý. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol:
11.1. Záver súdu prvej inštancie o neplatnosti rozhodcovskej doložky nevychádza dôsledne z výsledkov
vykonaného dokazovania. V danom prípade súd prvej inštancie nemal bez akýchkoľvek pochybností
preukázané, že fotokópia Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, založená v spise tvorí súčasť
Zmluvy o úvere č. 609500452 zo dňa 22. 08. 2011.

11.2. Ďalej odvolací súd poukázal na to, že súd prvej inštancie sa dostatočným spôsobom
nevysporiadal s postavením žalobcu v danom zmluvnom vzťahu, keďže pri jeho označení v zmluve je
uvedené IČO, ktoré nasvedčuje tomu, že môže ísť o podnikateľa, ak sa nepreukáže opak.
11.3. Vzájomnú žalobu súd prvej inštancie mal povinnosť prejednať.11.4. Na základe uvedených skutočností odvolací súd konštatoval, že úlohou súdu prvej inštancie v
rámci ďalšieho konania bude riadne, jasne a zreteľne (nerozporuplne) vyhodnotiť výsledky vykonaného
dokazovania vo vzťahu k žalobe žalobcu na určenie neplatnosti (neprijateľnosti) rozhodcovskej doložky,

vysporiadať sa v súlade so zákonom so vzájomnou žalobou žalobcu a v konečnom dôsledku rozhodnúť
opätovne o trovách prvostupňového konania, pretože výrok o trovách prvostupňového konania bol ako
súvisiaci výrok, do ktorého má byť v zmysle procesných pravidiel upravujúcich rozhodovanie o trovách
konania, premietnutý výsledok konania, tiež predmetom zrušenia. V novom rozhodnutí o veci rozhodne
súd aj o trovách odvolacieho konania.

12. Podľa § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu.

13. Dňa 19.9.2017 súdu žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručil vyjadrenie, kde
poukázal na to, že žalobca v ďalšom konaní musí preukázať opak údajov vyplývajúcich z listinných
dôkazov založených v súdnom spise v otázke, že zmluvu o úvere so žalovaným uzatváral ako živnostník.
Zo zmluvy o úvere, ale aj žiadosti o poskytnutie úveru a rozhodcovskej zmluvy (t.j. z troch rôznych
dokumentov)vyplývaidentifikáciažalobcuprednostneakopodnikateľa.Vzmluveoúverenaviacžalobca

výslovne vyhlásil, že poskytnutý úver je na účely výkonu jeho podnikania. Žalobca poukázal na to,
že v prípade žalobcu žalovaný použil jeho špeciálnu zmluvnú dokumentáciu určenú len podnikateľom.
Vyplýva to nielen z jej obsahu, ale aj z označenia „P“ (podnikateľ) v pravom dolnom rohu tak zmluvy
o úvere, ako aj Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Žalovaný súčasne v konaní preukázal,
že žalobca v čase uzavretia zmluvy o úvere skutočne mal podnikateľský status a svoje podnikanie

vykonával. Žalovaný je teda jednoznačne toho názoru, že uniesol dôkazné bremeno, čo do preukázania
podnikateľského charakteru zmluvy o úvere, v zmysle čoho nesvedči žalobcovi spotrebiteľská právna
ochrana.

14. Na pojednávaní dňa 7.2.2018 súd vypočul žalobcu ako stranu sporu, ktorý na otázky súdu odpovedal

tak, že si nepamätá okolnosti uzatvárania zmluvy so žalovaným dňa 22.08.2011 (a to ani po nahliadnutí
do predmetnej zmluvy, ktorá sa nachádza na č.l. 10 spisu ). Nevedel presne uviesť, či v roku 2011
podnikal. Nepamätal si kedy ukončil podnikateľskú činnosť. Uviedol, že podnikal v oblasti stavebných
prác a na výkon tejto činnosti financie z úverov nikdy nepotreboval. V minulosti mal žalobca uzatvorenú
ešte jednu úverovú zmluvu so žalovaným. Na to, že túto zmluvu uzatváral si nepamätal. Ak by mu bola

uložená povinnosť doplatiť zvyšok istiny, žiadal o možnosť uhradiť túto sumu v splátkach, pretože je
nezamestnaný, nevlastní žiadny majetok, má dve vyživovacie povinnosti stanovené súdom spolu vo
výške 150,- € mesačne. Uviedol, že nepoberá žiadne príspevky, ani dávky. Žalobca si nepamätal na aký
účel použil finančné prostriedky z úveru, pretože s financiami „robila jeho žena“ takže nevedel uviesť na
čo boli použité. Po tom ako bolo tunajším súdom vo veci rozhodnuté ďalšie splátky žalobca žalovanému

z predmetnej zmluvy nezaplatil.

Ako súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za

preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo
nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkaz na ustálenú rozhodovaciu
prax (§ 220 ods. 2 druhá veta CSP).

15. Potom ako bolo rozhodnutie tunajšieho súdu ako súdu prvej inštancie zrušené vo výroku, ktorým
určil, že rozhodcovská doložka uvedená ako súčasť Úverovej zmluvy č. 609500452 zo dňa 22. 08.
2011 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, ktorá je obsiahnutá vo Všeobecných podmienkach
poskytovania úveru je neplatná, vo výroku, ktorým súd vzájomnú žalobu žalobcu zamietol a v súvisiacom
výroku o trovách konania (viď bod 8. odôvodnenia), súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu

doplnil dokazovanie výsluchom žalobcu ako strany sporu, oboznámením zmluvy o úvere, žiadosti o
úver a rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu. Za účelom rozhodnutia o zrušených
výrokoch rozhodnutia prvoinštančného súdu bol zistený skutkový stav ako je uvedený v bodoch 1. - 8.
a 12. - 13 odôvodnenia.16. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že uzatvorili zmluvu o úvere, na základe ktorej žalobca čerpal
sumu 350,- Eur, z ktorej splatil v splátkach celkovo sumu 170,- Eur.

17. Súd na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka o zmluve o úvere, t.j.
§ 497 Obchodného zákonníka, ktorý hovorí, že zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Zmluvný vzťah súd posúdil ako vzťah medzi podnikateľmi,

pri výkone ich podnikateľskej činnosti. Zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom, t.j. Obchodným
zákonníkom sa budú spravovať záväzkové vzťahy účastníkov zmluvného vzťahu bez ohľadu na ich
povahu.

18. Pretože súd vyslovil záver o nespotrebiteľskom charaktere zmluvy, odôvodňuje tento záver
nasledovne. Žalobca v podanej žalobe tvrdil, že so žalovaným uzatvoril zmluvu ako spotrebiteľ. Tieto

finančné prostriedky použil výhradne na osobné účely. Konkrétny účel však v žalobe neuviedol. Svojou
výpoveďou túto skutočnosť neozrejmil pretože nevedel uviesť okolnosti uzatvárania zmluvy, ani to na
aký účel boli finančné prostriedky z tohto úveru použité. Po vykonanom dokazovaní oboznámením
sa s obsahom zmluvy o úvere a ostatných zmluvných dokumentov, výpisu zo živnostenského registra
a výsluchu žalobcu súd považuje za preukázané, že žalobca, označený v zmluve ako podnikateľský

subjekt (označený obchodným menom, IČO-m, miestom podnikania) uzatváral túto zmluvu ako
podnikateľ pri svojej podnikateľskej činnosti. Opak v konaní preukázaný nebol. Žalobca ako „dominus
litis“, teda pán sporu má povinnosť tvrdenia rozhodných skutočností a povinnosť tieto skutočnosti
preukázať. Žalobca nielenže nevedel uviesť okolnosti uzatvárania zmluvy o úvere ale nevedel uviesť
ani účel použitia finančných prostriedkov a ich konečné využitie. Táto skutková okolnosť je v danom

prípade rozhodujúcou a kľúčovou pre posúdenie celej podanej žaloby. Žalobca v záujme dosiahnutia
úspechu v spore o takejto žalobe (t.j. spotrebiteľskom spore), musí byť schopný tieto skutočnosti
vyargumentovať a preukázať. Nestačí jednoduché tvrdenie, že použil finančné prostriedky „výhradne
na osobné účely“. Takéto všeobecné tvrdenie nemôže vyvrátiť status zmluvnej strany ako podnikateľa,
ktorý jednoznačne vyplýva z danej zmluvy o úvere, rozhodcovskej zmluvy ako aj žiadosti o úver. Ako

podnikateľský subjekt je žalobca nielen označený v predmetnej zmluve o úvere, avšak svojím podpisom
vyhlásil, resp. potvrdil, že peňažné prostriedky budú poskytnuté na výkon podnikania. Súd na záver
konštatuje, že bolo preukázané, že v čase uzatvorenia zmluvy o úvere žalobca podnikal na základe
živnostenského oprávnenia, a vo svetle všetkých vykonaných dôkazov nebolo preukázané, že v danom
zmluvnom vzťahu vystupoval ako nepodnikateľ, a finančné prostriedky použil na osobný účel. Navyše

pri posúdení jeho postavenia pri uzatváraní zmluvy ani nie je rozhodné, na aký účel boli prostriedky z
úveru použité ale na aký účel ich žalobca mienil použiť a aký účel ich použitia uviedol druhej zmluvnej
strane pri kontrahovaní zmluvy.
19. Keďže žalobca v danom úverovom vzťahu nemá postavenie spotrebiteľa, nemožno aplikovať v
tomto prípade právne predpisy na ochranu spotrebiteľa, a teda súd rozhodcovskú zmluvu uzavretú

medzi žalobcom a žalovaným z hľadiska kritérií neprijateľnosti zmluvných podmienok ani neposudzoval.
Súd preto žalobe o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky ako rozhodcovskej doložky nemohol
rozhodnúť v zmysle navrhovaného petitu. Navyše v konaní nebolo preukázané, že rozhodcovská
doložka bola ako súčasť zmluvy č. 609500452 zo dňa 22.8.2011 ale bola uzatvorená samostatná
rozhodcovská zmluva dňa 22.8.2011 (č.l. 80 spisu).

20. K námietke prekážky veci rozhodnutej (res iudicate), ktorú vzniesol žalovaný súd uvádza, že vydaný
rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 00675/13, zo dňa 18.06.2013 bol
vydaný na základe zmenky vystavenej žalobcom, čo bolo aj titulom na priznanie žalovanej sumy.
Rozhodcovský súd na základe tohto titulu rozhodoval. Pokiaľ má súd posudzovať nároky podľa iného

právneho titulu a to zmluvy o úvere, nemožno hovoriť o veci už rozhodnutej tak ako to predpokladá § 230
CSP, ktorý hovorí, že ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.
Súd preto na námietku žalovaného neprihliadol.

21. Podľa § 147 CSP, žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou.
Vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na
započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca; inak súd posudzuje
taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného.Na vzájomnú žalobu sa primerane použijú ustanovenia o žalobe.
Vzájomnú žalobu môže súd vylúčiť na samostatné konanie, ak nie sú splnené podmienky na spojenie

vecí.

22. V konaní nebolo sporné, že z poskytnutej sumy úveru vo výške 350,- Eur, žalobca žalovanému
zaplatil (vrátil) v jednotlivých splátkach sumu 170,- Eur. Pretože žalovaný si vzájomnou žalobou uplatnil

sumu 180,- Eur ako rozdiel medzi poskytnutou sumou úveru a sumou vrátenou, má súd za to, že tento
nárok žalovaného je dôvodný a bol preukázaný jednak tvrdeniami samotného žalobcu a žalovaného ako
aj listinným dôkazom a to výpisom „splátky a pokuty“ (č.l.11 spisu), z ktorého vyplýva výška zaplatených
splátok zo strany žalobcu a čo do dôvodu platne uzatvorenou zmluvou o úvere. Pretože v tomto štádiu
konania si žalovaný uplatňuje proti žalobcovi viac než čo si uplatnil žalobca, ide podľa cit. ust. § 147
CSP o vzájomnú žalobu o ktorej súd rozhodol tak, že jej v celom rozsahu vyhovel.

23. Žalobca bol v omeškaní so splatením poskytnutej istiny podľa splátkového kalendára a to odo dňa
splatnosti štvrtej splátky (keďže žalobca zaplatil len tri splátky, a to žalovanému dňa 03.06.2013 sumu
40,00 €, 14.06.2013 sumu 80,00 € a 01.07.2013 sumu 50,00 €). Splatnosť štvrtej splátky bola dňa
21.6.2012, čo vyplýva zo splátkového kalendára (č.l. 11 spisu). Súd nemal preukázané, že žalovaný
vyhlásil mimoriadne zosplatnenie celého zvyšku úveru týmto dňom. Nasledujúcim dňom 22.6.2012 bol

teda žalobca preukázateľne v omeškaní so zaplatením svojho peňažného dlhu, avšak len so zaplatením
ďalšej splátky vo výške 60,- € ako aj následne po dátume splatnosti ďalšej splátky bol v omeškaní so
zaplatením ako násobkom splátok až do výške uplatneného dlhu, t.j. 180,- €, t.j. 3 splátky. Pretože
omeškanie bolo súdom posúdené odlišne a časť uplatnených úrokov z omeškania súd posúdil ako
nedôvodne uplatnené, v tejto časti bola vzájomná žaloba žalobcu zamietnutá.

24. Žalobca si uplatnil výšku úroku podľa predpisov občianskeho práva avšak súd po právnom posúdení
priznal úrok z omeškania podľa § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, ktorý hovorí, že ak je
dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil
svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo
výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania

nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej
republiky nariadením. Týmto vykonávacím predpisom bolo v čase omeškania nariadenie vlády SR č.
87/1995 Z.z., ktoré výšku úroku z omeškania stanovoval tak, že výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, čo bolo v čase omeškania dlžníka 1 %. Súd v súlade s

uvedeným výšku úroku z omeškania žalovanému priznal 9 % ročne z dlžnej sumy odo dňa omeškania
t.j. 22.6.2012, 22.7.2012 a 22.8.2012 až do zaplatenia.

25. Žalobca v prípade priznania žalovanej sumy žalovanému žiadal o možnosť splatenia tejto sumy v
splátkach. Žalobca síce poukázal na svoje majetkové pomery ale nepreukázal ich. Vzhľadom na výšku

priznanej sumy a omeškanie žalobcu (od roku 2012 mal možnosť splatiť žalovanú istinu v splátkach,
pričom si musel byť vedomý, že je povinný vrátiť žalovanému minimálne sumu, ktorú mu žalovaný
poskytol) súd nepovažoval tento návrh žalobcu za dôvodný a uložil povinnosť zaplatiť túto sumu v lehote
3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku v tejto časti v súlade s ust. § 232 ods. 3 CSP.

26. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O nároku na
náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalobca mal
v konaní úspech, preto mu súd ich náhradu priznal proti žalovanému v plnej výške 100%, a to aj čo sa
týka konania na súde prvej inštancie aj na odvolacom súde. O výške náhrady trov konania rozhodne

súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žiar
nad Hronom v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami moholzaložiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto odvolanie podal.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 § 365 CSP, ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z.z. - Exekučný poriadok.