Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Monday, March 13, 2017

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 15C/69/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716203561
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Konáriková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6716203561.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Konárikovou v spore žalobcu: Ing. Peter

Gajdoš - Lekáreň OPIUM, Námestie SNP č. 71, 960 01 Zvolen, IČO: 35 190 779, proti žalovaným: I./
DÔVERA, zdravotná poisťovňa, a.s. Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 35 942 436, T../. L. W., G..
X.X.XXXX, K. XXX XX U. L. XX, občan SR, v konaní o náhradu škody 2,48 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný II./ je p o v i n n zaplatiť žalobcovi sumu 2,48 € spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,05 % ročne z dlžnej sumy od 29.02.2016 do zaplatenia.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalobca m á n á r o k voči žalovanému II./ na náhradu trov konania v celom rozsahu.

IV. Žalovaná I./ m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca doručil tunajšiemu súdu dňa 21.03.2016 žalobu, ktorou žiadal zaviazať žalovanú I./ a
žalovaného II./ na povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 2,48 € spolu s úrokom
z omeškania vo výške 8,05 % od 29.02.2016 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania vo
výške 40,- € z titulu paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Žalobu odôvodnil

tým, že žalobca a žalovaná I./ sú v zmysle ustanovenia § 7 zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných
poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov na základe zmluvy č. XXXX/XXXX v zmluvnom vzťahu poisťovateľ a poskytovateľ
lekárenskej starostlivosti. Predmetnom tejto zmluvy je záväzok poisťovne uhrádzať poskytovateľovi
lekárenskej starostlivosti v rozsahu určenom platnými právnymi predpismi v spojení s ustanoveniami
zmluvy a Všeobecnými zmluvnými podmienkami pre lekárenskú starostlivosť náklady lekárenskej
starostlivosti. Žalovaná I./ svoje Všeobecné zmluvné podmienky s účinnosťou k 01.04.2015 zmenila a

to v bode 5.3, v bode 5.4, v bode 4.4 a v bode 5.2 Všeobecných zmluvných podmienok. Zmenu svojich
Všeobecných zmluvných podmienok avizovala žalovaná I./ vo svojom liste zo dňa 09.04.2015 zaslanom
hromadne všetkým poskytovateľom lekárenskej starostlivosti, s ktorými je v zmluvnom vzťahu a zároveň
zamýšľanú zmenu Všeobecných zmluvných podmienok a aplikáciu ich pozmenených ustanovení v
praxi zverejnila na svojom webovom sídle. Žalobca uviedol, že považuje zmenené Všeobecné zmluvné
podmienky žalovanej I./ za v hrubom rozpore s dobrými mravmi, nakoľko zakladajú v zmluvných
vzťahoch medzi žalovanou I./ a jeho zmluvnými partnermi, teda poskytovateľmi lekárenskej starostlivosti

výraznú nerovnováhu naklonenú v prospech žalovanej I./ Všeobecné zmluvné podmienky sú vydávané
typovo ako formulár s nemožnosťou iniciácie individuálneho dohodnutia si iných podmienok zmluvného
vzťahu zo strany poskytovateľov lekárenskej starostlivosti. Poskytovatelia lekárenskej starostlivosti a
teda aj žalobca nemajú inú možnosť ako akceptovať takéto podmienky zmluvného vzťahu určenéžalovanou I./ ako poisťovňou alebo ukončiť so žalovanou I./ zmluvný vzťah. V situácii, kedy sú na
trhu zdravotných poisťovní, ktoré preplácajú lekárenskú starostlivosť zo zdrojov verejného zdravotného
poistenia v Slovenskej republike len tri subjekty, sa to javí ako likvidačný postup. Žalobca uviedol,

že nevidí dôvod, prečo by mala na neho žalovaná I./ prenášať zodpovednosť za to, že si nevie
vyrovnať pohľadávky od svojich dlžníkov-poistencov a musí ich takýmto spôsobom vymáhať cez svojich
zmluvných partnerov. Poskytovatelia lekárenskej starostlivosti sú navyše povinní v zmysle príslušných
ustanovení Zákona o liekoch vydať každý liek na základe predloženia lekárenského predpisu bez ohľadu
na to, či subjekt predkladajúci recept je alebo nie je dlžníkom niektorej zo zdravotných poisťovní.

Žalobca v zmysle príslušných ustanovení zmluvy s prihliadnutím na zmenené Všeobecné zmluvné
podmienky vystavil žalovanej I./ dňa 29.01.2016 faktúru č. 20160020 na sumu 12,54 € so splatnosťou
dňa 28.02.2016. Vyfakturovaná suma zodpovedá v časti 2,48 € dlžnej sume za poskytnutú lekárenskú
starostlivosť a to jedenkrát liečivo Novalgin 500 mg predpísané M.. Ľ. M., kód lekára „Q. XXXXXXXX“
dňa 01.12.2015 na lekárenskom prepise č. „. pre žalovaného II./ v rozsahu, v ktorom ju žalovaná I./
na základe tvrdení v protokole sporných dokladov odmietla uhradiť (teda lekárenská starostlivosť, ktorá

nebola označená ako neodkladná a ktorá bola poskytnutá žalovanému II./ ako osobe evidovanej v
evidencii dlžníkov žalovanej I./). Žalovaná I./ ako reakciu na zaslanú faktúru vystavila dňa 12.02.2016
prehľad zúčtovania poskytnutej lekárenskej starostlivosti, Faktúra č. XXXXLPXXXXXXXXXX, ktorým
vrátila žalobcovi faktúru č. XXXXXXXX s tým, že ide o lekárenskú starostlivosť pre poistenca, ktorý
sa nachádza v evidencii dlžníkov žalovanej I./ a uvedená lekárenská starostlivosť nemá neodkladný

charakter a teda poistencovi nemal byť vydaný liek uvedený na lekárskom recepte za účelom jeho
úhrady zo zdrojov verejného zdravotného poistenia. Na základe uvedeného postupu žalovanej I./
bol žalobca nútený vymáhať dlžnú sumu za vydané liečivá najskôr od žalovaného II./a to formou
predžalobnej výzvy zaslanej žalovanému II./ dňa 07.03.2016. Predžalobná výzva bola vrátená poštou
s uvedením dôvodu adresát je neznámy. Ku dňu podania žaloby žalovaná I./ nevykonala úhradu faktúry

podľa predchádzajúcich uvedení žalobcu ani len sčasti. Žalobca ku dňu podania žaloby neeviduje
úhradu dlžnej sumy ani zo strany žalovaného II./. Žalobca považuje konanie žalovanej I./ spočívajúce
v zneužití dispozitívnych ustanovení zmluvy, ktoré jej umožňovali jednostranne upraviť Všeobecné
zmluvnépodmienkyvneprospechžalobcuzakonanie,ktoréjevrozporesdobrýmimravmi.Totokonanie
malo podľa názoru žalobcu za následok vznik škody. Zo strany žalovanej I./ tu ide evidentne o zneužitie

práva. Podľa názoru žalobcu sa žalovaná I./ dopustila protiprávneho konania v rozpore s dobrými
mravmi. V dôsledku konania žalovanej I./ vznikla žalobcovi škoda vo výške 2,48 €, ktorá zodpovedá
sume za liečivá vydané žalobcom žalovanému II./ prostredníctvom lekárskeho receptu a nepreplatené
žalovanou I./ z dôvodu, že nejde o neodkladnú zdravotnú starostlivosť pre dlžníka žalovanej I./, teda
o žalovaného II./. Žalovaný II./ získal podľa žalobcu bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu tým, že

s vedomím, že je dlžníkom žalovanej I./ si prostredníctvom lekárskeho predpisu vyzdvihol v prevádzke
žalobcu liečivá, ktoré nemali charakter neodkladnej zdravotnej starostlivosti a ktoré teda nemohli byť v
zmysle nových Všeobecných zmluvných podmienok žalovanej I./ žalobcovi nikdy preplatené. Žalobcovi
teda vznikla podľa § 454 prvá veta Občianskeho zákonníka škoda tým, že za žalovaného II./ plnil to,
čo mal žalovaný sám plniť žalovanej I./. Na základe uvedených skutočností má preto žalobca za to, že

žalovaná I./ a žalovaný II./ sú povinní mu vydať predmet bezdôvodného obohatenia. Žalobca má za to,
že v zmysle § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka zodpovedajú žalovaná I./ a žalovaný II./ za škodu
spoločne a nerozdielne.

2. Na základe podanej žaloby vydal Okresný súd Zvolen dňa 28.06.2016 platobný rozkaz č.k.

15C/69/2016 - 27, proti ktorému podala žalovaná I./ odpor zo dňa 14.07.2016, ktorý zdôvodnila tým,
že tvrdenie žalobcu o zodpovednosti za škodu neobstojí, keďže nebol naplnený žiaden zo znakov
zodpovednosti za škodu, nakoľko žalobca nijako nevysvetlil, v čom spočíva porušenie právnej povinnosti
žalovanej I./, najmä aká je príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením právnej povinnosti
žalovanej I./. Žalobca nevysvetlil, aký majú vplyv Všeobecné zmluvné podmienky na vznik škody a

zodpovednosť žalovanej I./ za jej vznik. Žalovaná I./ uviedla, že Všeobecné zmluvné podmienky boli
naposledy menené s účinnosťou od 01.04.2012, pričom ani v tomto prípade sa spôsob zúčtovania
lekárenskej starostlivosti nemenil. Podotkla, že Všeobecné zmluvné podmienky nikdy nie sú menené
jednostranne, ale po dohode so Slovenskou lekárnickou komorou. Žalovaná I./ nesúhlasí s právnou
kvalifikáciou žaloby. Uviedla, že je potrebné predovšetkým posúdiť príslušné ustanovenia právnych

predpisov upravujúcich povinnosť úhrady zdravotnej starostlivosti zo strany žalovanej I./. V tejto
súvislosti poukázala na ustanovenie § 9 ods. 1 a § 9 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom
poistení, § 120 ods. 1 písm. l/ zákona č. 362/2011 Z.z. o liekoch a § 2 ods. 1 zákona č. 576/2004
Z.z. o zdravotnej starostlivosti. V zmysle citovaných zákonných ustanovení poistenci, ktorí nezaplatilipríslušnej zdravotnej poisťovni poistné alebo úhradu za zdravotnú starostlivosť poskytnutú v dôsledku
porušenia liečebného režimu, alebo užitia návykovej látky a ktorí sú z tohto dôvodu uvedení v zozname
dlžníkov vedenom zdravotnou poisťovňou v zmysle Zákona o zdravotnom poistení majú právo len na

úhradu neodkladnej zdravotnej starostlivosti z verejného zdravotného poistenia. V praxi to znamená, že
dlžník má právo len na úhradu takého lieku, ktorý je vydaný na základe lekárskeho predpisu, na ktorom
je na jeho rubovej strane označené, že je predpísaný v rámci poskytovania neodkladnej zdravotnej
starostlivosti a iné lieky je povinný si dlžník hradiť sám. Zoznam dlžníkov vedený žalovanou I./ ako
zdravotnou poisťovňou je verejný a nie je preto potrebné, aby žalobca aktívne vyhľadával, alebo pracne

získaval informáciu o tom, či je poistenec dlžník. Zverejňovanie dlžníkov má význam práve z hľadiska
poskytovateľov zdravotnej a lekárenskej starostlivosti a je určené hlavne pre ich potreby. Práve preto
zákon č. 580/2004 Z.z. spája obmedzenie úhrady zdravotnej starostlivosti až zo zverejnením tejto
informácie nie so vznikom dlhu, teda od momentu, kedy sa poskytovatelia majú možnosť dozvedieť,
že poistenec je dlžníkom a jeho nárok na náhradu zdravotnej starostlivosti je obmedzený. Pokiaľ ide o
lekársky predpis, na základe ktorého bol zo strany žalobcu vydaný liek žalovanému II./, nejednalo sa

o liek predpísaný v rámci poskytovania neodkladnej zdravotnej starostlivosti, pričom skutočnosť, že ide
o neodkladnú zdravotnú starostlivosť môže indikovať iba ošetrujúci lekár, ktorý je zároveň povinný si
o tejto skutočnosti vyžiadať potvrdenie od príslušnej zdravotnej poisťovne poistenca. Rozsah úhrady
zdravotnej starostlivosti je určený zákonom a teda nezávisí od vôle zdravotnej poisťovne. Nemožno
preto hovoriť o prenášaní zodpovednosti na žalobcu, ak zdravotná poisťovňa neuhradí poistencovi

zdravotnú starostlivosť, na ktorej úhradu nemá poistenec v zmysle zákona nárok. Žalovaná I./ ďalej
uviedla, že žalobca si v žalobe mylne zamieňa dva zákonné pojmy a to úhrada a výdaj lieku. Zákon č.
362/2011 Z.z. stanovuje, kedy je poskytovať povinný nevydať liek. Zákon č. 580/2004 Z.z. zas upravuje
režim úhrady poskytnutej lekárenskej starostlivosti, resp. za akých podmienok má poistenec nárok na
preplatenie poskytnutej lekárenskej starostlivosti z prostriedkov verejného zdravotného poistenia. Tieto

dve právne úpravy si neodporujú, ani nekonkurujú, práve naopak, navzájom sa dopĺňajú. Poistenec
v danom prípade môže mať nárok na výdaj lieku, nemá však nárok na jeho úhradu zo strany
zdravotnej poisťovne. Rovnako je to v prípade úhrady doplatkov za lieky alebo poplatkov za štatistické
spracovanie lekárskeho predpisu, ktoré hradia poistenci. Pokiaľ poistenec odmietne v lekárni uhradiť
doplatok za liek, poskytovateľ mu liek nevydá aj napriek tomu, že zákon č. 362/2011 Z.z. túto možnosť

poskytovateľovi výslovne neustanovuje. Ak by sme na túto situáciu aplikovali mylný výklad zákona zo
strany žalobcu, došlo by k absurdnej situácii, kedy by poistenec nemusel uhradiť doplatok za liek a
poskytovateľ by bol aj tak povinný poistencovi liek zadarmo vydať. Žalovaná I./ je v zmysle právnych
predpisov upravujúcich verejné zdravotné poistenie oprávnená hradiť iba tú zdravotnú starostlivosť,
ktorá je v zmysle príslušných právnych predpisov z verejného zdravotného poistenia hradená. Nie je

oprávnená hradiť zdravotnú starostlivosť za dlžníkov, za poistencov iných zdravotných poisťovní, lieky
je oprávnená hradiť iba v prípade splnenia indikačných a preskripčných obmedzení a maximálne v cene
určenej v zozname kategorizovaných liekov. Úhrada lekárenskej starostlivosti z verejného zdravotného
poistenia je regulovaná a v prípade, ak žalobca fakturuje žalovanej I./ lekárenskú starostlivosť v rozpore
s príslušnými právnymi predpismi, je žalovaná I./ povinná úhradu takejto lekárenskej starostlivosti

odmietnuť. Všeobecné zmluvné podmienky v danom prípade upravujú spôsob fakturácie a odmietnutia
takejto úhrady, pričom povinnosť úhrady, resp. odmietnutia úhrady vyplýva žalovanej I./ priamo zo
zákona. V prípade vedomej úhrady inej, ako neodkladnej zdravotnej starostlivosti poskytnutej dlžníkovi
by žalovaná I./ konala v rozpore so zákonom č. 580/2004 Z.z. a zákonom č. 581/2004 Z.z. a vystavovala
by sa riziku uloženia sankcie zo strany Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Postup

žalovanej I./, kedy neuhradila lekárenskú starostlivosť poskytnutú zo strany žalobcu, bol teda plne v
súlade s platným právnym stavom a v žiadnom prípade nešlo o konanie v rozpore s dobrými mravmi. V
tejto súvislosti žalovaná I./ poukázala aj na stanovisko Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky
zo dňa 31.03.2015. V priebehu roka 2015 Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vykonal u
žalovanej I./ dohľad, pričom z ich strany bolo konštatované porušenie § 6 ods. 1 písm. j/ v spojení s

§ 9 ods. 4 zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, nakoľko aj napriek vykonaniu kontroly
zo strany zdravotnej poisťovne došlo v niektorých prípadoch k úhrade inej ako neodkladnej zdravotnej
starostlivosti dlžníkom. Žalovaná I./ by sa preto vystavovala riziku uloženia sankcie zo strany Úradu
pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ak by uhradila liek za žalovaného II./. Z tohto je zrejmé, že
predmetný liek bol povinný uhradiť v lekárni priamo žalovaný II./, keďže nemal nárok na jeho úhradu z

verejného zdravotného poistenia. Žalovaná I./ vyjadrila názor, že nie je v spore pasívne legitimovaná,
keďže nebola povinná, ani oprávnená na úhradu zdravotnej starostlivosti poskytnutej žalovanému II./.
Tiež poprela nerozlučné procesné spoločenstvo tvrdené žalobcom v žalobe. Podotkla, že žalobca v
žalobe úplne inak kvalifikoval právny dôvod žaloby v prípade žalovaných a preto predmetom sporuvoči žalovaným nie sú rovnaké práva a povinnosti. Povinnosť zdravotnej poisťovne uhradiť zdravotnú
starostlivosť za svojho poistenca vylučuje povinnosť jej úhrady zo strany samotného poistenca.

3. Dňa 28.09.2016 doručil žalobca písomné vyjadrenie k podanému odporu, v ktorom okrem iného
uviedol, že v citáciách zákonných ustanovení žalovanou I./ nie je zmienka o tom, že poisťovňa nepreplatí
poskytovateľovi preukázateľne poskytnutú zdravotnú starostlivosť, pre ktoréhokoľvek poistenca.
Uviedol, že žalovaná I./ má v medziach príslušných zákonných ustanovení možnosť vymáhať od
žalovaného II./ jednak dlžnú sumu na poistnom a jednak, ak k tomu dôjde, aj neoprávnene prijatú časť

plnenia. Zákon neustanovuje žalobcovi povinnosť skúmať zaradenie žalovaného II./ v zozname dlžníkov,
resp. dôvody jeho zaradenia do tohto zoznamu. Tiež nie je v kompetencii lekárne a jej zamestnancov
skúmať, či nevydanie lieku je alebo nie je v danej chvíli a v danom prípade zdravie ohrozujúce a či sa
teda jedná alebo nejedná o neodkladnú zdravotnú starostlivosť. V súlade s platnou zákonnou úpravou
za úplnosť a správnosť vyplnenia lekárskeho predpisu zodpovedá lekár, ktorý ho vyplnil. V tejto súvislosti
žalobca poukázal na § 2 ods. 2, ods. 3, § 10 ods. 1 písm. a/, § 21 ods. 8, § 23 ods. 1 písm. a/, g/, x/,

§ 23 ods. 2, § 119 ods. 12 písm. g/, § 120 ods. písm. l/, m/, § 120 ods. 3, § 138 ods. 5 písm. a/,
f/, g/, písm. (a/-e/) a (a/-k/) zákona o liekoch. V tejto súvislosti uviedol, že zákonodarca pri prijímaní
zákona o liekoch taxatívne vymedzil prípady, kedy je osoba oprávnená vydávať lieky, nevydať humánny
liek, pričom skúmanie skutočností, či si poistenec riadne plní svoje povinnosti dané mu zákonom
o zdravotnom poistení vo vzťahu k plateniu poistného a ich samotné nedodržanie nie je právnym

dôvodom na odmietnutie výdaja lieku. Osoba oprávnená vydávať lieky koná automaticky vo vzťahu k
lekárskemu predpisu a k lekárskemu poukazu za úplnosť a správnosť vyplnenia, ktorých zodpovedá
lekár, ktorý lekársky predpis alebo lekársky poukaz vyplnil. To všetko bez práva, alebo zákonnej
povinnosti osoby oprávnenej vydávať lieky, kontrolovať nárok poistenca na úhradu za vydané lieky. Ak
lekárskypredpisinakspĺňavšetkynáležitostistanovenézákonomoliekochjelekáreňpovinnáliekvydať.

V opačnom prípade sa vystavuje plnej zodpovednosti za iný správny delikt. Paragraf 9 ods. 7 písm. a/
zákona o zdravotnom poistení priam predpokladá úhradu liekov, ktoré držiteľ povolenia na poskytovanie
lekárenskej starostlivosti vydal poistencom poisťovne na základe lekárskych predpisov a lekárskych
poukazov, pričom poisťovni priznáva právo uplatniť svoj nárok na úhradu zdravotnej starostlivosti za
zdravotnú starostlivosť, ktorú jej nezaplatil poistenec podľa § 9 ods. 2 zákona špecifikovaného u

samotného dlžníka na poistnom. Žalobca ako poskytovateľ také zákonné oprávnenie nemá. Žalobca
ďalej poukázal na skutočnosť, že z pozície držiteľa povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti
vo verejnej lekárni je jeho zmluvným záväzkom poskytovať poistencom žalovanej I./ a ďalším osobám
uvedeným vo Všeobecných zmluvných podmienkach lekárenskú starostlivosť a záväzkom žalovanej I./
jeuhradiťsprávne,pravdivoaúplnevykázanúlekárenskústarostlivosťatovšetkobezzákonného,akoaj

zmluvného práva skúmať zo strany žalobcu nárok poistenca na úhradu za vydané lieky. Je neprípustné,
aby neplnenie povinnosti žalovaným II./, ktorý podľa tvrdenia žalovanej I./ nezaplatil zdravotnej poisťovni
záväzky zo zákona o zdravotnom poistení vyplývajúce, bolo na ujmu žalobcu, ktorý konal na základe
lekárskehopredpisu,resp.lekárskehopoukazuobsahujúcehozákonomoliekochpredpísanénáležitosti.
Žalobca ďalej poukázal na Nález PL.US 38/03 č. 2/2004 a na článok 12, 13 a 14 Ústavy SR. Aplikáciu

uvedených ustanovení z Ústavy SR s poukazom na skutočnosť, že systém zdravotného poistenia v
SR nie je zásluhový, ale solidárny, je diskutabilné, či odňatie práva na bezplatnú zdravotnú starostlivosť
tomu, kto nie je schopný uhradiť splatné poistné, nie je v rozpore so základnými ľudskými právami
garantovanými Ústavou SR. Nadradzovanie záujmov generovania zisku žalovanou I./ nad záujem
ktoréhokoľvek občana SR a upieranie mu práv daných Ústavou SR, je bezo sporu konaním ak nie

v rozpore so zákonom a Ústavou SR, tak určite v rozpore s dobrými mravmi a zásadami poctivého
obchodného styku a ako takému mu, podľa názoru žalobcu, právna ochrana nepatrí.

4.Daň07.11.2016doručilatunajšiemusúdupísomnépodaniežalovanáI./,vktoromnamietalažalobcom
uplatnený nárok na náhradu škody z dôvodu, že zo strany žalovanej I./ nedošlo k porušeniu právnej

povinnosti a už vôbec nie ku vzniku škody, ktorá vznikla v priamej príčinnej súvislosti s porušením
právnej povinnosti. Žalovaná I./ nespochybňuje právo poskytovateľa lekárenskej starostlivosti vydať
liek. Poskytovateľ lekárenskej starostlivosti pri každom výdaji lieku zisťuje, či je liek, alebo jeho časť
hradená zdravotnou poisťovňou alebo pacientom a to napriek tomu, že mu takáto povinnosť tiež priamo
nevyplýva z platnej právnej úpravy. Ako inak by zistil, ktorá zdravotná poisťovňa uhradí liek, či ho uhradí

a akú časť ceny lieku uhradí zdravotná poisťovňa a akú časť hradí poistenec ako doplatok za liek.
Poskytovateľ lekárenskej starostlivosti zisťuje túto skutočnosť vo vlastnom záujme, keďže je zrejmé, že
zdravotná poisťovňa uhradí iba ten liek, resp. tú časť ceny lieku, ktorý je oprávnená uhradiť v zmysle
platných právnych predpisov. Rozsah úhrady lieku zdravotnou poisťovňou a výšku doplatku pacientaurčuje zoznam kategorizovaných liekoch vydávaný štvrťročne Ministerstvom zdravotníctva SR. Pri
každom vydaji lieku preto poskytovateľ lekárenskej starostlivosti overuje zdravotnú poisťovňu pacienta
prostredníctvom preukazu poistenca a to napriek tomu, že mu právne prepisy tiež takúto povinnosť

vyslovene neukladajú. Už v tomto momente žalobca skúma vzťah medzi žalovanou I./ a žalovaným
II./ a skutočnosť, či žalovaná I./ liek za žalovaného II./ uhradí napriek tomu, že vo vyjadrení účelovo
tvrdí, že to nie je v jeho kompetencii. Zároveň overuje výšku úhrady zdravotnou poisťovňou a výšku
doplatku pacienta napriek tomu, že mu to právne prepisy tiež výslovne neukladajú. V prípade výdaja
lieku dlžníkovi je situácia úplne rovnaká. Rozsah úhrady lieku určuje ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č.

580/2004 Z.z., pričom dlžník stráca nárok na úhradu lieku z verejného zdravotného poistenia momentom
zverejnenia dlžníka v zozname dlžníkov. Preto by si mal pri výdaji lieku overiť prostredníctvom verejne
dostupného zoznamu, či za daného poistenca uhradí liek zdravotná poisťovňa, alebo si ho poistenec
má uhradiť sám. Poskytovateľ lekárenskej starostlivosti nemusí skúmať oprávnenosť jeho zaradenia
do zoznamu dlžníkov, vo vlastnom záujme by sa však mal zo zoznamom dlžníkov oboznámiť rovnako,
ako sa oboznámil so zoznamom kategorizovaných liekov a s preukazom poistenca. Na základe zistenia

týchto skutočností potom vie, akú výšku úhrady má účtovať konkrétne zdravotnej poisťovni a akú výšku
úhrady pacientovi. Neobstojí preto argument, že žalobca nemôže liek vydať. Predmetom sporu je úhrada
lieku, nie jeho výdaj. Žalobca môže liek vydať, má však žiadať jeho úhradu priamo od pacienta, ako
je to i v prípade iných liekov, ktoré nie sú hradené z verejného zdravotného poistenia. Žalovaná I./
ďalej namietala tvrdenie žalobcu, že je povinnosťou zdravotnej poisťovne uhradiť správne, pravdivo a

úplne vykázanú lekárenskú starostlivosť a to všetko bez zákonného, ako aj zmluvného práva skúmať
zo strany žalobcu nárok poistenca na úhradu za vydané lieky. Právo žalobcu na úhradu za vykázané
lieky nie je absolútne a zdravotná poisťovňa vždy uhradí iba tie lieky, alebo tú časť ceny lieky, ktorá
je hradená z verejného zdravotného poistenia v zmysle platných právnych predpisov. Aplikovaním
výkladu žalobcu by došlo k absurdnej situácii, kedy by zdravotná poisťovňa bola povinná uhradiť

všetky lieky, ktoré jej poskytovateľ lekárenskej starostlivosti vykáže bez ohľadu na to, že poistenec na
úhradu zdravotnou poisťovňou v zmysle zákona nárok nemá. Zdravotná poisťovňa by tak hradila okrem
všetkých liekov aj všetky výživové doplnky, plienky, zdravotnícke pomôcky, atď., keďže ich poskytovateľ
lekárenskej starostlivosti poistencovi vydal a vykázal ich zdravotnej poisťovni. Ustanovenie § 9 ods.
2 zákona č. 580/2004 Z.z. predpokladá povinnosť poistenca zaplatiť príslušnej zdravotnej poisťovni

úhradu za zdravotnú starostlivosť, ak sa mu poskytla v dôsledku porušenia liečebného režimu, alebo
užitia alkoholu, alebo inej návykovej látky, prípadne i povinnosť zaplatiť príslušnej zdravotnej poisťovni
dlžné poistné. Ustanovenie § 9 ods. 2 zákona však žiadnym spôsobom nezakladá povinnosť poistenca
uhradiť zdravotnej poisťovni úhradu za zdravotnú starostlivosť uhradenú za dlžníka. V predmetnom
ustanovení je jasne uvedené, že zdravotná poisťovňa za dlžníka zdravotnú starostlivosť neuhrádza,

resp., že uhrádza iba neodkladnú zdravotnú starostlivosť. Dlžník jednoznačne nemá nárok na úhradu
inej ako neodkladnej zdravotnej starostlivosti, pričom stráca nárok na úhradu zdravotnej starostlivosti už
momentom zverejnenia v zozname dlžníkov. V dôsledku tejto skutočnosti by zdravotná poisťovňa konala
v rozpore so zákonom, ak by hradila zdravotnú starostlivosť poistencovi, ktorý na jej úhradu nemal nárok.

5. Súd v tejto veci nariadil pojednávanie na deň 13.03.2017, na ktoré sa dostavili žalovaná I./ a
žalovaný II./. Žalobca písomným podaním zo dňa 11.03.2017 požiadal o ospravedlnenie jeho neúčasti
na pojednávaní z dôvodu choroby, zároveň navrhol, aby sa konalo a rozhodlo v jeho neprítomnosti. Z
uvedených dôvodov súd pojednával v neprítomnosti žalobcu.

6. Súd na pojednávaní vypočul žalovanú I./, ktorá v plnom rozsahu zotrvala na všetkých písomných
podaniach predložených v súdnom spore, žiadala žalobu voči žalovanej I./ v celom rozsahu zamietnuť
a priznať jej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi. Uviedla, že žalobca je viazaný aj inými
zákonmi, nielen zákonom č. 363/2011, vlastne právnym základom vzťahu medzi žalobcom a žalovanou
I./ je zákon č. 581/2004 Z.z., ktorý rieši zmluvu o poskytovaní zdravotnej a lekárenskej starostlivosti ako

aj zákon č. 581/2004 Z.z. a zákon č. 580/2004 Z.z., ktorý určuje rozsah úhrady verejného zdravotného
poistenia a to odkazom na osobitné zákony. Jedným z týchto osobitných zákonov je aj § 9 ods. 2
zákona č. 580/2004 Z.z., ktorý rieši úhradu za zdravotnú starostlivosť za dlžníka a to tak, že dlžník
zverejnený v zozname dlžníkov nemá nárok na odkladnú zdravotnú starostlivosť a preto si je povinný ju
zaplatiť v lekárni sám. Čo sa týka tvrdení žalobcu o tom, že zoznam dlžníkov nie je právne záväzný a

môže obsahovať nedostatky, čo je zverejnené na stránke zdravotnej poisťovne žalovaná I./ uviedla, že
povinnosť viesť zoznam dlžníkov, ako aj právne dôsledky, ktoré z vedenia v zozname dlžníkov vyplývajú
pre poistencov, je určený zákonom, nie zdravotnou poisťovňou, zdravotná poisťovňa je povinná uviesť
zoznam dlžníkov a nie je oprávnená hradiť zdravotnú starostlivosť za osobu, ktorá je vedená v zoznamedlžníkov. To, že sa pri tomto zozname nachádza poznámka, že neslúži ako potvrdenie o pohľadávkach
alebo o tom, že teda poistenec nemá dlh voči zdravotnej poisťovni, je z toho dôvodu, že v zozname
dlžníkov nie sú vedení všetci dlžníci, ktorí majú dlh, ale iba tí, ktorí spĺňajú podmienky dané zákonom.

Čo sa týka tvrdenia žalobcu, že nie je oprávnený vydať liek v lekárni za plnú úhradu pacientovi, nie
je to pravdivé tvrdenie, žalobca aj v iných prípadoch vydáva lieky za plnú úhradu a je to práve v tých
prípadoch, kedy teda osobitné predpisy určujú, že tieto lieky neuhradí zdravotná poisťovňa z verejného
zdravotného poistenia. Žalobca sa snaží navodiť dojem, že vlastne takáto situácia, kedy si vyžiada od
poistenca v lekárni úhradu za lieky je ojedinelá, ale nie je to tak, je to dennodenná realita, keďže nie

všetky lieky sú hradené z verejného zdravotného poistenia aj v prípadoch teda poistencov, ktorí nie sú
vedení v zozname dlžníkov.

7. Žalovaný II./ na pojednávaní uviedol, že recept bol vystavený na jeho meno, a keďže sa v konaní jedná
o malú sumu 2,48 €, je ochotný túto sumu aj hneď zaplatiť. Vôbec nevie, ako k tejto celej situácii došlo.

8. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré doložili do spisu v priebehu
konania strany sporu a to faktúrou z č.l. 5, prehľadom zúčtovania poskytnutej lekárenskej starostlivosti z
č.l. 6, predžalobnou výzvou na zaplatenie dlžnej sumy z č.l. 7, lekárenským predpisom z čl. 8, protokolom
o vykonanom dohľade na mieste z č.l. 34-37, odpoveďou ku žiadosti o zaujatie stanoviska z č.l. 38 a
zistil nasledovný skutkový stav:

9. Z faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 29.01.2016 súd zistil, že ako dodávateľ je uvedený žalobca,
odberateľom je žalovaná I./, faktúra je vystavená na sumu 12,54 € za lieky a dietetické potraviny vydané
na základe lekárskych predpisov za obdobie od 01.12.2015 do 31.12.2015 tým, že splatnosť faktúry je
ku dňu 28.02.2016.

10. Z prehľadu zúčtovania poskytnutej lekárenskej starostlivosti faktúra XXXXLPXXXXXXXXXX súd
zistil, že bola vystavená dňa 12.02.2016 žalovanou I./, adresovaná žalobcovi, v ktorom uviedli, že
predkladajú tento prehľad za zúčtovacie obdobie december 2015 a súčasťou tohto prehľadu je protokol
sporných dokladov v zmysle platných všeobecných zmluvných podmienok s tým, že bola vykázaná

suma 12,54 €, neuhradená suma 12,54 € a to konkrétne vo vzťahu k žalovanému II./ za názov produktu
Novalgin v sume 2,48 € s tým, že na recepte chýba informácia o neodkladnej zdravotnej starostlivosti.

11. Z predžalobnej výzvy na zaplatenie dlžnej sumy 2,48 € zo dňa 07.03.2016 súd zistil, že ju adresoval
žalobca žalovanému II./, kde ho vyzval k úhrade sumy 2,48 €, čo predstavuje časť ceny liečiv vydaných

žalovanému II./ ako odkladná zdravotná starostlivosť a ktorých úhradu má znášať ako dlžník na
zdravotnom poistení sám. A to najneskôr v lehote 5 dní od doručenia tejto výzvy.

12. Z lekárskeho predpisu R. zo dňa 01.12.2015 súd zistil, že bol vystavený pre žalovaného II./ M.. Ľ. M.,
praktickým lekárom pre dospelých s tým, že je tu uvedený liek Novalgin, tbl flm 20x500 mg, pri ktorom

je cena uhrádzaná poisťovňou 2,48 € a cena uhrádzaná pacientom 0,35 €.

13. Z protokolu Č.. XXX/XXXX o vykonanom dohľade na mieste Úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou zo dňa 21.09.2015 súd zistil, že protokol bol vypracovaný podľa § 47 zákona č. 581/2004
Z.z. o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou, pričom dohliadaným

subjektom bola žalovaná I./, dohliadané obdobie od 01.07.2014 do 30.06.2015 a predmetom dohľadu
bolo obmedzenie úhrady zdravotnej a lekárenskej starostlivosti poistencom zverejneným v zozname
dlžníkov v zmysle ustanovenia § 25a zákona č. 580/2004 Z.z. a jeho dopad na výdavky zdravotnej
poisťovnezazdravotnústarostlivosť.Vzáverejeuvedené,žezdravotnápoisťovňatým,ženedostatočne
kontrolovala rozsah poskytnutej zdravotnej starostlivosti poistencom vedeným v zozname dlžníkov,

porušila ustanovenie § 6 ods. 1 písm. j/ v spojení s § 9 ods. 4 zákona č. 581/2004 Z.z. V dôsledku toho
bola dlžníkom preukázateľne uhradená nielen neodkladná zdravotná starostlivosť, ale aj iná zdravotná
starostlivosť, na ktorú podľa § 9 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z.z. nemajú právo. Uvedeným konaním
zdravotná poisťovňa stavia dlžníkov na poistnom na rovnakú úroveň tých poistencom, ktorí si svoje
odvodové povinnosti plnia riadne a včas, i keď ich právo na rozsah poskytovanej zdravotnej starostlivosti

je podľa zákona rozdielny.

14. Z odpovede k žiadosti o zaujatie stanoviska zo dňa 31.03.2015 súd zistil, že ho Ministerstvo
zdravotníctva SR adresovalo Slovenskej lekárnickej komore, ktorou reagovali na ich žiadosť zo dňa23.03.2015 týkajúcu sa oprávnenia zdravotnej poisťovne odmietnuť úhrady za lieky držiteľovi povolenia
na poskytovanie lekárenskej starostlivosti a na to nadväzujúce oprávnenia odmietnuť vydať lieky
poistencovi, ktorý je v zmysle zákona vedený v zozname dlžníkov. Na otázku, či je zdravotná poisťovňa

oprávnená odmietnuť verejnej lekárni úhradu za lieky vydané osobe zverejnenej v zozname dlžníkov
uviedli, že ak sa jedná o lieky, ktorých poskytnutie je súčasťou neodkladnej zdravotnej starostlivosti,
je zdravotná poisťovňa povinná uhradiť tieto lieky na základe verejného zdravotného poistenia. Ak sa
jedná o lieky, ktorých poskytnutie je súčasťou neodkladnej zdravotnej starostlivosti, nemá táto osoba
zverejnená v zozname dlžníkov zákonný nárok na ich poskytnutie na základe verejného zdravotného

poistenia a teda zdravotná poisťovňa nie je povinná uhrádzať takto zdravotnú starostlivosť. Na otázku,
či je osoba oprávnená vydávať lieky, oprávnená pri výdaji lieku skúmať, či je poistenec vedený v
zozname dlžníkov, nevydať liek takému poistencovi a vybrať od poistenca za takýto liek finančnú
úhradu,odpovedali,žeposkytovateľlekárenskejstarostlivostiniejesícepovinnýzisťovať,čijepoistenec
tzv. neplatiť poistného, zákon mu to však nezakazuje a je v jeho záujme mať vedomosť o tejto
skutočnosti. V opačnom prípade postupuje riziko, že zdravotná poisťovňa v súlade s § 9 ods. 2 zákona

č. 580/2004 Z.z. neuhradí zdravotnú starostlivosť poskytnutú takémuto poistencovi, ak sa nejedná o
neodkladnú zdravotnú starostlivosť. Ustanovenie § 23 ods. 1 písm. g/ zákona č. 362/2011 Z.z. o liekoch
týkajúce sa povinnosti zabezpečiť výdaj lieku do 24 hodín vnímajú ako povinnosť zabezpečenia fyzickej
dostupnosti lieku v lekárni, a nie ako povinnosť vydať liek bez akejkoľvek ďalšej podmienky. V zmysle
vyššie uvedeného, ak sa jedná o liek, ktorého poskytnutie nie je súčasťou neodkladnej zdravotnej

starostlivosti môže poskytovateľ lekárenskej starostlivosti požadovať od poistenca úhradu tohto lieku,
nakoľko poistenec nemá nárok na preplatenie úhrady z titulu účasti na verejnom zdravotnom poistení.
Záverom upozornili, že toto stanovisko nemá právne záväzný charakter, keďže im neprináleží podávať
záväznývýkladprávnychnoriemspoukazomnačlánok2ods.2ÚstavySR,akoistanoviskoNajvyššieho
súdu SR vyjadrení v odôvodnení rozsudku sp. zn. 8Sžp 1/2010 uverejnené v Zbierke rozhodnutí a

stanovísk súdov SR pod č. 102/2011.

15. Podľa § 9 ods. 1 zákona č.580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení (ďalej len „zákon č.580/2004 Z.z.“)
poistenec má právo na úhradu zdravotnej starostlivosti v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom,
ak ďalej nie je ustanovené inak.

16. Podľa § 9 ods. 2 zákona č.580/2004 Z.z. poistenec, ktorý nezaplatil príslušnej zdravotnej poisťovni
preddavok na poistné (§ 16) za tri mesiace v príslušnom kalendárnom roku, nedoplatok za poistné
(ďalej len „nedoplatok“), poistné, ktoré bol povinný uhradiť odo dňa vzniku skutočnosti zakladajúcej vznik
verejného zdravotného poistenia do dňa potvrdenia prihlášky príslušnou zdravotnou poisťovňou, alebo

úhradu za zdravotnú starostlivosť, ak sa mu poskytla preukázateľne v dôsledku porušenia liečebného
režimu alebo užitia alkoholu alebo inej návykovej látky, v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom v
sume vyššej ako 10 eur a ktorý je z tohto dôvodu uvedený v zozname podľa § 25 ods. 1 písm. e) druhého
bodu,máprávolennaúhraduneodkladnejzdravotnejstarostlivosti(ďalejlen„neodkladnástarostlivosť“),
ak v štvrtej a piatej vete nie je ustanovené inak. Neodkladnú starostlivosť uhrádza príslušná zdravotná

poisťovňa. Skutočnosť, či ide o neodkladnú starostlivosť, potvrdzuje príslušná zdravotná poisťovňa
poistenca. Poistenec, ktorému zdravotná poisťovňa povolila splátky dlžných súm podľa § 18 ods. 3 a
ktorý plní všetky podmienky dohodnuté so zdravotnou poisťovňou v dohode o splátkach, je uvedený v
zozname podľa § 25 ods. 1 písm. e) druhého bodu s právom na úhradu zdravotnej starostlivosti podľa
odseku 1. Právo na úhradu len neodkladnej starostlivosti neplatí pre poistenca, ktorý je zamestnancom,

za ktorého nezaplatil preddavok na poistné zamestnávateľ.

17. Podľa § 25 ods. 1 zákona č.580/2004 Z.z. zdravotná poisťovňa je povinná
e) uverejňovať a aktualizovať vždy k 20. dňu v kalendárnom mesiaci na internete
1. zoznam poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, s ktorými má uzatvorenú zmluvu o poskytovaní

zdravotnej starostlivosti,
2. zoznam dlžníkov podľa § 25a.

18. Podľa § 25a ods. 1 zákona č.580/2004 Z.z. dlžník na účely tohto zákona je
a) poistenec podľa § 9 ods. 2,

b) platiteľ poistného, ktorý nezaplatil zdravotnej poisťovni preddavok na poistné (§ 16) za tri mesiace v
príslušnom kalendárnom roku alebo nedoplatok v celkovej sume vyššej ako 10 eur.19. Podľa § 25a ods. 6 zákona č.580/2004 Z.z. príslušná zdravotná poisťovňa zodpovedá za škodu
spôsobenú nesprávnym zaradením dlžníka do zoznamu dlžníkov.

20. Podľa § 2 ods. 1 zákona č.576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s
poskytovaním zdravotnej starostlivosti (ďalej len „zákon č.576/2004 Z.z.“) zdravotná starostlivosť je
súbor pracovných činností, ktoré vykonávajú zdravotnícki pracovníci, vrátane poskytovania liekov,
zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín s cieľom predĺženia života fyzickej osoby (ďalej len
„osoba“),zvýšeniakvalityjejživotaazdravéhovývojabudúcichgenerácií;zdravotnástarostlivosťzahŕňa

prevenciu, dispenzarizáciu, diagnostiku, liečbu, biomedicínsky výskum, ošetrovateľskú starostlivosť a
pôrodnú asistenciu.

21. Podľa § 2 ods. 3 zákona č.576/2004 Z.z. neodkladná zdravotná starostlivosť (ďalej len „neodkladná
starostlivosť“) je zdravotná starostlivosť poskytovaná osobe pri náhlej zmene jej zdravotného stavu,
ktorá bezprostredne ohrozuje jej život alebo niektorú zo základných životných funkcií, bez rýchleho

poskytnutia zdravotnej starostlivosti môže vážne ohroziť jej zdravie, spôsobuje jej náhlu a neznesiteľnú
bolesť alebo spôsobuje náhle zmeny jej správania a konania, pod ktorých vplyvom bezprostredne
ohrozuje seba alebo svoje okolie. Neodkladná starostlivosť je aj zdravotná starostlivosť poskytovaná pri
pôrode. Neodkladná starostlivosť je aj vyšetrenie osoby označenej za možný zdroj rýchlo sa šíriacej a
život ohrozujúcej nákazy, diagnostika a liečba osoby s rýchlo sa šíriacou a život ohrozujúcou nákazou.

Súčasťou neodkladnej starostlivosti je neodkladná preprava osoby do zdravotníckeho zariadenia,
neodkladná preprava medzi zdravotníckymi zariadeniami a neodkladná preprava darcov a príjemcov
orgánov, tkanív a buniek určených na transplantáciu; neodkladnú prepravu vykonávajú poskytovatelia
záchrannej zdravotnej služby.

22. Podľa § 120 ods. 1 písm. l) zákona č.362/2011 Z.z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach
(ďalej len „zákon č.362/2011 Z.z.“) lekársky predpis a lekársky poukaz musia obsahovať poznámku
„NEODKLADNÁ ZDRAVOTNÁ STAROSTLIVOSŤ“ na rubovej strane lekárskeho predpisu alebo
lekárskeho poukazu, odtlačok pečiatky a podpis predpisujúceho lekára, ak ide o humánny liek,
zdravotnícku pomôcku alebo dietetickú potravinu predpísanú pri poskytovaní neodkladnej zdravotnej

starostlivosti pri plnej alebo čiastočnej úhrade na základe verejného zdravotného poistenia.

23. Podľa § 23 ods. 1 zákona č.362/2011 Z.z. držiteľ povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti
je povinný
a) poskytovať lekárenskú starostlivosť podľa tohto zákona,

g) zabezpečiť v rozsahu povolenej činnosti výdaj základného sortimentu liekov, zdravotníckych pomôcok
a dietetických potravín do 24 hodín; ak ide o individuálne zhotovenú zdravotnícku pomôcku, do siedmich
pracovných dní, a ak ide o individuálne zhotovenú ortopedicko-protetickú pomôcku, do 90 dní,
x)vyberaťodpacientovúhraduzahumánnelieky,zdravotníckepomôckyadieteticképotravinyčiastočne
uhrádzané na základe verejného zdravotného poistenia pri zachovaní ustanoveného pomeru úhrady

zdravotnej poisťovne a pacienta.

24.Podľa§23ods.2zákonač.362/2011Z.z.aklekárvyznačínalekárskompredpisealebonalekárskom
poukaze poznámku „HRADÍ PACIENT“, je držiteľ povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti
oprávnený vyberať finančnú úhradu za výdaj lieku, zdravotníckej pomôcky a dietetickej potraviny, za

ktoré by mu inak patrila úhrada podľa osobitného predpisu.

25. Podľa § 119 ods. 12 zákona č.362/2011 Z.z. predpisujúci lekár je povinný
g) pri predpisovaní humánneho lieku spôsobom uvedeným v odseku 5, zdravotníckej pomôcky alebo
dietetickej potraviny uviesť na lekárskom predpise alebo lekárskom poukaze poznámku „HRADÍ

PACIENT“, ak ich so súhlasom pacienta predpísal nad rámec rozsahu úhrady z verejného zdravotného
poistenia podľa osobitného predpisu alebo ak je nezmluvným lekárom.

26. Podľa § 120 ods. 3 zákona č.362/2011 Z.z. osoba oprávnená vydávať lieky nevydá humánny liek,
zdravotnícku pomôcku a dietetickú potravinu, ak

a) lekársky predpis alebo lekársky poukaz nie je vyplnený podľa odseku 1, okrem dôležitého humánneho
lieku, o vydaní ktorého rozhodne osoba oprávnená vydať humánny liek s prihliadnutím na naliehavosť
podania humánneho lieku pacientovi, ak ide o bezprostredné ohrozenie života alebo hrozí závažné
zhoršenie jeho zdravotného stavu,b) nie sú splnené požiadavky uvedené v odsekoch 4 až 9,
c) lekársky predpis a lekársky poukaz obsahuje text, ktorý má podľa odseku 20 charakter reklamy.

27. Podľa § 138 ods. 5 zákona č.362/2011 Z.z. držiteľ povolenia na poskytovanie lekárenskej
starostlivosti sa dopustí iného správneho deliktu, ak
ae) vyberá finančnú úhradu za výdaj liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín, za ktoré
patrí finančná úhrada podľa osobitného predpisu okrem prípadu, ak lekár na základe písomného súhlasu

pacienta vyznačil na lekárskom predpise v časti „Hradí pacient“ finančnú úhradu pacienta alebo vyberá
finančnú úhradu v nesprávnej výške (osobitným predpisom sa tu rozumie zákon č.363/2011 Z.z. o
rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe
verejného zdravotného poistenia).

28. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,

je v omeškaní.

29. Podľa § 5l7 ods.2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

30. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadza Európskej centrálnej banky platná k l.dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

31. Vzhľadom na zistený skutkový stav a vyššie citované zákonné ustanovenia súd žalobu v celom
rozsahu zamietol vo vzťahu k žalovanej I. a vo vzťahu k žalovanému II. žalobe vyhovel v časti istiny
v celom rozsahu a v časti úroku z omeškania čiastočne.

32. V konaní nebola sporná skutočnosť, že žalovaný II. bol v rozhodnom čase vedený v zozname
dlžníkov žalovanej I., resp. skutočnosť, že by žalovaný II. bol vedený v tomto zozname neoprávnene.
Rovnako v konaní nebolo preukázané, že by zdravotná starostlivosť poskytnutá žalovanému II.
formou predpísania liekov mala charakter neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Preto na základe
uvedeného žalovaná I. nebola povinná uhradiť náklady súvisiace s úhradou za predmetné lieky,

ktoré boli žalovanému II. predpísané a žalobcom vydané, nakoľko tieto nemali byť uhrádzané zo
zdrojov verejného zdravotného poistenia. Na úhradu žalovanej sumy, ktorá predstavuje príslušnú časť
doplatkov za predmetné lieky, ktoré by pri štandardnom režime mali byť uhradené príslušnou zdravotnou
poisťovňou poistenca, je povinný žalovaný II., pretože bol v rozhodnom čase vedený v zozname dlžníkov
poistného na zdravotnom poistení vedenom žalovanou I.. Ak poistenec svojim konaním spôsobí, že

nie je uhrádzané za neho poistné na zdravotné poistenie, resp. že si ho nehradí ani sám, je v súlade
so zákonom potom sankcionovaný tým, že zo zdrojov verejného zdravotného poistenia má nárok
iba na neodkladnú zdravotnú starostlivosť a inú zdravotnú starostlivosť si musí uhrádzať v celom
rozsahu z vlastných zdrojov. Pokiaľ žalobca argumentoval tým, že nemohol od žalovaného II. žiadať
úhradu tej časti doplatku za liek, ktorý by mal byť štandardne uhrádzaný zdravotnou poisťovňou,

pretože nikde v zákone takúto povinnosť nemá, súd konštatuje, že je síce pravda, že právne predpisy
takúto povinnosť žalobcu vyslovene neupravujú, avšak výkladom citovaných právnych predpisov vo
vzájomných súvislostiach je zrejmé, že žalobca mal a mohol zvoliť voči žalovanému II. takýto postup
bez toho, aby to bolo v rozpore so zákonom.

33.ZuvedenýchdôvodovsúdzaviazalžalovanéhoII.naúhradužalovanejsumy2,48Eurspolusúrokom
z omeškania z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry vystavenej žalobcom pre
žalovanú I. Pokiaľ ide o výšku úroku z omeškania, súd tento priznal vo výške 5,05 % ročne z dlžnej
sumy, nakoľko základná úroková sadzba ECB bola od 10.9.2014 do 15.3.2016 vo výške 0,05 %. Súd
posúdil vzťah medzi žalobcom a žalovaným II. ako občianskoprávny vzťah a preto aj pri výške úroku

z omeškania postupoval podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a nie Obchodného zákonníka, tak
ako si v žalobe uplatnil nárok žalobca. Z rovnakého dôvodu nepriznal ani nárok na paušálnu náhradu
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- €, ktorý si žalobca uplatnil.34. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

35. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

36. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

37. O trovách konania rozhodol súd s poukazom na vyššie citované ustanovenia Civilného sporového
poriadku podľa pomeru úspechu vo veci čo do právneho základu veci a čo do výšky priznaného nároku.
Žalobcovi priznal voči žalovanému II. náhradu trov konania v celom rozsahu z dôvodu, že neúspech
žalobcu sa týkal iba časti úroku z omeškania, teda neúspech bol iba v nepatrnej časti. Nakoľko súd

žalobu vo vzťahu k žalovanej I. zamietol, priznal jej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v
celom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355

ods. 1,§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže

odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej
forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej

značky (§ 127 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a/ sa týkajú procesných podmienok,
b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).