Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, March 9, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Sp/17/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201061
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1014201061.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBratislavevkonanípredsudcomJUDr.ĽubomíromŠramkomvprávnejvecinavrhovateľky:

O. Z. Š., bytom O. X, K., zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom
Grösslingová 4, Bratislava proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie so sídlom Ulica 29. augusta
8-10, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľky zo dňa 22.4.2014 proti rozhodnutiu odporkyne
č. 15692-5/2014-BA zo dňa 24.3.2014 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporkyne č. 15692-5/2014-BA zo dňa 24.3.2014 p
o t v r d z u j e.
Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím č. 15692-5/2014-BA zo dňa 24.3.2014 odporkyňa podľa § 88 zákona č.

461/2003 Z.z. o sociálnom poistení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len „zákon
o sociálnom postení“) rozhodla, že navrhovateľka nemá nárok na úrazovú rentu. V odôvodnení svojho
rozhodnutia opísala v konaní zistený stav veci a skonštatovala, že ku dňu 31.12.2003 zamestnávateľ,
zodpovedný za vznik choroby z povolania, navrhovateľke neposkytoval žiadnu náhradu na zárobku,
pričom táto náhrada bola vyplácaná iba do júla 1998, v dôsledku čoho navrhovateľke nevznikol nárok
na stratu na zárobku ku dňu 31.12.2003.
Proti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa

22.4.2014, ktorým sa domáhala jeho zrušenia v celom rozsahu. Namietala v ňom, že miera poklesu
jej pracovnej schopnosti stanovený vo výške 41 % je nesprávny a to vzhľadom na skutočnosť, že
podľa lekárskej správy z 30.1.2014 môže vykonávať prácu len v prostredí bez expozície neurotických
látok. Tiež, že doterajšou činnosťou navrhovateľky bola práca súkačky hodvábu a nie skladníčky, ako
to je uvedené v lekárskej správe. Poukázala tiež na pokles jej pracovnej schopnosti (ktorý je viac ako
40%) a tiež na nepreskúmateľnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia z dôvodu jeho nedostatočného
odôvodnenia.

Zástupca navrhovateľky na pojednávaní poukázal na skutočnosť, že tunajší súd v obdobných konaniach
napadnuté rozhodnutia zrušil, dôsledkom čoho bolo, že odporkyňa navrhovateľom v konaniach priznala
100% mieru poklesu schopnosti vykonávať prácu.
Odporkyňa navrhla vo svojom vyjadrení zo dňa 18.6.2014 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu potvrdiť. Zotrvala na jeho dôvodnosti a správnosti a dôvodila, že i keď v rokoch 1992 - 1998
bola navrhovateľke vyplácaná náhrada za stratu na zárobku, táto nebola vyplácaná k 31.12.2003 a
preto sa táto náhrada nemohla transformovať na úrazovú rentu. Tiež dôvodila, že ak pre navrhovateľku

dôsledkom priznanej choroby z povolania bolo pôvodné miesto výkonu práce (súkačky hodvábu)
nevhodné, táto skutočnosť nemá za následok automatické stanovenie 100% miery poklesu pracovnej
schopnosti. Tiež poukázala na skutočnosť, že u navrhovateľky nedošlo k progresu choroby z povolaniaa teda k zmene pracovnej schopnosti navrhovateľky v zmysle ust. § 88 ods. 3 zákona o sociálnom
poistení.
Poverený pracovník odporkyne na pojednávaní uviedol, že k posudzovaniu zdravotného stavu

navrhovateľky v predmetnom konaní došlo z dôvodu, aby sa predišlo prípadu, kedy sa k 31.12.2003
náhrada na zárobku nevyplácala, pričom po 1.1.2004 by došlo k zhoršeniu zdravotného stavu.
Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom
znení (ďalej len “O.s.p.“) ako miestne a vecne príslušný na pojednávaní za účasti účastníkov konania a
dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne, nakoľko

navrhovateľkou vznesené námietky nevyhodnotil ako dôvodné.
Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci
sa súd podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu z obsahu ktorého (z
dokladov v ňom založených) zistil, že navrhovateľka pôvodne pracovala v Chemických závodoch Juraja
Dimitrova, n.p. od 7.2.1969 ako pomocná robotníčka. Od 25.8.1978 na základe pracovnej zmluvy
ako súkačka hodvábu. V roku 1991 (18.7.1991) bola zistená choroba z povolania navrhovateľky

(chronická intoxikácia CS2 prof. D-10), ktorá bola uznaná 22.7.1991. Následne bola preradená na iné
pracovisko (interné oznámenie z 3.10.1992). Od 25.3.1991 do 27.4.1991 jej bola vyplácaná strata na
zárobku počas pracovnej neschopnosti (rozhodnutie z 24.9.1991 bez označenia orgánu ktorý ho vydal).
Podľa oznámenie Duslo, a.s. Šaľa z 15.11.2013 bola navrhovateľke vyplácaná strata na zárobku po
práceneschopnosti do júla 1998. Od 1.4.1992 do 24.11.1995 bola poberateľkou čiastočného invalidného

dôchodku, ktorý jej bol odňatý rozhodnutím odporkyne z 2.10.1995 z dôvodu nesplnenia podmienky
podstatného poklesu zárobku. Dňom 30.4.1998 rozviazala navrhovateľka s a.s. Istrochem pracovný
pomer z dôvodu organizačných zmien dohodou. V období rokov 1998 až 2006 mala pracovať ako
skladníčka (vo Figare), od roku 2006 ako skladníčka v organizácii Makro. Dňa 26.9.2013 požiadala
navrhovateľka o priznanie úrazovej renty. Duslo, a.s. Šaľa odporkyni 21.10.2013 doručila oznámenie o

poistnej udalosti - choroby z povolania zistenej 18.7.1991. Podľa lekárskej správy - posudku z 30.1.2014
miera poklesu pracovnej schopnosti je 41% a to k dátumu 31.12.2003, pričom k zhoršeniu zdravotného
stavu po 31.12.2003 nedošlo. Môže vykonávať prácu v prostredí bez expozície neurotoxických látok.
Posudok tiež uvádza, že navrhovateľka ku dňu vypracovania posudku vykonávala prácu skladníčky
(poznámka súdu: zjavne po jej preradení na inú prácu v roku 1992, ako to vyplýva z obsahu spisu),

pričom túto prácu môže vykonávať i naďalej.
Podľaust.§272ods.3zákonaosociálnompoistenínáhradazastratunazárobkuposkončenípracovnej
neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity a náhrada za stratu na dôchodku,
ktoré sa vyplácali k 31. decembru 2003, a nárok na ich výplatu trvá aj po tomto dni, sa považujú od 1.
januára 2004 za úrazovú rentu, a to v sume, v akej patrili do 31. decembra 2003. Na zvyšovanie úrazovej

renty platí § 82 primerane.
Podľa ust. § 88 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku
pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať
doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 (ďalej len "pokles pracovnej
schopnosti") a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa ust. § 250q ods. 3 veta prvá O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým
preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.
Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku.
Ako to je zrejmé z obsahu administratívneho spisu odporkyne, k júlu 1991 pracovala navrhovateľka
ako súkačka hodvábu. Dňa 22.7.1991 jej bola uznaná choroba z povolania - chronická intoxikácia CS2

prof. D-10. Následne bola z tohto dôvodu preradená vtedajším zamestnávateľom na inú prácu, do júla
1998 jej zamestnávateľ, zodpovedný za získanie choroby z povolania vyplácal náhradu za stratu na
zárobku. Čiastočný invalidný dôchodok poberala od 1.4.1992 do 24.11.1995. Po odňatí čiastočného
invalidného dôchodku (november 1995), resp. po ukončení vyplácania náhrady za stratu na zárobku
(júl 1998) navrhovateľke neboli vyplácané žiadne dávky, súvisiace s uznanou chorobou z povolania. Ku

dňu 31.12.2003 jej teda žiadna náhrada na strate na zárobku po skončení práceneschopnosti vyplácaná
navrhovateľke nebola. Ich výplaty sa nedomáhala žiadnym spôsobom. Po preradení na inú prácu (v
roku 1992) vykonávala prácu robotníčky - skladníčky v rôznych organizáciách. Až 26.9.2013 doručila
odporkyni žiadosť o priznanie úrazovej renty. Ako to vyplýva z obsahu spisu odporkyne, resp. z dokladov
predložených navrhovateľkou, táto ku dňu 31.12.2003 a ani ku dňu podania žiadosti o priznanie úrazovej

renty neprezentovala akúkoľvek stratu na zárobku v súvislosti s jej pracovným zaradením robotníčky -
skladníčky.
Úvodom vecného odôvodnenia tohto rozsudku súd poukazuje na skutočnosť, že zákon o sociálnom
zabezpečení explicitne nerieši otázku skutkového stavu v prejednávanej veci - teda stavu, keďnavrhovateľke bola pred účinnosťou zákona o sociálnom zabezpečení (1.1.2004) uznaná choroba z
povolania (22.7.1991), pričom jej k 31.12.2003 nebola vyplácaná žiadna strata na zárobku (vyplácaná
iba do júla 1998) a i napriek tomu o úrazovú rentu požiadala až v septembri 2013.

S poukazom na uvedené je potrebné poukázať na skutočnosť, že v prejednávanej veci nejde o
transformovanúúrazovúrentu(§272zákonaosociálnompoistení),nakoľkonavrhovateľkak31.12.2003
nebola poberateľkou žiadnej náhrady za stratu na zárobku.
Knámietke, podľaktorejmierapoklesujejpracovnejschopnostistanovenývovýške41%jenesprávnya
to vzhľadom na skutočnosť, že podľa lekárskej správy z 30.1.2014 môže vykonávať prácu len v prostredí

bez expozície neurotických látok - správny pokles pracovnej schopnosti mal byť stanovený vo výške
100%:
Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Posudok posudkového lekára z 30.1.2014 bol
vypracovaný po podaní navrhovateľkinej žiadosti o úrazovú rentu (26.9.2013) v čase, keď navrhovateľka
vykonávala prácu skladníčky v organizácii Makro. Tento stanovil, že v dôsledku choroby z povolania
(získanej v dôsledku výkonu práce súkačky hodvábu a uznanej 22.7.1991) je miera poklesu pracovnej

schopnosti navrhovateľky - zjavne k 31.12.2003 - 41%. Tak k 31.12.2003, ako aj k dátumu podania
posudkunavrhovateľkavykonávalaprácurobotníčky-skladníčky.Tedaposudkomurčenámierapoklesu
pracovnej schopnosti navrhovateľky sa zjavne neviaže k výkonu jej práce súkačky hodvábu. Preto
námietka navrhovateľky, podľa ktorej jej mala byť určená miera poklesu jej pracovnej schopnosti vo
výške 100% nie je dôvodná. Súd v tejto súvislosti tiež poukazuje na tú časť posudku, podľa ktorej sa

zdravotný stav navrhovateľky od 1.1.3014 ku dňu vypracovania posudku nezmenil - teda sa nezhoršil
(vo vzťahu k zistenej chorobe z povolania).
K námietke, že doterajšou činnosťou navrhovateľky bola práca súkačky hodvábu a nie skladníčky, ako
to je uvedené v lekárskej správe:
Ani túto námietku navrhovateľky súd neuznal ako dôvodnú. V tejto súvislosti súd poukazuje na svoju

predchádzajúcu argumentáciu a opätovne zdôrazňuje, že posudok posudkového lekára z 30.1.2014 bol
vypracovaný za situácie, keď navrhovateľka požiadala o priznanie úrazovej renty, pričom od októbra
1992 už prácu súkačky hodvábu nevykonávala - nepretržite vykonávala prácu skladníčky.
K námietke nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia z dôvodu jeho nedostatočného odôvodnenia:
I keď okrem opisu v konaní zisteného stavu veci možno odôvodneniu napadnutého rozhodnutia priznať

relatívnu stručnosť, podľa názoru súdu tento čiastočný nedostatok nespôsobil nezákonnosť rozhodnutia.
Preto súd na tento čiastočný nedostatok s poukazom na ust. § 250i ods. 3 O.s.p. neprihliadol.
Nad rámec vyhodnotenia navrhovateľkou vznesených námietok súd pokladá za povinnosť poukázať na
správnosť napadnutého rozhodnutia:
Vo všeobecnosti účelom priznania úrazovej renty je reparácia dôsledkov pracovného úrazu alebo

choroby z povolania - elementárne náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti.
Navrhovateľke bola náhrada za stratu na zárobku pôvodným zamestnávateľom poskytovaná iba do
júla roku 1988, pričom najneskôr od októbra 1992 pracovala nepretržite (v rôznych organizáciách)
ako skladníčka - a to tiež ku dňu podania žiadosti o úrazovú rentu. Túto prácu vykonávala i napriek
skutočnosti, že pokles jej schopnosti bol posudkom z 30.1.2014 stanovený v rozsahu 41%. V priebehu

posudzovania podanej žiadosti o úrazovú rentu pred odporcom navrhovateľka nikdy neprezentovala, že
by jej zárobok robotníčky - skladníčky bol v negatívnom zmysle slova ovplyvnený získanou chorobou
z povolania. Ak teda v prípade navrhovateľky nejde o tzv. transformovanú úrazovú rentu, pričom v
dôsledku choroby z povolania nedošlo k zníženiu jej zárobku, ktoré zníženie má byť kompenzované
úrazovou rentou, rozhodnutie odporkyne je potrebné považovať za správne.

Pretože podľa názoru súdu navrhovateľkou vznesené námietky voči napadnutému rozhodnutiu
odporkyne súd nevyhodnotil ako dôvodné súd dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne
je potrebné potvrdiť ako správne a zákonné.

O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods. 1 O.s.p. s poukazom na výsledok
konania - neúspech navrhovateľky v konaní.
Toto konanie je z dôvodu ust. § 4 ods. 1 písm. c) zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku
za výpis z registra trestov oslobodené od súdnych poplatkov.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd
Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba
predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde
a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).