Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, February 28, 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/207/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7705214400
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jolana Fuchsová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7705214400.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu R. a.s., Z., A. č. XXX, Z., IČO: XXXXXXXX zast. O..
R. N., advokátkou, O. č. 6, N., proti žalovanému: Y. a.s. Z. v likvidácií, O. č. XX, N., IČO: XXXXXXXX,
zast. spoločnosťou V. A., s.r.o. S. č. 4, G., IČO: XXXXXXXX, o určenie neplatnosti uznesení valného
zhromaždenia, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. XXCb/XXX/XXXX-
XXX zo dňa 15.6.2011 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i asúdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom návrh žalobcu zamietol a uložil žalobcovi uhradiť
žalovanému na účet jeho právneho zástupcu M.. M. T. trovy právneho zastúpenia vo výške 558,66 eur
do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia a na účet právneho zástupcu žalovaného spoločnosti
Advokát A., s.r.o. trovy právneho zastúpenia vo výške 706,91 eur do troch dní od právoplatnosti

rozhodnutia.

Súd prvého stupňa toto rozhodnutie odôvodnil tým, že predmetom konania je žalobcom uplatnený návrh
na určenie neplatnosti uznesení č. X/XXXX, č. X/XXXX a č. X/XXXX riadneho valneho zhromaždenia
spoločnosti Y. a.s. Z. prijatých na valnom zhromaždení dňa 26.7.2005, spísaných M.. V. T., notárkou
so sídlom v O. v notárskej zápisnici N XX/XXXX, Nz XXXXXX/XXXX, D. XXXXX/XXXX, čo žalobca

odôvodnil tým, že na riadnom valnom zhromaždení žalovaného podal protest do zápisnice z dôvodu, že
uznesenia valného zhromaždenia boli prijaté v rozpore so zákonom a to s poukazom na to, že akcionár
V., a.s. nadobudol akcie, ktorých prevod v zmysle predbežného opatrenia vydaného Krajským súdom v
BratislavebolspoločnostiA.,a.s.zakázanýavsúvislostistýmjejbolobmedzenýajvýkonakcionárskych
práv na valných zhromaždeniach žalovaného a žalovanému bolo uložené, aby na tieto akcie neprihliadal
pri hlasovaní o zmene stanov. Akcionár V., a.s. bol na valnom zhromaždení zapísaný ako akcionár s

XX XXX hlasmi, s ktorými hlasoval za prijaté uznesenia č. 1 až 3 a vykonával ďalšie akcionárske práva,
v dôsledku čoho poškodil akcionárske práva žalobcu. Podľa žalobcu postupom spoločnosti A., a.s.,
V., a.s. a Z. bol zmarený výkon predbežného opatrenia vydaného súdom, žalovaný pri hlasovaní na
valnom zhromaždení prihliadal na hlasy spoločnosti Z., a.s. a to v súvislosti s prijatím uznesenia č. 3,
pretože prijatím tohto uznesenia išlo o právny úkon, ktorý má za následok prevod majetku týkajúci sa
zákazu spoločnosti Z., a.s. v súvislosti s predbežným opatrením ( sp.zn. XCbs XX/XXXX ). Prvostupňový

súd ďalej uviedol, že žalobca poukázal aj na tú skutočnosť, že porušenie zákona obmedzilo práva
žalobcu ako akcionára, najmä právo na rovnaké zaobchádzanie za rovnakých podmienok so všetkými
akcionármi zo strany žalovaného, právo hlasovať na valnom zhromaždení v rozsahu počtu hlasov,
ktoré akcionár má, právo na poskytnutie návrhu na zmenu stanov a mien osôb navrhnutých za členov
jednotlivých orgánov spoločnosti v sídle spoločnosti, právo na informácie a ďalšie práva v zmysle § 180
a nasl. Obchodného zákonníka, ako aj na uzatvárané dohody v priebehu valného zhromaždenia, čo

bolo v rozpore s ustanoveniami Obchodného zákonníka zakazujúcimi konanie v zhode. V dôvodoch
napadnutého rozhodnutia prvostupňový súd poukázal aj na stanovisko žalovaného, ktorý uviedol,že v zápisnici z valného zhromaždenia je zaznamenaný protest spoločnosti žalobcu a ďalších dvoch
akcionárov ako protest proti prijatému uzneseniu, pričom z tohto písomného záznamu nie je jasné, proti
ktorému prijatému uzneseniu bol protest podaný. Podľa žalovaného je písomný záznam týkajúci sa

podaného protestu v notárskej zápisnici zaznamenaný jasne a zrozumiteľne, iba nie je z neho jasné,
proti ktorému uzneseniu podal žalobca protest. V dôsledku vyššie uvedeného zastával žalovaný názor,
že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, a preto žiadal žalobu zamietnuť.

Prvostupňový súd za účelom objasnenia písomného záznamu o podaní protestu doplnil dokazovanie

aj výsluchom svedkov M.. G., ktorý podával protest za žalobcu, M.. V. T. - notárky, L.. N. B. -
zapisovateľky valného zhromaždenia, M.. M. H., ktorý podával protest za spoločnosť Z. a.s., M..
M. G., ktorý bol zástupcom spoločnosti R., O.. L.. O. N. - overovateľa na tomto zhromaždení, M..
A. G., ktorý bol predsedom riadneho valného zhromaždenia, L.. Z. V., ktorý sa zúčastnil valného
zhromaždenia ako splnomocnený zástupca spoločnosti R., ako aj oboznámením zápisnice z riadneho
valného zhromaždenia konaného dňa 26.7.2005, z ktorého písomného textu zistil, že protest akcionára

R. v zastúpení M.. G. podal akcionár R. proti prijatému uzneseniu. Úplne rovnaký text je pri zaznamenaní
protestu akcionára Z., a.s. a protestu akcionára V., a.s., pričom z textu zápisnice sa dá zistiť, že protest
bol podávaný akcionármi aj v iných prípadoch v priebehu valného zhromaždenia a zaznamenávaný do
zápisnice, avšak jednalo sa o protesty v prípadoch, kedy uznesenia neboli prijaté. Jediný protest proti
prijatému uzneseniu je na poslednej strane zápisnice a bol zaznamenaný po prejednaní posledného

desiateho bodu programu a to po informácií o podnikateľskom programe na rok 2005 a po tejto informácií
je záznam, že sa táto informácia berie na vedomie.

Prvostupňový súd citujúc ust. § 183, § 131 Obchodného zákonníka uzavrel, že vykonaným dokazovaní
bolo v konaní preukázané, že žalobca ako akcionár v zastúpení M.. G. podal protest proti prijatému

uzneseniu. Podľa názoru súdu však v konaní nebolo preukázané, proti ktorému uzneseniu bol podaný
protest a nebolo ani konkrétne preukázané, že by požiadal o zaznamenie protestu proti všetkým
uzneseniam. Zhodne totiž v konaní vypovedali traja svedkovia, ktorí zastupovali žalobcu na riadnom
valnom zhromaždení a to M.. G., M.. G. a L.. Z., keď uviedli, že bol podaný protest proti všetkým
trom uzneseniam a keď aj právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že zaznamenanie protestu v notárskej

zápisnici na jej konci sa dá logicky vysvetliť tak, že sa týka všetkých troch prijatých uznesení.
Ostatní svedkovia vypovedali tak, že buď si nepamätajú presný priebeh valného zhromaždenia a
ďalší uviedli, že bolo zaznamenané to, čo bolo povedané ( M.. G., zapisovateľka, a notárka). V
nadväznosti na vyššie uvedené, po vyhodnotení vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že
sa nemožno stotožniť so závermi právnej zástupkyne žalobcu, že text zaznamenaný na poslednej

strane ohľadne podaného protestu spoločnosti žalobcu je možné logicky vysvetliť, že je podaný proti
všetkým trom uzneseniam. Odporuje tomu skutočnosť, že aj v priebehu valného zhromaždenia boli
podávané protesty a zaznamenané tak, ako boli podané. Podľa názoru súdu zaznamenanie protestu
je jasné a zrozumiteľné, nevyplýva z neho však, proti ktorému prijatému uzneseniu bolo podané.
Toto nebolo v konaní zistené. Na rovnakú výpoveď zástupcov žalobcu súd neprihliadal, keďže ostatní

svedkovia, zástupcovia rôznych akcionárov včítane notárky jednoznačne podanie protestu proti všetkým
uzneseniam nepotvrdili. Prvostupňový súd s poukazom na vyššie uvedené zastával názor, že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno a v konaní nebolo preukázané, že text zaznamenaný v zápisnici z riadneho
valného zhromaždenia konaného dňa 26.7.2005 nasvedčuje podaniu protestu spoločnosťou R. proti
všetkým trom prijatým uzneseniam a keďže nebola splnená zákonná podmienka, že bol podaný protest

proti konkrétnemu prijatému uzneseniu, súd žalobu zamietol.

Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil prvostupňový súd ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal
žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, trovy konania vzniknuté titulom jeho právneho zastúpenia,
ktoré v odôvodnení napadnutého rozhodnutia špecifikoval a na úhradu ktorých zaviazal neúspešného

žalobcu.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Žiadal napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa zmeniť a žalobe vyhovieť, alternatívne žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm.a/, b/, d/, f/
O.s.p.), že žalobcovi ako účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, súdprvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu
a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 221 ods. 1 písm.f/, h/ O.s.p.).

V odvolaní ďalej poukázal na to, že súd nesprávne posúdil podmienky, ktoré zákon ukladá pre úkon
podania protestu a obsah protestu a následne ich nesprávne aplikoval na daný prípad. Zastával názor,
že konštatovanie súdu „ ..... zaznamenie protestu je jasné a zrozumiteľné, nevyplýva z neho však,
proti ktorému prijatému uzneseniu bolo podané“, je vo vzájomnom logickom rozpore, keďže, ak je
niečo vyhodnotené ako jasné a zrozumiteľné, musia byť z toho zrejmé aj všetky s tým súvisiace

skutočnosti. Citujúc ust. § 183 Obchodného zákonníka zdôraznil, že akcionár nie je povinný do zápisnice
výslovne uviesť obsah ani rozsahu svojho protestu, a teda akcionár nie je povinný do zápisnice výslovne
uviesť, proti ktorému uzneseniu protest podáva, či podáva protest proti jedinému uzneseniu valného
zhromaždenia alebo podáva protest všeobecne, proti viacerým alebo všetkým uzneseniam valného
zhromaždenia. Na úplné splnenie podmienky podľa § 183 Obchodného zákonníka teda postačuje, ak
akcionár stručne vyhlási, že podáva protest do zápisnice z valného zhromaždenia. Namietal, že súd

nesprávne vyhodnotil výsledky vykonaných dôkazov a v nadväznosti na to poukázal na ich výpoveď.
Zdôraznil, že z citovaných výpovedí svedkov síce vyplýva zjednodušené konštatovanie súdu, že
jednoznačné podanie protestu proti všetkým uzneseniam nepotvrdili, avšak súd opomenul prihliadať
na tú skutočnosť, že títo svedkovia na priamu otázku k možnosti omylu v texte zápisnice z valného
zhromaždenia, odpovedali vyhýbavo, pričom však títo svedkovia jednoznačne nevylúčili možnosť omylu

v texte zápisnice z valného zhromaždenia, a teda títo svedkovia nevylúčili nesprávnosť alebo neúplnosť
zaznamenania protestu v posudzovanej zápisnici z valného zhromaždenia. Súd teda neaplikoval
dôsledne ust. § 132 O.s.p..

V odvolaní ďalej uviedol, že od začiatku namietali, že zápisnica z valného zhromaždenia nezodpovedá

priebehu zasadnutia valného zhromaždenia žalovaného, že nezachycuje verne a úplne priebeh
rokovania valného zhromaždenia a teda nemožno výhradne prihliadať len na text tejto zápisnice z
valného zhromaždenia, v dôsledku čoho aj požiadal notára JUDr. A. T. o opravu zápisnice aspoň v časti
týkajúcej sa zaznamenania protestu žalobcu, avšak súd ani na túto skutočnosť pri vydaní rozhodnutia
neprihliadal. V nadväznosti na to poukázal žalobca aj na odborný komentár k ust. § 183 Obchodného

zákonníka, z ktorého vyplýva, že absencia záznamu o proteste v zápisnici z valného zhromaždenia
by nemala byť na ujmu akcionára. Zdôraznil, že je nesporné, že akcionár nemá možnosť zasahovať
do textu zápisnice, ktorá je vyhotovovaná až dodatočne po skončení valného zhromaždenia ako aj, že
platná právna úprava v ust. § 183 a § 131 Obchodného zákonníka navyše nestanovuje obligatórne
náležitosti obsahu protestu akcionára, a preto pre uplatňovanie práva na určenie neplatnosti uznesenia

valného zhromaždenia nie je rozhodujúce, či protest akcionára obsahuje alebo neobsahuje špecifikáciu.
Súdom aplikovaný výklad protestu v užšom zmysle, považoval žalobca v tomto prípade za neprijateľný
a uviedol, že reštriktívne posudzovanie obsahu protestu súdom v tomto prípade je v rozpore s účelom
označených ustanovení zákona, ktorých princípom je ochrana záujmov akcionára. Naďalej zotrval na
tom, že práva žalobcu ako akcionára boli obmedzené, a preto trval na všetkých svojich doterajších

tvrdeniach o dôvodoch neplatnosti napadnutých uznesení valného zhromaždenia žalovaného.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť a
zaviazať žalobcu k náhrade trov konania. Citujúc ust. § 183 Obchodného zákonníka uviedol, že žalobca
sa v tomto konaní domáha určenia neplatnosti troch uznesení valného zhromaždenia žalovaného zo dňa

26.7.2005, pričom pre úspešnosť žaloby je v takomto prípade potrebné preukázať splnenie zákonnej
podmienky podania protestu osobitne u každého napadnutého uznesenia. Splnenie tejto zákonnej
podmienky je pritom možné preukázať jedine vtedy, ak je možné priradiť k tomu-ktorému napádanému
uzneseniu podaný protest voči nemu. Zákon neukladá akcionárovi povinnosť presne špecifikovať obsah
protestu do zápisnice, avšak tvrdenie žalobcu, že zákon neukladá akcionárovi minimálnu povinnosť

v podanom proteste identifikovať uznesenie, voči ktorému smeruje, je v zmysle vyššie uvedeného
mylné. Zastával názor, že akcionár sa môže domáhať vyhlásenia rozhodnutia valného zhromaždenia
za neplatné, iba ak podal do zápisnice protest a to vo vzťahu k rozhodnutiu valného zhromaždenia,
neplatnosti ktorého sa domáha. Nakoľko predmetný protest žalobcu v zmysle dokazovania nie je
možné priradiť ku žiadnemu konkrétnemu uzneseniu, ani ku všetkým trom uzneseniam valného

zhromaždenia žalovaného spoločne, má za to, že nie je splnená zákonná podmienka vyslovenia
neplatnosti konkrétneho, alebo všetkých uznesení valného zhromaždenia žalovaného. Rovnako nie
je splnená ani základná zákonná podmienka pre platnosť predmetného právneho úkonu v zmysle §
37 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa právny úkon musí urobiť určite a zrozumiteľne, inak jeneplatný. Ďalej uviedol, že v konaní bolo preukázané, že protest žalobcu bol tak, ako bol vyslovený, teda
neurčito a spôsobom z ktorého nebolo možné identifikovať konkrétne uznesenie valného zhromaždenia,
na ktoré sa mal vzťahovať, zaznamenaný v notárskej zápisnici M.. V. T.. Z výsluchu svedkov je zrejmé,

že text predmetnej notárskej zápisnice bol zhodný s poznámkami zapisovateľky valného zhromaždenia,
L.. N. B., ktorú navyše kontroloval predseda valného zhromaždenia M.. A. G.. Všetci traja uvedení
svedkovia v konaní vypovedali, že v notárskej zápisnici bolo zaznamenané to, čo a ako bolo povedané
na valnom zhromaždení. Bolo tiež preukázané, že uvedené potvrdila M.. T. žalobcovi aj písomne, a
to v odpovedi na jeho list zo dňa 17.10.2005, na ktorý sa žalobca vo svojom odvolaní paradoxne

odvoláva. Nejde tu teda o situáciu, ktorú opisuje žalobca vo svojom odvolaní, a teda o absenciu záznamu
o proteste v zápisnici z valného zhromaždenia, ale o absenciu špecifikácie zo strany žalobcu, voči
ktorému uzneseniu žalobca protest podal. Uvedené tvrdenie podopiera aj skutočnosť, že v predmetnej
notárskej zápisnici sú zaznamenané aj iné protesty akcionárov, ktoré sú na rozdiel od protestu žalobcu
zrozumiteľne smerované voči konkrétnym uzneseniam, ktoré prijaté neboli. S poukazom na vyššie
uvedenézastávalnázor,žerozhodnutiesúduprvéhostupňajevsúladesplatnouprávnouúpravouakoaj

vykonaným dokazovaním a že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno dokázania, že podmienka
možnosti vyslovenia neplatnosti predmetných uznesení valného zhromaždenia, teda podanie protestu
voči všetkým napádaným uzneseniam bola splnená. Odhliadnuc od vyššie uvedeného trval aj na ďalšej
argumentácií, na základe ktorej v doterajšom konaní navrhovali žalobu žalobcu zamietnuť, ktorá sa však
v odôvodnení napadnutého rozsudku nespomína.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1,3 O.s.p. bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu vo
veci samej podľa § 214 ods. 1 O.s.p. na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie
a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

Odvolateľ v podanom odvolaní okrem iného namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci, keď uviedol, že záver súdu, ktorým si osvojil len text zápisnice
z valného zhromaždenia a bez ohľadu na všetky výsledky dokazovania, neakceptoval žalobcov protest

podaný proti všetkým uzneseniam, je v rozpore so skutočným stavom veci a vôľou spoločnosti žalobcu
prejavenou na predmetnom valnom zhromaždení, v dôsledku čoho reštriktívne posudzovanie obsahu
protestusúdomvtomtoprípadejevrozporesúčelomoznačenýchustanovenízákona,ktorýchprincípom
je ochrana záujmov akcionára.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť,

teda povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie svojich tvrdení a tento dôkaz súdu predložiť.

Podľa § 132 ods. 1 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
včítane toho, čo uviedli účastníci.

Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa z toho, čo vyšlo v konaní najavo, nevyvodil
správne skutkové a právne závery a vo veci nesprávne rozhodol, pokiaľ vychádzajúc z výsledkov
vykonaného dokazovania žalobu zamietol z dôvodu, že text zaznamenaný v zápisnici z riadneho
valného zhromaždenia konaného dňa 26.7.2005 nenasvedčuje podaniu protestu spoločnosťou R. a.s.

Z. ( žalobcu) proti všetkým trom prijatým uzneseniam, v dôsledku čoho zo strany žalobcu nebola splnená
zákonná podmienka vyslovenia neplatnosti jednotlivých uznesení a to podanie protestu proti nim.

Je potrebné dať za pravdu odvolateľovi, ale aj súdu prvého stupňa, že protest akcionára v zmysle ust. §
183 Obchodného zákonníka podaný do zápisnice z valného zhromaždenia je základným predpokladom

podania žaloby o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia. Spôsob podaného protestu
však zákon konkrétne neupravuje, a teda nestanovuje akcionárovi výslovnú podmienku presného
špecifikovania obsahu alebo rozsahu protestu do zápisnice, z čoho by bolo možné vyvodiť záver, žeho môže podať aj všeobecne proti viacerým (jednotlivým) prípadne aj všetkým uzneseniam valného
zhromaždenia.

V prejednávanej veci, vychádzajúc z vykonaného dokazovania, ale aj z dôvodov napadnutého
rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva záver súdu, že zaznamenanie protestu žalobcu v zápisnici z
riadneho valného zhromaždenia konaného dňa 26.7.2005 spísaného notárkou je jasné a zrozumiteľné,
avšak z neho len nevyplýva, proti ktorému prijatému uzneseniu bolo podané, čo v konaní podľa záverov
súdu zistené nebolo.

Odvolací sa však s týmto záverom súdu prvého stupňa nestotožňuje a dodáva, že ak po prerokovaní
všetkých bodov programu valného zhromaždenia, čo vyplýva z obsahu zápisnice, podal akcionár do
zápisnice protest, ktorý v zápisnici bezprostredne ani nenadväzuje na prijaté uznesenie a v zápisnici
nie je presne vymedzený tak, ako je to v danom prípade t.j., proti ktorému tento protest smeruje, je
potrebné vyvodiť záver, že protest sa vzťahuje na všetky prijaté uznesenia valného zhromaždenia.

Tomuto záveru zodpovedá aj samotná výpoveď svedka M.. S. G., ktorý konal v zastúpení žalobcu a
ktorý svoj postup zdôvodnil, že ho podal v závere valného zhromaždenia a to proti všetkým uzneseniam
pre prípad napadnutia prijatých uznesení, s poukazom aj na to, že prax nevylučovala, že sa podával
protest v závere valného zhromaždenia. Za takejto situácie je potrebné dať za pravdu odvolateľovi, že
nesprávnosť alebo neúplnosť zaznamenania protestu, ktorý nesporne podaný a zaznamenaný bol (ani

vypočutí svedkovia túto skutočnosť nevylúčili v zápisnici z valného zhromaždenia), nemôže byť na ujmu
akcionára, obzvlášť pokiaľ je nesporné a vyplýva to aj zo záveru súdu prvého stupňa, že zaznamenanie
protestu je jasné a zrozumiteľné, len z neho nevyplýva, proti ktorému uzneseniu bolo podané.

Odvolací súd preto podľa § 221 ods. 1 písm.h/ O.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil,

pretože súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom súd s prihliadnutím už aj na vyslovený právny názor
odvolacieho súdu v tomto zrušujúcom rozhodnutí v ďalšom konaní vyhodnotí žalobcom tvrdené
skutkové okolnosti, v dôsledku ktorých sa domáha vyslovenia neplatnosti napadnutých uznesení a v
nadväznosti na to posúdi dôvody neplatnosti napadnutých uznesení valného zhromaždenia žalovaného.

Súd prvého stupňa v novom rozhodnutí rozhodne podľa § 224 ods. 3 O.s.p. aj o trovách tohto
odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.