Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, July 29, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoE/154/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314211947
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4314211947.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a členov senátu JUDr.
Renáty Pátrovičovej a JUDr. Borisa Minksa, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so
sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený advokátskou kanceláriou Advocate, s. r.
o., so sídlom Bratislava, Pribinova
25, IČO: 36 865 141, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Martin Máčaj, proti povinnému: R.

Y., nar. XX.XX. XXXX, bytom U. XXX, o vymoženie pohľadávky vo výške 167,88 eura s príslušenstvom,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 19. novembra 2014, č. k.
15Er/253/2014-31, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Levice (súd prvej inštancie, exekučný súd) napadnutým uznesením zo dňa 19. 11. 2014,

č. k. 15Er/253/2014-31 zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, zo dňa 17. 02. 2014
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdu doručenú dňa 26. 05. 2014. Rozhodnutie právne
odôvodnil s poukazom na ust. § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 45 ods. 1, 2
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, ods. 4 písm. r/,
5, § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka.

2.Vodôvodnenírozhodnutiasúdpoukázalnato,ženávrhomzodňa16.02.2014saoprávnenýdomáhal
vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie príslušenstva pohľadávky vo výške 167,88 eura, na
podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom
zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s., zo dňa 03. 05. 2012, sp. zn. SR 00750/12,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21. 05. 2012 a vykonateľnosť dňa 24. 05. 2012.

3.Rozhodcovskýmrozsudkombolapovinnému(žalovanému)uloženápovinnosťzaplatiťsumu164,-eur
spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 164,- eur od 17. 10. 2011 do zaplatenia,
zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 164,- eur od 02. 01. 2012 do zaplatenia, náhradu trov
konania vo výške 118,30 eura, to všetko v mesačných splátkach vo výške 50,- eur splatných vždy k
poslednému dňu v mesiaci na účet žalobcu s tým, že prvá splátka sa stáva splatnou k poslednému
dňu v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozhodnutia, až do úplného zaplatenia dlhu, a

to pod následkom straty výhody splátok a výkonu rozhodnutia v prípade nezaplatenia čo i len jednej
splátky riadne a včas. Po podaní návrhu na začatie rozhodcovského konania do dňa vyhotovenia
návrhu na vykonanie exekúcie povinný uhradil splátku vo výške 229,- eur, ktorá bola použitá na použitá
na uhradenie istiny vo výške 164,-eur, uhradenie zmenkového úroku vo výške 57,89 eura, uhradenie
zákonného úroku vo výške 1,73 eura, uhradenie časti trov konania sumou 5,38 eura, čím zostatok trov
konania predstavuje 112,92 eura.4. Právny vzťah medzi účastníkmi konania vznikol na základe Zmluvy o úvere č. 404400370 uzatvorenej
dňa 19. 10. 2010, na základe ktorej poskytol oprávnený povinnému úver v sume 200,- eur, ktorý sa
povinný zaviazal vrátiť zvýšený o poplatok v sume 196,- eur (celkovo vrátiť sumu 396,- eur) v 12

mesačných splátkach po 33,- eur, počnúc dňom 12. 11. 2010. Účastníci zmluvného vzťahu zabezpečili
svoj iný záväzkový vzťah neúplnou zmenkou vystavenou dňa 19. 10. 2010.

5. Oprávnený s povinným uzatvorili dňa 19. 10. 2010 rozhodcovskú zmluvu. V čl. II. Rozhodcovskej
zmluvy sa strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. 404400370 zo dňa 19. 10.

2010,vrátanesporovojejplatnosť,výkladalebozrušenie,akoajsporyktorévzniknúzdohodyovyplnení
zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane
sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom
zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a. s., so sídlom Bratislava, ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných
predpisov Rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná

strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu.

6. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie
akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy vrátane
sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto

skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije
v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej
je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená
právomoc rozhodcovského súdu.

7. Exekučný súd uviedol, že uzavretá zmluva medzi účastníkmi konania má povahu spotrebiteľskej
zmluvy. Ďalej konštatoval, že zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva hrubý nepomer v spotrebiteľskej
zmluve v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu je neprijateľná.
Takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou je v danej veci rozhodcovská zmluva, a teda
exekučným titulom je rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej

rozhodcovskejzmluvy,rozhodcovskázmluvasícebolaosobitnespotrebiteľompodpísaná,alevyplývazo
štandardnej formulárovej zmluvy a rozhodcovská zmluva v predmetnej veci umožňuje voľbu spotrebiteľa
dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu
na rozhodcovskom súde.

8. Rozhodcovskú zmluvu si spotrebiteľ osobitne nevyjednal. Rozhodcovská zmluva bola navrhnutá
vopred, a preto ju nemožno považovať za individuálne dojednanú. Spotrebiteľ mohol len zmluvu
ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým zmluvným dojednania, a teda aj rozhodcovskému
konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Takto koncipovaná rozhodcovská zmluva spôsobuje značenu
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, a to v neprospech spotrebiteľa.

9. Predmetná rozhodcovská zmluva obsahuje neprijateľné dojednanie z dôvodu, že vylučuje právo
zmluvnej strany podať žalobu na všeobecný súd po tom, čo jedna zo zmluvných strán podá žalobu
na všeobecný súd po tom, čo jedna zo zmluvných strán podá žalobu na Stály rozhodcovský súd. S
poukazom na uvedené skutočnosti súd vo veci rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti uznesenia.

10. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, žiadajúc
odvolací súd, aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

11. Uviedol, že súd dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci (§ 205 ods. 2 písm. 17 OSP), ktoré

vychádzalo z posudzovania podľa právnej normy, ktorá na skutkový stav nedopadá alebo právnu normu
určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.
Exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril zákon
č. 233/2995 Z. z. (Exekučný poriadok) a v jeho nadväznosti zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní. Súd v prejednávanej veci okrem ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. na zistený

skutkový stav aplikoval aj ustanovenie § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Na
správne zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny predpis.12. Ustanovenie § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní síce upravuje povinnosť exekučných
súdovzastaviťexekučnékonanievprípade,akrozhodcovskýrozsudokukladápovinnosť,ktoráodporuje
dobrým mravom, ale mal za to, že citované ustanovenie súd nesprávne aplikoval. Pri udelení poverenia

na výkon exekúcie súd z predložených podkladov (exekučný titul, žiadosť o udelenie poverenia, návrh
na vykonanie exekúcie) skúmal exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky.

13. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych
náležitostí exekučného titulu podľa § 34 zákona o rozhodcovskom konaní. Preskúmavanie materiálnej

stránky spočíva v preskúmavaní hmotnoprávnych predpokladov exekučného titulu (dovolenosť,
možnosť a súlad s dobrými mravmi). Súd pri preskúmavaní exekučného titulu po materiálnej stránke
nemohol skúmať samotné rozhodcovské konanie, keďže samotné ustanovenie, o ktoré sa opiera súd
v napadnutom uznesení, stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok
a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému.

14. Exekučný súd sa tak v rámci materiálneho prieskumu musí obmedziť len na skúmanie
výroku exekučného titulu (odôvodnenie nemôže zaväzovať účastníkov konania). Splnenie podmienok
zastavenia exekúcie, t. j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k
niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného
titulu (nemôže vyplývať z vady konania). Táto požiadavka materiálnej stránky exekučného titulu vyplýva

zo samotnej povahy exekučného konania, kde konajúci súd nemá možnosť inak ako z exekučného
titulu sa oboznámiť s priebehom rozhodcovského konania. Spomenutá požiadavka znamená, že v
rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného
exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia
exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov. Inými slovami povedané, nemôže sa jednať

o dôvody právneho posúdenia veci.

15. Ak súd aplikoval na skutkový stav veci ust. § 45 ods. 2 spôsobom právneho posúdenia správnosti
výroku rozhodcovského súdu, ukrátil tým strany exekučného konania práv, ktoré im priznáva zákon
o rozhodcovskom konaní alebo Občiansky súdny poriadok, hlavne právo na prejednanie veci pred

príslušným súdom.

16. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní
dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov (§ 40 cit.
právneho predpisu) exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom

konaní. Ďalej poukázal na to, že rozhodnutie trpí procesnou vadou, ktorou je odôvodnenie rozhodnutia.
V súvislosti s neúplným zistením skutkového stavu veci súdom prvej inštancie mal za to, že konajúci súd
pri posudzovaní predložených dôkazov neúplné zistil skutkový stav veci, keďže namietal skutočnosť, že
zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka.

17. Uviedol, že oprávnený s povinným uzatvárali rozhodcovskú doložku podľa § 3 zákona o
rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V niektorých
prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú
pre zmluvné strany záväzné. Konajúci súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval, čím zaťažil
konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu.

18. V zmysle čl. 2 predmetnej zmluvy je následne daná právomoc Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s., rozhodnúť spor medzi zmluvnými stranami,
pričom Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s., postupuje v
súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní ako aj v zmysle svojho Rokovacieho poriadku. Vzhľadom

k tomu bol exekučný titul vydaný oprávneným orgánom v konaní vedenom v zmysle už spomínaného
osobitného právneho predpisu. Vo veci námietky konajúceho súdu ohľadom znemožnenia voľby sporu
pred štátnym súdom v súvislosti s § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka poukázal na odôvodnenie
zákonodarcov, v zmysle ktorého je cieľom tejto úpravy umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia
svoje práva, a teda exekučný súd vo veci konal nad rámec zákonných ustanovení.

19. Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.20. Vo veci rozhodla vyššia súdna úradníčka Okresného súdu Levice. Zákonný sudca predložil vec na
rozhodnutie odvolaciemu súdu s vyjadrením, že odvolaniu nemieni vyhovieť.

21. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej
lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380
CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku ako vecne správne podľa

§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

22. Exekučné konanie sa začalo spísaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie vo forme
zápisnice zo dňa 16. 02. 2014 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom
Exekútorského úradu: Záhradnícka 60, Bratislava v neprospech povinného o vymoženie pohľadávky
vo výške 112,92 eura (trovy konania) a príslušenstva. Exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok

Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s., Bratislava,
Karloveské rameno 8, sp. zn. SR 00750/12 zo dňa 03. 05. 2012, právoplatný dňa 21. 05. 2012 a
vykonateľný dňa 24. 05. 2012.

23. Exekučným titulom bola povinnému (žalovanému) uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu

164,-eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 164,- eur od 17. 10. 2011 do
zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 164,- eur od 02. 01. 2012 do zaplatenia,
náhradutrovkonaniavovýške118,30eura,tovšetkovmesačnýchsplátkachvovýške50,-eursplatných
vždy k poslednému dňu v mesiaci na účet žalobcu s tým, že prvá splátka sa stáva splatnou k poslednému
dňu v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozhodnutia, až do úplného zaplatenia dlhu, a to

pod následkom straty výhody splátok a výkonu rozhodnutia v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky
riadne a včas.

24. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP"), došlo v súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová

právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý
znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom
účinnosti CSP s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.

25. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa
primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v

odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (ods. 2).

26. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke
formálnej a materiálnej. Ak je exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa aj napriek tomu

nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. V rozhodnutiach
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.10.2011 sp.zn. 3Cdo/146/2011 a zo dňa 18.01.2012
sp.zn. 6Cdo/143/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že pokiaľ oprávnený v návrhu
na vykonanie exekúcie označí ako exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súdoprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej
rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či

rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný
súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd.

27. Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania,
exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo

postihuje majetok.

28. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí
rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených (§ 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku).

29. Podľa § 243d ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 01. 2015, exekučné konanie

na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je
spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať
len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného
po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva
účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.

30. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.01.2015, na exekučné konania
začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v
rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a
ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

31. Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie
zákonom stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. K procesným
podmienkamexekúciepatriaspôsobilosťúčastníkov,právomocapríslušnosťsúdu,akoispôsobilýnávrh
a listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné predpoklady

exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi, ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a pokračovaniu
exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie.

32. Z uvedeného vyplýva, že jedným z predpokladov na vedenie exekúcie voči povinnému je exekučný
titul, ktorým môže byť rozhodnutie súdu alebo rozhodnutie iných orgánov, prípadne iná verejná listina.

Exekučným titulom je pritom také rozhodnutie, ktoré je vykonateľné a ktoré ukladá povinnému určitú
povinnosť, pričom musí spĺňať tak formálne, ako aj materiálne predpoklady vykonateľnosti.

33. Formálna vykonateľnosť je splnená dodržaním zákonom predpísaných náležitostí o doručení
rozhodnutia, o uplynutí lehoty na plnenie a o podaní riadneho opravného prostriedku. Materiálne

predpoklady vykonateľnosti exekučného titulu sú, či účastníci označení v rozhodnutí skutočne existujú,
či nejde o rozhodnutie voči neexistujúcemu subjektu, či sú označení natoľko presne, že nemožno mať
neodstrániteľnú pochybnosť, o koho sa jedná a či ide o plnenie, ktorého vymoženie zákon predpokladá.

34. Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku upravuje zodpovednosť exekučného súdu za

vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, pretože vydanie tohto poverenia musí byť výsledkom
náležitého preskúmania exekučného titulu, žiadosti o vydanie poverenia a návrhu na vykonanie
exekúcie. Materiálnym predpokladom každej civilnej exekúcie je existencia exekučného titulu. Vydanie
poverenia v prípade nedostatkov exekučného titulu by znamenalo iba to, že exekúcia sa síce začala,
avšak musí byť v každom štádiu konania aj tak zastavená. Uvedené má za následok, že exekučný súd je

povinný už v tejto fáze konania prihliadnuť na to, či sú tu dôvody neprípustnosti exekúcie vykonávanej na
základe rozhodcovského rozsudku, tak ako tieto vyplývajú z ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní
a v prípade ich zistenia súd musí žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuť.

35. Niet sporu o tom, že skutkový a právny základ exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok

Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 03. 05. 2012, sp. zn. SR 00750/12, vydaný Stálym
rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s., Karloveské rameno 8, Bratislava,
IČO: 35 922 761, je zmluva o úvere, uzatvorená účastníkmi konania dňa 19. 10. 2010 pod č. 404400370.
Nepochybné ide o zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uzatvorenúštandardným formulářovým systémom, keďže veriteľ, v tomto spore oprávnený, je osoba, ktorá pri
uzatváraní predmetnej zmluvy konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti a dlžník, v tomto spore
povinný, je osoba, ktorá pri uzatváraní zmluvy vystupovala v pozícii spotrebiteľa.

36. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie správne posúdil povinného ako spotrebiteľa, oprávneného
ako dodávateľa, úverovú zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu a správne aplikoval ustanovenia zákona
o spotrebiteľských úveroch. Odvolací súd dodáva, že normy obchodného práva sú v takomto prípade
použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku, keďže

normy spotrebiteľského práva sú špeciálnymi ustanoveniami aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku,
pričom platí zásada, že prednosť má špeciálna právna úprava pred všeobecnou.

37. Súd prvej inštancie sa preto správne pred rozhodnutím o vydaní poverenia súdnemu exekútorovi
prednostne zaoberal otázkou právomoci orgánu (rozhodcovského súdu), ktorý vydal exekučný
titul. Podľa názoru odvolacieho súdu povinnému ako spotrebiteľovi bolo zároveň aj postupom

rozhodcovského súdu odňaté právo brániť sa a podať žalobu, alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok
na všeobecný súd, pričom ide o právo spotrebiteľa upravené v 61. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
(každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom
súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky).

38. Odvolací súd preto zhodne so súdom prvej inštancie prijal záver, že predmetný exekučný titul je
v rozpore so zákonom. V tomto smere je z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku nepochybné, že
právomoc rozhodcovského súdu bola založená rozhodcovskou zmluvou.

39. Z predloženej rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že v Článku II predloženej rozhodcovskej zmluvy

všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. 404400370 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo
zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej uvedenú úverovú
zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie,
budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská,
a. s., Karlovské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761 (rozhodcovský súd), ak žalujúca zmluvná

strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných
poriadkov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov
rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde
podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).

40. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie
akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie
na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej
doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná
žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými

predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu. Podľa Článku III. bod
1 rozhodcovskej zmluvy zmluvné strany v zmysle ustanovenia § 42 zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní vylučujú zrušenie rozhodnutia Stáleho rozhodcovského súdu v rámci obnovy
konania podľa zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku.

41. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s ohľadom na dôvody uvádzané oprávneným
v podanom odvolaní, odvolací súd uvádza, že akákoľvek rozhodcovská doložka bez ohľadu na jej
formu a znenie obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ako aj v samotnej
rozhodcovskej zmluve, je podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou, ak
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v

neprospech spotrebiteľa. Takáto rozhodcovská doložka je preto podľa § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka neplatná. Rozhodcovskú doložku obsiahnutú v rozhodcovskej zmluve si povinný ako
spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými obchodnými
podmienkami oprávneného. Mal možnosť zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým
obchodným zmluvným dojednaniam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako

prvý. To je pravdepodobne aj najčastejšia situácia, pretože dodávateľ sa snaží získať exekučný titul.

42. Odvolaciemu súdu je aj z jeho rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený uzatvára s druhou
zmluvnou stranou typizované (formulářové, typové, tiež adhézne) zmluvy a navyše aj rozhodcovskézmluvy predkladané oprávneným sú typizované. Preto bolo treba dospieť k tomu záveru, že v
rozhodcovskom konaní nebola zabezpečená spravodlivá ochrana práv spotrebiteľa. Tento záver treba
prijať bez ohľadu na to, že oprávnený rozhodcovskou zmluvou iba alternatívne dojednal konanie pred

rozhodcovským súdom. V danom prípade to bol práve oprávnený, ktorý takto formulované dojednanie
aplikoval a obrátil sa na rozhodcovský súd, ktorého rozhodnutie je v tejto veci exekučným titulom, pričom
práve túto možnosť oprávneného treba posúdiť z vyššie uvedených hľadísk.

43. Iba skutočnosť, že v zmysle čl. II. rozhodcovskej zmluvy sa účastníci zmluvy mohli obrátiť aj na

všeobecný súd nemá za následok platnosť celej rozhodcovskej doložky, pretože podstatným je to, že
zmluva,ktorúpovinnýpodpísal,t.j.zmluvaoúvereč.404400370zodňa19.10.2010,t.j.súčasnevčase
podpisurozhodcovskejzmluvy,jetypovouzmluvou,povinnýnemalmožnosťjejobsahmeniť,ataknemal
ani možnosť nepodpísať rozhodcovskú zmluvu, na základe ktorej rozhodcovské konanie aj prebehlo. V
tomto smere odvolací súd zdôrazňuje, že na takto dojednanú rozhodcovskú zmluvu nemožno nazerať
ako na individuálne dojednanú. Zároveň nieje zanedbateľnou tá skutočnosť, že spotrebiteľ, ktorý má

záujem získať peňažné prostriedky je vo finančnej tiesni a pri podpise rozhodcovskej zmluvy sa môže
odôvodnene domnievať, že ak rozhodcovskú zmluvu nepodpíše, úver mu nebude poskytnutý.

44. Odvolací súd zastáva názor, že rozhodcovská zmluva bola spotrebiteľovi predložená na podpis
práve v čase jeho zníženej bdelosti, kedy si povinný nemohol dostatočne uvedomiť dôsledky svojho

podpisu a prijatie podmienok rozhodcovskej zmluvy. Spotrebiteľ v tejto situácii koná pod tlakom finančnej
tiesne a stave núdze, a preto nie je schopný často aj ochotný posúdiť následky dojednaní, s ktorými
vyjadruje súhlas pri podpise rozhodcovskej zmluvy. Ohľadom možnosti alternatívne si vybrať medzi
rozhodcovským a všeobecným súdom, odvolací súd označuje túto možnosť za zjavne teoretickú, bez
možnosti praktického využitia spotrebiteľom.

45. Ochrana spotrebiteľov, ktorú legislatíva európskej únie a členských štátov zabezpečuje, má za
cieľ nad rámec základných zásad súkromného práva ako autonómia zmluvných strán, či pacta sunt
servanda, zvýšiť ochranu záujmov spotrebiteľov. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej

podnikateľskej činnosti. Táto zákonná definícia vymedzuje jeden zo subjektov spotrebiteľskej zmluvy
(ak je táto za spotrebiteľskú zmluvu považovaná), pričom dôvodom zavedenia a konkretizácie subjektu
vzťahov „obchodných" -spotrebiteľských v právnom poriadku je zvýraznenie potreby ochrany týchto
subjektov pred „silnejšími" subjektmi. Dôvody takejto potreby možno hľadať v charaktere priemerného
spotrebiteľa, ktorý vstupuje do právnych vzťahov najmä pre aktuálnu potrebu uspokojenia svojich

spotrebiteľských potrieb. Iná kvalita bdelosti v procese kontraktácie sa vyžaduje od subjektu - zmluvnej
strany - nespotrebiteľa, a iná kvalita bdelosti sa vyžaduje od spotrebiteľa. Každý sa má predovšetkým
starať o svoje veci sám, tzn. sám musí niesť dôsledky svojich rozhodnutí, preto možno uzavrieť, že
nemožno zbaviť ani spotrebiteľa civilnej zodpovednosti za neplnenie si povinností vyplývajúcich zo
spotrebiteľských zmlúv. Súdnu ochranu však nemožno uprieť ani menej bdelému, či skoro pasívnemu

až ľahostajnému spotrebiteľovi. Jeho ochrana je ale založená a rozsahom upravená zákonom, preto
možno ochrániť spotrebiteľa len v obmedzenom rozsahu.

46. Ak teda zákon stanovuje, že neprijateľnou podmienkou (s dôsledkom neplatnosti) je tiež najmä
ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej zmluvy od spotrebiteľa, aby spory s

dodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní,potomstanoveniekonkrétnehorozhodcu,ktorývec
prejedná patrí tiež do množiny neprijateľnej praktiky, podmienky, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach práve z dôvodov uvedených v predchádzajúcich odstavcoch tohto rozhodnutia.

47. Odvolací súd poukazuje na to, že prijateľnou rozhodcovskou doložkou obsiahnutou v rozhodcovskej

zmluve môže byť taká, ktorá bude so svojimi dôsledkami ozrejmená spotrebiteľovi v čase a spôsobom
(bezpridaných„motivačných"podmienok)kedysiajpriemernýspotrebiteľdôsledkyzaloženiaprávomoci
rozhodcovského orgánu uvedomí, pričom doložka nevylúči a ozrejmí spotrebiteľovi možnosť vec
prejednať v súdnom konaní. Možnosť alternatívne si vybrať rozhodcovské, alebo súdne konanie nemá
byť len napísané (v čase zníženej bdelosti spotrebiteľa), ale musí sa javiť byť naplnené vo vzťahu k

priemernému spotrebiteľovi aj fakticky.

48. Podľa názoru odvolacieho súdu rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná a spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Odvolacísúd poznamenáva, že predmetná rozhodcovská zmluva znemožňuje spotrebiteľovi individuálne
ovplyvniť obsah rozhodcovskej ako i úverovej zmluvy, pričom v tomto prípade je potrebné dodať s
cieľom vyvrátiť akékoľvek pochybnosti s poukazom na obsah ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka,

že pri výklade spotrebiteľských zmlúv sa postupuje podľa výkladu, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

49. Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie prijal záver, že predmetný exekučný titul je v rozpore
so zákonom, keďže celý postup od rozhodcovskej zmluvy až po rozhodcovský rozsudok je prejavom
zneužitia práv dodávateľa, ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu

takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy. Odvolací súd výkon práv oprávneného - dodávateľa podľa
predmetnej rozhodcovskej zmluvy považuje za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou
ochrany spotrebiteľa, v dôsledku čoho bolo dôvodné zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, pretože súdny exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade
exekučného titulu, ktorý vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ani nemal byť vydaný, pričom
rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania. Súd prvej inštancie preto

správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako celok.

50. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v
rozhodcovskej zmluve je v danej veci treba považovať za neplatné dojednanie, pretože ide o neprijateľnú
zmluvnú podmienku, nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími odvolacími dôvodmi oprávneného

uvedenými v podanom odvolaní, pretože s poukazom na ustálenú judikaturu Európskeho súdu pre
ľudské práva pri odôvodnení súdneho rozhodnutia sa nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj
na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (viď
uznesenie NS SR sp. zn. 2Cdo 216/2012 a nález Ústavného súdu SR III. ÚS 119/03-30).

51. Odvolací súd v súvislosti s Doplnením návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s ust. § 243f
ods. 1 Exekučného poriadku, ktorý bol exekučnému súdu doručený dňa 03. 02. 2016 poukazuje na
to, že toto podanie neobsahuje žiadne nové a rozhodujúce skutočnosti, ktoré by zavážili pri závere
odvolacieho súdu v tom smere, že ďalšie vedenie exekúcie by bolo v súlade so zákonom. Odvolací
súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie pokiaľ ide o skutočnosť, že rozhodcovský súd nemal

právomocvovecirozhodovať,atovzhľadomktomu,ženebolaplatneaindividuálnedojednanáuzavretá
rozhodcovská zmluva, ktorá mala právomoc rozhodcovského súdu podľa tvrdení oprávneného založiť,
a teda právomoc tohto rozhodcovského súdu nebola založená. S poukazom už na vyššie uvedené
skutočnosti ide teda o nulitný právny akt, ktorý nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, a to ani z
formálnej ani z materiálnej stránky. Vzhľadom k tomu, že sa oprávnený odvolal na skutočnosti uvedené

v odôvodnení rozhodcovského rozsudku, potom odvolací súd musí konštatovať, že na všetky tieto
skutočnosti súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd už prihliadol, čo v závere viedlo exekučný súd k
rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia a odvolací súd k potvrdeniu
vecnej správnosti takéhoto uznesenia.

52. Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol
vo výroku vecne správne, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa §
387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

53. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 posledná veta zák.

č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).