Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Tuesday, November 15, 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 20C/99/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416204270
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6416204270.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu:

TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, v konaní právne zastúpený
JUDr. Vratislavom Šteffekom, advokátom, Nám. Martina Benku 6, Bratislava, proti žalovanej: P. H., trvale
bytom F. M. XX, K., v konaní o zaplatenie 510,- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 394,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05
% ročne z tejto sumy od 21.05.2015 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 54 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 16.05.2016 žiadal žalobca uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť sumu
510,- Eur s úrokom z omeškania 5,05 % ročne od 18.01.2015 do zaplatenia. Dôvodil tým, že so
žalovanou ako dlžníčkou uzavrel dňa 27.06.2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere na sumu 400,- Eur
za odplatu 116,- Eur (úrok 80,- Eur a servisný poplatok 36,- Eur). Úver mala žalovaná splatiť v 13
mesačných splátkach, no uhradila len sumu 6,- Eur. Pretože nesplácala podľa splátkového kalendára,

po predchádzajúcom upozornení jej listom zo dňa 18.01.2015 oznámil predčasnú splatnosť úveru ku
dňu 17.01.2015.

2. Žalovaná prevzala žalobu dňa 26.08.2016, no k veci sa nevyjadrila.

3. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania s poukazom na § 297 písm. b) Civilného sporového
poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“), nakoľko sa jednalo o spotrebiteľskú vec, išlo iba o

otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšovala 1.000,- €.

4. Zo žalobcom predložených listinných dôkazov súd zistil, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere č. K420142186 datovanej dňom 27.06.2014 žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 400,- Eur.
Úver bol poskytnutý za úrok vo výške 20 % z istiny a okrem toho si žalobca účtoval servisný poplatok vo
výške 9 % istiny. V čl. II zmluvy sa žalovaná zaviazala uhradiť istinu 400,- Eur, úrok 80,- Eur a servisný

poplatok 36,- Eur v 13 mesačných splátkach.

5. Z charakteru zmluvy z hľadiska jej formy ako formulára pripraveného žalobcom ako aj z postavenia
jej účastníkov niet pochýb, že sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú (čo koniec koncov vyplýva aj z jejsamotného označenia ako „zmluva o spotrebiteľskom úvere“) v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch.

6. Ku dňu uzavretia zmluvy 27.06.2014 uvedený zákon v § 9 ods. 2 písm. f) ako náležitosť zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vyžadoval uvedenie termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Tento
údaj je síce v čl. III bode 2 uvedený tak, že „Termín poslednej splátky úveru, t.j. konečná splatnosť úveru
je 380. deň po uzatvorení zmluvy, pričom doba trvania tejto zmluvy je od uzatvorenia zmluvy do termínu
konečnej splatnosti úveru, t.j. 380 kalendárnych dní.“, no takéto znenie nevyjadruje konkrétny deň (teda

deň, mesiac a rok), v ktorý má spotrebiteľ uhradiť poslednú splátku. Platí to vo väzbe na skutočnosť, že
splatnosť splátok úveru bola dohodnutá v čl. II bode 2 zmluvy tak, že prvá splátka je splatnou 10. deň
po poskytnutí úveru a každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia je splatná 30. deň po splatnosti
predchádzajúcej splátky, čo znamená, že žalobca ako veriteľ preniesol svoju povinnosť rešpektovať
jasné zákonné znenie na spotrebiteľa v tom smere, aby si tento sám vypočítaval, kedy nastane časový
okamih splatnosti poslednej splátky. Navyše termín konečnej splatnosti úveru určený v zmluve ako 380.

deň po uzavretí zmluvy sa nezhoduje so splatnosťou splátok ako sú vymedzené v čl. II bode 2 zmluvy,
pretože 380. deň po uzavretí zmluvy vychádza na deň 13.07.2015 (pri počítaní času v súlade s ust. §
122 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka). Podľa čl. I zmluvy sa žalobca zaviazal poskytnúť úver žalovanej
do 10 dní od uzavretia zmluvy, t.j. najneskôr do 07.07.2014 a práve vo väzbe na deň poskytnutia úveru
bola určená splatnosť splátok v čl. II bode 2 zmluvy - splatnosť prvej splátky 10. deň po poskytnutí úveru

a ďalších splátok zasa 30. deň po splatnosti predchádzajúcej. Potom pokiaľ úver mohol byť poskytnutý
najskôr v deň uzavretia zmluvy, t.j. 27.06.2014, posledná splátka bola v súlade s čl. II bod 2 zmluvy
splatnou dňa 06.07.2015 a pokiaľ úver bol poskytnutý najneskôr do 10 dní od uzavretia zmluvy, t.j.
najneskôr dňa 07.07.2014, splatnosť poslednej splátky vychádza na deň 20.07.2015. V oboch prípadoch
to teda nie je 380. deň po uzavretí zmluvy, pričom kedy bol úver žalovanej skutočne poskytnutý, žalobca

nepreukázal. Nič to ale nemení na tom, že zmluva konkrétny deň ako termín konečnej splatnosti úveru
neobsahuje.
7. Zhrnúc uvedené súd dospel k záveru, že kvôli absencii uvedenej náležitosti v predloženej zmluve o
spotrebiteľskom úvere je predmetný úver bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Preto žalobca

mal nárok len na vrátenie poskytnutej sumy 400,- Eur a pokiaľ žalovaná vrátila z tejto sumy iba čiastku
6,- Eur, je povinná uhradiť žalobcovi ešte zvyšok v sume 394,- Eur. Vo zvyšku súd žalobu ako nedôvodnú
zamietol.

8. Pri rozhodovaní o uplatnenom úroku z omeškania sa súd riadil právnou úpravou úrokov z omeškania

obsiahnutou v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. (ďalej
len „nariadenie“) v znení účinnom od 01.02.2013, nakoľko síce išlo o úverový právny vzťah založený
dňa 27.06.2014 majúci právny základ v ust. § 497 Obchodného zákonníka, no podľa § 52 ods.
1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy má prednosť
občianskoprávna úprava pred Obchodným zákonníkom. Podľa § 3 nariadenia je výška úrokov z

omeškania o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

9. Žalobca požadoval úrok z omeškania od 18.01.2015 do zaplatenia poukazujúc na to, že listom zo
dňa 18.01.2015 zosplatnil úver ku dňu 17.01.2015. Bez ohľadu na to, či a kedy bol tento list žalovanej

doručený (lebo z poštového podacieho hárku je zistiteľné len jeho odoslanie na poštovú prepravu),
žalovaná dňom 21.05.2015 bola v omeškaní so zaplatením celej istiny, pretože podľa zmluvy mala
zaplatiť v jednotlivých splátkach najneskôr do 20.05.2015 (pri počítaní splatnosti splátok v prípade
poskytnutia úveru najneskôr dňa 07.07.2014) sumu prevyšujúcu 400,- Eur (prvé tri splátky po 2,- Eur +
8 splátok po 51,- Eur). Preto súd priznal úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne (sadzba ECB ku dňu

21.05.2015 bola 0,05 % ročne) zo sumy 394,- Eur od 21.05.2015 do zaplatenia.

10. O nárok na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, ktorý hovorí, že ak mala
strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Obe sporové strany mali čiastočný úspech, pričom

úspech žalobcu predstavoval 77 % po zaokrúhlení (t. j. 394,- Eur s príslušenstvom z celkovo žalovanej
sumy 510,- Eur s príslušenstvom), vo zvyšku v rozsahu 23 % bola úspešná žalovaná. Čistý úspech
žalobcu potom predstavuje rozdiel, t. j. 54 %, v ktorom rozsahu má žalobca nárok na náhradu trov
konania voči žalovanej. Súd s poukazom na § 262 ods. 1 CSP rozhodol len o nároku na náhradu trovkonania, keď s poukazom na § 262 ods. 2 CSP o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.