Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Wednesday, February 23, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 25Csp/57/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116217619
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Vorobelová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8116217619.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci žalobkyne: D. E., H..

XX.XX.XXXX, C. Š. XXX, v konaní právne zastúpená A.. P. Š., B. K. K. N. K., K. D. XXX/XX, proti
žalovanému: D. L., B.. K.., P.: XX XXX XXX, R. XXXX/XXX, S., v konaní o primerané finančné
zadosťučinenie vo výške XXX,XX Eur, takto

r o z h o d o l :

I. žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu XXX Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,

II. v prevyšujúcej časti žalobu zamieta,

III. priznáva žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu XX %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa svojou žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX domáhala primeraného
finančného zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 tretia veta zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.
V žalobe poukázala na rozsudok zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý bol vydaný v súdnom konaní vedenom
na tunajšom súde pod sp. zn. XXC XXX/XXXX. Žalobkyňa bola v konaní XXC XXX/XXXX v postavení
žalovanej (ako spotrebiteľ) a žalovaný bol v postavení žalobcu. Žalovaný sa v konaní XXC XXX/XXXX
domáhal zaplatenia sumy XXX,XX Eur. Žaloba bola zamietnutá. Žalobkyňa vo svojej žalobe v tomto
konaní nijako bližšie nešpecifikovala, z akého dôvodu požaduje sumu XXX,XX Eur. Uviedla, že má ísť

o sumu, o ktorú sa chcel žalovaný na jej úkor obohatiť.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že podľa zákona o ochrane spotrebiteľa má síce úspešný
účastník konania právo žiadať primerané finančné zadosťučinenie, avšak pri rozhodovaní musí súd
zohľadniť nielen úspešnosť toho ktorého účastníka, ale aj iné okolnosti, ktoré majú vplyv na konkrétny
prípad. Predpokladom uplatnenia tohto inštitútu je to, aby vznikla ujma, inak nie je čo reparovať.
Žalovaný uviedol, že spotrebiteľ musí sám uplatňovať práva v konaní a byť úspešný. Primerané finančné

zadosťučinenie je nutné chápať ako náhradu za spôsobenú nemajetkovú ujmu vyjadrenú v rôznych
formách. Podľa žalovaného žalobkyňa nijako nepreukázala, aká ujma jej bola spôsobená. Žalovaný
žiadal žalobu zamietnuť.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením so žalobou, vyjadrením žalovaného, rozsudkom tunajšieho
súdu č. k. XXC XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento
stav:

4. Dňa XX.XX.XXXX uzatvoril žalovaný ako veriteľ so žalobkyňou ako klientom písomnú úverovú zmluvu
č. XXXXXXXXXX s výškou úveru XX XXX Sk a špecifikáciou niektorých jej ďalších náležitostí. Pod
tým je v zmluve výrazne menším drobným písmom napísaný text o tom, že neoddeliteľnou súčasťoutejto zmluvy sú Úverové podmienky spoločnosti D. L. K., B.. K.. a že dolu podpísaný klient (žalobkyňa)
svojim podpisom potvrdzuje, že je s nimi oboznámený, považuje ich za dostatočne určité a prejavuje
súhlas byť viazaný týmito podmienkami. Nižšie je tam tiež uvedené, že súčasne uzatvárajú zmluvu o

poskytnutí revolvingového úveru I, čiže zmluvu o RU I (bez uvedenia jej čísla), a to s úverovým rámcom
a s pravidelnými mesačnými splátkami vo výške dohodnutej v hlave 9 a 10 úverových podmienok. Na
základe takto uzatvorenej zmluvy o RU I vzniká klientovi právo na poskytnutie revolvingového úveru I
prostredníctvom úverovej karty za podmienok stanovených v hlave 9, 10, 11 a 12 úverových podmienok.

5. V konaní XXC XXX/XXXX súd zamietol žalobu žalovaného o zaplatenie sumy XXX,XX Eur. V
odôvodnení Okresný súd mimo iného uviedol, že z povahy veci ako úverového vzťahu s povinnosťou
dlžníka vrátiť veriteľovi poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť určité (dohodnuté) úroky (§ 497 OBZ),
v spojení s citovanými zákonnými ustanoveniami vyplýva, že spôsob úročenia a splácania úveru a jeho
jednotlivých častí musí byť vyjadrený určitým a zrozumiteľným spôsobom vylučujúcim pochybnosti o
obsahu povinnosti splácať jeho jednotlivé položky (vrátane postupu jej splnenia) a musí byť uvedený v

písomnej úverovej zmluve, na ktorú spotrebiteľ pripája svoj podpis. Inak sa úver považuje za bezúročný
a bez poplatkov, resp. veriteľ na úroky a poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom
úvere, nárok nemá. Tiež platí, že stanovenie časti obsahu zmluvy odkazom na obchodné podmienky
nemôže byť ani neprimerane všeobecné (nestačí iba zmienka o obchodných podmienkach), pretože
ak má byť súčasťou zmluvy (ako prejavu vôle), platia preňho, ak sa s ním majú spájať právne účinky,

rovnaké pravidlá ako aj pre iné právne úkony. Časť obsahu zmluvy, ktorú tento odkaz určuje (poukazom
na obchodné podmienky), by sa mala preto stanoviť konkrétne (určite a zrozumiteľne, § 37 ods. 1 OZ)
tak, aby bolo zrejmé úpravu ktorej časti zmluvy (práv a povinností) treba hľadať a vykladať na inom
mieste (napr. v obchodných podmienkach), písomne (§ 4 ods. 1 ZoSu), a zároveň aj nie menším písmom
ako iná časť takejto zmluvy (§ 53c OZ). V tomto prípade tomu tak nebolo. V žalobe absentuje výslovné

a zrozumiteľné tvrdenie o poskytnutí peňažných prostriedkov v určitej výške a záväzku na ich vrátenie
s určitým a zrozumiteľným vymedzením spôsobu tohto vrátenia.

6. V prejednávanej veci mal žalobca bremeno tvrdenia, že so žalovanou uzavrel platnú písomnú zmluvu
o spotrebiteľskom úvere so záväzkom žalobcu poskytnúť žalovanej peňažné prostriedky a záväzkom

žalovanej poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť žalobcovi určité úroky (a poplatky), a ďalej
že jej určité peňažné prostriedky aj reálne poskytol a žalovaná ich nevrátila, prípadne nezaplatila
dohodnuté konkrétne špecifikované úroky (a poplatky), a že zmluva obsahuje všetky obligatórne
obsahové náležitosti. Žalobca však všetky tieto skutočnosti v konaní riadne ani netvrdil a žaloba, hoci má
po formálnej stránke všetky minimálne obsahové náležitosti, je len rámcová s tvrdením o údajnom dlhu

bez uvedenia všetkých skutočností, ktoré by ho odôvodňovali. Okrem toho je zrejmé, že úrok a poplatky
nie sú v predloženej zmluve o spotrebiteľskom úvere ani uvedené (písomne, určite a zrozumiteľne), a
preto ich veriteľ v zmysle § 4 ods. 5 ZoSU od spotrebiteľa nemôže ani požadovať.

7. Žalobkyňa v tomto konaní tvrdila, že ujmu, ktorú utrpela, nemusí preukazovať. Už samotné konanie

predokresnýmsúdomožalobežalovanéhozakladáprávožalobkyne.Podľažalobkynebolototokonanie
zbytočné,keďžebolopreukázané,žežalobkyňazaplatilaviacakojejboloposkytnuté,pričomnaochranu
svojich záujmov v danom konaní bola nútená zobrať si právneho zástupcu a v konaní sa brániť.

8. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej

národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom
s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho
práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho
konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy
spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených

porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom
(ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané
finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi zodpovedá.

9. V predmetnom konaní bolo preukázané, že žalobkyňa ako spotrebiteľ sa v konaní tunajšieho súdu
XXCXXX/XXXXúspešnedomohlasvojhoprávaažalobabolazamietnutá.Ztohtodôvodumážalobkyňa
právo na primerané finančné zadosťučinenie v zmysle citovaného ustanovenia zákona o ochranespotrebiteľa. Žalobkyňa si uplatnila právo na primerané finančné zadosťučinenie vo výške XXX,XX
Eur. Svoj návrh odôvodnila len tým, že tento návrh podala z dôvodu porušenia jej práv a finančné
zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy.

10. Primerané zadosťučinenie sa podľa súdu skladá z náhrady morálnej ujmy a výdavkov spojených
s reparáciou navodeného stavu, ako aj zo satisfakcie za stav, ktorý žalobkyňa musela trpieť. Za
nemajetkovú ujmu pre spotrebiteľa je možné považovať každé obmedzenie spotrebiteľovho komfortu,
všetko čo mu berie čas a kľud. Pre priznanie peňažného zadosťučinenia nie sú stanovené žiadne

špeciálne podmienky. Základom pre stanovenie výšky primeraného zadosťučinenia je primeranosť a
súd tak stanoví na základe vlastnej úvahy. Je teda posudzovaná subjektívne. Ochrana spotrebiteľa však
nesmie pri aplikácii práva proti nekalej súťaži, alebo neférovým praktikám dodávateľa, dominovať nad
ochranou súťažiteľa. Aj keď je spotrebiteľ slabšou stranou v spore a zákonodarca mu poskytuje zvýšenú
ochranu, nič sa nemení na tom, že ako žalobca, ktorý je dokonca zastúpený právnym zástupcom, má
povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť. Pokiaľ žalobca tieto svoje základné povinnosti nesplní, súd

nemôže jeho žalobe vyhovieť.

11. V predmetnom konaní žalobkyňa nijako nepreukázala a dokonca ani netvrdila, aká ujma jej vznikla. V
tomto absolútne neuniesla dôkazné bremeno. Súd vychádzal z toho, že žalobkyňou tvrdená preukázaná
stratačasunajednompojednávanívkonaníXXCXXX/XXXXastratačasuprizískaníprávnehozástupcu

zodpovedá priznaniu nemajetkovej ujmy vo výške XXX Eur. Táto suma je vzhľadom na skutočnosť, že v
konaní XXC XXX/XXXX bolo uskutočnené len jedno pojednávanie, maximálne primeraná a nebol dôvod
priznávať žalobkyni vyššiu sumu. Pokiaľ ide o výšku priznaného zadosťučinenia, súd ju považoval za
primeranú, a to vzhľadom na intenzitu zásahu žalovaného do práv žalobkyne ako spotrebiteľa. Súd
rozhoduje o výške finančného zadosťučinenia vlastnou úvahou a jeho úvaha nie je viazaná na výšku

sumy, ktorú žiadal žalovaný v pôvodnom konaní. Táto suma nie je ani pomôckou na určenie výšky
nemajetkovej ujmy. V prevyšujúcej časti preto súd žalobu zamietol.

12. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), trovy konania sú všetky preukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo

bránením práva.

13. Podľa § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania, podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

14. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

15.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

16. Žalobkyňa bola v konaní v prevažnej miere neúspešná. Pomer úspechu svedčil v prospech
žalovaného, ktorému súd priznal právo na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu XX %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods.
1 CSP)

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1
CSP)

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou
žalobou. (§ 371 a § 372 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov.