Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Friday, June 17, 2016

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 6C/16/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8213202196
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2016:8213202196.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov, samosudca JUDr. Milan Majerník, PhD., v právnej veci žalobcu: CD Consulting

s. r. o., so sídlom K Červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha 3, Česká republika, IČO: 264 29 705,
zastúpený Fridrich Paľko, s. r. o. so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti
žalovanému: P. Č., nar. XX. X. XXXX, bytom L. XXXX/XX, XXX XX W., o zaplatenie 284,14 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Z a s t a v u j e konanie v časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 284,14 Eur od
11. 5. 2009 do zaplatenia.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podaným návrhom na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie:
- zmenkovej sumy vo výške 284,14 Eur,
- zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 284,14 Eur od 11. 5. 2009 do zaplatenia

- 6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy 284,14 Eur od 11. 5. 2009 do zaplatenia
- zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 0,95 Eur
- náhrady trov konania v časti trov právneho zastúpenia vo výške 59,94 Eur s DPH a v časti zaplateného
súdneho poplatku vo výške 17,- Eur.

Návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil
žalovaný dňa X. XX. XXXX na zmenkovú sumu 284,14 Eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového

úroku vo výške 0,25 % denne od 11. 5. 2011. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou
„na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená dňa X. XX. XXXX (dátum
vystavenia) na sumu 420,- Eur, pričom do jej textu bol poňatý záväzok žalovaného zaplatiť za túto
zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25 % denným úrokom od
11. 5. 2011. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil
zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 0,0 Eur, pričom na zmenkovú sumu uhradil 0,0
Eur a na úroky uhradil 0,0 Eur. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant

nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. Žalobca žiadal, aby súd podľa čl. 7
Nariadenia Európskeho parlamentuaRady(ES)č. 861/2007vydalrozsudok,ktorýmuložížalovanému
do 3 dní uhradiť žalovanú zmenkovú istinu s príslušenstvom. Nežiadal nariadiť pojednávanie a k žalobepripojil listinné dôkazy a to výpis z obchodného registra a originál zmenky vystavenej žalovaným
zo dňa X. XX. XXXX na zmenkovú sumu 284,14 Eur.

Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 17. 6. 2016 uviedol, že so žalobou nesúhlasí, istinu zaplatil a nesúhlasí
s úrokmi, ktoré žalobca od neho požaduje.

Súd mal za to, že v danom prípade sú splnené podmienky pre použitie spomínaného nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. 7. 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie

vo veciach s nízkou hodnotou sporu.

Podľa čl. 2 ods. 1 citovaného nariadenia, sa totiž toto nariadenie uplatňuje v občianskych a obchodných
veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota
pohľadávkyvčasedoručeniatlačivanávrhunauplatneniepohľadávky príslušnémusúdualebotribunálu
nepresahuje 2.000 Eur bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové,

colné ani správne veci, ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci.

Podľa čl. 3 ods. 1 citovaného nariadenia, na účely tohto nariadenia je cezhraničným sporom taký spor,
v ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom ako v členskom
štáte súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci.

Podľa čl. 5 ods. 1 citovaného nariadenia, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu
je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o
to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že
vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé vedenie

konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí
takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.

Podľa čl. 5 ods. 2 citovaného nariadenia, po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky súd alebo tribunál vyplní časť I. vzorového tlačiva C na odpoveď ako je uvedené v prílohe III.

Kópia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a v prípade potreby podporných dokumentov spolu s
vyplneným tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom
13. Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie
pohľadávky.

Podľa čl. 5 ods. 3 citovaného nariadenia, odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na
uplatnenie pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II. vzorového tlačiva C na odpoveď,
pričom v prípade potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty a zašle ho späť súdu alebo
tribunálu alebo akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.

Podľa čl. 5 ods. 4 citovaného nariadenia, do 14 dní od doručenia odpovede odporcu súd alebo tribunál
odošle navrhovateľovi kópiu odpovede spolu s príslušnými podpornými dokumentmi.

Podľa čl. 7 ods. 1 citovaného nariadenia, do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa

v lehotách ustanovených v čl. 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo:
a/ v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti
týkajúce sa pohľadávky;
b/ vykoná dôkazy v súlade s čl. 9 alebo
c/ predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.

Podľa čl. 7 ods. 2 citovaného nariadenia, súd alebo tribunál vydá rozsudok buď do 30 dní od
uskutočnenia ústneho pojednávania alebo po doručení všetkých potrebných informácií na vydanie
rozsudku. Rozsudok sa doručí stranám v súlade s čl. 13.

Podľa čl. 7 ods. 3 citovaného nariadenia, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď´ dotknutej strany
v lehote ustanovenej v čl. 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo proti
pohľadávke.Pred začatím pojednávania vo veci samej súd doručil obom účastníkom konania kópiu zápisnice z
pojednávaniakonanéhonatunajšomsúdedňa2.3.2015vovecisp.zn.4C/71/2013,predmetomktorého
bol výsluch svedka, zamestnanca spoločnosti Pohotovosť, s.r.o..

Pred začatím pojednávania vo veci samej žalobca doručil súdu podanie, ktorým žiadal zastaviť konanie
v časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne. Výrok o zastavení konania teda nadväzuje na
dispozitívny úkon žalobcu, ktorým žiadal konanie zastaviť a rezultuje z ustanovenia § 96 ods. 1, 3 O.s.p..

Na rozhodnutie o podanom návrhu súd nariadil pojednávanie, napriek tomu, že to nenavrhol žiaden z
účastníkov, keďže mal za to, že to je v tejto veci potrebné, ako to vyplýva z článku 5 odsek 1 nariadenia
č. 861/2007.

Žalobca sa na pojednávanie napriek riadnemu a včas doručenému predvolaniu nedostavil.
Svoju neúčasť elektronicky ospravedlnil pre kolíziu termínov, súhlasil však s pojednávaním v jeho

neprítomnosti. Zároveň si však dal podmienku, že v prípade, ak žalovaný nebude súhlasiť so žalobou,
žiadal pojednávanie odročiť. Takéto podmieňovanie súhlasu s pojednávaním je pre súd zarážajúce,
nemajúce žiadne právne opodstatnenie. Účastník má právo sa rozhodnúť, či sa pojednávania zúčastní
a ak nie, má možnosť požiadať o odročenie pojednávania a aj to len pri splnení procesných podmienok
podľa § 119 O.s.p. V takom prípade kolíziu termínov by musel konkretizovať spisovými značkami

kolidujúceho pojednávania a uviesť dátum, kedy sa o tejto kolízii dozvedel. V danom prípade však
žalobca tieto podmienky nesplnil. Žalovaný sa dňa 17. 6. 2016 pred začatím pojednávania dostavil na
súd s tým, že sa ospravedlňuje z neúčasti na pojednávaní z dôvodu plánovaného lekárskeho ošetrenia a
žiadal, aby sa konalo v jeho neprítomnosti. Z uvedeného dôvodu súd pojednával v neprítomnosti žalobcu
a jeho právneho zástupcu a žalovaného.

Na nariadenom pojednávaní súd oboznámil výsledky prípravy na pojednávanie a vykonal dokazovanie
čítaním listinných dôkazov, žalobou zo dňa XX. X. XXXX, kópiou zmenkou č.l. 4-5, výpisom z
obchodnéhoregistrač.l.6,úradnýmzáznamomč.l.10,podanímžalobcuč.l.13,rozsudkomOSBardejov
zo dňa XX. X. XXXX, rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa X. XX. XXXX, podaním žalobcu

č.l. 55, podaním žalobcu č.l. 60-62, zápisnicou z pojednávania vo veci XC/XX/XXXX, zmluvou o úvere
č.l. 72, všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru č.l. 73, uznesením OS Bardejov sp. zn. XEr/XXX/
XXXX zo dňa XX. X. XXXX, podaním žalobcu zo dňa 21. 12. 2012, exekučným spisom Okresného súdu
Bardejov sp. zn. XEr/XXX/XXXX z neho už spomenuté uznesenie o zastavení exekučného konania,
úradným záznam zo dňa XX. X. XXXX a ďalšími v spise sa nachádzajúcimi listinným dôkazmi a zistil

tento skutkový stav:

Žalovaný dňa X. XX. XXXX vystavil vlastnú zmenku, obsahom ktorej je jeho záväzok zaplatiť za túto
zmenku pri predložení na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811
09 Bratislava sumu 284,14 Eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od 11. 5. 2009. Predmetná zmenka bola

žalovaným vystavená ako vistazmenka a bola opatrená doložkami „bez protestu“ a „na platenie predložiť
v lehote 4 rokov od vystavenia“, pričom za miesto platenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového
veriteľa. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. indosovala zmenku na
rad žalobcu. Listina má znaky vzorového tlačiva, do ktorého boli rukou vpísané údaje: dátum a miesto
vystavenia, identifikačné údaje vystaviteľa, jeho podpis. Zmenková suma vyjadrená číslom aj slovami

a dátum začiatku úročenia zmenkového úroku sú v listine uvedené odlišným strojovým písmom ako
zvyšok vzorového tlačiva.

Na základe uvedenej skutočnosti známej súdu z jeho činnosti si súd zabezpečil a pripojil
exekučný spis tunajšieho súdu č. XEr/XXX/XXXX. V tomto spise bola v prílohe návrhu na vykonanie

exekúcie pripojená Zmluva o úvere VS (č. zmluvy) XXXXXXX, uzavretá dňa X. XX. XXXX medzi
veriteľom Pohotovosť, s.r.o. a dlžníkom, ktorý je žalovaný v tomto konaní. Žaloba č. XXXXXXX, ktorá
bolapredloženávprílohetohtonávrhupojejindosovaníspoločnosťouPohotovosť,s.r.o.akoindosantom
na žalobcu ako indosatára má identické číslo ako zmluva o úvere v exekučnom spise sp. zn. XEr/XXX/
XXXX. Je preto zrejmé, že zmenka č. XXXXXXX, z ktorej sú v tomto konaní uplatnené zmenkové nároky

bola vystavená na základe článku 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré boli súčasťou
Zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa X. XX. XXXX medzi žalovaným a spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o.,
t.j. na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z tejto úverovej
zmluvy voči veriteľovi Pohotovosť, s.r.o. ako remitentovi.Z pripojeného exekučného spisu vyplýva, že tú istú pohľadávku z úverovej zmluvy, t.j. z toho istého
spotrebiteľského právneho vzťahu si na základe rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu

uplatnil voči žalovanému ako povinnému predchádzajúci veriteľ ako oprávnený - Pohotovosť s.r.o..

Z uznesenia Okresného súdu Bardejov sp. zn. XEr/XXX/XXXX zo dňa XX. X. XXXX vyplýva, že
súd zastavil exekučné konanie. Dôvodom bolo, že súd konštatoval, že v tomto prípade sa jedná o
spotrebiteľský právny vzťah a je preto na neho potrebné použiť právne normy o ochrane spotrebiteľa.

Exekučný súd zároveň konštatoval, že rozhodcovské doložky uzavreté v tomto prípade sú neprijateľnou
zmluvnou podmienkou a teda sú absolútne neplatné. Z obsahu spisu tiež plynie, že rozhodcovský
rozsudok neprijateľným spôsobom zaväzoval na plnenie zo zmenky, teda že aj samotný záväzok bol
zabezpečený neúplnou zmenkou vystavenou dňa X. XX. XXXX (viď odôvodnenie rozhodcovského
rozsudku na č.l. 5 exekučného spisu), t.j. toho istého dňa, ako bola uzavretá úverová zmluva
(neprijateľným spôsobom v rozpore s dobrými mravmi, viď § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z.

a opakovane vyslovované súdmi, že dohoda o vyplnení blankozmenky je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou v spotrebiteľskej zmluve) a teda tou istou zmenkou, ktorou sa žalobca domáha svojho
nároku, čo je podľa názoru súdu zjavným zneužívaním právneho inštitútu zmenky.

Podľa bodu 8 Preambuly Nariadenia: Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu by malo

zjednodušiť a zrýchliť konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu v cezhraničných sporoch a zároveň
znížiť náklady tým, že okrem možností existujúcich na základe práva členských štátov, ktoré zostanú
nedotknuté, poskytne alternatívny ďalší nástroj. Toto nariadenie by malo tiež zjednodušiť uznanie a
výkon rozsudkov vydaných v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu v inom členskom
štáte.

Podľa bodu 9 Preambuly Nariadenia: Cieľom tohto nariadenia je podporovať základné práva a
zohľadňovať najmä zásady uznané v Charte základných práv Európskej únie. Súd alebo tribunál by mal
rešpektovať právo na spravodlivý proces a zásadu kontradiktórneho procesu najmä pri rozhodovaní o
potrebe ústneho pojednávania, o dôkazných prostriedkoch a rozsahu, v akom sa vykonajú dôkazy.

Podľa § 125 Občianskeho súdneho poriadku za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno
zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb
a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu
predpísaný, určí ho súd.

Podľa § 121 Občianskeho súdneho poriadku netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe súdu z jeho činnosti, ako aj právne predpisy uverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov
Slovenskej republiky a právne záväzné akty, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskych
spoločenstiev a v Úradnom vestníku Európskej únie.

Podľa článku 19 Nariadenia v spojení s § 121 OSP bola súdu z jeho činnosti známa skutočnosť,
že takmer na všetkých prvostupňových súdoch v SR prebehli konania v súdnych registroch Er o
žiadostiach exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o ktoré žiadal na základe návrhov
na vykonanie exekúcie oprávneného - spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. voči jednotlivým povinným na

podklade exekučných titulov, ktorými boli rozhodcovské rozsudky. Týmito rozhodcovskými rozsudkami
boli priznané nároky oprávneného zo zmeniek vystavených povinnými na meno a rad spoločnosti
Pohotovosť, s.r.o., IČO:35807598. Uvedené exekučné konania spravidla skončili pre oprávneného
neúspešne a to zamietnutím žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
na podklade uvedeného exekučného titulu.

Podľa článku I. § 75 zákona číslo 191/1950 Zbierky zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a
vyjadrené v jazyku, v ktorom bola listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú sumu; 3. údaj
zročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho komu, alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum

a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.

V zmysle článku I. § 11 ods. 1 zákona číslo 191/1950 Zbierky zákon zmenkový a šekový v znení
neskorších predpisov každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom(rubopisom) s tým, že podľa článku I. § 17 ods. 1 zákona číslo 191/1950 Zbierky zákon zmenkový a
šekový v znení neskorších predpisov kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré
sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ

pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Na uvedený prípad je potrebné okrem zákona o zmenkách a šekoch aplikovať aj tieto právne normy:

Podľa čl. 2 písm. a) smernice 93/13/EHS na účely tejto smernice "nekalé podmienky" znamenajú

zmluvné podmienky definované v článku 3. Podľa čl. 3 ods. 1 a 2 smernice 93/13/EHS zmluvná
podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery
spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku
škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred
a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna

podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak
celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú
zmluvu.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v platnom znení ku dňu uzavretia zmluvy: (1)

Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 4 písm. k) a 5 Občianskeho zákonníka v platnom znení ku dňu uzavretia zmluvy: (1)
Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To
neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne

dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal
spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (4) Za
neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré k)
požadujúodspotrebiteľa,ktorýnesplnilsvojzáväzok,abyzaplatilneprimeranevysokúsumuakosankciu
spojenú s nesplnením jeho záväzku. (5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách

sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v platnom znení ku dňu uzavretia zmluvy: (1) Zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,

alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. (2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv
platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv
a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do
práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

V zmysle § 4 ods. 6 zákona číslo 258/2001 Zbierky zákonov o spotrebiteľských úveroch v poslednom
znení v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje plniť dlh zmenkou

alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo
spotrebiteľského úveru, ale ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je
maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne
30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s

predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky, alebo postúpenia práv zo zmenky.Nazákladevyššieuvedenéhomalsúdtedazapreukázané,žedňa5.8.2010uzavrelžalovanýakodlžník
so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako veriteľom zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX v písomnej forme,
predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 5000,- Sk, ktorý úver sa dlžník zaviazal vrátiť spolu s

poplatkom vo výške 4.840,- Sk, t.j. celkovo v čiastke 9.840,- Sk (326,63 Eur), t.j. v 12-tich splátkach po
27,22 Eur. V ten istý deň bola dlžníkom ako vystaviteľom vystavená a podpísaná blankozmenka, v ktorej
bol vopred stanovený zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne. Nevyplnenou ostala zmenková suma a
dátum úročenia. Žalobou si žalobca na súde uplatnil právo na zaplatenie tejto zmenkovej sumy 8.560,-
Sk. Zo skutočností známych súdu z jeho činnosti a to z pripojeného spisu Er mal súd za preukázané,

že žalobcom predložená zmenka zabezpečovala hlavný záväzkový vzťah, ktorým bola zmluva o úvere
uzavretámedzižalovanýmakodlžníkomaspoločnosťouPOHOTOVOSŤ,s.r.o.Bratislavaakoveriteľom.
Zmluvu o úvere uzatváral žalovaný ako občan - fyzická osoba. Zmluva bola uzatváraná na formulári
veriteľa, mala predtlačený text a do zmluvy sa dopisovali len údaje, ktoré vzhľadom na charakter
nemohli byť vopred dané a to osobné údaje dlžníka, výška poskytnutého úveru, výška poplatku a
spôsob splatnosti. Do zmluvy sa dopisovala len suma úveru, suma poplatku a výška splátok, ako aj

počínajúci deň splatnosti, pričom v predtlačenej forme formulára bol obsiahnutý aj text, že dlžník sa
zaväzuje zaplatiť veriteľovi sumu úveru zvýšenú o príslušný poplatok.

Neoddeliteľnou časťou zmluvy o úvere boli všeobecné podmienky poskytnutia úveru, dohody o vyplnení
zmenky a mediačnej dohody. Taktiež sa strany dohodli na tom, že v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného

zákonníka sa ich právne vzťahy budú spravovať Obchodným zákonníkom.

Súd mal teda za preukázané, že zmenka, z ktorej si žalobca v tomto smere uplatnil zmenkové
nároky, slúžila na zabezpečenie nárokov právneho predchodcu žalobcu - indosanta zmenky spoločnosti
Pohotovosť, s.r.o., ako veriteľa zo spotrebiteľského úveru.

Zmenkové právo podľa zmenového zákona č. 191/1950 Zb., vychádza z abstraktného charakteru
zmenky, t.j. z nevyvrátiteľnej zákonnej domnienky danosti kauzality právneho vzťahu, ktorý zmenka
zaisťuje alebo zabezpečuje. Tento abstraktný charakter zmenky vychádza z dlhoročných právnych
tradícii vyspelých európskych a svetových demokracií. Zmenkový zákon v právnych podmienkach

Československej republiky bol prijatý v roku 1950 (dňa 20.12.1950 s účinnosťou od 01.01.1951), t.j.
počas trvania nedemokratického štátneho zriadenia. Zákon dlhoročne zotrval bez akýchkoľvek zmien
avšak v podmienkach socialistického štátneho zriadenia sa využíval pramálo. To sa zmenilo po zmene
štátneho zriadenia v Československej republike v roku 1989, po ktorom sa Česká a Slovenská republika
prihlásila k právnym tradíciám vyspelých európskych a svetových demokracií v snahe na ne nadviazať.

To sa nezaobišlo bez zneužívania a krivenia práva a právnych inštitútov zo strany niektorých subjektov,
na ktoré mladá demokracia chcela nadviazať avšak nemala s nimi takmer žiadne skúsenosti. To bol
presne prípad zneužitia a zneužívania abstraktnosti a domnienky danosti kauzality právneho vzťahu pri
vystavení zmenky. Po zistení takéhoto zneužívania v rôznych oblastiach právnych vzťahov na to, či už
zákonodarca,alebosúdnapraxreagovalavsnahetakémutozneužívaniuzabrániť.Kzneužívaniuzačalo

dochádzať najmä v citlivých právnych oblastiach vyznačujúcich sa dominanciou jednej strany právneho
vzťahu na úkor protistrany, t.j. najmä v pracovnoprávnych vzťahoch a v spotrebiteľských právnych
vzťahoch. Príkladom je napríklad Rozsudok Najvyššieho súdu SR 1 Obdo V 43/2006 zo dňa 5. marca
2009, ktorým Najvyšší súd SR zamedzil používanie zmeniek na zabezpečovanie a zaisťovanie nárokov
v pracovnoprávnych vzťahoch, dokonca aj vrátane simulovania pracovnoprávnych vzťahov občiansko

alebo obchodnoprávnymi vzťahmi (pri tzv. „čiernej práci“).

V oblasti spotrebiteľského práva na toto zneužívanie zákonodarca reagoval už Zákonom č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch, kde v § 4 ods. 6 tohto zákona zákonodarca zakázal v súvislosti s
poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby splniť dlh zmenkou alebo šekom. Výnimku tvorila

len zabezpečovacia zmenka zo zákonnými limitmi obmedzujúcimi výšku zmenkovej sumy. Neskôr
prijatým zákonom č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch s účinnosťou od 01.01.2011 bola podľa
§ 17 ods. 3 v spojení s § 25 ods. 5 citovaného zákona dokonca zakázaná možnosť splniť dlh alebo
zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom.

Z uvedeného vyplýva, že po nadobudnutí účinnosti vyššie uvedených právnych úprav a pri rešpektovaní
judikatúry vnútroštátneho súdu najvyššieho stupňa bol a je ktorýkoľvek súd, v ktoromkoľvek stupni
konania v prípade zmenkového sporu v prvom rade ex offo povinný skúmať či nejde o zmenku vystavenú
v zmysle alebo v rozpore s uvedenými ustanoveniami t.j. „pracovnoprávnu“ alebo „ spotrebiteľskú“zmenku a až v prípade negatívneho zistenia, že o takúto zmenku nejde, môže vychádzať z jej
abstraktného charakteru a nárok posúdiť v zmysle zmenkového zákona. V oblasti spotrebiteľských
vzťahov uvedené len podporne potvrdzuje Krajský súd v Prešove, ktorý v svojom rozhodnutí sp. zn. 7Co

339/2014vobdobnejprávnejveciidentickéhožalobcuvtýchtointenciáchodkazujenačlánok10ačlánok
14 Smernice Rady č. 87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a
správnych opatrení členských štátov v spojení so Smernicou Rady č. 93/13/EHS , ktoré členským štátom
umožňujú použitie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách, ale len pri zabezpečení vhodnej ochrany
spotrebiteľa v takýchto situáciách. Spotrebiteľovi musí byť v každom momente poskytnutá plnohodnotná

právna ochrana v súdnom konaní prebiehajúcom v rámci vnútroštátneho práva. Išlo by o drastické
zníženie právnej ochrany prináležiace spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity, ak by súd v prípade
indosovanej zmenky vychádzal z abstraktného charakteru ako zmenky tak aj jej indosamentu bez
skúmania ich kauzality, respektíve obsahu spotrebiteľskej zmluvy, na základe ktorej bola vystavená.
Podporne k týmto záverom súd poukazuje i na nasledovné:

Podľa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ zo 16.11.2010 práve vo veci Pohotovosť, s.r.o. C-76/10, bolo
rozhodnuté, že vnútroštátny súd má v každom štádiu konania vrátane výkonu rozhodnutia povinnosť aj
bez návrhu posúdiť nekalé povahy sankcií obsiahnutých v zmluve o úvere, ak má súd k tomuto účelu k
dispozíciinevyhnutnéinformácieoprávnomaskutkovomstave.Vbode37tohtorozhodnutiajeuvedené,
že sa vychádza z účelu právnej úpravy Smernice č. 93/13 a to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom

alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň
informovanosti a táto informácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez
toho, aby mohol vplývať na ich obsah. V bode 38 rozhodnutia je jasne uvedené, že nekalé podmienky nie
sú pre spotrebiteľa záväzné, pričom ide o kogentné ustanovenia, ktoré nie je možné zmeniť. Ich cieľom
je nastolenie formálnej rovnováhy vyplývajúcej zo zmluvy medzi právami a povinnosťami zmluvných

strán a nahradiť ich skutočnou rovnováhou a zaviesť nimi rovnosť medzi účastníkmi právneho vzťahu.

V rozsudku Európskeho súdneho dvora sp. zn. C-419/2011 zo dňa 14. 03. 2013 (Česká sporiteľňa a. s. c/
a Gerald Feichter) samotný Európsky súdny dvor v konaní pri uplatnení práva zo zmenky z úradnej moci
skúmal postavenie odporcu ako spotrebiteľa. Podľa záverov tohto rozhodnutia napriek tomu, že v danom

prípade ide o vzťah uplatnený na základe zmenky ako abstraktného cenného papiera, je povinnosťou
súdu skúmať postavenie odporcu ako spotrebiteľa.

Podľa záverov tohto rozhodnutia napriek tomu, že v danom prípade sa jedná o vzťah uplatnený
na základe zmenky ako abstraktného cenného papiera, je povinnosťou súdu skúmať postavenie

žalovaného ako spotrebiteľa. Pri posúdení veci súd poukazuje aj na rozsudok nemeckého súdu
Z1965, podľa ktorého, ak bola zmenka prevedená na iný subjekt (čo je aj tento prípad, pretože prvý
zmenkový veriteľ Pohotovosť, s.r.o. ju previedol na navrhovateľa) a pritom jestvujú indície, že zmenka
zabezpečovala úver alebo pôžičku pre spotrebiteľa (čo je aj tento prípad), nie je možné poskytnúť
ochranu navrhovateľovi, lebo aj nový zmenkový veriteľ, t.j. navrhovateľ si mal preskúmať v súlade so

spotrebiteľským právom, či zmenka zabezpečovala spotrebiteľský úver a hlavne z dôvodu, že nadobudol
tieto zmenky od subjektov (v tomto prípade Pohotovosť, s.r.o.) o ktorých je všeobecne známe, že
predmetom ich činnosti je poskytovanie úverov alebo pôžičiek.

Súd na jednej strane ex offo preskúmal kauzalitu vystavenia spotrebiteľskej zmenky, kde zistil, že išlo

o zabezpečovaciu zmenku spotrebiteľského úveru. Na druhej strane je potrebné od samotnej kauzality
vystavenia zmenky odlíšiť a posúdiť platnosť, či neplatnosť samotného dojednania o vystavení, resp.
vyplnení zmenky a následne neplatnosť samotnej zmenky vystavenej podľa týchto dojednaní, ak sú
v rozpore so spotrebiteľskými právnymi normami. A to či už pre neprijateľnosť zmluvných podmienok,
alebo pre rozpor s dobrými mravmi. Dohoda o vyplňovacom práve zmenky môže byť ako prejav

zmluvnej autonómie zmluvných strán akceptovateľná právom, len ak je výsledkom slobodnej vôle oboch
zmluvných strán.

Aby bolo možné hovoriť o slobodnej vôli pri uzavretí tejto dohody na strane spotrebiteľa, je
potrebné jednak informovanie spotrebiteľa o dôsledkoch vystavenia zmenky pre spotrebiteľa, jednak

to informovanie musí byť poskytnuté spotrebiteľovi vo forme, ktorej je spotrebiteľ s ohľadom na svoju
rozumovú vyspelosť spôsobilý rozumieť. V opačnom prípade je možné takú zmluvnú podmienkou
v spotrebiteľskej zmluve považovať za neprijateľnú. Pre uznanie spotrebiteľa za zodpovedného za
takú zmluvnú podmienku neobstojí uplatnenie princípu „neznalosť zákona neospravedlňuje“, pretožetento princíp ustupuje princípu ochrany spotrebiteľa, ktorý má prevahu. Žalobca nielen že nepreukázal
dostatočné informovanie spotrebiteľa o následkoch vystavenia zmenky, ale v žalobe túto skutočnosť
ani netvrdil. O tejto podmienke pre uznanie žalovaného nároku žalobca neuniesol dôkazné bremeno.

Preto je podľa § 39 Občianskeho zákonníka táto dohoda neplatná, čo spôsobuje aj neplatnosť samotnej
zmenky. Okrem toho podľa bodu 17 citovaných všeobecných obchodných podmienok spoločnosti
Pohotovosť, s.r.o., ktoré boli súčasťou úverovej zmluvy, sa zmluvné strany dohody o vyplnení zmenky
dohodli len na tom že remitent blankozmenku doplní len o zmenkovú sumu a dátum začiatku úročenia
zmenkovej sumy. To znamená, že zmenka musela byť opatrená doložkou „bez protestu“ spotrebiteľom

už pri jej vystavení v rozpore s dohodou o vyplnení zmenky.

Toto je v rozpore s § 54 ods. 1, druhá veta Občianskeho zákonníka a z uvedeného dôvodu to spôsobuje
neplatnosť zmenky.

V zmysle cit. bodu 17 mal veriteľ vystavenú blankozmenku doplniť o zmenkovú sumu. Limit § 4 ods. 6

zákona číslo 258/2001 Zbierky zákonov o spotrebiteľských úveroch v tejto dohode o vyplnení zmenky
dohodnutý nebol.

Súd podotýka, že išlo o formulárovú zmluvu, ktorú spotrebiteľ - dlžník nemal možnosť meniť. Dlžníkovi
- žalovanému bol poskytnutý úver v sume 350,- Eur, pričom veriteľ do zmenky doplnil zmenkovú sumu

420,- Eur.

Dobrými mravmi v občianskoprávnych vzťahoch sa v súdnej praxi rozumie súbor spoločenských,
kultúrnych a mravných pravidiel správania, ktorý je v súlade so všeobecne uznávanými vzťahmi
medzi ľuďmi a mravnými princípmi spoločenského zriadenia a ktorý v historickom vývoji osvedčil

istú nemennosť vystihujúc podstatné historické tendencie, ktoré sú zdieľané rozhodujúcou časťou
spoločnosti a majú povahu základných noriem.

Dohoda o vyplnení zmenky a následne vystavená zmenka sú absolútne neplatné podľa § 39 a § 3
Občianskeho zákonníka a to pre rozpor s dobrými mravmi ako aj preto, že svojim obsahom a účelom

odporujú zákonu. Samotná zmenka aj pre rozpor s § 54 ods. 1, druhá veta Občianskeho zákonníka.

Súd návrh zamietol, pretože z vyššie uvedeného vyplýva, že dohoda o vyplnení zmenky uzavretá so
spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom
slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi

viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Žalovaný sa v porovnaní
s právnym predchodcom žalobcu nachádzal v znevýhodnenom postavení, pokiaľ šlo o vyjednávaciu
silu, ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ho viedla k pristúpeniu na podmienky vopred
pripravené právnym predchodcom žalobcu bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah a aby si uvedomil
ich následky. Spotrebiteľ (žalovaný) si neuvedomil, že vyplnením zmenky došlo k značnému zhoršeniu

jeho postavenia, pretože veriteľ vyplnením zmenky nepochybne zamýšľa obísť zákonné ustanovenia
na ochranu spotrebiteľa, pretože na základe takto vyplnenej zmenky požadoval zmenkový úrok 0,25 %
denne,ktorýjevzhľadomnasvojuvýškupovažovanýzavrozporesdobrýmimravmiavspotrebiteľských
vzťahoch neprípustný.

Vzhľadom na takto zistený skutkový stav dospel súd k názoru, že zmenka, titulom ktorej žalobca
uplatňuje žalovanú sumu je neplatná, nakoľko bola vystavená v rozpore so zákonom. Navyše súd má
aj za to, že vôľa spotrebiteľa pri uzatváraní zmluvy vrátane zmluvného dojednania o vyplnení zmenky
nemôže byť považovaná za slobodnú, čo je ďalšou vadou zmenky spôsobujúcou jej neplatnosť. Dohoda
o vyplňovacom práve blankozmenky a tým aj samotná zmenka je neplatná aj pre obchádzanie zákona

(§ 39 Občianskeho zákonníka). Takýto postup žalobcu nemôže požívať právnu ochranu (§ 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka). Pretože žalobca v tomto konaní uplatňuje právo z neplatnej zmenky, súd
dospel k názoru, že je potrebné žalobu zamietnuť aj bez toho, aby skúmal výšku žalovanej sumy.

Argumentačne súd záverom len podporne poukazuje na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn.

3Co/124/2015, 4Co/306/2015.O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p.. Žalovanému ako procesne úspešnému
účastníkovi vznikol nárok na náhradu trov konania, avšak tento si trovy konania neuplatnil, preto mu súd
náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

P o u č e n i e :
Proti tomuto rozsudku odvolanie možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a
O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.