Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, January 31, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/297/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013897835
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7013897835.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu JUDr. Františka Oravca, Košice, Lidické námestie 15, proti
žalovaným 1) G. X. F. X) F. X., T. N., B. I. X, o zdržanie sa stavebných prác, o odvolaní žalovaných proti
rozsudku 23C/59/2004-312 z 10.12.2009 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom uložil žalovaným povinnosť zdržať sa uskutočňovania
stavebných prác na stavbe budovy č.XXXX,parc.č.892/1,Okres Košice I, obec Košice - Staré mesto,
k. ú. Stredné mesto, zapísanej na LV č.XXXX Správy katastra Košice I, v rozpore so stavebným
povolením č.ŽP-2106/269/2001-KAM z 12.2.2001, vydaným Okresným úradom (ďalej len OÚ) Košice
I, odbor životného prostredia, ktorej odstránenie bolo nariadené rozhodnutím č.VaŽP-2005/00674-013
z 9.6.2005 v spojení s rozhodnutím Krajského stavebného úradu (ďalej len KSÚ) v Košiciach

č.2005/00355R z 26.9.2005 a povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne na účet súdu 678,70 €, do 3
dní od právoplatnosti rozsudku a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.
Zistil, že rozhodnutím (fotokópia na č.l.8-9) Mestskej časti Košice - Staré Mesto, oddelenie výstavby
a životného prostredia (ďalej len MČ) z 9.9.2003 bolo žalovaným nariadené podľa zák.č.50/76 Zb.
odstránenie stavby podkrovia objektu v Košiciach, N. XX na parc.č.892/1,k. ú. Stredné mesto do
30.11.2003, že rozhodnutím (fotokópia na č.l.10-13) KSÚ, odbor životného prostredia z 27.11.2003

bolo uvedené rozhodnutie zrušené, že MČ rozhodnutím (fotokópia na č.l.31) z 18.8.2003 rozhodla
podľa § 102 ods.2 stavebného zák. s okamžitou platnosťou o zastavení všetkých stavebných prác
na stavbe, že Krajský pamiatkový úrad (ďalej len KPÚ) Košice rozhodnutím (fotokópia na č.l.44) z
11.6.2002 neschválil predloženú projektovú dokumentáciu stavebných úprav žalovaných na objekte a
jeho rozhodnutie potvrdil Pamiatkový úrad Slovenskej republiky (ďalej len SR) rozhodnutím (fotokópia
na č.l.45) zo 4.9.2002, že na základe podnetu na preskúmanie rozhodnutia (fotokópia na č.l.48-49)

KPÚ z 13.10.2003 Pamiatkový úrad SR uvedené rozhodnutie zrušil rozhodnutím (fotokópia na č.l.50-51)
zo 16.2.2004, že KSÚ rozhodnutím (fotokópia na č.l.125-129) z 26.9.2005 zmenil rozhodnutie MČ a
určil, že náklady na odstránenie stavby znášajú žalovaní a rozhodnutím (fotokópia na č.l.114-119) z
29.9.2006 zmenil rozhodnutie MČ z 10.7.2006 a stanovil nový termín odstránenia stavby do 31.12.2007
(rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 19.10.2006) a tak súčasne zmenil uvedené rozhodnutie, ktoré
pôvodne termín odstránia stavby určilo do 13.4.2007. Konštatoval, že v súčasnosti je skutkový stav

taký, že žalovaní boli podľa správneho konania povinní stavbu realizovanú v rozpore so stavebným
povolením odstrániť do 31.12.2007. Z výsluchu účastníkov konania (zápisnica o pojednávaní na č.l.170)
zistil, že žalovaní síce vo výstavbe nepokračujú, avšak v rozpore s rozhodnutiami stavebného úradu
vystavanúčasťstavbydoposiaľneodstránili.Podotkol,žeMestoKošicelistomzo16.7.2007muoznámilo
(odpoveďnač.l.152),žeposlednáúprava,resp.poslednérozhodnutiaorgánovvsprávnomkonaníuložili
žalovaným odstránenie stavby do 31.12.2007. Z LV č.XXXXX (Č..Y..XXX-XXX) zistil, že na parc.č.892/1

súp.č.1229 je zapísaný obytný dom na N. XX, ktorá stavba je rozdelená na byty a nebytové priestory,
pričom žalovaní sú zapísaní ako vlastníci bytu č.8 a 9. Z informatívnej kópie (č.l.176) z katastrálnejmapy mu vyplynulo, že parc.č.892/1, na ktorej žalovaní stavali nie je v priamom susedstve s parc.č.888
vo vlastníctve žalobcu, ako tomu nasvedčuje LV č.XXXXX (č.l.176). Vzhľadom na tvrdenia žalovaných,
že ich stavba nie je v bezprostrednom susedstve nehnuteľnosti a stavby žalobcu a potreba ochrany

podľa § 127 O. z. pri ochrane vlastníckych práv žalobcu nebola zrejmá, nariadil znalecké dokazovanie a
uviedol, čo mal znalec podľa uznesenia 23C/59/2004-208 z 12.2.2009 posúdiť. Reprodukoval (neúplne
a nepresne) závery (č.l.233) Znaleckého posudku č.07/2009 z 26.8.2009 B.. R.. X. N., H.. (ďalej
len ZP), konštatovanie žalobcu na pojednávaní 5.11.2009 (zápisnica na č.l.294), výpoveď znalca na
tomto pojednávaní (zápisnica na č.l.291-298) a konštatovanie žalovaných na uvedenom pojednávaní

(zápisnica na č.l.296). Na základe vykonaného dokazovania ustálil z čiastočných záverov ZP, že
výstavba realizovaná žalovanými v rozpore so stavebným povolením, ktorej realizácia bola zastavená a
bolo nariadené odstránenie stavby, je na základe porušenia právnych predpisov platných v stavebnom
konaní, vyjadrením práva žalobcu na ochranu vlastníctva, pri ktorej sa majú zdržať všetkého, čím by
nad mieru primeranú pomerom obťažovali iného alebo ohrozovali výkon jeho práv a že znalcom bolo
konštatované, že výstavbou žalovaných došlo čiastočne k zhoršeniu tienenia a zmenšeniu svetelnosti,

či slnečných dní nad stavbami a nehnuteľnosťou žalobcu, a aj pri konštatovaní dodržania stavebno-
technických požiadaviek došlo k porušeniu urbanistického riešenia výstavby, čo vyplýva aj z rozhodnutí
vydaných v správnom konaní. Poukázal na to, že KSÚ právoplatným rozhodnutím uložil žalovaným
povinnosť odstrániť nepovolenú nadstavbu budovy, ktorej realizáciou došlo k tvrdenému zásahu do
vlastníckeho práva žalobcu a že z tohto rozhodnutia vyplýva, že uvedenú stavbu realizovali v rozpore

so stavebným povolením. Urobil záver, že prekročenie limitov určených normami správneho práva sa
môže považovať za obťažovanie nad mieru primeranú stavu uvedenému v § 127 ods.1 O. z. a že znalec
nesprávne uviedol v ZP, že vykonanou výstavbou neboli porušené vlastnícke práva žalobcu a nesprávne
sa odvoláva na iné než technické normy a za takejto situácie nemožno akceptovať jeho záver o tom, že
ak prístavba podkrovia neovplyvní dopad slnečného žiarenia do priestorov žalobcovho domu, nedošlo

k porušeniu záväzných technických požiadaviek výstavby do takej miery, aby bol obťažovaný alebo
ohrozený pri výkone vlastníckeho práva, lebo posudzovanie miery obťažovania a ohrozovania výkonu
vlastníckeho práva je otázka právna a patrí súdu. Vychádzajúc z § 127 ods.1 O. z. (jeho znenie citoval)
bol toho názoru, že na základe vykonaného dokazovania, oboznámením rozhodnutí v správnom konaní,
ako aj z čiastočných záverov ZP, možno konštatovať, že žalovaní výstavbou v rozpore so stavebným

povolením porušili právo, že porušením ich povinnosti vo vzťahu k § 127 ods.1 O. z. je aj vykonávanie
výstavby v rozpore so stavebným povolením, keď bolo nariadené jej odstránenie, navyše vtedy, keď
- vychádzajúc z rozhodnutí orgánov stavebného konania - žalobca nebol priamym účastníkom tohto
konania a že právomoc súdu podľa § 7 O. s. p. vo veci ochrany vlastníctva podľa § 127 O. z. je daná. O
trováchkonaniarozhodolsozreteľomnato,žežalobcaichnáhradunežiadalažalovanívkonaníúspešní

neboli a keďže v posudzovanom prípade bol použitý ZP, podľa § 148 ods.1 O. s. p. náklady na jeho
spracovanie, ktoré znáša doposiaľ štát, žalovaným uložil povinnosť zaplatiť ich spoločne a nerozdielne
(keďže ide o manželov a stavebníkov).
Žalovaní podali v zák. stanovenej lehote proti rozsudku v celom rozsahu odvolanie a odôvodnili ho
dôvodmi podľa § 205 ods.2 písm. a),d) a f) O. s. p. t. j., že v konaní došlo k vadám uvedeným v §

221 ods.1, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a, že
jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď na základe predložených
listín, výpovedí účastníkov a predloženého ZP skonštatoval, že nad mieru primeranú pomerom obťažujú
výstavbou žalobcu, že toto stanovisko prijal za svoje i napriek odlišnému záveru ZP, v ktorom znalec
skonštatoval, že neporušili pri výstavbe všeobecne záväzne právne predpisy (VZPP) a ani technické

normy (TN) na svetelnosť a tienenie voči susediacim nehnuteľnostiam, ktoré žalobca namietal, t. zn.,
že nie je obťažovaný nad rámec, resp. nad mieru, ktoré stanovujú VZPP a TN platné v SR. Uviedli,
že je pre nich nepochopiteľne, že súd odignoroval závery znalca, ktorý zodpovedal na položené a
zadefinovanéotázky,stýmžeposudzovaniemieryjeotázkouprávnouapatrísúdu,anepatríznalcovi,že
- podľa ich názoru - posúdenie miery zásahu v tomto prípade je vec objektívna, ktorá sa musí odvíjať od

VZPP a TN, ktoré stanovia hranicu primeranosti, že v prípade, ak by pripustili skutočnosť, že posúdenie
miery zásahu by sa spravovalo iba subjektívnym vyjadrením žalobcu, bolo by možne potom zastaviť
rozhodnutím súdu ktorúkoľvek stavbu, či už priamo alebo nepriamo susediacu, že práve VZPP a TN pre
výstavbu stanovujú túto hranicu miery zásahu, z nich vychádzajú závery znalca, a preto ZP č.7/2009,
vypracovaný B.. R.. N., H.. a závery z neho vyplývajúce považujú za vecne a skutkovo správne, ktoré iba

potvrdili ich predošlé tvrdenia a vyjadrenia, že stavba neporušuje VZPP a TN výstavby do takej miery,
že by bol žalobca obťažovaný alebo ohrozovaný pri výkone svojich vlastníckych práv. Vytýkali súdu,
že tiež nesprávne právne posúdil vec pri aplikácii § 127 O. z. (jeho znenie citovali), keď v odôvodnení
rozsudku, poukazuje na porušenie ich povinnosti vo vzťahu k cit. ust., a to tým, že realizovali výstavbuv rozpore so stavebným povolením, lebo práve normy, na ktoré sa odvoláva a ich aplikácia v praxi
boli predmetom skúmania ZP, ktorým bolo zistené, že tieto limity neboli prekročené a teda nezasahujú
do vlastníckeho práva žalobcu, nad mieru primeranú pomerom ho neobťažujú, ani nijako neohrozujú

jeho stavbu. Uviedli ďalej, že - podľa ich názoru - nemožno považovať za porušenie povinnosti podľa
cit. ust., iba samotnú realizáciu stavby nad rámec stavebného povolenia, bez ďalšieho preukázania
ohrozenia vlastníckeho práva susedovej stavby, príp. obťažovania nad mieru primeranú pomerom, že v
rámci dokazovania bolo preukázané, že k obťažovaniu, resp. zásahom nad mieru primeranú pomerom
nedošlo, preto zákonite ani k porušeniu tohto ust nemohlo z ich strany dôjsť. Ďalej poukázali aj na

skutočnosť, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 písm. d) O. s. p. - v tej istej veci sa už
skôr právoplatne rozhodlo a to že vo veci už bolo raz rozhodnuté bolo preukázané v rámci dokazovania
a bolo to medzi účastníkmi nesporné, tento fakt je tiež spomenutý v samotnom odôvodnení rozsudku a
to, že už v správnom konaní bolo právoplatne rozhodnuté o zastavení stavby nad rámec právoplatného
stavebného povolenia, a preto mali zato, že ide o vec už právoplatne rozhodnutú a preto mal súd, po
zmene žalobného petitu v r.2007, v tejto veci žalobu zamietnuť a konanie zastaviť a to s prihliadnutím aj

na pravidlo res iudicata, a tiež s prihliadnutím na zásady hospodárnosti a rýchlosti konania, lebo súd by
mal z úradnej povinnosti predchádzať množeniu sporov, ako je tento prípad, a predchádzať konaniam,
ktorých výsledok iba duplikuje už raz rozhodnutú vec. Pripomenuli, že Rozhodnutie správneho orgánu
č.VaŽP-2005/00674-013 OÚ Košice I, je právoplatné a je záväzné voči všetkým účastníkom, ako aj
tretím osobám, bolo by teda nelogické pripustiť žaloby vlastníkov všetkých priamo susediacich, a aj

vzdialenejších stavieb voči žalovaným, ktorí by sa domáhali zastavenia stavby, keď už raz o zastavení
stavby bolo rozhodnuté. Vzhľadom na uvedené, ako aj na neodôvodnenosť žaloby, uplatnili si voči
žalobcovi náhradu trov právneho zast. podľa vyhl.č.655/04 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb, ktoré podrobne vyčíslili. Na základe uvedených skutočností a s
odvolaním sa na § 212 ods.4 O. s. p. navrhli napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu zrušiť, žalobu

zamietnuť a žalobcu zaviazať na náhradu trov konania - trov právneho zast. 941,16 €, do 3 dní od
právoplatnosti rozhodnutia, na účet ich zástupcu.
Odvolací súd rozsudkom 5Co/78/2010-339 z 26.1.2011 rozsudok zmenil a žalobu zamietol a rozhodol
o trovách konania žalovaných a štátu.
Proti uvedenému rozsudku podal žalobca dovolanie a uznesením 4Cdo/56/2012-363 z 26.3.2013

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len dovolací súd) bol rozsudok 5Co/78/2010-339 z
26.1.2011 zrušený a vec bola odvolaciemu súdu vrátená na ďalšie konanie a to z dôvodov v uznesení
dovolacieho súdu uvedených, ktoré bolo účastníkom doručené, preto odvolací súdu nepovažoval za
potrebné, ani účelné tieto dôvody osobitne reprodukovať.
Odvolacísúdbeznariadeniapojednávania(§214ods.2O.s.p.-vostatnýchprípadoch,t.j.neuvedených

v § 214 ods.1 O. s. p., možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie
v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a zistil, že, neboli splnené podmienky na potvrdenie
(§ 219) rozsudku, ani na jeho zmenu (§ 22o), preto ho podľa § 221 ods.1 písm. f),ods.2 O. s. p. zrušil
a vec vrátil súdu na ďalšie konanie.
Žalovanými uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. a) O. s. p., t. j., že v konaní došlo k vade

uvedenej v § 221 ods.1 písm. d) O. s. p., lebo v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, nie je daný.
Podľa § 159 ods.3 O. s. p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.
V uvedenom ust. je upravená tzv. prekážka rei iudicatae, ktorá bráni tomu, aby vec o ktorej bolo
právoplatne rozhodnuté, bola znova prejednávaná.
O tu istú vec podľa cit. ust. ide vtedy, ak sa v novom konaní uplatňuje ten istý nárok, o ktorom už bolo

právoplatne rozhodnuté, ak sa opiera o ten istý právny dôvod a ak sa týka tých istých osôb, resp. osôb,
pre ktoré je výrok záväzný podľa § 159a O. s. p.
V správnom konaní, v ktorom bolo vydané rozhodnutie MČ č.VaŽP-2005/00674-013 z 9.6.2005 a
rozhodnutie KSÚ v Košiciach č.2005/00355R z 26.9.2005 a v prejednávanej veci nešlo o totožný
predmet konania, lebo zatiaľ čo v správnom konaní bolo nariadené odstránenie stavby - budovy

č.1229,parc.č.892/1,Okres Košice I, obec Košice - Staré mesto, k. ú. Stredné mesto, zapísanej na LV
č.XXXX Správy katastra Košice I, v prejednávanej veci bolo predmetom konania uloženie povinnosti
žalovaným zdržať sa uskutočňovania stavebných prác na tejto stavbe, v rozpore so stavebným
povolením č.ŽP-2106/269/2001-KAM z 12.2.2001, vydaným OÚ Košice I, odbor životného prostredia.
Okrem toho žalobca nebol účastníkom (na čo aj správne súd poukázal) ani jedného zo správnych

konaní, v ktorých bolo vydané stavebné povolenie č.ŽP-2106/269/2001-KAM z 12.2.2001 (fotokópia
na č.l.27-29), rozhodnutie MČ č.VaŽP-2005/00674-013 z 9.6.2005 a rozhodnutie KSÚ v Košiciach
č.2005/00355R z 26.9.2005, čo je nepochybne zrejmé z úpravy správneho orgánu o tom, komu sa majú
uvedené rozhodnutia doručiť (úprava je ich súčasťou).So zreteľom na uvedené bol urobený záver, že k tvrdenej vade konania nedošlo, lebo súdu nebránila
v rozhodnutí prekážka rei iudicatae.
Aj keď žalovaní uplatnili aj odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) a f) O. s. p., skutočnosti uvedené

v odvolaní sa dajú podradiť i pod odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. a) O. s. p., t. j., že v konaní
došlo k vade uvedenej v § 221 ods.1, lebo súd nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci

podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému

skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad
o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil
zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného
skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto
vec rozhodnutá.

Podľa § 153 ods.2 O. s. p. súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú,
iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob
vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.
Z viazanosti súdu petitom vyplýva, že nemôže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa
domáhajú (tzv. zásada ne ultra petitum) a nepochybne i to, aby neprisúdil iné plnenie, než ktorého sa

účastníci domáhali, že musí rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným návrhom, čo znamená
že plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového základu, než aký bol predmet konania vymedzený v
žalobnom návrhu a musí súčasne dbať na to, aby výroková časť rozhodnutia bola formulovaná tak, aby
bola jasná, stručná, výstižná a predovšetkým materiálne vykonateľná.
Žalobcasažalobou,doručenousúdu18.2.2004,domáhal(o.i.),uloženiažalovanýmzákazu„pokračovať

v stavbe podkroví objektu ....“, keď napriek rozhodnutiu v správnom konaní, ktorým im bola uložená
povinnosť odstrániť stavbu, pokračujú so stavebnými prácami v rozpore so stavebným povolením, v
dôsledku čoho mu vznikla ujma.
Súd bez toho, aby sa snažil odstrániť vady takejto, náležitosti nemajúcej žaloby (§ 42 ods.3 a § 43
ods.1,2 O. s. p), začal vo veci konať.

Na pojednávaní 8.10.2007 žalobca uviedol, že výstavbou podkrovia a strechy žalovanými došlo k
zatieneniu jeho nehnuteľnosti, že vo výstavbe žalovaní nepokračujú a požiadal o umožnenie zmeny
petitu.
Uznesením do zápisnice (č.l.170-171) súd „pripustil zmenu žaloby“ tak, že „žalovaným sa ukladá
povinnosť zdržať sa uskutočňovania stavebných prác na stavbe budovy č.1229, parc.č.892/1, Okres

Košice I, obec Košice - staré mesto, k. ú. Stredné mesto, ktorá je zapísaná na LV č.XXXXX Správy
katastra Košice, v rozpore so stavebným povolením“.
Dovolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení vytkol odvolaciemu súdu, o. i., že napriek tomu, že súd
jednoznačne rozhodol ultra petitum, pričom ide o výrok rozhodnutia nevykonateľný, lebo sa z neho nedá
žiadnym výkladom zistiť, akú povinnosť takýmto výrokom uložil žalovaným, z tejto skutočnosti nevyvodil

žiadne procesné dôsledky, pretože pokiaľ dospel k záveru, že súd uložil žalovaným povinnosť, ktorá
nebola predmetom konania, mal zrušiť napadnutý rozsudok súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Povinnosťou súdu bude preto v ďalšom konaní opätovne rozhodnúť, pričom vezme do úvahy, že znalec
- ako to v odôvodnení napadnutého rozsudku aj sám súd uvádza - dospel k záveru (str.13 ZP;č.l.233),
že zmenou geometrie tvaru objektu, t. j. nadstavbou objektu v N., N. XX o 1,2 metra nedôjde k tieneniu

objektu na parc.č.888 č.súp.927, B. W. O. X, nad povolenú mieru, že v zmysle STN 73 4301 predmetná
výstavba podkrovia na N. XX vôbec neovplyvní dopad slnečného žiarenia (insoláciu) do jednotlivých
priestorov domu na parc.č.888 č.súp.927 pri W. O. X O. N. a že v zmysle STN 73 0580-2 zmenou výšky
tieniacejprekážkyo1,2metrasazmeníekvivalentnýuholtienenieibao0,2°,anapojednávaní5.11.2009
(zápisnica na č.l.292-293) vypovedal, že svetlo sa posudzuje z hľadiska 2 noriem a to 73 4301 budovy

na bývanie, ktorá charakterizuje priamy dopad slnečného žiarenia, že byt má byť ožiarený priamym
slnečným žiarením minimálne 1 a 1/2 hodiny denne (1/2 celkovej obytnej plochy, keď je to rodinný dom
a 1/3 obytnej plochy, keď je to byt), že každý byt by mal mať orientované aspoň 1 okno, aby bol priamy
dopad slnečného žiarenia 90 minút, že v danom prípade posudzoval tento prípad tak, že v norme 734301súdiagramy,ktorécharakterizujúreferenčnýstavoblohy,pre1.mareca13.októberdiagramkdanej
výstavbe, že priamy dopad slnečného žiarenia do predmetnej nehnuteľnosti je z východnej a západnej
strany, že priamy dopad slnečného žiarenia do predmetnej nehnuteľnosti pri W. O. je v lete, že budova

samotnou prístavbou nemala by byť tienená do takej miery, aby spôsobila väčší ekvivalentný uhol
tienenia, ako je podľa normy 73 0580 (podľa tejto normy by mal byť tento uhol do výšky 25°), že v danom
prípade, na tvári miesta zistil, že najväčší uhol tienenia spôsobuje samotný murovaný plot a ekvivalent
tienenia prístavbou sa zmenil len o 0,2° a, že samotná výška 1,2 m, o ktorú bola stavba navýšená
prístavbou, narúša podmienky architektonicko-estetického vnímania, ale z technického hľadiska nezvýši

úroveň tienenia a neporušuje podmienky noriem a na základe tohto vykonaného dôkazu urobí potrebné
skutkové zistenie.
Okrem toho vezme zreteľ aj na skutočnosť, že z výpovedí účastníkov správne zistil, že žalovaní vo
výstavbe nepokračujú, a vyvodí z toho dôsledky, vyplývajúce z § 154 ods.1 O. s. p. (pre rozsudok je
rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia).
V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224 ods.3

O. s. p.).
Odvolací súd nemohol vo veci rozhodnúť, lebo by porušil zásadu dvojinštančnosti občianskeho súdneho
konania (§ 9 ods.1 a § 10 ods.1 O. s. p.), pretože ak by rozhodol, porušil by právo účastníkov konania
na spravodlivý proces, keďže by im odoprel právo namietať správnosť jeho právneho názoru.
Podľa Čl.46 (PRÁVO NA SÚDNU A INÚ PRÁVNU OCHRANU) ods.1 Ústavy Slovenskej republiky

(uverejnenej pod č.460/92 Zb., v znení neskorších ústavných zákonov; ďalej len Ústava) každý sa
môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v
prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa Čl.48 ods.2 Ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných
prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť

možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
Podľa Čl.6 (Právo na spravodlivé súdne konanie) bod 1. Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd (uverejneného oznámením č.209/92 Zb. a č.102/99 Z. z.; ďalej len Dohovor) každý
má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná
nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach

alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť
vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v
záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo
keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu
považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť

konania mohla byť na ujmu záujmom spoločnosti.
Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej
republiky vyplýva, že tak základné právo podľa Čl.46 ods.1 Ústavy, ako aj právo podľa Čl.6 ods.1
Dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie
rozhodnutia,pričomobsahprávanaspravodlivýsúdnyprocesnespočívalenvtom,žeosobámnemožno

brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, ale obsahom tohto práva je
i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky a ak je toto konanie v rozpore s
procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy.
O. s. p., podľa svojho § 1, upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby
bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na

zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.
Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu
jeho povinnosť o veci konať, pričom právo na súdnu ochranu, okrem Čl.46 ods.1 Ústavy, Čl. 36 ods.1
Listiny základných práv a slobôd (úst.zák.č.23/91 Zb.) zabezpečujú a vykonávajú aj jednotlivé ust. O. s.
p. a obsahom práva na súdnu ochranu v rámci spravodlivého procesu je i právo účastníka, aby sa jeho

vec, ak to zákon pripúšťa, vždy prejednala v dvojinštančnom konaní.
Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.