Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Žiar nad Hronom

Judgement was issued by JUDr. Jozef Medveď

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 4T/60/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6417010550
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Medveď

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2018:6417010550.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred samosudcom JUDr. Jozefom Medveďom, na hlavnom

pojednávaní dňa 2.5.2018, v trestnej veci proti obž. N. K., pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa §
221 ods. 1 Tr. zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005 a iné, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný N. K., nar. XX.X.XXXX v B. X., okres Z., trvale bytom D. U. č. XXX/XX, Z.,

uznáva sa za vinného, ž e

dňa 18. 08. 2004, v čase okolo 16.00 h., v priestoroch bytu č. 14 na 4. poschodí bytovky č. XXX/X na ul. Z.

v L. 4, K. republika, pod vplyvom alkoholu, po predchádzajúcej hádke, fyzicky napadol T. G., narodeného
XX. XX. XXXX a to tak, že ho kopol do tváre, pričom mu zasiahol ľavé oko, na čo T. G. spadol na zem, kde
ho opätovne fyzicky napádal, bil ho päsťami rúk, kopal ho do rôznych častí tela, následne si zobral do
ruky kábel a týmto do udieral do chrbta a do oblasti drieku, pričom predtým, ako ho začal udieral káblom,
zvonil T. G. mobilný telefón zn. Motorola, nezisteného IMEI s telefónnym číslom + XXXXXXXXXXXXX
v hodnote 1.000,- Kč, ktorý chcel T. G. zodvihnúť, avšak obvinený mobilný telefón vypol, zobral si ho a
T. G., aj keď ho žiadal, aby mu telefón vrátil tento odmietol dať, pričom vo fyzickom útoku na T. G. ďalej

pokračoval a týmto konaním spôsobil T. G., narodenému XX. XX. XXXX v W., čoho času bezdomovcovi
zdržiavajúcemu sa v L., K. republika, zranenia a to otras mozgu ľahkého stupňa, pomliaždenie hlavy,
pomliaždenie brušnej a hrudnej steny, odreniny drieku a chrbta, ktoré si vyžiadali hospitalizáciu na I.
Chirurgickej klinike VFN Praha 2, Česká republika, v období od 18.8.2004 do 20.8.2004 a následnú
nevyhnutnú dobou liečenia v trvaní 14 dní,

t e d a

- inému úmysle ublížil na zdraví,
- prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a bezprostredne po čine sa pokúsil uchovať vec násilím,

č í m s p á c h a l

- trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do
31.12.2005,

- trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do
31.12.2005.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005 v spojení s § 35 ods. 1 Tr. zák. č.
140/1961 Zb. účinného do 31.12. 2005 na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 ( troch ) mesiacov.Podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb., účinného do 31.12.2005 súd obžalovanému výkon
trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 59 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005 určuje skúšobnú dobu na 12
( dvanásť ) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Žiari nad Hronom podala dňa 13.11.2017 na tunajšom súde
obžalobu sp. zn. 1 Pv 35/13/6613 zo dňa 13.11.2017 na obvineného N. K., nar. XX.X.XXXX v B. X., pre

skutok právne kvalifikovaný ako trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona
č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005 v súbehu s trestným činom krádeže podľa § 247 ods. 2 písm.
b/ Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom
základe ako je uvedený vo výroku o vine tohto rozsudku.

Samosudca Okresného súdu Žiar nad Hronom vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie
výsluchom obžalovaného N. K. ako i prečítaním listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise,
podľa § 269 Tr. poriadku.

ObžalovanýN.K.nahlavnompojednávanípozákonnompoučeníosvojichprávachvzmyslepríslušných

ustanovení Trestného poriadku vyhlásil podľa ust. § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., že je vinný zo spáchania
skutku uvedeného v obžalobe. Následne preto samosudca postupoval podľa § 257 ods. 5 Tr. por. a
obžalovanému kládol otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. por., na ktoré obžalovaný
odpovedal :

c) či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu,
odpoveď obžalovaného : áno

d) či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť
na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby,

odpoveď obžalovaného : áno

f) či rozumie právnej kvalifikácii skutku podľa obžaloby - trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 221 ods.
1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005 v súbehu s trestným činom krádeže podľa
§ 247 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005,

odpoveď obžalovaného : áno

g) či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy jemu kladené
za vinu,
odpoveď obžalovaného : áno

h) či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako trestný čin,
odpoveď obžalovaného : áno

Nakoľko obžalovaný odpovedal na všetky uvedené otázky slovom „áno“ a súd nemal pochybnosti o

pravdivosti jeho priznania, po zistení stanoviska prokurátora vyhlásenie obžalovaného o vine podľa §
257 ods. 7 Tr. por. prijal a súčasne podľa ods. 8 rozhodol, že dokazovanie v rozsahu priznanej viny
nevykoná a vykoná iba dokazovanie súvisiace s výrokom o treste.

V súlade s ust. § 278 ods. 2 Tr. por. súd ďalej pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti, ktoré

boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané. Podľa
§ 2 ods. 12 Tr. por. hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom
uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd,
orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.Podľa § 2 ods. 1 Tr. zák. sa trestnosť činu posudzuje a trest ukladá podľa zákona účinného v čase, keď
bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré
zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.

V danom prípade súd trestnosť činu posudzoval podľa ustanovení Trestného zákona č. 140/1961 Zb.,
nakoľko použitie nového Tr. zák. účinného od 1.1.2006 by pre páchateľa nebolo priaznivejšie. Trestná
sadzba podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005 predstavuje výmeru trestu
odňatia slobody do 2 rokov, naproti tomu podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. č. 300/2005 Z.z. účinného od
1.1.2006, výmeru 6 mesiacov až 2 rokov. Pri trestnom čine krádeže je výmera trestnej sadzby trestu

odňatia slobody podľa § 247 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. resp. § 212 ods. 2 Tr. zák. č.
300/2005 Z.z. totožná - do dvoch rokov. Pri posudzovaní činu podľa nového Tr. zákona účinného od
1.1.2006, by tiež bolo nutné prihliadať okrem poľahčujúcej okolnosti priznania a oľutovania činu aj na
priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h/ Tr. zákona, teda spáchanie viacerých trestných činov.

Priúvaháchodruhuavýmeretrestusúdvychádzalzustanovení§23,§31anasl.Tr.zákonač.140/1961

Zb. účinného do 31.12.2005, v zmysle ktorých je účelom trestu chrániť spoločnosť pred páchateľmi
trestných činov, zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti a vychovať ho k tomu, aby
viedol riadny život, a tým výchovne pôsobiť aj na ostatných členov spoločnosti. Pri určení druhu trestu
a jeho výmery súd prihliadne na stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť ( § 3 ods. 4 ),
na možnosť nápravy a pomery páchateľa, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti. Súd prihliadne tiež u

spolupáchateľov aj na to, akou mierou konanie každého z nich prispelo k spáchaniu trestného činu.
Z uvedených ustanovení Trestného zákona vyplýva, že základnými funkciami trestu sú represívna,
výchovná ako aj preventívna funkcia, vo forme individuálnej a generálnej prevencie.

Pokiaľ ide o osobu páchateľa súd mal preukázané, že obž. N. K. má podľa aktuálneho odpisu z registra

trestov 3 záznamy. V prvých dvoch prípadoch išlo o rozhodnutia tunajšieho súdu z roku 1997 a 1999
(skutkykvalifikovanéakotrestnýčinublíženianazdravípodľa§224ods.1,2TZč.140/1961Zb.;trestné
činy ublíženia na zdraví a výtržníctva v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2, § 221 ods. 1, § 202 ods. 1 TZ
č. 140/1961 Zb. ) a v treťom prípade ide o rozhodnutie Českého Okresného súdu Beroun z roku 2012
( poškodzovanie cudzích práv podľa § 181 ods. 1a Tr. zák. č. 40/2009 Sb. ). Vo všetkých troch prípadoch

však platí zákonná fikcia neodsúdenia a preto sa na obžalovaného musí hľadieť ako keby odsúdený
nebol. Pri rozhodovaní o uložení trestu súd prihliadal na poľahčujúcu okolnosť, že páchateľ sa ku
spáchaniu činu priznal a svoje konanie úprimne oľutoval. Priťažujúce okolnosti u neho zistené neboli.
S prihliadnutím na okolnosti prípadu, po vyhodnotení osoby páchateľa a možností jeho nápravy súd
dospel k záveru, že na naplnenie účelu trestu bude dostačujúce uloženie podmienečného trestu odňatia

slobody, a to pri samej dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 3 mesiacov s podmienečným odkladom
jeho výkonu na najkratšiu skúšobnú dobu 12 mesiacov. Súd v tomto smere poukazuje, že účelom
trestného konania je predovšetkým, aby trestné činy boli náležite zistené a ich páchatelia podľa zákona
spravodlivo potrestaní. Cieľom konania však nie je len spravodlivé potrestanie páchateľov trestnej
činnosti, ale i naplnenie preventívneho a prevýchovného účinku vo vzťahu k občanom a verejnosti.

Neprimeraná dĺžka trestného konania je nepochybne v rozpore s uvedenými zásadami a má priamy
vplyv aj na samotný účel trestnoprávneho postihu páchateľa. Neprimeraná dĺžka konania vedie jednak k
zásadnému zníženiu stupňa nebezpečnosti činu pre spoločnosť, ako aj k záverom o potrebe podstatnej
korekcie sankcionovania tohto činu. V prejednávanej veci od spáchania skutku uplynula doba takmer
14 rokov, pričom obž. N. K. bolo vznesené obvinenie uznesením OR PZ Žiar nad Hronom, úrad

justičnej a kriminálnej polície ČVS : ORP-16789/OSV-ZH-2005 zo dňa 19.12.2005. Je pravdou, že
trestné stíhanie sa významne predĺžilo aj z dôvodu pátrania po pobyte obvineného, na ktorého bol
vydaný príkaz na zatknutie a tento bol zrealizovaný až dňa 24.5.2011 a následne bol obvinený vzatý
do väzby. Z väzby bol obv. prepustený 10.8.2011, kedy súd nahradil väzbu prijatím písomného sľubu
obvineného. V ďalšom priebehu prípravného konania bolo už trestné stíhanie opakovane prerušované

z dôvodu neprítomnosti svedkov ( O. T. ako i poškodeného T. G. ) a nie vinou obvineného. Ako vyplýva
z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ( napr. Eckle vs. Nemecko, Beck vs. Nórsko ), aj na
túto nadväzujúcu rozhodovaciu prax súdov Slovenskej republiky ( napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 2To/17/2010, 3To/15/2010, 1To/5/2010 ), neprimeraná dĺžka trestného konania, ktorá sa
počíta od vznesenia obvinenia až do právoplatného rozhodnutia o vine a treste je tiež dôvodom pre

mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby. Uvedené okolnosti prípadu súd pri svojom
rozhodovaní zohľadnil a uložil obž. N. K. len mierny prevýchovný trest.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Žiari nad Hronom
do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok ( § 306/2 ). Oznámením rozsudku je

jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti
takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech

obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,

ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.