Rozsudok Judgement was issued on Monday, May 21, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 15Sa/22/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3017200215
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Eva Vékonyová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3017200215.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne sudkyňou JUDr. Evou Vékonyovou v právnej veci žalobcu A. X., bytom D. XX, R.

proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, Generálny riaditeľ, so sídlom Bratislava, ul. 29. augusta č. 8-10,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 25. mája 2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozhodnutie žalovaného Sociálnej poisťovne, Generálneho riaditeľa č. XXX XXX XXXX X
zo dňa 25. mája 2017 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, tak ako bude vyčíslená
v uznesení vyššieho súdneho úradníka.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného,

ktorým bolo zamietnuté jeho odvolanie a bolo potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č.
XXX XXX XXXX X zo dňa 16.12.2016, ktorým bola zamietnutá jeho žiadosť o priznanie starobného
dôchodku od 25.10.2015.

2. Žalobca napadol vyššie uvedené rozhodnutie žalovaného včas podanou žalobou. Jediným dôvodom
podania správnej žaloby bol jeho nesúhlas s názorom Sociálnej poisťovne, že jeho štúdium na
vojenskom gymnáziu nie je možné považovať za vojenskú činnú službu. Trval na tom, že základné

vojenské poriadky Ministerstva národnej obrany sa povinne vzťahovali aj na všetkých vojakov z
povolania, vojakov základnej vojenskej služby ako aj žiakov vojenských gymnázií. Vojenské gymnázium
SNP v Banskej Bystrici ako regulárna vojenská škola bola zriadená rozkazom ministra obrany ČSSR
generálplukovníka Ing. M.. Žiaci vojenského gymnázia boli podrobený vojenskému výcviku a drilu,
boli učený vojenskej politickej príprave, vojenskej disciplíne a zdvorilosti, taktiež vojenským zvykom a
rituálom. Tento výcvik musel byť oveľa intenzívnejší a dôkladnejší než u bežných vojakov základnej
služby. Aj s poukazom na uvedené sa podľa jeho názoru musia tieto 4 roky štúdia na vojenskej škole

posudzovať ako I., resp. II. kategória funkcií, a to už od 15 rokov veku danej osoby.

3.Žalobcaďalejpoukázalnato,žekaždýžiakvojenskejstrednejškolyodveku16rokova1deňpodliehal
aj brannému zákonu. Vojenské školstvo bolo v Československu budované pre potreby výstavby a
rozvoja zamestnaneckého jadra masovej armády ČSĽA. Mladiství na vojenských školách museli od
prvého ročníka vykonávať až 33 hodinové dozorné služby, a to aj niekoľkokrát mesačne.

4. Záverom žalobca uviedol, že vykonal vojenský sľub v októbri 1974. Do nástupu na vojenskú základnú
službu sa musel dňa 19.04.1973, kedy mal iba 15. rokov podrobiť nevyhnutnému vojenskému odvodu.
Za podstatné taktiež považoval, že vtedajšie ministerstvo národnej obrany nevydalo rezortný zoznamk vtedajším sociálnym zákonom. Poukázal na rozhodovaciu činnosť Krajského súdu v Bratislave a
Prešove.

5. Žalovaný zotrval na zákonnosti a vecnej správnosti žalobou napadnutého rozhodnutia. Vo svojom
vyjadrení poukázal na ust. § 65 ods.1, 2 zákona č. 461/2003 Z. z. a skutočnosť, že zákon stanovuje
dôchodkový vek inak v § 274 ods.1 zákona č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého nároky vyplývajúce zo
zaradeniadoI.aII.pracovnejkategóriesazachovávajú.Zachovanienárokovvyplývajúcichzozaradenia
zamestnania do zvýhodnenej pracovnej kategórie spočíva aj v znížení vekovej podmienky potrebnej

pre dovŕšenie dôchodkového veku. Žalobca nevykonával k 31.12.1999 zamestnanie zaradené do I.
kategórie funkcii. Z uvedeného dôvodu je jeho námietka, že dosiahol dôchodkový vek dovŕšením 57
rokov veku nedôvodná. Ohľadom hodnotenia štúdia na Vojenskom gymnáziu v Banskej Bystrici pre
nárok na starobný dôchodok považoval za potrebné uviesť, že Ministerstvo obrany Slovenskej republiky
listom zo dňa 26.01.2016 doručilo Sociálnej poisťovni rozsiahle stanovisko vo veci zhodnotenia obdobia
štúdia. V tomto stanovisku je jednoznačne uvedené, že štúdium v 1.a 2. ročníku vojenskej strednej školy

so zaradením tejto doby do I. kategórie funkcii na účely dôchodkového zabezpečenia nie je možné
zaradiť na účely dôchodkového zabezpečenia do I. (II.) kategórie funkcií. Ministerstvo obrany SR vo
svojom liste zo dňa 29.01.2016 uviedlo, že uvedené stanovisko je možné použiť aj v iných obdobných
prípadoch.

6. Správny súd vec prejednal ako vecne a miestne príslušný orgán, pričom dospel k záveru, že žalobou
napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Z tohto dôvodu ho zrušil tak, ako
je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

7. Predmetom súdneho prieskumu je vec nároku žalobcu na starobný dôchodok od XX.XX.XXXX, t.j.

od 57 veku roku žalobcu. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodla o žiadosti žalobu tak, že ju zamietla s
tým, že mu tento nárok od XX.XX.XXXX nevznikol. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie,
v ktorom vo svojej podstate namietal rovnaké skutočnosti ako v podanej správnej žalobe. Na odvolanie
sa vecou zaoberal žalovaný, ktorý odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie ústredia ako vecne
správne a zákonné potvrdil.

8. Pokiaľ ide o hlavnú odvolaciu námietku žalobcu, ktorá sa týkala nezohľadnenia jeho štúdia na
vojenskom gymnáziu, žalovaný na strane 4 svojho rozhodnutia uviedol, že „v stanovisku (myslí sa
tým ministerstva obrany SR) k zápočtu doby štúdia v 1.a 2. ročníku vojenskej strednej školy so zradením
tejto doby do I. kategórie funkcií na účely dôchodkového zabezpečenia je jednoznačne uvedené, že

štúdium v 1.a 2. ročníku VSOŠ a v 1. až 4. ročníku vojenského gymnáziu nie je možné zaradiť na účely
dôchodkovéhozabezpečeniadoI.(II.)kategóriefunkcií.Postaveniežiakaniejemožnézamieňaťzadruh
vykonávanej funkcie, ako požiadavky zaradenia kategórie funkcií na zistenia nárokov vyplývajúcich zo
zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.
Ministerstvo obrany SR vo svojom liste zo dňa 29.01.2016 uviedlo, že uvedené stanovisko je možné

použiť aj v iných obdobných prípadoch.“

9. Pred súdom žalobca zopakoval svoju argumentáciu obsiahnutú v podanej žalobe, pričom dokladoval,
že podľa jeho karty profesionálneho vojaka mal vedený začiatok vojenskej služby od roku 1973.

10. Podľa § 209 ods. 1,4 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení rozhodnutie organizačnej
zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí
byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného
skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. V odôvodnení rozhodnutia organizačná
zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami

bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

11. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok správny súd rozsudkom
zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

12. Vo všeobecnosti súd konštatuje, že správny orgán je v odôvodnení svojho rozhodnutia povinný
uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom pre jeho rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení
dôkazov a právne predpisy, na základe ktorých rozhodoval. Pri právnom posúdení veci musí správnyorgán uviesť, konkrétny odkaz na právny predpis, z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí
pritom iba citácia tohto zákonného ustanovenia, ale je potrebné aj vyložiť obsah právnej normy, aby bolo
zrejmé aký je vzťah medzi skutkovými zisteniami a právnym posúdením. Jeho správna úvaha použitá

pri rozhodovaní pritom musí zodpovedať zásadám logiky a musí z nej byť zrejmé, akými úvahami sa
správny orgán riadil pri svojom rozhodovaní. Je pritom zrejmé, že je povinnosťou odvolacieho správneho
orgánu, aby sa zaoberal jednotlivými odvolacími námietkami odvolateľa a dal odpoveď na nastolené
odvolacie dôvody.

13. Súčasne správny súd zdôrazňuje, že nie je jeho úlohou nahrádzať činnosť správneho orgánu.
Súd nie je oprávnený sám domýšľať dôvody, pre ktoré správny rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovejčastijehorozhodnutia.Predmetsúdnehoprieskumujedanýajobsahomžalobounapadnutého
rozhodnutia, ktoré musí obsahovať okrem iného aj jasne a zrozumiteľne vyjadrenú úvahu, z ktorej bude
zrejmé, prečo, (z akých dôvodov), správny orgán rozhodol práve daným spôsobom.

14. V predmetnej právnej veci žalobca ako odvolateľ namietal v odvolacom, administratívnom konaní
rovnaké skutočnosti, ako v podanej správnej žalobe. Podstatou jeho odvolacích námietok bola
nezákonnosť rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ktorá spočívala v nezohľadnení doby
jeho štúdia na vojenskom gymnáziu pri rozhodovaní o uplatnenom nároku na starobný dôchodok od
veku 57 rokov žalobcu. Žalobca ako odvolateľ uplatnil množstvo konkrétnych argumentov, ktoré mali

potvrdiť jeho záver, že doba štúdia na vojenskej strednej škole musí byť zohľadnená ako I. (II.) kategória
pre účely dôchodkového zabezpečenia. Na tieto konkrétne odvolacie námietky však žalovaný nedal
žiadnu odpoveď, keď sa obmedzil len na citáciu jednej vety zo stanoviska Ministerstva obrany zo
dňa 29.01.2016. Ide pritom o všeobecnú citáciu, z ktorej vyplýva len určitý záver, ale nie dôvody, pre
ktoré bol tento záver prijatý. Rozhodnutie žalovaného neobsahuje žiadne konkrétne dôvody, pre ktoré

považoval žalovaný odvolacie námietky za nedôvodné. Z tohto pohľadu teda správny súd nepozná
dôvody žalovaného, nevie ako uvažoval, nemôže sa teda vyjadriť k ich správnosti. Nie je pritom vecou
správneho súdu, aby za tejto situácie sám, mimo administratívneho konania, reagoval na jednotlivé
odvolacie dôvody, ktoré de facto neboli správnymi orgánmi zodpovedané.

15. S poukazom na uvedené dospel správny súd k záveru, že rozhodnutie žalovaného je
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čo viedlo k jeho zrušeniu tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia.

16. O trovách konania súd rozhodol tak, že v konaní neúspešného žalovaného zaviazal na náhradu trov

konania žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech. O výške trov rozhodne samostatným uznesením vyšší
súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo
dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v

Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,

ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), alebo je žalovaným Centrum
právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015

Z. z. ( z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka,
čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo
sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v
akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).