Rozsudok Judgement was issued on Thursday, May 17, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11Csp/121/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116221152
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8116221152.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobkyne: P. W., B.. X.X.XXXX, X.

L., X. XX, zastúpená: JUDr. Ambróz Motyka, advokátska kancelária, Námestie SNP 7, Stropkov, p r
o t i žalovanému: Provident Financial, s.r.o., so sídlom Mlynské nivy 49, Bratislava 2, IČO: 35805731,
zastúpený: De minimis, spol. s r.o., so sídlom Lovinského 22, Bratislava, o vydanie bezdôvodného
obohatenia takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou zo dňa 17.10.2016 sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia vo výške

164,89 Eur. Nárok odôvodnila tým, že dňa XX.X.XXXXuzavrela so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, ktorou jej bol poskytnutý úver vo výške 500 Eur s ročnou úrokovou sadzbou 23,80% a
administratívnym poplatkom 71,50 Eur. Zároveň došlo aj k uzavretiu zmluvy o zabezpečení splátok
úveru, ktorou mala zaplatiť za službu žalovaného spočívajúcu v preberaní splátok odmenu 257,50
eur. Spolu teda mala žalovanému zaplatiť 883,24 Eur. V žalobe poukázala na to, že v zmluve o
spotrebiteľskom úvere chýba povinná náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z.
a to termín konečnej splatnosti úveru, pretože formulácia 45 týždenných splátok nespĺňa zákonnú

požiadavku, ktorá predstavuje časovú (dátumovú) špecifikáciu konečnej splatnosti úveru. V dôsledku
tejto absencie náležitosti zmluvy je potrebné úver považovať za bezúročný a bezpoplatkový. Keďže
žalobkyňa za úver 500 Eur zaplatila 664,89 Eur, rozdiel týchto súm predstavuje bezdôvodné obohatenie
žalovaného.

2. V žalobe žalobkyňa poukázala tiež na to, že o bezdôvodnom obohatení žalovaného sa dozvedela
v marci 2015 od Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, ale žiadny dôkaz o tom k žalobe

nepripojila, až neskôr predložila prehlásenie spomínaného združenia zo dňa 31.3.2017. Vo vzťahu k
objektívnej premlčacej lehote uviedla, že pokiaľ dodávateľ nedáva svoje zmluvy do súladu zo zákonom
o spotrebiteľských úveroch, ide na jeho strane o úmyselné konanie a preto platí 10 ročná objektívna
premlčacia lehota.

3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Zdôraznil, že hoci žalobkyňa mala zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
a zmluvy o zabezpečení splátok zaplatiť sumu 883,24 Eur, v dôsledku predčasného splatenia úveru jej

bola poskytnutá zľava 218,35 Eur a preto zaplatila len 664,89 Eur. Vzniesol námietku premlčania, keďže
poslednú splátku žalobkyňa zaplatila ešte dňa 16.7.2011.4. Nesúhlasil s názorom žalobkyne o neuvedení termínu konečnej splatnosti úveru, keďže v zmluve je
uvedené, že úver sa poskytuje na dobu x týždňov a termín konečnej splatnosti je 7deň x-tého týždňa po
dni uzavretia zmluvy. Z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch nevyplýva,

že musí byť uvedený dátum konečnej splatnosti úveru, ale termín a oba tieto pojmy nie sú synonymá.
Výklad žalobkyne je v rozpore s ústavnými princípmi a zásadami súkromného práva - zásadou zmluvnej
voľnosti, zásadou pacta sund servanda, ochranou autonómie zmluvných strán garantovanou článkom
2 ods. 3 Ústavy SR, princípom ochrany nadobudnutých práv a právnej istoty a zákazu prehnaného
formalizmu. Výklad žalobkyne k chýbajúcej náležitosti zmluvy podľa žalovaného neobstojí ani vzhľadom

na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom
úvere, ktorá zavádza tzv. maximálnu harmonizáciu, čiže požiadavku na prijatie takej vnútroštátnej
právnej úpravy, od ktorej sa nemožno odchýliť. Článok 10 ods. 2 citovanej smernice nie je doslovne
premietnutý do § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch a preto je potrebné dať prednosť aplikovaniu
článku 10 ods. 2 smernice, ktorý má priamy účinok. Konkrétne v tejto súvislosti poukázal na článok 10
ods. 2 písm. c/, podľa ktorého v zmluve o úvere sa má uviesť dĺžka trvania zmluvy o úvere. Žalovaný

preto dospel k záveru, že k žiadnemu bezdôvodnému obohateniu na jeho strane nedošlo, keďže neprijal
od žalobkyne plnenie, ktoré by nezodpovedalo vzájomnej dohode strán.

5. Žalovaný nesúhlasil s desaťročnou objektívnou premlčacou lehotou a zdôraznil, že žalobkyňa
nepredložila žiadne dôkazy na preukázanie úmyselného obohatenia, konkrétne nepreukázala, že

žalovaný vedel, že svojim konaním získa bezdôvodné obohatenie ani to, že žalovaný chcel obohatenie
získať a nepreukázal ani to, že žalovaný vedel, že svojim jednaním obohatenie získať môže a že
s týmto následkom bol pre prípad, že nastane, uzrozumený. Nestačí teda, ak by povinný získal
bezdôvodné obohatenie neúmyselne a úmysel k získaniu bezdôvodného obohatenia, či už priamy alebo
nepriamy, musí existovať už v čase získania bezdôvodného obohatenia. Preto námietka premlčania pre

nedodržanie objektívnej lehoty pre uplatnenie nároku podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka je
dôvodná a v tejto súvislosti poukázal na právny záver vyplývajúci z rozhodnutia Krajského súdu Banská
Bystrica 17Co/968/2013 zo dňa 10.2.2015.

6. Žalobkyňa písomným podaním zo dňa 3.4.2017 označeným ako vyjadrenie rozšírila žalobu o

ďalšie skutkové zdôvodnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia (nesprávnu výšku RPMN v
dôsledku nezahrnutia poplatku zo zmluvy zo zabezpečenia splátok úveru), ale zmena žaloby sa týkala
aj o rozšírenia ďalších žalobných petitov o vyslovenie neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve
o spotrebiteľskom úvere ohľadom administratívneho poplatku a tiež v zmluve o zabezpečení splátok
úveru ohľadom odmeny za dohodnutú službu.

7. Žalovaný sa k návrhu na pripustenie rozšírenia žaloby vyjadril listom, ktorý bol súdu doručený
15.5.2017, ktorý súd nestihol doručiť protistrane a preto toto vyjadrenie bolo doručené právnemu
zástupcovi žalobkyne priamo na pojednávaní. Aj keď menovaný žiadal o odročenie pojednávania
z dôvodu dôsledného oboznámenia sa s týmto stanoviskom, súd jeho žiadosti nevyhovel, pretože

navrhovaný postup považoval za neúčelný a nesúladný so zásadou hospodárnosti. Súd je presvedčený,
že nevyhovením žiadosti o odročenie pojednávania nedošlo k žiadnemu porušeniu procesných práv
žalobkyne, pretože spomínaným vyjadrením v prevažnej časti reagoval žalovaný na žalobu o určenie
neprijateľných zmluvných podmienok, pričom súd právnych zástupcov strán upozornil hneď po otvorení
pojednávania na tú skutočnosť, že nevidí dôvod na pripustenie navrhovanej zmeny žaloby, čo napokon

v priebehu pojednávania aj realizoval. Predmetom sporu tak ostal len nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia so skutkovým zdôvodnením obsiahnutým v žalobe - teda s posúdením náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z. Súd v tejto súvislosti pripomína,
že zmenou žaloby podľa aktuálneho procesného poriadku je aj podstatná zmena alebo doplnenie
rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe (§ 140 ods. 2 CSP). Menej rozsiahla časť spomínaného

vyjadrenia žalovaného sa týkala rozoberania procesných ustanovení týkajúcich sa žaloby a jej zmeny.
V tejto časti teda nešlo o vyjadrenie k posúdeniu nároku podľa hmotnoprávnych ustanovení, ale k
procesnému postupu v súvislosti so zmenou žaloby, o čom rozhoduje súd bez ohľadu na vyjadrenia
strán v spore.

8. Súd teda na pojednávaní zmenu žalobu nepripustil s poukazom na § 143 ods. 1 CSP a zásadu
hospodárnosti a to vzhľadom na právny názor o premlčaní nároku o vydanie bezdôvodného obohatenia
zdôvodnený v ďalšej časti rozsudku, s čím súvisí neopodstatnenosť určovania neprijateľných zmluvnýchpodmienok v prípade ukončenia zmluvného vzťahu medzi stranami a to dohodnutým vzájomným
plnením.

9. Podľa § 143 ods. 1 CSP súd nepripustí zmenu žaloby, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli
byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe.

10. Podľa § 143 ods. 3 CSP ak súd nepripustí zmenu žaloby, pokračuje v konaní o pôvodnej žalobe.

11. Súd poukazuje na to, že v prípade, ak by na pojednávaní bola pripustená zmena žaloby, súd by
nemohol vo veci rozhodnúť, nakoľko musel by byť dodržaný postup v zmysle § 167 CSP. Vzhľadom
na vyššie uvedené úvahy súd mal za to, že sú splnené zákonné podmienky pre nepripustenie zmeny
žaloby a keďže obaja právni zástupcovia strán boli prítomní na pojednávaní a odvolanie voči uzneseniu
o nepripustení zmeny žaloby nie je prípustné, súd uznesením spomínaný procesný návrh nepripustil,
pričom uznesenie nie je potrebné vyhotovovať.

12. Súd vykonal dokazovanie písomnými vyjadreniami strán, ústnymi vyjadreniami ich právnych
zástupcov, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa XX.X.XXXX, zmluvou o zabezpečení splátok úveru
zo dňa XX.X.XXXX, kartou splátok, prehlásením Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS zo
dňa 31.3.2017 a zistil tento skutkový stav:

13. Strany uzavreli dňa XX.X.XXXX formulárovú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorou žalovaný
poskytol žalobkyni spotrebiteľský úver na základe zákona č. 129/2010 Z.z. vo výške 500 Eur za
administratívny poplatok 71,50 Eur s dohodnutou úrokovou sadzbou 23,80% p.a. Žalobkyňa sa tak
zaviazala žalovanému zaplatiť sumu 625,74 Eur a to v 45 týždenných splátkach vo výške 13,91 Eur,

pričom posledná splátka predstavovala 13,70 Eur. V zmluve sa ďalej uvádza, že úver sa poskytuje na
dobu 45 týždňov a termín splatnosti poslednej splátky a teda konečnej splatnosti úveru je siedmy deň 45.
týždňa po dni uzavretia zmluvy. V zmluve je uvedené aj RPMN vo výške 69,34% a priemerná hodnota
RPMN vo výške 41,39 %. Predpoklady použité na výpočet RPMN sú uvedené na druhej strane príslušnej
zmluvy.

14. V ten istý deň obe strany uzavreli aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru, v ktorej sa uvádza,
že poskytovateľ (žalovaný) sa zaväzuje, že za odmenu bude počas platnosti danej zmluvy pravidelne
poskytovať službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky na základe
zmluvy uzavretej medzi stranami a to za celkovú odmenu 257,50 Eur. Žalobkyňa sa zaviazala túto

odmenu splácať v 45 týždenných splátkach vo výške 5,72 Eur, pričom posledná splátka predstavovala
5,82 Eur a to počas doby plácania spotrebiteľského úveru uvedenej v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

15. Podľa karty splátok žalobkyňa zaplatila celkovo sumu 664,89 Eur a to podľa jednotlivých splátok tak,
ako je to uvedené v prehľade o týchto splátkach, pričom posledná úhrada bola dňa 16.7.2011 vo výške

329,89 eur. Z karty splátok vyplýva aj to, že k úhrade došlo po zľave, pričom žalobkyňa svoj dlh voči
žalovanému v celom rozsahu uhradila.

16. Žalobca uplatnil nárok podľa § 451 a násl. Občianskeho zákonníka.

17. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

18. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

19. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

20. Prejudiciálne súd musel posúdiť, či úver poskytnutý žalobkyni zo strany žalovaného sa má
považovať za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a to v dôsledku absencie náležitosti zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ citovaného zákona.21. Nepochybne v danom prípade jedná sa o spotrebiteľský úver v zmysle § 1 ods. 2 s poukazom na
§ 2 písm. a/, b/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 1.1.2011. do
30.11.2011.

22. Podľa § 9 ods. 1 vety prvej citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu.

23. Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 9 ods. 2 citovaného

zákona. Medzi nimi je pod písm. f/ uvedená doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
Pod písm. k/ je uvedená výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

24. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1

a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, / a y/ a § 10 ods. 1.

25. Pokiaľ ide o náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ citovaného
zákona súd sa nestotožňuje s názorom žalovaného, že postačí, ak tento údaj si spotrebiteľ dokáže

vypočítať z ďalších údajov v zmluve, pričom v danom prípade by išlo o 7.deň 45. týždňa po dni uzavretia
zmluvy. Nemožno termín splatnosti úveru nahrádzať matematickým výpočtom osobitne pri početných
týždenných splátkach, ako to bolo v prípade danej zmluvy. Spotrebiteľ totiž musí mať jasno už pri
uzavretí zmluvy akú dlhú dobu a do kedy má úver splácať, veď práve to je účelom citovaného zákonného
ustanovenia. Konečná splatnosť úveru by mala byť uvedená minimálne konkrétnym mesiacom a rokom,

pokiaľ termín splatnosti splátok zo zmluvy je jasný a transparentný. V tejto súvislosti súd pripomína, že
počet splátok je ďalšou povinnou náležitosťou zmluvy a to podľa § 9 ods. 2 písm. k/ citovaného zákona,
preto zákonodarca nemohol mať na mysli pri stanovení doby trvania zmluvy a termínu splatnosti úveru
počet splátok. Súd pre úplnosť dodáva, že aj podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/
ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere sú povinné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom

úvere uvedené v článku 10 ods. 2 a medzi nimi pod písm. h/ sa uvádza počet splátok a pod písm. c/
dĺžka trvania zmluvy o úvere. Súd zdôrazňuje, že dobu trvania zmluvy nemožno posudzovať zhodne
s termínom splatnosti jednotlivých splátok, ktoré nemusia byť určené konkrétnym dátumom, pokiaľ
podmienky zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkosti a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok
(rozsudok Súdneho dvora EÚ C/42/15 zo dňa 9.11.2016). Aj podľa citovanej smernice teda počet

splátoknemôžepredstavovaťdĺžkutrvaniazmluvy,keďžepočetsplátoksauvádzapriďalšejspomínanej
náležitosti zmluvy.

26.Súddodáva,ževýkladustanovenia§11ods.1písm.a/zákonač.129/2010Z.z.ajehoaplikáciamusí
byť v súlade so zmyslom a účelom citovaného zákona. Predpísaná písomná forma musí byť zachovaná

vo vzťahu k podstatným obsahovým náležitostiam, ktoré sú vymenované v § 9 ods. 2 a § 11 ods. 1 písm.
a/ citovaného zákona. Pokiaľ zmluva neobsahuje niektorú z náležitostí vymenovaných v § 11 ods. 1
písm. a/ nie je zároveň vo vzťahu k tejto náležitosti zachovaná písomná forma (napr. rozsudok Krajského
súdu Prešov č.k. 21Co/10/2015-74 zo dňa 26.11.2015).

27. Žalobkyňa by teda žalovanému mala vrátiť len sumu poskytnutého úveru 500 Eur, zaplatila mu však
664,89 Eur. Táto suma však predstavuje nielen splácanie úveru, ale aj odmeny zo samostatnej zmluvy
o zabezpečení splátok úveru. Žalobkyňa totiž uzatvorila aj ďalšiu samostatnú zmluvu o zabezpečení
splátok, hoci naväzujúcu na úverovú zmluvu a v zmysle nej mala žalovanému zaplatiť odmenu 257,50
Eur. V žalobe sa však žalobkyňa vôbec nezaoberala touto zmluvou a nárok na vydanie bezdôvodného

obohatenia odôvodnila výlučne už citovanými zákonnými ustanoveniami v súvislosti so zmluvou o úvere.
Keďže, ako už súd uviedol, predmetom sporu bol len nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
zo zmluvy o úvere a súd dospel k záveru, že úver je bezúročný a bez poplatkový, čo znamená, že
za úver by mala zaplatiť len 500 eur a zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru odmenu 257,50 Eur
a doposiaľ žalovanému uhradila len 664,89 Eur, hoci túto odmenu je potrebné výrazne redukovať

vzhľadom na predčasné ukončenie zmluvy a to na sumu 97,24 Eur (17 splátok po 72 Eur), čo znamená,
že bezdôvodné obohatenie žalovaného predstavuje rozdiel súm 664,89 Eur a 597,24 Eur.28. Vzhľadom na to, že žalovaný vzniesol námietku premlčania, súd sa musel ňou zaoberať a dospel
k záveru, že táto námietka bola vznesená dôvodne. Pri bezdôvodnom obohatení je totiž premlčanie
upravené v § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

29. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

30. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

31. Súd zastáva názor, že tak subjektívna ako aj objektívna premlčacia lehota plynie odo dňa poslednej
úhrady žalobcu t.j. 17.12.2010. Aj keď subjektívna lehota v zmysle zákona plynie od doby, kedy

sa oprávnený subjekt dozvedel o bezdôvodnom obohatení povinného subjektu a o jeho výške, túto
vedomosť je potrebné odvíjať od toho, kedy žalobca získal vedomosť o skutkových okolnostiach, z
ktorých možno vyvodiť toto bezdôvodné obohatenie. Nie sú teda vôbec relevantné jeho právne znalosti,
teda či vedel o príslušnej právnej úprave alebo judikatúre súdov. Uvedený záver možno vyvodiť z
viacerých rozsudkov Najvyššieho súdu ČR pri totožnej právnej úprave, konkrétne 26Cdo 785/2011 zo

dňa 24.4.2012, 28Cdo 685/11 zo dňa 28.3.2012, 28Cdo 3977/07 zo dňa 18.3.2008, 33Odo 528/2006 zo
dňa 29.3.2007, 33Odo 306/2005 zo dňa 27.3.2007 alebo rozsudku Najvyššieho súdu SR 1Cdo 67/2011.
V zmysle týchto rozhodnutí vedomosťou podľa § 107 ods. 1 OZ sa nemieni znalosť právnej kvalifikácie,
ale skutkových okolností, z ktorých možno dôvodiť zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie. Nie je
teda významné či oprávnený má také právne znalosti, aby bol subjektívne schopný posúdiť uvedené

skutkové okolnosti.

32. Žalobkyňa sa o skutkových okolnostiach bezdôvodného obohatenia dozvedela v čase úhrady
poslednej splátky, teda 13.7.2011 a je nemysliteľné, aby súd akceptoval jej názor o plynutí dvojročnej
subjektívnej premlčacej lehoty až od marca 2015, kedy sa údajne dozvedela o bezdôvodnom obohatení

na základe právnej analýzy od Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, teda po 4 rokoch.
Takéto ponímanie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej lehoty je neakceptovateľné a znamenalo by,
že ustanovenie § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka je zbytočné, keďže každý oprávnený subjekt by si
začiatok plynutia tejto lehoty prispôsobil tak, aby nárok premlčaný nebol, keďže posúdenie by záviselo
len od jeho tvrdenia.

33. Uplatnený nárok však súd považuje za premlčaný aj v dôsledku uplynutia objektívnej premlčacej
lehoty, ktorá je podľa súdu trojročná. Dôkazné bremeno o úmysle (či už priamom alebo nepriamom)
žalovaného bezdôvodne sa obohatiť na úkor žalobcu, bolo na žalobkyni. Priamy úmysel je podľa súdu
nemožné preukázať. O nepriamy úmysel ide, ak žalovaný nechcel priamo sa bezdôvodne sa obohatiť,

ale pre prípad, že k tomu dôjde, bol s tým uzrozumený.

34. Pri posúdení náležitosti zmluvy ohľadom termínu splatnosti úveru (ale napokon aj zmluvy o
zabezpečení splátok) súdy nie sú a neboli jednotné. Navyše ani zo spomínanej smernice 2008/48/ES,
ktorá v článku 10 ods. 2 upravuje povinné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a ktorá obsahuje

aj harmonizačnú úpravu v článku 22 ods. 1, v zmysle ktorého článok 10 ods. 2 je záväzný pre členské
štáty EÚ a znamená, že členské štáty nesmú zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré
sa odchyľujú od danej smernice, sa v jej článku 10 ods. 2 písm. c/ uvádza len dĺžka trvania zmluvy
(a teda nie aj termín splatnosti úveru). Aj keď citovaná smernica nemá horizontálny priamy účinok a
teda nemôže priamo zakladať práva a povinnosti jednotlivcom, je dôležitým aspektom pre posúdenie

zavinenia žalovaného v súvislosti s formuláciou náležitosti zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č.
129/2010 Z.z.

35. Súd zastáva názor, že je potrebné pri posúdení dĺžky objektívnej premlčacej lehoty rozlišovať o
aký nedostatok zmluvy spôsobujúci vznik bezdôvodného obohatenia sa jedná. Je rozdiel, ak veriteľ

neuvedie v zmluve vôbec niektorú povinnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona,
pri ktorej objektívne nie je spochybniteľný jej nedostatok (napr. úroková sadzba alebo RPMN) a iné
je, ak subjektívne môže sa vyjadrenie určitej náležitosti zmluvy vykladať rôzne. O takýto prípad ide
aj pri náležitosti týkajúcej sa konečnej splatnosti úveru a termínu jeho splatnosti. Žalovaný ju poňaltak, že postačí uviesť počet týždňov. Ako už súd uviedol, súdna prax pri tejto otázke nie je jednotná a
niektoré súdy považujú za postačujúce uvedenie počtu týždňov, keďže výpočtom sa dá zistiť do kedy sa
má úver splácať. Pokiaľ teda aj súdy pripúšťajú spomínaný výklad, potom nemožno dospieť k záveru,

že žalovaný sa úmyselne dopustil konania (chybným uvedením spornej náležitosti zmluvy), ktorým sa
bezdôvodne obohatil. Dôkazné bremeno na preukázanie úmyslu žalovaného bezdôvodne sa obohatiť je
nažalobkyni,távtomtosmereneprodukovalažiadnydôkazapretosúdvychádzalztrojročnejobjektívnej
premlčacej lehoty plynúcej od poslednej úhrady žalobcu. Uvedený názor je podporený aj rozhodnutiami
Krajského súdu Banská Bystrica 14Co/1128/2014, 17Co/968/2013, 13Co /90/2015, 13Co/518/2015

alebo aj Krajského súdu Prešov 15Co/207/2015.

36. Nebolo preukázané, že by sa žalovaný úmyselne bezdôvodne obohatil. Zo strany žalobkyne sa
jedná len o všeobecné vyjadrenie, ktoré sa týka podnikateľskej činnosti žalovaného, z ktorého nie je
možné automaticky vyvodiť, že žalovaný pri výkone svojej podnikateľskej činnosti sa chcel úmyselne
obohatiť. Žalovaný poskytuje úvery z vlastných zdrojov, je samozrejmé, že má záujem získať zisk

práve prostredníctvom vyplatenia úrokov a poplatkov. Zákonná sankcia v podobe bezpoplatkovosti a
bezúročnosti úveru svojou existenciou vylučuje úmysel veriteľa, pretože ho postihuje za takéto konanie
obmedzením zisku, teda dôvodu, pre ktorý podniká.

37. Subjektívna aj objektívna premlčacia lehota začala teda plynúť 16.7.2011 a keďže žaloba bola

podaná až 17.10.2016, z dôvodu premlčania súd ju zamietol s poukazom na § 100 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Podľa citovaného ustanovenia právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

38. Súd záverom dáva do pozornosti v súvislosti so žalobou o neprijateľnú zmluvnú podmienku opäť
Civilný sporový poriadok, konkrétne § 137 písm. d/, podľa ktorého možno podať žalobu o určenie právnej
skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného právneho predpisu.

39. Žalobkyňa by musela uviesť o aký osobitný predpis sa jedná (v dôvodovej správe sa uvádza

napr. § 77 Zákonníka práce alebo § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z.). Potrebné je tiež vychádzať
zo skutočnosti, že právny vzťah medzi stranami - príslušná zmluva bola ukončená ešte v roku
2011 dohodnutým vzájomným plnením. Po ukončení zmluvy zanikajú práva a povinnosti zmluvných
strán vyplývajúce z príslušnej zmluvy a teda nemôže už dochádzať k porušeniu práv a povinností
ustanovených predpismi s cieľom ochrany spotrebiteľa. Je nemysliteľné, že by po niekoľkých rokoch od

zániku zmluvy (napr. 50 rokoch) si spotrebiteľ zmyslel podať žalobu o vyslovenie neprijateľnej zmluvnej
podmienky a súd by sa musel jej skúmaním zaoberať.

40. Súčasná právna úprav pritom za účelom naplnenia cieľa smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zaviedla osobitné súdne konanie o abstraktnej

kontrole v spotrebiteľských veciach v § 301 až 306 CSP. Účelom tejto právnej úpravy je prispieť k
zjednoteniujudikatúryvspotrebiteľskýchveciachakprehľadnostisystémuprávnejochranyspotrebiteľa.
Predíde sa ňou tomu, aby súdy rôzne posudzovali tú istú zmluvnú podmienku. Napokon na podporu
tohto názoru možno poukázať tiež na komentár CSP autor Štefček a spol. vydavateľstvo C.H.Beck
strana 1037, ale poukázať možno aj na rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica 13Co/17/2015 zo

dňa 24.5.2016, v ktorom bol posúdený obdobný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie
neprijateľnej zmluvnej podmienky ešte podľa predchádzajúceho procesného poriadku, ktorý umožňoval
cez § 80 O.s.p. vysloviť neplatnosť neprijateľnej zmluvnej podmienky. Žaloba o vydanie bezdôvodného
obohatenia bola zamietnutá z dôvodu premlčania a súd následne ustálil, že určením neprijateľnosti
zmluvnej podmienky by nedošlo k zmene právneho postavenia žalobcu ani k vyriešeniu ich vzájomných

vzťahov a teda nezistil naliehavý právny záujem na danom určení a žalobu v celosti zamietol.

41. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. V konaní
bol úspešný žalovaný a preto súd mu priznal nárok na plnú náhradu trov konania. Súd totiž nezistil
dôvod na aplikáciu § 257 CSP, ktorý možno použiť len vo výnimočných prípadoch a to s prihliadnutím na

tú skutočnosť, že ešte pred prednesom žaloby bol právny zástupca žalobkyne upozornený na právne
posúdenie nároku súdom s tým, že v prípade späťvzatia žaloby žalovaný by sa vzdal nároku na náhradu
trov konania, ale v opačnom prípade, že súd bude vychádzať striktne zo zásady pomeru úspechustrán v spore. Napriek tomuto upozorneniu právny zástupca žalobkyne zotrval na žalobe a preto aj túto
skutočnosť súd zohľadnil pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania.

42. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku uznesením, ktoré vydá
súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdePrešovpísomnev2vyhotoveniach.Vodvolanísauvediektorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom
sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.