Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 28, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/205/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616209412
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7616209412.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.Táne Veščičikovej a sudkýň

JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s.,
Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému H. I., F.. XX.X.XXXX, J. F. R., J. XXXX/X,
zast. Mgr. Tomášom Adamcom, advokátom, Advokátska kancelária, Spišská Nová Ves, Levočská ulica
3, o zaplatenie 3.804,21 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 4C/213/2016-59 z 21.2.2017
Okresného súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku II., ktorým súd povolil žalovanému splácať sumu 4.000,91 eur
istiny s prísl. v mesačných splátkach po 150,- eur, počnúc od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po

mesiaci od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktoré splátky je žalovaný povinný uhrádzať žalobcovi
vždy do 20-tého dňa toho-ktorého mesiaca vopred, pod následkom straty výhody splátok.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozsudkom I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu4.000,91Eurspolusúrokomzomeškaniavovýške8%ročnezosumy3.998,08Eurod20.02.2016
do zaplatenia, II. povolil žalovanému splácať sumu 4.000,91 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8 % ročne zo sumy 3.998,08 Eur od 20.02.2016 do zaplatenia, v mesačných splátkach po 150,-

Eur, počnúc od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom tento rozsudok nadobudne
právoplatnosť, ktoré splátky je žalovaný povinný uhrádzať žalobcovi vždy do 20-tého dňa toho-ktorého
mesiaca vopred, pod následkom straty výhody splátok v prípade neuhradenia, čo i len jednej z nich a
III. rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Z listinných dôkazov, ako aj z výpovede žalovaného mu vyplynulo, že žalobca ako banka a žalovaný
ako klient uzavreli XX.XX.XXXX Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy

podľa bodu 1.2. bol žalovanému poskytnutý bezúčelový úver vo výške 4.500,- Eur. Medzi účastníkmi
tejto zmluvy bola dohodnutá fixná úroková sadzba do splatnosti vo výške 15,90 % p.a. Za poskytnutie
úveru sa žalovaný zaviazal zaplatiť poplatok za poskytnutie úveru vo výške 0,- Eur. Na základe
tejto zmluvy sa žalovaný zaviazal splácať predmetný úver 120 anuitnými mesačnými splátkami vo
výške 75,31 Eur, s periodicitou a termínom splatnosti anutitnej splátky vždy mesačne v 15-tý deň
kalendárneho mesiaca. Termín splatnosti prvej anuitnej splátky bol stanovený na deň 17.12.2012 a
splatnosť úveru bola stanovená na deň 15.11.2022. Ročná percentuálna miera nákladov bola stanovená

vo výške 18,21 %, a priemerná hodnota RPMN bola 19,37 %. Celková čiastka , ktorú žalovaný ako
klient podľa uvedenej zmluvy mal zaplatiť predstavovala sumu 9.276,- Eur. Žalovaný potvrdil, že mu
zo strany žalobcu bola poskytnutá suma úveru vo výške 4.500,- EUR. Podľa prehľadu splácania úveru
žalovaným, ako aj z histórie transakcií na úvere žalovaný do predčasného zosplatnenia uhradil nauvedený úver sumu 2.655,37 Eur, z ktorej čiastka 1.959,58 Eur bola započítaná na zmluvný úrok,
čiastka 695,79 Eur na istinu a čiastka 0,- Eur na poistenie schopnosti splácať úver. Vzhľadom na
uvedené tak nesplatená istina predstavovala sumu 3.804,21 Eur (4.500,- Eur - 695,79 Eur). Žalovaný vo

svojej výpovedi uvedené skutočnosti potvrdil. Uviedol, že spočiatku pracoval v spoločnosti L., a nemal
problém tento úver splácať. Následne došlo ku kríze, v dôsledku ktorej bol prepustený zo zamestnania,
musel si hľadať prácu, a tak nemohol pokračovať v splátkovom kalendári. Písomným podaním zo dňa
19.2.2016 adresovaným žalovanému a označeným ako „ Výzva na predčasné splatenie úveru“ žalobca
vyhlásil predčasnú splatnosť uvedeného poskytnutého úveru, kedy úverová pohľadávka k uvedenému

dátumu podľa tohto vyhlásenia predstavovala sumu 4.060,91 Eur bez sumy 30,- Eur, ako poplatku
za uvedenú výzvu. Zároveň žalobca žiadal žalovaného uvedenú sumu spolu s týmto poplatkom a s
príslušenstvom uhradiť najneskôr do 29.2.2016. Žalovaný na pojednávaní potvrdil doručenie takej to
výzvy.Podľažalobcompredloženéhoprepočtuzmluvnýchúrokov žalobouuplatnenéúrokyvovyčíslenej
výške 193,87 Eur predstavovali dohodnutý úrok vo výške 15,9 % ročne v zmysle bodu 1.2. Úverovej
zmluvy a táto suma predstavovala naakumulovaný nezaplatený úrok z nezaplatených splátok do dátumu

predčasnéhozosplatneniaúveruakoajúrokzozosplatnenejsumyistinyúveruzaobdobieod15.11.2013
do 19.2.2016. Podľa žalobcom predloženého prepočtu úroku z omeškania žalobou uplatnené úroky z
omeškania vo vyčíslenej výške 2,83 Eur predstavovali úrok z omeškania vo výške 8 % ročne z každej
dlžnej splátky odo dňa nesledujúceho po jej splatnosti , pričom tieto úroky predstavovali naakumulované
neuhradené úroky z omeškania do dátumu zosplatnenia. Žalovaný k svojim súčasným osobným a

majetkovým pomerom uviedol, že toho času je zamestnaný v spoločnosti Z. H., J..S..Z.., I. T. R. Z.
A., kde má prenajatý byt, za ktorý uhrádza mesačne 170,- Eur. Jeho príjem sa pohybuje vo výške cca
680,- Eur až 700,- Eur mesačne. Okrem dlhu, pre ktorý sa vedie tento súdny spor, už nemá žiadnu inú
podlžnosť, ani pôžičku alebo úver. Nemá ani žiadnu vyživovaciu povinnosť k inej nezaopatrenej osobe.
Požiadal o možnosť sumu, na ktorú by ho súd zaviazal, splácať žalobcovi v splátkach po 150,- Eur

mesačne. Súd , vychádzajúc z § 52 ods. 1, 3, 4 ,§ 53 ods. 1, 3, 5, § 54 ods. 1, 2 Obč. zák. v znení
platnom k 4.7.2014, § 1 ods. 2, § 2 písm. a/, b/, d/ , g, h./a i./ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch v znení platnom 04.07.2014, § 9 ods.2, § 11 ods. 1, § 19 ods. 1, 2 , 3 , 4, 5 zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom k 4.7.2014, § 262 ods. 6 písm. d), § 497 , §
499 Obch. zák., urobil záver, že predovšetkým nebolo pochýb, že vzťah založený Úverovou zmluvou č.

XXXXXXXXXXXXXXXX W. C. XX.XX.XXXX medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom spotrebiteľsko-
právnymateda,žeuvedenázmluvaspĺňanáležitostispotrebiteľskejzmluvyvzmyslezákonnýchdefinícii
jednak § 52 ods. 1 a násl. Obč. zák. a jednak aj v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. Z predloženej
Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXXXX nemal za zrejme, aby žalovaný pri uzatváraní uvedenej
zmluvy konal v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Vzťahy založené touto zmluvou je

hodnotil cez príslušnú právnu úpravu prijatú na ochranu spotrebiteľa. Po preskúmaní uvedenej Úverovej
zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. dospel k
záveru, že predmetná zmluva má všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa žalobcom
predloženého prehľadu úhrad žalovaného, tento dosiaľ na predmetný úver neuhradil sumu istiny vo
výške 3.804,21 Eur. Zároveň vychádzajúc z tohto prehľadu, kde sú zaznamenané úhrady na tento úver,

ktoré samotný žalovaný potvrdil, resp. nespochybnil, ako aj vychádzajúc z dojednaní v Úverovej zmluve
č. XXXXXXXXXXXXXXXX, podľa ktorých bol medzi stranami sporu dohodnutý zmluvný úrok vo výške
15,90%p.a,mubolopreukázané,žeuvedenýzmluvnýúrokpočítanýzneuhradenýchsplátokdodátumu
predčasnej splatnosti úveru predstavuje sumu 193,87 Eur a úrok z omeškania vo výške 8 % p.a., ktorý
inam nepresahuje zákonný úrok z omeškania, a ktorý bol počítaný z neuhradených splátok do dátumu

predčasnej splatnosti úveru predstavuje sumu 2,83 Eur. Žalobcovi preto priznal celkovú ním uplatnenú
a vyčíslenú sumu voči žalovanému vo výške 4.000,91 Eur (t.j. 3.804,21 Eur +193,87 Eur +2,83 Eur).
Nestotožnil sa s názorom žalovaného prezentovaným je právnym zást. , že by takto dojednaný zmluvný
úrok 15,90 % p.a. bol neprimeraný. Podľa prehľadov priemerných úrokových mier úverov poskytnutých
v eurách rezidentom eurozóny zverejnených Národnou bankou Slovenska sa výška takýchto úrokov na

úverysobdobímdlhšímako5rokovpredomácnostipohybovalavpriemerevovýške13,99%p.a.Citujúc
znenie § 369 ods. 1 Obch. zák. ,§ 517 ods. 2 Obč. zák., § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení
platnom od 1.2.2013 a v znení platnom do 31.1.2013 , §10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., § 17 ods.
1 zák.č. 659/2007 Z.z., o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, žalobcovi priznal úroky z omeškania v uplatnenej výške 8 % ročne počnúc od 20.2.2016 , odo

dňa nasledujúceho po dni zosplatnenia dosiaľ nesplatenej časti úveru. Vychádzajúc z § 470 ods. 1 zák.
č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), § 217 ods. 2 a § 232 ods. 3 , 4 C.s.p.,
poukázal na to, že i keď súčasné znenie Civilného sporového poriadku nemá ustanovenie obdobné
pôvodnému ustanoveniu § 160 ods. 1 druhá veta za bodkočiarkou niekdajšieho Občianskeho súdnehoporiadku, v zmysle ktorého súd mohol určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach,
ktorých výšku a podmienky zročnosti určil, takýto postup a priori nie je zo zákona vylúčený. Súd túto
možnosť vyvodil z § 232 ods. 4 C.s.p. v časti za bodkočiarkou , nakoľko toto ustanovenie sa môže

týkať práve prípadov, kedy už v čase rozhodovania bola splatná celá suma, ktorá bude rozložená do
splátok. (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol.
Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, str. 803). Súd preto umožnil žalovanému
splácať dlžné sumy (istina a úrokové prísl.) v mesačných splátkach po 150,-- EUR, pod následkom straty
výhody splátok v prípade neuhradenia, čo i len jednej z nich (tzv. doložka cross default). Pri rozhodnutí o

povolení splátok žalovanému bral do úvahy jeho príjmové a majetkové pomery, ktoré tento prezentoval
na pojednávaní 21.2.2017, z ktorých vyplynulo, že jeho celkový príjem v súčasnosti sa pohybuje od
680,- Eur do 700,- Eur mesačne, pričom jeho náklady len na bývanie sú vo výške 170,- Eur mesačne.
O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý mal plný úspech v spore,
priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania
v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré

vydá súdny úradník.

3. Proti rozsudku v rozsahu, ktorým súd povolil žalovanému splácať dlh v splátkach, podal v zákonnej
lehote odvolanie žalobca.

4. Rozsudok v napadnutej časti považoval za nesprávny a odvolanie odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.). Vytýkal súdu, že
postupoval podľa neplatnej právnej úpravy, a to podľa § 160 ods. 1 O.s.p. a poukázal na to, že v aktuálnej
platnej a účinnej právnej úprave takéto splnomocňovacie ustanovenie chýba, vychádzajúc z § 232 ods. 3
C.s.p. Uviedol, že súd sa vôbec nezaoberal majetkovými pomermi žalovaného, že nedostatočne posúdil

skutkový stav. Navrhol rozhodnutie v napadnutom rozsahu zmeniť, žalobe v plnom rozsahu vyhovieť a
zaviazať žalovaného uhradiť dlžnú sumu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a priznať mu náhradu
trov odvolacieho konania.

5. Rozsudok, okrem výroku o splatnosti priznanej istiny s prísl., odvolaním nebol napadnutý, nadobudol

právoplatnosť, preto v uvedenom rozsahu nebol v odvolacom konaní preskúmavaný.

6. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§385 ods. 1 C.s.p. - na prejednanie odvolania nariadil
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1,2 C.s.p. a rozsudok

v napadnutej časti potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1,2 C.s.p., lebo súd úplne zistil skutkový
stav veci, správne ho právne posúdil a odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje
a na jeho dôvody v celom rozsahu odkazuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie žalobcom.

7. Ani jeden z uplatnených odvolacích dôvodov uvedených žalobcom, nie je daný.

8. Podľa § 160 ods.1 O.s.p. (účinného do 1.7.2016) ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju
splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu.

9. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky

zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého
plnenia.

10. Podľa ustálenej súdnej praxe, hľadiskami pre úvahu súdu o priznaní výhody splácania dlhu v
mesačných splátkach, sú najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovaného, v konaní

prejavená jeho snaha splniť záväzok, možnosť domáhania sa plnenia jednotlivých splátok v prípade
ich nedodržania a skutočnosť, či by prípadné zdržanie v plnení súdom určenej povinnosti nedodržaním
jednotlivých splátok, nebolo v konkrétnom prípade, vzhľadom na osobné pomery žalovaného, pre neho
príliš ťaživé.

11. Podľa § 232 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) účinného od 1.7.2016
lehota na plnenie je 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch
určiť dlhšiu lehotu.12. Ak súd uložil povinnosť splniť opakujúce sa v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť
týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak, súd môže rozhodnúť,
že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

13. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

14. Podľa ods. 2 prvá veta cit. ust. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

15. Vychádzajúc z cit. ust. O.s.p., ako aj nového Civilného sporového poriadku, súd vec správne právne
posúdil, lebo C.s.p. v podstate prevzal doterajšiu úpravu formulačne upravenú, pokiaľ sa týka možnosti
povoliť stranám sporu zaplatiť dlh v splátkach. Vzhľadom na sociálne a majetkové pomery žalovaného,
uvedené v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie, že toho času je zamestnaný v spoločnosti Z. H.,

J..S..Z.., a býva v obci A., kde má prenajatý byt, za ktorý uhrádza mesačne 170,- Eur, jeho príjem sa
pohybuje vo výške cca 680,- Eur až 700,- Eur mesačne, je zrejmé, že nie je v jeho možnostiach a
schopnostiach prisúdenú istinu - 4000,91 Eur s prísl., zaplatiť, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, s
prihliadnutím aj na výšku súdom mu uloženej povinnosti

16. Rozhodnutie súdu, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť istinu s prísl. a v 150,- eurových
mesačných splátkach, je preto správne.

17. Je potrebné vziať do úvahy, že v prípade nedodržania povinnosti splácať dlh v splátkach v lehote
ich splatnosti, určenej súdom vo výroku rozsudku, by sa zročnil celý dlh, čím by žalovaný stratil výhodu

splátok, v prípade nezaplatenia jednej splátky.

17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p..

18. Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech a žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli, preto

stranám náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná.

19. Výsledok hlasovania - pomer hlasov : 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).