Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, April 6, 2018

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 7C/39/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515200175
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Szárazová

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2018:8515200175.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudcom JUDr. Miriam Szárazovou v právnej veci žalobcu: Blackside, a.s.,

so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 48191515. organizačná zložka Blackside, a.s. -
odštepný závod zahraničné právnické osoby so sídlom Doudlebská 1699/5, Nusle, 140 00 Praha 4,
Česká republika, IČO: 05649137, právne zastúpený AK Herceg, s.r.o., so sídlom Košická 56, 821 05
Bratislava, IČO: 35 890 240 proti žalovanému: X. Y., nar. XX.XX.XXXX, P. XXX/XX, X. S., zastúpený U.
F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom M. XXX, v konaní o zaplatenie 113.673,72- CZK s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 113.673,72 CZK, úroky z omeškania vo výške
8,08 % ročne zo sumy 97.873,30 CZK od 4.7.2014 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti

tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalobcovi priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktoré je povinný zaplatiť žalovaný, pričom
o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou na tunajší súd dňa 21.1.2015 domáhal, aby súd uložil žalovanému
zaplatiť sumu 113.673,72 CZK, zmluvný úrok vo výške 18,90 % ročne zo sumy 97.873,38 CZK od

4.7.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,08 % ročne zo sumy 111.483,17 CZK od 4.7.2014
dozaplateniaanahradiťmutrovykonania.Žalobudôvodiltým,žesožalovanýmuzatvorildňa11.11.2010
zmluvu o pôžičke na kliknutie na základe, ktorej poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške
173.000,- CZK, pričom prvá splátka úveru bola splatná dňa 20.12.2010 a posledná splátka úveru bola
splatná dňa 20.12.2015. Žalovaný neuhrádzal mesačné splátky riadne a včas, pričom o tejto skutočnosti
bol informovaný listom zo dňa 25.6.2014 a zároveň bol vyzvaný k okamžitej úhrade pohľadávky vo
výške 113.673,72 CZK. Nakoľko žalovaný neuhradil ani časť pohľadávky žalobcu, tento si uplatňuje

pohľadávku, a to: dlh na splátkach úveru 97.873,38 CZK; dlh na zmluvnom úroku 12.145,79 CZK; dlh na
poplatkoch 1.464,- CZK; dlh na úroku z omeškania 2.190,55 CZK, teda celkovo sumu 113.673,72 CZK.

2. Žalovaný mailovým podaním doručeným súdu dňa 17.3.2015 uviedol, že nesúhlasí s rozhodnutím
bez nariadenia pojednávania a k uplatnenému nároku uvádza, že predmetný nárok neuznáva čo do
dôvodu a výšky.

3. Podaním doručený súdu dňa 2.4.2015 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu podal vyjadrenie,
v ktorom špecifikoval svoj žalobný nárok a trval na podanom návrhu v celom rozsahu.4. Dňa 2.9.2015 súd vydal uznesenie, ktorým nepripustil zastúpenie žalovaného splnomocnenkyňou
U. F.. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalovaný a Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn.
8Co/50/2016 zo dňa 27.4.2016 uznesenie Okresného súdu Stará Ľubovňa zrušil.

5. Na nariadenom pojednávaní na deň 6.4.2018 sa žalovaný nedostavil, pričom predvolanie prevzal dňa
4.1.2018, svoju neprítomnosť žiadnym spôsobom neospravedlnil. Zásielka adresovaná splnomocnenej
zástupkyni žalovaného sa vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote. Právny zástupca žalobcu zotrval na
pojednávaní na svojej právnej i skutkovej argumentácii.

Súd na základe vykonaného dokazovania a oboznámením sa s listinnými dôkazmi za preukázané
skutkové tvrdenia považuje:
6. Žalovaný uzatvoril dňa 11.11.2010 s Raiffeisenbank a.s. zmluvu o pôžičke na kliknutie č. XXXX//
XXXXXXXX/SU na základe, ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 173.000,- CZK, ktorý sa zaviazal
splácať v 60 mesačných anuitných splátkach vo výške 4.478,20 CZK, s ročnou úrokovou sadzbou 18,9

%,RPSM22,01%,poistným84,-CZKmesačne,poplatkomzaposkytnutieúveru500,-CZKapoplatkom
za využívanie a správu úveru 99,- CZK. Listom zo dňa 25.6.2014 žalobca vyhlásil okamžitú splatnosť
úveru a vyzval žalovaného k zaplateniu dlhu vo výške 113.673,72 CZK. Splátkový kalendár pre splácanie
úveru k dátumu uzatvorenia zmluvy tvoril prílohu č. 1 Zmluvy o úvere, pričom splátkový kalendár
uvádza dátum splatnosti každej príslušnej splátky a jej výšku. Taktiež uvádza koľko zo zaplatenej sumy

predstavuje istinu a aká suma predstavuje úroky. Poslednú splátku zaplatil žalovaný dňa 20.9.2013 vo
výške 4.478,20 CZK. Uplatnený žalobný nárok t.j. suma 113.673,20 CZK pozostáva z dlhu na splátkach
istiny úveru vo výške 97.873,38 CZK, dlhu na zmluvných úrokoch vo výške 12.145,79 CZK, pričom výška
ročnej úrokovej sadzby bola stanovená v zmysle článku I bod 2 položka č. 4 Zmluvy o úvere na 18,90 % a
dlh na zmluvných úrokoch sa započítaval od dátumu 20.10.2013 do vyhlásenia okamžitej splatnosti. Dlh

na úrokoch z omeškania vo výške 2.190,55 CZK, pričom úroky z omeškania boli účtované od 30.9.2013,
t.j. od dátumu splatnosti prvej riadne nezaplatenej splátky úveru do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti.
Dlh na poplatkoch vo výške 1.464,- CZK, kde zmluvné strany si podľa článku I bod 2 Zmluvy o úvere
dohodli poplatok za poskytnutie úveru vo výške 500,- CZK, poplatok za využívanie a správu úveru vo
výške 99,- CZK mesačne a poistenie úveru vo výške 84,- CZK mesačne. Dlh na poplatkoch vo výške

3.464,- CZK predstavuje poplatok za správu úveru a poplatok za poistenie úveru, pričom poplatky boli
účtované mesačne vždy k poslednému dňu v príslušnom mesiaci až do vyhlásenia okamžitej splatnosti.

Súd vec právne posúdil podľa týchto zákonných ustanovení:
7. Podľa článku 4 ods. 1 nariadenia európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12.

decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach
(ďalej len „nariadenie Brusel I bis“), ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na
území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

8. Podľa článku 26 ods. 1 nariadenia Brusel I bis, okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach

tohto nariadenia má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto
kritérium sa neuplatní, ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci, alebo ak
má iný súd výlučnú právomoc podľa článku 24.

9. Podľa článku 6 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008

o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) (ďalej len „nariadenie Rím I“), bez ohľadu na odsek 1
si strany môžu v súlade s článkom 3 zvoliť rozhodné právo pre zmluvu, ktorá spĺňa požiadavky odseku
1. Takáto voľba rozhodného práva však nesmie zbaviť spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú také
ustanovenia, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou podľa práva, ktoré by v prípade absencie voľby
bolo na základe odseku 1 rozhodným.

10. Podľa článku 3 ods. 1 nariadenia Rím I, zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia
zmluvné strany. Voľba musí byť urobená výslovne alebo jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy alebo
okolnosťami prípadu. Zmluvné strany si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá
zmluva alebo len jej časť.

11. Podľa § 1 zákona č. 145/2010 Sb. o spotřebitelském úvěru a o změně některých zákonů v znení
účinnomkudňuuzatvoreniazmluvy,t.j.do11.11.20120(ďalejlen„zákonospotřebitelskémúvěru“),tento
zákon zapracovává příslušné předpisy Evropské unie a upravuje některá práva a povinnosti souvisejícíse spotřebitelským úvěrem. Spotřebitelským úvěrem se rozumí odložená platba, půjčka, úvěr nebo jiná
obdobná finanční služba poskytovaná nebo přislíbená spotřebiteli věřitelem, nebo zprostředkovatelem.

12. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Sb. Obchodní zákoník v znení neskorších predpisov (ďalej len
“Obchodní zákoník”), smlouvou o úvěru se zavazuje věřitel, že na požádání dlužníka poskytne v jeho
prospěch peněžní prostředky do určité částky, a dlužník se zavazuje poskytnuté peněžní prostředky
vrátit a zaplatit úroky.

13. Podľa § 506 zákona č. 513/1991 Sb. Obchodní zákoník v znení neskorších predpisov (ďalej len
“Obchodnízákoník”),je-lidlužníkvprodlenísvrácenímvíceneždvouspláteknebojednésplátkypodobu
delší než tři měsíce, je věřitel oprávněn od smlouvy odstoupit a požadovat, aby dlužník vrátil dlužnou
částku s úroky. Odstoupení věřitele od smlouvy nemá vliv na zajištění závazků z této smlouvy.

14. Podľa § 369 ods. 1 Obchodního zákoníka, je-li dlužník v prodlení se splněním peněžitého závazku

nebo jeho části a není smluvena sazba úroků z prodlení, je dlužník povinen platit z nezaplacené částky
úroky z prodlení určené ve smlouvě, jinak určené předpisy práva občanského.

15. Podľa § 2 nařízení vlády č. 351/2013 Sb., kterým se určuje výše úroků z prodlení a nákladů
spojených s uplatněním pohledávky, určuje odměna likvidátora, likvidačního správce a člena orgánu

právnické osoby jmenovaného soudem a upravují některé otázky Obchodního věstníku a veřejných
rejstříků právnickýcha fyzických osob (ďalej len „nařízení vlády“), výše úroku z prodlení odpovídá ročně
výši repo sazbystanovené Českou národní bankou pro první den kalendářního pololetí, v němž došlo k
prodlení, zvýšenéo 8 procentních bodů.

Súd dospel k záveru:
16. Právomoc súdu Slovenskej republiky je daná článkom 26 ods. 1 nariadenia Brusel I bis, nakoľko
žalovaný - spotrebiteľ, má bydlisko na území Slovenskej republiky (registrovaný trvalý pobyt na území
Slovenskej republiky) sa zúčastnil konania pred súdom Slovenskej republiky, keď zaslal súdu vyjadrenie
k podanej žalobe, ktorú neuznáva čo do dôvodu a výšky, avšak bližšie dôvody neuviedol.

17.Rozhodnéprávojedanéčlánkom3ods.1nariadeniaRímI,atodohodoustrán,vzmysleobchodních
podmínek pro osobní úvěry Raiffeisenbank a.s. čl. 19 bod 8, t.j. právnym poriadkom Českej republiky,
a to podľa zákona č. 513/1991 Sb. Obchodní zákoník, zákona č. 145/2010Sb. o spotřebitelském úvěru
a o změně některých zákonů a zákona č. 40/1964 Sb. Občanský zákonník.

18. Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že právny predchodca žalobcu uzatvoril s
žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere a to podľa zákona č. 145/2010 Sb. o spotřebitelském
úvěru a o změněně kterých zákonů v spojení s Obchodním zákoníkom. Na základe uzatvorenej zmluvy
boli žalovanému, ktorý je fyzickou osobou nepodnikateľom dočasne poskytnuté finančné prostriedky

vo forme úveru žalobcom, ktorý poskytuje úvery v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti.
Uzatvorená zmluva obsahovala všetky náležitosti podľa zákona o spotřebitelském úvěru, celková výška
úveru bola 173.000,- Kč roční procentní sazba nákladů na spotřebitelský úvěr bola 22,01 %, úroková
sadzba bola 18,9 % ročne. Z dôvodu neplnenia zmluvných podmienok žalovaným žalobca podľa §
506 Obchodního zákoníka od zmluvy ku dňu 25.6.2014 odstúpil a požadoval vrátiť celú dlžnú sumu

spolu s úrokmi okamžite. Odstúpenie od zmluvy bolo podľa obchodných podmienok žalobcom doručené
žalovanému dňa 3.7.2014. Návrh žalobcu je v časti o zaplatenie sumy 113.673,72 Kč v plnom rozsahu
dôvodný,keďžalovanýžalobcovipohľadávkuvuvedenejvýškeneuhradil.Zuvedenejsumynezaplatená
časť istiny predstavuje 97.873,38 Kč, vyčíslený úrok do zosplatnenia úveru predstavuje 12.145,79 Kč,
vyčíslený úrok z omeškania do zosplatnenia úveru predstavuje 2.190,55 Kč a nezaplatené poplatky

predstavujú 2.190,55 Kč.

19. Z dôvodu omeškania žalovaného s plnením peňažného dlhu žalobcovi, vzniklo žalobcovi podľa § 369
Obchodního zákoníka právo na zaplatenie úrokov z omeškania, ktorých výšku určuje § 2 Nařízení vlády
č. 351/2013 Sb. Prvý deň kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu t.j. 4.7.2014 bola výška

repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou vo výške 0,5 %. Žalovanému bola preto uložená
povinnosť zaplatiť z dlžnej sumy istiny pohľadávky t.j. zo sumy 97.873,38 Kč, aj úroky z omeškania vo
výške 8,05% ročne od 4.7.2014 do zaplatenia, keďže omeškanie s plnením dlhu doposiaľ trvá.20. Žaloba nie je dôvodná v časti, v ktorej sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia zmluvného
úroku vo výške 18,90 % ročne zo sumy 97.873,38 Kč od 4.7.2014 do zaplatenia. Istina je suma
poskytnutých finančných prostriedkov veriteľom vo forme úveru podľa § 503 ods. 1 prvej vety

Obchodného zákonníka. Zmluvné úroky sú vždy splatné spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné
prostriedky, t.j. spolu s istinou. Doba splatnosti úrokov za poskytnutie peňazí sa tak zhoduje s dobou
splatnostiúveru.Celkovásumaúrokovvšakmusíbyťzaplatenánajneskôrdosplatnostidlžnéhozostatku
úveru. Žalobca ako veriteľ preto nemôže oprávnene požadovať od žalovaného ako dlžníka zmluvné
úroky aj po splatnosti úverovej istiny. Po vyhlásení celého úveru za splatný dňa 3.7.2014 sa istina úveru

ďalej zmluvne neúročí, žalobcovi prislúchajú len úroky z omeškania. Uvedený záver vyplýva z podstaty
zmluvného úroku, ktorá je odplatou za používanie finančných prostriedkov, ktoré sa poskytujú dlžníkovi
do doby splatnosti. Žalobca poskytuje zmluvne finančné prostriedky žalovanému iba po dobu platnosti
úverovej zmluvy, po vyhlásení splatnosti požaduje peňažné prostriedky vrátiť v poskytnutej výške, teda
nie je oprávnený požadovať od žalovaného aj zmluvne dohodnuté úroky, ale iba úroky z omeškania.
Dohoda účastníkov umožňujúca úročenie pohľadávky po vyhlásení celého úveru za splatný je pre rozpor

s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, resp. ustanovením § 265 Obchodního zákoníka o poctivom
obchodnom styku neplatná.

21. Návrh nie je dôvodný ani v časti, v ktorej sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia úroku z
omeškania aj z vyčíslených úrokov a nezaplatených poplatkov, t.j. zo sumy 13.600,79 Kč od 4.7.2014

do zaplatenia. Úroky, úroky z omeškania aj poplatky sú podľa § 121 ods. 3 Občanského zákonníka
príslušenstvom pohľadávky. Právo požadovať od žalovaného príslušenstvo z príslušenstva (v danom
prípade úroky z omeškania zo zmluvných úrokov a poplatkov) Občanský ani Obchodný zákonník
nepripúšťa. Na uvedenom nič nemení ani dohoda účastníkov, nakoľko táto je pre rozpor s stanovením
§ 39 Občanského zákonníka, resp. ustanovením § 265 Obchodního zákoníka o poctivom obchodnom

styku, neplatná. V prípade zmlúv o úvere je istina ponímaná ako peňažné prostriedky do určitej
sumy (§ 497 Obchodného zákonníka), či použité peňažné prostriedky (§ 503 ods. 1 Obchodného
zákonníka). Oproti pojmu istina, pojem „príslušenstvo pohľadávky“ definuje ustanovenie § 121 ods. 3
Občanského zákonníka, ktoré za príslušenstvo výslovne považuje úroky, aj úroky z omeškania. Definícia
príslušenstva pohľadávky platí aj pre vzťahy upravené Obchodným zákonníkom (§ 1 ods. 2 Obchodného

zákonníka), keďže Obchodný zákonník nemá osobitné ustanovenie o príslušenstve pohľadávky. Právo
požadovať príslušenstvo z príslušenstva Občiansky ani Obchodný zákonník nepripúšťa. Občanský ani
Obchodný zákonník nezakotvuje majetkové sankcie pre prípad omeškania s plnením príslušenstva
pohľadávky. Uvedený záver je dlhodobo osvojený súdnou praxou v Českej republike, keď Najvyšší súd
Českejrepublikyvrozsudkusp.zn.35Odo101/2002zodňa24.3.2004(publikovanomvSbírcesoudních

rozhodnutí a stanovisek pod číslom 5/2006), uviedol, cit.: Právo požadovať od dlžníka príslušenstvo
z príslušenstva (tu úroky z omeškania zo zmluvných úrokov)veriteľ nemá preto, že ani Občiansky ani
Obchodný zákonník mu túto možnosť nepriznávajú. Tým nie je dotknuté právo účastníkov dohodnúť
sa, že dojednané úroky sa stanú súčasťou istiny (že k nej podľa dohody účastníkov budú pripočítané
ako civilné plody peňazí (fructus civiles)) a následne potom právo veriteľa požadovať, aby dlžník pre

prípad omeškania s platením takto zvýšenej istiny platil dohodnutú alebo zákonom stanovenú sadzbu
úroku z omeškania. Uvedené však nič nemení na skutočnosti, že sa takto opäť úročí iba istina a
nie príslušenstvo pohľadávky.“ Na uvedené rozhodnutie nadväzuje rozsudok Najvyššieho súdu Českej
republiky, sp. zn. 29 Odo 689/2006 zo dňa 30.8.2006, podľa ktorého, cit.: „V poňatí zastávanom súdmi
nižších stupňov by na základe dohody účastníkov záväzkového vzťahu bolo v konečnom dôsledku

možné dohodnúť napríklad aj poberanie dohodnutých úrokov z omeškania zo zákonných úrokov z
omeškania a podobne. Práve potretie takýchto úvah ale sledovalo R 5/2006.“ Súd sa stotožňuje v plnom
rozsahu s citovanými rozhodnutiami a ich odôvodneniami. Zotrváva na názore, že zákon, ani dohoda
účastníkov neumožňujú upraviť majetkové sankcie pre prípad omeškania s platením príslušenstva
pohľadávky. Súd tiež poukazuje na tú skutočnosť, že citované rozhodnutia sú rozhodnutiami obchodno-

právnych senátov a netýkajú sa ochrany spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany ale obchodno-
právnych vzťahoch vzniknutými medzi dvoma rovnoprávnymi subjektmi po faktickej aj právnej stránke
(vzťahy medzi obchodníkmi). Preto pokiaľ uvedené závery platia pre obchodnoprávne vzťahy o to
viac platia pre vzťahy zo spotrebiteľských zmlúv. Pripustením uvedenej možnosti by sme pri výklade
„ad absurdum“ mohli dospieť k záveru, že je možné dohodnúť aj požadovanie úroku z omeškania z

nezaplateného úroku z omeškania, úrok z omeškania z priznaných trov občianskeho súdneho konania,
či každý ďalší deň požadovať úrok z omeškania z úroku z omeškania nezaplateného v predchádzajúci
deň a podobne. Možnosť požadovať príslušenstvo z príslušenstva (v tomto prípade úrok z omeškania z
úroku)rozpracovaloajrímskeprávo(akozákladsúčasnéhoobčianskehoprávaplatnéhovkontinentálnejEurópe), so záverom: „Supra duplum autem usurae, et usurarum usurae nec in stipulatum deduci, nec
exigi possunt etsolutae repetuntur: quemadmodum futurarum usurarum usurae.“ (Digesta 12, 6, 26, 1 -
Ulpianus), vo voľnom preklade úroky nad dvojnásobok (zapožičanej čiastky) a úroky z úrokov nemožno

ani dohodnúť, ani ich nemožno vymáhať ak boli zaplatené, možno žiadať ich navrátenie. Taktiež,
pre zdôraznenie správnosti súd uvádza, že odklon od dispozitívnej normy v neprospech spotrebiteľa
môže znamenať dôvod neprijateľnosti klauzuly, napríklad rozsudok Súdneho dvora Európskej únie
vo veci C-415/11, cit.: „Článok 3 ods. 1 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že: - pojem
„značná nerovnováha“ k škode spotrebiteľa treba posúdiť na základe analýzy vnútroštátnych právnych

predpisov uplatňovaných v prípade absencie dohody medzi zmluvnými stranami s cieľom posúdiť, či
a prípadne v akej miere je právne postavenie spotrebiteľa vyplývajúce zo zmluvy nevýhodnejšie než
právne postavenie zakotvené v platnom vnútroštátnom práve. Zároveň sa zdá, že na tieto účely je
relevantné preskúmať právne postavenie uvedeného spotrebiteľa z hľadiska prostriedkov, ktoré má
podľa vnútroštátnej právnej úpravy k dispozícii na zabránenie uplatňovaniu nekalých podmienok, -na
účely určenia, či dôjde k nerovnováhe „napriek požiadavke dôvery [dobrej viery -neoficiálny preklad]“,

treba preveriť, či predajca alebo dodávateľ, ktorý zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne,
mohol rozumne očakávať, že by tento spotrebiteľ súhlasil s dotknutou podmienkou po individuálnom
dojednaní.“ (publikovaný dňa 18.5.2013, Úradný vestník Európskej únie C 141/5). Správnosť uvedeného
záveru potvrdzuje aj súčasné znenie § 1806 Občanského zákonníka platného v Českej republike
(zákon č. 89/2012 Sb. Občanský zákonník), podľa ktorého, cit.: „Úroky z úroků lze požadovat, bylo-li

to ujednáno. Jedná-li se o pohledávku z protiprávního činu, lze úroky z úroků požadovat ode dne, kdy
byla pohledávka uplatněna u soudu.” A tiež dôvodová správa k nemu, podľa ktorej, cit.: „Naproti tomu
judikatura k ObčZ č. 40/1964 Sb. (samotný zákon k této otázce mlčel) vylučovala možnost sjednat si
úroky z úroků, úroky z prodlení s placením úroků, jakož i úroky z prodlení s placením úroků z prodlení.”.

22. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu v prevyšujúcej časti, t.j. o zaplatenie zmluvného úroku
vo výške 18,90 % ročne zo sumy 97.873,38 Kč od 4.7. 2014 do zaplatenia a o zaplatenie úrokov z
omeškania vo výške 8,08% zo sumy 13.609,79 Kč od 4.7. 2014 do zaplatenia zamietol.

O trovách konania súd rozhodol takto:

23. Podľa § 255 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

24.Podľa§262Civilnéhosporovéhoporiadku,onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhu

súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. Ak súd rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym rozsudkom, môže rozhodnúť, že
o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných
nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.

25. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 CSP a žalobcovi, ktorý bol
úspešný v plnom rozsahu čo do istiny uplatneného nároku priznal nárok na náhradu trov konania voči
neúspešnému žalovanému v rozsahu 100 %.

26. O výške náhrady trov konania bude v zmysle ust. § 262 CSP rozhodnuté samostatným rozhodnutím
súdom prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch
písomných vyhotoveniach.

Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.

Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP)
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.