Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 24, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/30/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416203485
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4416203485.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.

Denisy Šaligovej a JUDr. Lenky Halmešovej v právnej veci žalobcu: AB 2 B.V., registračné číslo: 572
79 667, Strawinskylaan 933, 1077XX Amsterdam, Holandské kráľovstvo, zastúpeného Advokátskou
kanceláriouGOLIAŠOVÁGABRIELA,s.r.o.,sosídlom1.mája173/11,91101Trenčín,protižalovanému:
Q. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX J. XXX, o zaplatenie sumy 785,39 eura s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 16C/93/2016-75 zo dňa 14.02.2017
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí zvyšku žaloby a vo výroku o trovách

konania p o t v r d z u j e .

Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 302,09
eura s 5,05% ročným úrokom z omeškania od 25.02.2016 do zaplatenia do 3 dní a vo zvyšku žalobu
zamietol. Žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým,
že podľa výsledkov vykonaného dokazovania žalobcovi vznikla voči žalovanému pohľadávka v sume
302,09 eura na základe zmluvy o hotovostnom úvere zo dňa 11.12.2013, uzatvorenej medzi právnym

predchodcom žalobcu, Home Credit Slovakia, a.s., a žalovaným, ktorému bol poskytnutý úver 1.000
eur, splatný v 60 mesačných splátkach po 31,47 eura. Celková čiastka, ktorú mal žalovaný zaplatiť,
predstavovala 1.674 eur, ročná úroková sadzba podľa zmluvy bola 22,17 % a RPMN 24,8 %. Súd
posúdil úverovú zmluvu ako zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a podrobil
ju preskúmaniu podstatných náležitostí podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
Zistil, že zmluva neobsahuje podstatné náležitosti, akými sú: konečná splatnosť úveru a celková
čiastka splatná spotrebiteľom, ktorá je však uvedená nesprávne vzhľadom na počet splátok a výšku

mesačnej splátky. Pre absenciu uvedených náležitostí úverovej zmluvy, posúdil úver ako bezúročný a
bez poplatkov a zaviazal žalovaného len na zaplatenie sumy 302,09 eura, pričom vychádzal z rozdielu
sumy úveru poskytnutého žalobcom žalovanému (1.000 eur) a sumy splatenej žalovaným (697,91 eura).
Pre omeškanie žalovaného s plnením súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne
od 25.02.2016 do zaplatenia. Takýto záver odôvodnil s odkazom najmä na ustanovenie § 1 ods. 2,
§ 9 ods. 2 písm. a), f), j), k), § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon

o spotrebiteľských úveroch“), § 52, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 9 a § 559 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka. Rozhodnutie o trovách konania súd odôvodnil podľa § 255 ods. 2 CSP s tým,
že žalovanému, ktorý mal úspech v rozsahu 22 %, náhradu trov konania nepriznal, pretože mu v konaní
žiadne nevznikli.2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok zmeniť
a žalobe v zamietajúcej časti v celom rozsahu vyhovieť a priznať aj náhradu trov konania v rozsahu

100 %. Odvolanie zdôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zmluva podľa
neho obsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, resp. podľa čl.
10 ods. 2 písm. c) Smernice 2008/48/ES. Celková čiastka, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť, je uvedená v
bode 41 zmluvy (1.674 eur). Po vynásobení mesačnej splátky 31,47 eura počtom mesačných splátok

60 je výsledná suma 1.888,20 eura, ktorá je odlišná od celkovej čiastky, čo je spôsobené tým, že
zmluvné strany sa dohodli na uzavretí doplnkových služieb (pod bodom 47 až 51 zmluvy). Doplnkovými
službami sú: poistenie za úhradu 0,59 eura mesačne, možnosť zmeny výšky a počtu splátok za úhradu
1,49 eura a služba odložené splátky za úhradu 1,49 eura. Po odpočítaní od mesačnej splátky poplatky
za tieto doplnkové služby mesačná splátka predstavuje sumu 27,90 eura a pri počte 60 mesačných
splátok je potom celková čiastka úveru 1.647 eur. Ak by bola v zmluve uvedená výška mesačnej splátky

27,90 eura, musela by byť uvedená aj výška mesačných poplatkov, čo znamená, že klient by mal
uvedené v zmluve štyri mesačné splátky, ktoré by bol povinný uhrádzať, a to by nebolo v súlade so
zrozumiteľnosťou a stručnosťou obsahových náležitostí zmluvy o úvere podľa čl. 10 Smernice 2008/48/
ES. S odkazom na ustanovenie § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch žalobca uviedol,
že získanie spotrebiteľského úveru nebolo podmienené uzavretím dohody o doplnkových službách,

preto výdavky za doplnkové služby nepatria do celkovej čiastky, ktorú musí veriteľ zaplatiť. Je teda
nepochybné, že zmluva obsahuje náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) citovaného zákona.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
účinnéhood1.júla2016,ďalejlen„Civilnýsporovýporiadok“alebo„CSP“),viazanýrozsahomadôvodmi
odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP),
prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods.
1, § 177 ods. 2 písm. c/, § 219 ods. 3 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej

inštancie je vecne správny. Preto tento rozsudok v napadnutej zamietajúcej časti a vo výroku o trovách
konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

5. Podľa obsahu spisu spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany,
IČO: 36 234 176, a žalovaný uzatvorili dňa 11.12.2013 zmluvu o hotovostnom úvere a zmluvu o

revolvingovom úvere. Nepochybne ide o úverovú zmluvu upravenú Obchodným zákonníkom, tzv.
absolútny obchod, avšak táto zmluva je súčasne aj spotrebiteľskou zmluvou. Základ právnej úpravy je v
Obchodnom zákonníku, ale na daný vzťah je potrebné aplikovať aj ustanovenia Občianskeho zákonníka
o ochrane spotrebiteľa. Zmluva o poskytnutí úveru je spotrebiteľskou zmluvou, pretože zmluvnými
stranami sú na jednej strane veriteľ ako dodávateľ, ktorého predmetom činnosti je poskytovanie úverov

a ktorý konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, a na strane druhej je subjekt, t.j. dlžník,
ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti. Tým sa pri rozhodovaní o žalobe otvoril priestor pre aplikáciu § 52 a nasl.
Občianskehozákonníka,ktorépredstavujezákladnýprávnyrámecochranyspotrebiteľaatiežpriestorna
aplikáciu zákona o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase uzatvorenia zmluvy, ktorý upravuje práva

a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a
ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. V ustanovení § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch
je uvedené, aké náležitosti musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať. Zákon tiež v § 11 ods.

1 stanovuje, pri absencii ktorých náležitostí zmluvy sa úver pokladá za bezúročný a bez poplatkov.
Súd prvej inštancie vytkol žalobcovi neuvedenie konečnej splatnosti úveru a uvedenie nesprávnej sumy
celkovej čiastky úveru, ktorú má spotrebiteľ uhradiť. Pre tieto nedostatky úverovej zmluvy posúdil úver
ako bezúročný a bez poplatkov a žalobcovi, ktorý je právnym nástupcom spoločnosti AB1 B.V., na ktorú
bola pohľadávka spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s., postúpená, priznal len rozdiel medzi sumou

poskytnutého úveru a sumou splateného úveru, t.j. 302,09 eura (1.000 eur - 697,91 eura) spolu s úrokom
z omeškania. Žalobu vo zvyšku žalobcom uplatneného nároku zamietol.6. Odvolací súd po preskúmaní prípadu dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Súd
prvej inštancie správne posúdil úver ako bezúročný a bez poplatkov. Pri tomto závere bolo potrebné
vychádzať z toho, že celková čiastka splatná spotrebiteľom uvedená v zmluve v sume 1.674 eur

nezodpovedá celkovej sume, ktorú žalovaný mal podľa zmluvy o úvere uhradiť. Žalovaný mal totiž
celkovo uhradiť vyššiu sumu 1.888,20 eura, ktorá predstavuje súčin 60 mesačných splátok po 31,47
eura, ako je uvedené v zmluve. Nemožno súhlasiť s dôvodmi uvádzanými žalobcom v jeho odvolaní,
že výdavky za doplnkové služby nepatria do celkovej čiastky, ktorú musí veriteľ uhradiť, pričom sa
odvolával na ustanovenie § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch. Paragrafové znenie tohto

zákona účinného v čase uzatvorenia zmluvy hovorí, že celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so
spotrebiteľskýmúveromsúvšetkynákladyvrátaneúrokov,provízií,daníapoplatkovakéhokoľvekdruhu,
ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi
známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby
súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť
zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za

ponúkaných podmienok. Veriteľ mal teda do celkových nákladov zahrnúť všetky poplatky, ktoré mal
spotrebiteľ v zmysle zmluvy uhradiť. Zo zmluvy nevyplýva, že by mal spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy
možnosť výberu pri službách uvedených v bode 49. a 51. Za tieto služby bol stanovený poplatok v sume
1,49 eura, ktorý - ako vyplýva zo zmluvy - je zahrnutý v splátke, preto sa mal premietnuť aj do celkovej
sumy, ktorá bude spotrebiteľom uhradená. Ak by sa poplatky, ktoré sa premietli do mesačných splátok a

ktoré bol spotrebiteľ povinný podľa zmluvy splácať, premietli aj do celkovej sumy úveru, bola by vyššia
aj ročná percentuálna miera nákladov (RPMN). Keďže RPMN bola v zmluve uvedená v neprospech
spotrebiteľa, je možné aj z tohto dôvodu považovať úver za bezúročný a bez poplatkov na podklade
ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch.

7. Podľa obsahu odvolania žalobca namietal správnosť rozsudku v celej zamietajúcej časti, teda aj vo
vzťahu k ním uplatnenému poisteniu. Vo svojom odvolaní však neuviedol žiadne podstatné dôvody,
pre ktoré je rozhodnutie súdu prvej inštancie nesprávne. Napriek tomu odvolací súd v súvislosti so
zamietnutím nároku, vyplývajúceho z poistenia uvádza, že žalobca nepredložil žiadny dôkaz o uzavretí
poistnej zmluvy so žalovaným. V bode 47. zmluvy je drobným písmom uvedené, že klient „podpisom

zmluvy súhlasí s tým, aby bol poistníkom poistený pre prípad smrti následkom úrazu alebo invalidity
následkom úrazu. Úhrada za poistenie ŠTANDARD je 0,59 eura mesačne“. Je zrejmé, že žalovaný
nemal na výber pri podpise zmluvy, túto podmienku si osobitne nevyjednal, nemohol ovplyvniť obsah
tohto bodu, pretože zmluva mu bola predložená už vopred naformulovaná. Sumu 0,59 eura, ktorú
žalobca žiadal priznať ako poistenie, mu súd prvej inštancie správne nepriznal, pretože zmluvné

ustanovenia o poistení neboli individuálne dojednané, sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami podľa
§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Suma poistenia je písaná veľmi drobným písmom a pri
podpise je veľmi ľahko prehliadnuteľná. Neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľských zmluvách
sú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatné, preto súd prvej inštancie správne aj v prípade

poistenia nárok žalobcu zamietol.

8. K splatnosti úveru ako nedostatku náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere je potrebné uviesť, že
nie je nevyhnutné uviesť presný dátum, kedy je úver splatný, úplne postačuje, ak zo znenia zmluvy je
možné zistiť, kedy sa má uver splatiť. Odvolací súd vychádzal zo znenia článku 22 ods. 1 Smernice

2008/48/ES, ktorú prebral zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a podľa ktorého členské
štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú
od ustanovení tejto smernice. Podľa čl. 10 ods. 2 písm. c) Smernice 2008/48/ES zmluva o úvere
zrozumiteľne a stručne uvádza dĺžku trvania zmluvy o úvere. Odvolací súd s ohľadom na to dospel k

záveru, že podľa eurokomformného výkladu ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských
úveroch nemožno od dodávateľov žiadať, aby v úverových zmluvách uvádzali presný dátum konečnej
splatnosti úveru, pokiaľ je možné z údajov uvedených v zmluve (napr. z počtu mesačných splátok, ktoré
sú splatné k určitému dňu) jasne vyvodiť splatnosť úveru. Napriek tomuto názoru odvolacieho súdu
sa nemení nič na tom, že úver je možné pokladať za bezúročný a bez poplatkov, avšak nie z dôvodu

neuvedenia konečnej splatnosti úveru v predmetnej zmluve, ale z ostatných vyššie uvedených dôvodov.

9. Po posúdení úveru ako bezúročného a bez poplatkov súd prvej inštancie správne priznal žalobcovi
len rozdiel súm medzi poskytnutým úverom a splateným úverom spolu s príslušenstvom predstavujúcimúroky z omeškania (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a vo zvyšku žalobu zamietol. Odvolací súd
preto považoval námietky žalobcu vznesené v odvolaní za neopodstatnené a nedôvodné a rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne

správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

10. Odvolací súd však poznamenáva aj ďalšiu podstatnú okolnosť k danej veci: Spoločnosť Home
Credit Slovakia, a.s., pred tzv. zosplatnením dlhu, realizovaným výzvou zo dňa 14.07.2015 (v spise
na č.l. 36) bol povinný dodržať ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak

ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť
právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď
súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Podľa § 565
prvej vety Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Čo sa
týka následného postúpenia pohľadávky, toto sa mohlo uskutočniť účinne len pri dodržaní ustanovenia

§ 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému, ako aj ustanovenia § 525 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého: (1) Postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej
obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá
výkonom rozhodnutia. (2) Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo

dohode s dlžníkom.

11. V súvislosti s tým vychádzajúc z obsahu spisu bolo možné konštatovať, že zákonné podmienky na
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti dlhu u pôvodného veriteľa podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
neboli dodržané. K platnému postúpeniu pohľadávky v nadväznosti na ustanovenie § 17 ods. 1 zákona

o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom v tom čase) sa teda vyžadovalo, aby došlo k nezaplateniu
niektorej splátky dlžníkom v lehote splatnosti, aby odo dňa splatnosti splátky prešla doba 3 mesiacov
omeškania, aby dodávateľ upozornil spotrebiteľa, že po 15 dňoch si uplatní právo na „zosplatnenie“
celého dlhu (vyhlásenie mimoriadnej splatnosti dlhu) v súlade s dohodou oboch zmluvných strán na
podklade ustanovení § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Až potom by veriteľ mohol celú

zosplatnenú pohľadávku postúpiť inému subjektu. Ak teda došlo k postupu pôvodného veriteľa v rozpore
s uvedenými zákonnými ustanoveniami, právny úkon postúpenia pohľadávky bol neplatný v zmysle § 39
Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom. Na tom základe bolo potom možné urobiť aj ten záver,
že žalobca, ktorý svoje právo opieral o zmluvu o postúpení pohľadávky, v tejto veci nemohol byť aktívne
legitimovaný, a najmä z toho dôvodu bolo potrebné žalobu zamietnuť. Absolútna neplatnosť právneho

úkonu totiž pôsobí voči každému, súd na ňu prihliada z úradnej povinnosti, nemožno ju odstrániť
ratihabíciou ani konvalidáciou a nepremlčuje sa. Žalobca v tejto veci nepreukázal, že by postúpenie
pohľadávky bolo realizované v súlade so zákonom, a preto taký právny úkon možno hodnotiť ako
absolútne neplatný právny úkon; v dôsledku toho žalobca ani nemohol byť nositeľom uplatneného práva,
lebo právo dodávateľa bolo za takých okolnosti v danom čase nepostupiteľné a právo na zaplatenie dlhu

zo zmluvy o úvere voči žalovanému nemohol žalobca platne nadobudnúť.

12. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, preto by mu podľa § 255 CSP patrila náhrada trov
odvolacieho konania. Keďže mu v tomto štádiu konania žiadne trovy nevznikli, odvolací súd mu ich
náhradu nepriznal (§ 396 ods. 1 CSP).

11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421

CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).