Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, April 13, 2018

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5Cb/7/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8516201573
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Szárazová

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2018:8516201573.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Miriam Szárazovou v súkromnoprávnom spore žalobcu:

KARPATSKONEMECKÁ ASOCIÁCIA, Lichardova 20, 010 01 Košice, IČO: 31 959 636, práv. zast. JUDr.
Jánom Andrášim, advokátom, Kováčska 80, 044 25 Medzev, proti žalovaným: 1./ EURPAL Slovakia,
s.r.o., Popradská 27, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 36 465 208, 2./ A. J., nar. XX.X.XXXX, F. Q. XXX,
XXX XX F. Q., obaja práv. zast. Mgr. Marošom Ježíkom, advokátom, Mnoheľova 17, 058 01 Poprad, o
zaplatenie 6.135,92 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti zaplatenia sumy 3.000,- eur s prísl. z a s t a v u j e.

II. Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi sumu 3.135,92 eur, úroky z omeškania vo
výške5%ročnezosumy3.135,92eurod1.8.2014dozaplatenia,paušálnunáhradunákladovspojených
s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu
poskytnutého plnenia povinnosť druhého žalovaného, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku

III. Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktoré sú povinní zaplatiť žalovaní
v 1. a 2. rade, pričom o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26. 4. 2016 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal

žalovaných povinnosťou uhradiť mu sumu 6.135,92 eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania
od 1. 8. 2014 do zaplatenia, trovy konania vo výške 368,- eur z titulu zaplateného súdneho poplatku
a trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 737,76 eur s tým, že plnením jedného zo žalovaných
zaniká v rozsahu plnenia povinnosť zvyšných žalovaných. Žalobu dôvodil tým, že žalovaný v 1. rade
ako podporovaný obdržal v rámci podpornej činnosti žalobcu pre svoju podnikateľskú činnosť na
zakúpenie umývacieho zariadenia kolies, sťahovák pneumatík, dvojstĺpový zdvihák, laserový prístroj na
meranie geometrie a kompresor v sume 20.000,- eur s dohodnutým 2,5 % ročným úrokom. Súčasne

so zmluvou o podpore bol dohodnutý a schválený splátkový kalendár, podľa ktorého prvá splátka vo
výške 438,28 eur mala byť uhradená 30. 4. 2010 a posledná pripadla na deň 31. 3. 2014. Žalovaný
v 1. rade podmienky uzavretej zmluvy nedodržal, preto ho žalobca viacerými upomienkami upozornil
na dodržanie platobnej disciplíny ako aj na skutočnosť, že je v omeškaní so splátkami a vyzval ho
na vyrovnanie pohľadávky. Zároveň bol žalovaný v 2- rade upozornený, že podľa § 548 ods. 1 Obč.
zákonníka je povinný splniť dlh osobne, ako ho nesplnil dlžník napriek tomu, že ho na to veriteľ vyzval.
Nakoľko žalovaný nedodržal podmienky uzatvorenej dohody a neuhradil žalobcovi splátky za mesiace

december 2012 - apríl 2013, žalobca na neho podal žalobu, o ktorej rozhodol tunajší súd rozsudok
č.k. 3Cb/107/2013, ktorým žalobcovi priznal nárok na náhradu omeškaných splátok. Ku dňu podania
žaloby žalovaný dlhuje žalobcovi sumu predstavujúcu posledných 14 splátok zo splátkového kalendára
za omeškané obdobie jún 2013 - júl 2014.2. Súd návrhu v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č. k. 5Cb/7/2016-25 zo dňa 11.
7. 2016, proti ktorému podali žalovaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odôvodnený

odpor. V odpore namietali právnu kvalifikáciu uplatneného nároku, nesplnenie povinnosti žalobcu ako
veriteľa vyplývajúcej z ustanovenia § 548 ods. 1 Obč. zákonníka, nedostatočné predloženie dôkazov zo
strany žalobcu týkajúci sa výzvy pre ručiteľa s omeškanými splátkami za jún 2013 až júl 2014. V ďalších
vyjadrenia žalovaní poukazovali na nimi podaný odpor.

4. Žalobca vo svojich vyjadreniach zo dňa 15.11.2016, 23.11.2016, 21.2.2017, 18.8.2017 a zo dňa
6.4.2018 k tvrdeniam žalovaného uviedol, že žalovaní vo svojom odpore analyzujú zmluvu č. 2009/28
bez toho, aby sa zmienili o jej preambule, ktorá vysvetľuje, prečo sa vôbec mohli stať súčasťou
unikátneho projektu na podporu podnikania y prostriedkov SRN v regióne, v ktorom žije aj nemecká
menšina. Žalobca poskytuje túto podporu iba subjektom úspešným vo výberovom konaní vzhľadom
na jej mimoriadne výhodné podmienky. Žalovaný v 1. rade získal na podporu svojho podnikania sumu

20.000,- eur s dohodnutým 2,5 % ročným úrokom. Nakoľko žalovaný v 1. rade podmienky uzavretej
zmluvy nedodržal, žalobca ho svojimi viacerými upomienkami vyzval na vyrovnanie jeho pohľadávky
a upozornil žalovaného v 2. rade, že je v zmysle zákona povinný splniť dlh osobne. Voči námietkam
žalovaných o nedostatočnej aktivácii ručenia uvádza, že podľa judikatúry je na osobnej zodpovednosti
ručiteľa, aby si zadovážil informácie o tom, aké povinnosti mu plynú z ručiteľského záväzku, pričom

písomnávýzvadlžníkovinasplneniezáväzkujepostačujúcaajvoformežaloby,ktorousaveriteľdomáha
od dlžníka a ručiteľa zaplatenia dlžnej sumy. Žalobca uvádza, že vysoko nad rámec svojej zákonnej
povinnosti opakovane vyzýval žalovaných na splnenie dlhu a upozorňoval ich na skutočnosť, že už roku
2011 mohol v zmysle zmluvných ustanovení požadovať splatenie celého dlhu v dôsledku omeškania so
splatenímsplátokviacako3mesiacezasebou.Vzmyslezásadpodporypodnikaniažalobcanevyžaduje

ručenie viacerými ručiteľmi s trvalým pracovným pomerom a adekvátnym príjmom ako je to v prípade
iných veriteľov podmienkou. Ručiteľ je podrobne informovaný o svojich povinnostiach a ako konateľ
žalovaného v 1. Rade musí komunikovať so žalobcom ako veriteľom. Zároveň z predmetnej zmluvy
vyplýva viacero povinností žalovaných, ktorých porušenie by mohol žalobca sankcionovať zmluvnou
pokutou podľa dojednaných zmluvných ustanovení - opätovne však poukazuje na svoje zásady podpory

podnikania v zmysle individuálneho prístupu podporovaných k svojim povinnostiam. Poukazovanie
žalovanýchnaneexistenciupôžičkyanedostatočnévyzývanienajejúhradujepodľažalobcunemorálne,
pričom dôkazom o dostatočnej informovanosti žalovaného v 2. rade ako konateľa žalovaného
v 1. rade je aj prehľad o splátkach podpory, podľa ktorého bol žalovanému umožnená na základe
vzájomnej komunikácie umožnený odklad úroku. Žalobca opakovane navrhoval, aby žalovaní predložili

súdu dôkazy na podporu svojich tvrdení zo svojho účtovníctva. Výberovým konaním na poskytnutie
podpory prešiel žalovaný v 2. rade ako dlhoročný člen miestnej skupiny Karpatskonemeckého spolku v
Chmeľnici, pričom ho odporučila predsedníčka tejto miestnej skupiny a žalobca sa uspokojil iba s jeho
jediným ručením, hoci vo svojej žiadosti uviedol, že má 4 dospelé deti. Taktiež poukázal na zanedbanie
jeho zmluvných povinností, podľa ktorých musí žalobcovi bezodkladne písomne oznámiť všetky dôležité

právne s jeho osobou a jeho podnikaním súvisiace zmeny, ktoré ohrozujú alebo znemožňujú realizáciu
a ďalšie fungovanie projektu ako aj raz ročne zaslať žalobcovi účtovnú bilanciu pod hrozbou sankcie.
Žalovaný v 1. rade v tomto prípade zamlčuje, že je z verejne dostupných informácii evidovaný v
zozname dlžníkov finančnej správy s daňovým nedoplatkom vo výške 18.983,53 eur. Na základe týchto
skutočností považuje obranu žalovaných bez predkladania dôkazov za prísne účelovú. Žalobca naviac

v podaní 6.4.2018 uviedol, že žalovaný v 2. rade sa mu telefonicky ospravedlnil za doterajšie právne
obštrukcie a ako dôkaz uznania svojho záväzku dňa 12. 3. 2018 uhradil žalobcovi sumu 3.000,- eur, o
ktoré žalobca znížil žalovanú sumu a žiada, aby súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade povinnosťou
uhradiť mu sumu 3.135,92 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 1. 8. 2014 do zaplatenia, trovy
konania vo výške 368,- eur z titulu zaplateného súdneho poplatku, 40,- eur titulom paušálnych nákladov

spojených s uplatnením pohľadávky a trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 1.476,93 eur s tým,
že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť zvyšných žalovaných.

6. Na pojednávaní dňa 13. 4. 2018 právny zástupca žalovaných uviedol, že tvrdenia uvedené v ich
odpore voči platobnému rozkazu súviseli s tým, že žalobca nepredložil spolu so svojím návrhom doklad

preukazujúciposkytnutiepôžičky,nakoľkovzmysle§657Obč.zákonníkajepôžičkareálnymkontraktom
a jej vznik je nutné preukázať odovzdaním peňažných prostriedkov do dispozície žalovaného v 1. rade.
S poukazom na žalobcom predložené dôkazy žalovaný v 1. rade čiastočne plnil nárok uplatnený v tomto
konaní a to z dôvodu, že sa dohodol so štatutárom žalobcu na tom, že bude plniť túto pohľadávkuvzhľadom na jeho finančné možnosti. Žalovaný v 1. rade má záväzky voči daňovému úradu vo výške
cez 10.000,- eur, ktoré plní ako prednostnú pohľadávku. Mal za to, že doplatením časti pohľadávky by
bola na tomto pojednávaní otvorená možnosť uzatvoriť so žalobcom zmier, kde by sa vyriešila aj otázka

prípadného príslušenstva pohľadávky ako aj trov samotného konania. Vzhľadom na žalobcovo podanie
zo 6. 4. 2018, v ktorom jasne uviedol, že vzhľadom na postoj žalovaných k veci a ich tvrdeniam bez
dôkazov uvedených v odpore proti platobnému rozkazu nesúhlasí so žiadnou formou zmierovacieho
konania ani mediácie, necháva na úvahe súdu, aby rozhodol v intenciách návrhu žalobcu. Právny
zástupca žalovaných ďalej potvrdil, že finančná čiastka bola žalobcom žalovanému v 1. rade poskytnutá

a slúžila na vybavenie pneuservisu. V rámci tejto pohľadávky žalovaní uzatvorili dohodu o splátkovom
kalendári, ktorá však bohužiaľ kvôli platobnej neschopnosti žalovaného v 1. rade nebola dodržaná tak,
akobolapísomnedohodnutá.Ohľadomtrovkonaniapráv.zástupcažalovanýchsícepripustil,žežalobca
bude v tomto konaní úspešný, namieta však samotnú účelnosť trov práv. zastúpenia, nakoľko žalobca
vo svojich písomných podaniach z 18. 11. 2016, 16. 2. 2017 a 4. 4. 2018 skutkovo poukazuje na tie isté
tvrdenia a podanie zo 4. 4. 2018, v ktorom uviedol zaplatenie pohľadávky vo výške 3.000,- eur by podal

na tomto pojednávaní aj právny zástupca žalovaných a teda nebolo nutné zo žalobcovej strany zasielať
ho súdu. Zároveň žiadal, aby súd na tomto pojednávaní vyhlásil rozsudok v zmysle žalobcovho návrhu a
teda zaviazal žalovaných zaplatiť čiastku 3.135,92 eur spolu s príslušenstvom a nahradiť trovy konania
s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť zvyšných žalovaných.

Súd na základe vykonaného dokazovania a po jeho vyhodnotení za preukázané podstatné skutkové
tvrdenia považuje:
8. Žalobca a žalovaný v 1. rade dňa 26. 1. 2010 medzi sebou uzatvorili Zmluvu o podpore č. 2009/28,
predmetom ktorej bolo poskytnutie účelovo viazanej finančnej pôžičky vo výške 20.000,- eur s ročným

úrokom 2,5 % podporovanému (žalovaný v 1. rade) na nákup prístrojov bližšie špecifikovaných v tejto
zmluve. Súčasne s touto zmluvou bolo žalovaným v 2. rade podpísané vyhlásenie ručiteľa, ktorým
sa zaviazal, že v prípade, ak dlžník nesplní riadne a včas svoj záväzok vyplývajúci mu z vyššie
uvedenej zmluvy o pôžičke, splní tento záväzok namiesto neho do 5 dní od splatnosti záväzku. Prílohou
predmetnej zmluvy bola aj Dohoda o priebehu splátok podpory ako aj Zoznam vecných prostriedkov.

Žalovaný v 1. rade sa zaviazal poskytnutú finančnú podporu splácať v mesačných splátkach vo výške
438,28 eur, pričom dátum splatnosti prvej splátky nastal 30. 4. 2010 a dátum poslednej pripadol na deň
31. 3. 2014. Dňa 27. 1. 2010 bol žalobcom uskutočnený prevod finančného obnosu v sume 20.000,-
eur, ktorým uhradil faktúru za dodanie vecných prostriedkov v prospech žalovaného v 1. rade.

Žalovaný dostal do omeškania so splácaním uvedených splátok v období roku 2011, a Upomienkou zo
dňa 18. 2. 2011 a Pokusom o zmier zo dňa 15. 6. 2011 bol vyzývaný na úhradu dlžnej sumy. Žalobca mu
povolil odklad splátok o 4 mesiace, čím dátum splatnosti poslednej splátky pripadol na deň 31. 7. 2014.
Opätovným omeškaním v období december 2012 - apríl 2013 dlhoval žalovaný v 1. rade žalobcovi sumu
2.191,40 eur. Túto pohľadávku si žalobca uplatnil na tunajšom súde žalobou voči žalovaným, o ktorej

bolo rozhodnuté rozsudkom pre zmeškanie č.k. 3Cb/107/2013-46. Predmetné rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 20. 2. 2014.

Ku dňu podania žaloby žalovaný v 1. rade neuhradil posledných 14 dohodnutých splátok za obdobie jún
2013 - júl 2014, čím sa dostal do omeškania s úhradou sumy vo výške 6.135,92 eur. Dňa 12. 3. 2018

uhradil žalovaný v 2. rade žalovanému 3.000,- eur.

Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia:
10. Podľa § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len ,,ObZ“), tento zákon upravuje postavenie
podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

11. Podľa § 1 ods. 2 ObZ, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona.
Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho
práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak
ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

12. Podľa § 261 ods. 1 ObZ, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri
ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.13. Podľa § 269 ods. 2 ObZ, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ
zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

14. Podľa § 303 ObZ, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý
záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

16. Podľa § 369 ods. 1, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká
veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy

úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

17. Podľa § 369 ods. 2, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky
z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

18. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Obchodného zákonníka (ďalej len „cit. nariadenie“), sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej
úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka
omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije
počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.

19. Podľa § 1 ods. 2 cit. nariadenia, namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku
1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe
Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov;
takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.

20. Podľa vyššie citovaného ustanovenia § 369 ods. 1 ObZ vzniká veriteľovi nárok na úroky z omeškania
pri omeškaní s plnením peňažného záväzku zo strany dlžníka bez ohľadu na príčinu, ktorá toto
omeškanie spôsobila.

21. Podľa § 369c ods. 1 ObZ omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a

a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby
osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky
ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

22. Podľa § 2 cit. nariadenia, výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky

podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

24. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

25. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

26. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

27. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

28. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

Súd dospel k právnemu záveru:
29. S poukazom na späťvzatie žaloby žalobcom v časti istiny 3.000,- eur ešte pred začatím pojednávania
a na citované zákonné ustanovenia CSP súd konanie v tejto časti zastavil s tým, že k späťvzatiu žaloby
v celom rozsahu došlo skôr, než sa začalo pojednávanie.15. Po vyhodnotení všetkých listinných dôkazov ako aj výpovede právneho zástupcu žalovaných má súd
za preukázané, že nárok uplatnený žalobcom v tomto konaní je zákonný a dôvodný. Žalobca dostatočne

preukázal poskytnutie finančnej pôžičky žalovanému v 1. rade, pričom žalovaný v 2. rade sa svojím
písomným vyhlásením stal jeho ručiteľom. Sám práv. zástupca strany žalovaných vo svojej výpovedi na
pojednávaní dňa 13. 4. 2018 potvrdil, že finančná čiastka v sume 20.000,- eur bola žalovanému v 1.
rade poskytnutá, avšak tento vzhľadom ju k svojej platobnej neschopnosti nemohol riadne a včas plniť
v zmysle Dohody o splátkach. Jeho dodatočná úhrada 3.000,- eur navyše dokazuje, že svoj dlh voči

žalobcovi uznáva. Súd na základe vyššie uvedených skutočností žalobcovmu návrhu v celom rozsahu
vyhovel a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Súd priznal žalobcovi i
zákonné úroky z omeškania vo výške 5%ročne zo sumy 3.135,28 eur od 1.8.2014(t.j. deň nasledujúci
odo dňa splatnosti poslednej splátky. Súd taktiež priznal žalobcovi nárok na náhradu paušálnej náhrady
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur.

O trovách konania súd rozhodol takto:
30. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

32.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

33. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 255 ods.

1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalovaní boli v spore
v plnom rozsahu neúspešní, teda sú povinní žalobcovi nahradiť vzniknuté trovy konania vo výške tak,
ako o nej rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku (§
262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať intervenient,
ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže

intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360 ods. 1, 2 CSP). Prokurátor môže
podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods. 1 CSP).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia

len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
1./ Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2./ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
3./ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.