Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, March 2, 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10C/11/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118202308
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Sedláková
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8118202308.1

Uznesenie

Okresný súd Prešov v právnej veci žalobkyne: C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Š. XX, G., proti
žalovanému: V. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Š. XX, G., o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. U k l a d á žalovanému, aby dočasne nevstupoval do bytu č. X na X. poschodí vo vchode č. XX
bytového domu so súpisným číslom XXXX na ulici Š. XX E. G..

II. U k l a d á žalobkyni, aby v spore žalobkyne: C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XX, G., proti
žalovanému: V. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XX, G., o vylúčenie žalovaného z užívania bytu, v lehote
30 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia podala Okresnému súdu Prešov žalobu vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 01.03.2018 sa žalobkyňa domáhala nariadenia

neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému, aby dočasne nevstupoval do bytu č. X,
X. poschodie, vo vchode č. XX bytového domu so súpisným číslom XXXX na ul. Š. XX, a to až do
právoplatného skončenia konania o vylúčenie z užívania bytu.

2. Návrh odôvodnila tým, že manželstvo so žalovaným uzavrela po 5 rokoch známosti. Spočiatku asi
prvých päť rokov bolo manželstvo vcelku harmonické, v tom čase sa im narodila prvá dcéra, avšak v roku

1990 sa vzťahy vážne narušili a to najmä v dôsledku ťažkej životnej situácie. Po návrate z Čiech, kde
žalovaný pracoval skoro 10 rokov, sa situácia rapídne zhoršila. Nastalo citové ochladenie a komunikácia
medzi nimi úplne viazla. Žalovaný začal vulgárne nadávať jej aj deťom. Urážal ich a ponižoval, vôbec
nezvládal situáciu doma, deti a každodenné starosti, ktoré museli ako rodina riešiť. Neskôr ich začal
fyzicky napádať, na deti neustále kričal, bol agresívny a niekedy mal až neovládateľný a nepredvídateľný
hnev. Viackrát zavolala po fyzickom útoku políciu a tiež viackrát podala trestné oznámenie. V roku

2011 bola ošetrená na chirurgii v dôsledku poranenia, ktoré jej spôsobil manžel. V roku 2015 podala
trestné oznámenie pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby, keďže najmenej od októbra 2014 manžel
spôsoboval ich deťom fyzické a psychické utrpenie. Trestná vec však bola postúpená na prejednanie
ako priestupok Okresnému úradu v Prešove. Ďalší útok manžela sa stal 1.10.2017, kedy ju manžel udrel
do dverí, následne bola na ošetrení na chirurgii. V súčasnosti prebieha skúmanie na OR PZ v Prešove
v trestnej veci ublíženia na zdraví. Podobné situácie sa u nich stávali často, avšak nikdy neboli prítomní

dospelí svedkovia a nebezpečné správanie žalovaného nemohla nijako dokázať. Posledný incident sa
stal dňa 17.11.2017. Po konflikte ohľadom upratovania v domácnosti sa žalovaný nahneval a následne
začal zhadzovať obrázky zo stien. Žalobkyňa sa presunula a do kuchyne, kde išla umyť podlahu. Tam
ju zozadu sotil, spadla predom a pritom som sa buchla rukou do stoličky, ktoré boli pretočené opačne,
aby nezavadzali na podlahe pri umývaní. Zavolala políciu. Podala trestné oznámenie, nebola sa dať
ošetriť, pretože ju spočiatku ruka nebolela. Tak zlá a vážna súčasná rodinná situácia ju donútila k takému

núdzovému kroku, že sa koncom novembra vysťahovala zo spoločného bytu do zariadenia núdzového
bývania, kde býva doteraz. Považovala to za lepšie riešenie, ako ostať v tomto byte a vystavovať detinaďalej psychickému teroru a báť sa, či im znova manžel neublíži. Manžel byt za žiadnych okolností
opustiť nechce a ona s det'mi sa tam boja ostať. Manžel je dennodenne agresívny. Dcéra je vážne chorá,
nemôže sa vystavovať stresu, má strojček na srdci a toto nezdravé prostredie plné stresu jej spôsobuje

zhoršenie zdravotného stavu. Syn túto situáciu taktiež veľmi ťažko znáša, je utiahnutý, nechce byť doma
vtedy, keď je tam otec, pretože sa ho bojí. Ataky zlosti už prekážali aj susedom, ktorí sa tiež sťažovali
na časté príchody polície. Rada by s deťmi ostala v byte, pretože sa o deti plnohodnotne stará, chodí do
práce a nechce im brať domov, ktorý si spoločne za tie roky vybudovali a na ktorý sú odmalička zvyknutí.
Avšak nie za cenu ohrozenia na živote a zdraví jej dvoch detí a v konečnom dôsledku aj seba. Tento stav

je už neznesiteľný. Plnoletá dcéra K. je zamestnaná a prispieva jej na stravu a výdavky v domácnosti.
Maloletý D. navštevuje siedmy ročník Základnej školy Š. E. G..

3. Žalobkyňa pripojila k návrhu aj listinné dôkazy, a to sobášny list, rodný list syna Samuela, výpis z
ústrednej evidencie priestupkov MV SR zo dňa 22.09.2016, prepúšťaciu lekársku správu dcéry K. z
11.10.2017; lekárske správy C.. D. T. zo dňa 22.06.2011, 17.10.2017, 23.10.2017, 07.11.2017; lekársku

správu C.. C. zo dňa 01.10.2017; potvrdenia OOPZ Prešov o podaní trestného oznámenia a o podaní
oznámenia o priestupku zo dňa 17.11.2017, uznesenia OR PZ Prešov o postúpení veci na prejednanie
priestupku zo dňa 24.09.2015 a zo dňa 15.12.2017, čestné vyhlásenie dcéry K. a čiastočné výpisy z
LV č. XXXX a č. XXXX.

4. Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MV SR zo dňa 22.09.2016 vyplýva, že dňa 18.04.2015
sa mal žalovaný hrubo správať voči svojej manželke - žalobkyni v byte na ulici Š. E. G.. Predmetné
priestupkové konanie bolo zastavené dňa 03.07.2015. Z tohto výpisu je tiež zrejmé, že od októbra 2014
mal žalovaný v priestoroch bytu na ul. Š. Č.. XX E. G. spôsobovať mal. D. B. a K. B. fyzické a psychické
utrpenie tým spôsobom, že im mal vulgárne nadávať slovami do debilov, dementov, bezdôvodne po nich

kričať, ponižovať ich a maloletého D. B. mal fyzicky napadnúť tak, že ho mal opakovanými údermi rukou
udierať po hlave, čím mu mal na ľavej polovici tváre spôsobiť veľký hematóm bez lekárskeho ošetrenie
a taktiež mal fyzicky napadnúť aj dcéru K. B.T.. Uvedené konanie bolo v zmysle § 49 ods. 1 písm. d/
zákona č. 372/1990 posúdené ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, za ktorý mu bolo dňa
05.11.2015 udelené pokarhanie.

5. Z predloženej lekárskej správy C.. C. zo dňa 01.10.2017 vyplýva, že žalobkyňa bola dňa 01.10.2017
ošetrená z dôvodu, že ju manžel cielene udrel dverami do ľavej časti hrudníka a brucha. Následne bol
jej stav kontrolovaný chirurgom C.. D.O. T. v dňoch 17.10.2017, 23.10.2017, 07.11.2017, čo je zrejmé zo
žalobkyňou predložených lekárskych správ. C.. D. T. žalobkyňu vyšetroval aj dňa 22.06.2011, po tom,

čo mala byť dňa 19.06.2011 narazená manželom dverami do PHK.

6. Z potvrdenia OOPZ Prešov zo dňa 17.11.2017 vyplýva, že žalobkyňa podala trestné oznámenie vo
veci podozrenia zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona
na manžela - žalovaného, ku ktorého spáchaniu došlo dňa 01.10.2017.

7. Obvodné oddelenie Policajného zboru v Prešove uznesením zo dňa 15.12.2017 trestnú vec, v ktorej
bolo začaté trestné stíhanie za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 2 písm. a/ Trestného
zákona preto, že páchateľ dňa 01.10.2017 v čase okolo 10.30 h v Prešove na ulici Š. Č.. XX v byte
rodiny B. pri otváraní vstupných dverí z vnútornej strany bytu pritlačil C. B., ktorá sa opierala o tieto

dvere medzi vstupné dvere a dvere vedúce na toaletu, následne pohybom vstupných dverí trikrát narazil
do chrbta C. B., po čom sa pootočila, kde jej opäť vstupnými dverami narazil do ľavého boku, čím
takto C. B., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom G.E., Š. Č.. XX spôsobil povrchové poranenie hrudníka,
konkrétne zmliaždenie hrudníka s dobou liečenia najmenej 7 dní, ktorého skutku sa dopustil V. B., nar.
XX.XX.XXXX, postúpilo Okresnému úradu Prešov na prejednanie priestupku, lebo výsledky skráteného

vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom.

8. Dňa 17.11.2017 oznámila žalobkyňa na OOPZ v Prešove skutočnosti týkajúce sa priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu - napadnutie zo strany jej manžela V. B..

9. Z čestného vyhlásenia dcéry K. B. súd zistil, že keď boli s otcom doma, nemali vôbec pokoj. Otcovi
všetko vadilo, stále kričal po bratovi D.. Kričal, keď si chcel niečo zobrať z chladničky, keď si umýval
zuby, že púšťa veľa vody. Nedovolil mu pozerať rozprávku, zbil ho po tvári až mal na celej strane líca
modriny. Na ošetrenie s ním mamka nebola. V lete im nedovolil otvoriť okná, hoci boli horúčavy. Vždyna nich kričal, zatváral ich, vymontoval kľučky, aby nemohli otvárať dvere. Nemohli spať, lebo svietil,
pozeral TV. Keď ho upozornili, aby zhasol, rozzúril sa tak, že vyhodil dvere z izby, kde spala mama so D.
alebo povypínal ističe. Samko sa veľmi bál, z tmy má doteraz traumu. Počas rokov 2011-2018 sa udialo

veľa psychózy, bola volaná aj polícia, o čom sú zápisy. Nič sa doteraz nevyriešilo, stále sa len trápia.

10. Z prepúšťacej lekárskej správy zo dňa 11.10.2017 je zrejmé, že dcéra K. je pravidelne sledovaná u
kardiológa, pretože má implantovaný kardioverterdefibrilátor.

11.Žalobkyňaďalejpredložilavýpiszlistuvlastníctvač.XXXX,kat.úz.G.,okresG.,zktoréhovyplýva,že
žalobkyňa a žalovaný sú bezpodieloví spoluvlastníci bytu č. X na X. poschodí vo vchode č. XX bytového
domu so súpisným číslom XXXX na parc. č. XXXX/XXX na ulici Š. Č.. XX, XX.

12. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

13. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

14. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

15. Podľa § 325 ods. 2 písm. e/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia.

16. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

17. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

18. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325

ods. 1 , inak návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietne.

19. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

20. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

21. Podľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo

nariadené.

22. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú

úpravu pomerov medzi stranami.

23. Podľa § 336 ods. 2 CSP, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania
vo veci samej.

24. Podľa § 336 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba
nebola v lehote podaná.25. Podmienkou pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je naliehavosť situácie,
vyžadujúcej neodkladné riešenie veci v záujme predchádzania vzniku možnej poruchy v právnom
vzťahu. V dôsledku toho súdy o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nerozhodujú až po zistení

skutkového stavu, ale už na základe osvedčenia tvrdených skutočností. Pri nariaďovaní samotného
neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.
Miera osvedčenia potrebných skutočností sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia.
Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia
sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich,

ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž
rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 2M Cdo 3/2010 z 29.7.2010).

26. Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho
účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325

ods. 2 písm. e/ CSP preto postačuje, ak je
osvedčené dôvodné podozrenie z násilia. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že súd
pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky
rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako
nanajvýš pravdepodobná.

27. Aplikácia neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. e/ CSP je aktuálnym a účinným prostriedkom preventívneho riešenia
problematiky násilia. Účelom tohto inštitútu je eliminovať kontakt páchateľa domáceho násilia alebo
osoby dôvodne podozrivej z takéhoto skutku s jeho obeťou. Pre rozhodnutie súdu je v tomto smere

významným stupeň vyvinutého fyzického či psychického násilia. Pojem násilie ako taký nie je nikde
vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak dostupná právna literatúra uvádza,
že násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné a spôsobuje telesnú, aj
duševnú ujmu. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma
ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie

nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije
prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo
jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický
kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné
následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného

človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou
násilia. Obzvlášť komplikované je preukazovanie správania sa, nesúceho znaky psychického násilia,
páchaného na ženách zo strany mužov.

28.Deklaráciaoodstránenínásiliapáchanéhonaženách,schválenáValnýmzhromaždenímOSNvroku

1993 označuje násilie ako akýkoľvek násilný čin, ktorý vedie alebo by mohol viesť k fyzickej, sexuálnej
alebo psychickej ujme alebo zraneniu, vrátane vyhrážania sa takýmito činmi, zastrašovania, alebo
svojvoľného obmedzovania slobody a to vo verejnom či súkromnom živote (viď uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn.5MCdo 10/2012).

29. Súd po oboznámení sa s návrhom žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia mal za
to, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je opodstatnený, keďže dôvodmi uvádzanými
v návrhu žalobkyňa dostatočne opísala rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej
úpravy pomerov. Zo žalobkyňou preložených dôkazov vyplýva, že vzhľadom na hrubé správanie
žalovanéhovočižalobkyni,resp.ichspoločnýmdeťom,podalažalobkyňanažalovanéhoviackráttrestné

oznámenie. Rovnako bolo preukázané, že konanie žalovaného bolo už niekoľkokrát prejednávané
aj v priestupkovom konaní. Aj v súčasnosti prebieha konanie vo veci priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu, čo je zrejmé z uznesenia OOPZ zo dňa 15.12.2017, ako aj z potvrdenia OOPZ zo dňa
17.11.2017.

30. Naposledy dňa 10.12.2017 bolo začaté trestné stíhanie proti žalovanému za prečin ublíženia na
zdraví, ku ktorého spáchaniu malo dôjsť dňa 01.10.2017 tak, že v čase okolo 10.30 h v Prešove na
ulici Š. Č.. XX v byte rodiny B. pri otváraní vstupných dverí z vnútornej strany bytu pritlačil žalovaný
žalobkyňu, ktorá sa opierala o tieto dvere medzi vstupné dvere a dvere vedúce na toaletu, následnepohybomvstupnýchdverítrikrátnarazildochrbtažalobkyne,počomsapootočila,kdejejopäťvstupnými
dverami narazil do ľavého boku, čím takto žalobkyni spôsobil povrchové poranenie hrudníka, konkrétne
zmliaždenie hrudníka s dobou liečenia najmenej 7 dní. O tomto zranení a jeho následnom liečení

predložila žalobkyňa dôkaz, a to lekársku správa vypracovanú C.. C. S. C.. T., ktorý dospel k záveru,
že žalobkyňa utrpela ľahké pomliaždenie ľavej dolnej plochy hrudníka. Hoci predmetná trestná vec bola
nakoniec postúpená na priestupkové konanie vychádzajúc z toho, že nejde o trestný čin, nebolo pochýb,
že k takému konania došlo.

31. Súd v tomto smere poukazuje tiež na to, že pojem násilie nemusí obsahovať len fyzický kontakt s
obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky.
Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. V tejto
súvislosti je potrebné upriamiť pozornosť aj na správanie žalovaného nielen k žalobkyni, ale aj vo vzťahu
k ďalším členom rodiny, konkrétne k jeho deťom. Ako vyplýva, či už z evidencie priestupkov, alebo z
čestného vyhlásenia dcéry sporových strán, správanie žalovaného pociťovali členovia rodiny ako ťažké

príkorie a psychický teror, čo po poslednom útoku žalovaného napokon vyústilo až do úniku žalobkyne s
deťmi zo spoločnej domácnosti do zariadenia núdzového bývania s cieľom eliminovať stres zo správania
žalovaného, berúc nepochybne do úvahy aj vážne ochorenie dcéry strán sporu, ako aj psychický stav
ich syna.

32. Žalobkyňa predloženými listinnými dôkazmi podľa názoru súdu dostatočne osvedčila dôvodnosť a
trvanie nároku. Preukázané násilné správanie zo strany žalovaného spočívajúce nielen vo fyzickom,
ale aj psychickom násilí, nepochybne dostatočne osvedčuje dosiahnutie takého stupňa intenzity, ktorý
objektívne znamená neakceptovateľnosť ďalšieho spolužitia s takouto osobou.

33. Ak žalobkyňa subjektívne pociťuje hrozbu z násilného chovania a ohrozovania zo strany žalovaného
s prihliadnutím k predchádzajúcim skúsenostiam s ním a vzhľadom k tomu, že tvrdené skutočnosti
netreba preukazovať, ale postačuje ich osvedčenie, nie je namieste námietka, že žalobkyňa tvrdené
skutočnosti nepreukázala. (viď uznesenie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I.ÚS 1247/08).

34. Naliehavosť neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami bola podľa názoru súdu osvedčená.
Podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia boli preto splnené. Intenzita týchto zásahov je
osvedčená do tej miery, že proporcionalita zásahu medzi základnými právami strán pri jeho nariadení
bola dodržaná.

35. Súd uložil žalobkyni povinnosť podať v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia žalobu vo veci
samej, nakoľko z povahy nariadeného neodkladného opatrenia vyplýva, že má len dočasný charakter.
V prípade, ak žaloba nebude podaná v uvedenej lehote, súd v zmysle § 336 ods. 3 CSP aj bez návrhu
uznesenie o neodkladnom opatrení zruší.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e) je vykonateľné jeho vyhlásením; ak sa nevyhlasuje,
je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené. (§ 332 ods. 2 CSP).