Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 28, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/38/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111227304
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4111227304.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek
senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej v právnej veci žalobkyne: Y. zastúpená
JUDr. Martinom Kanásom, advokátom so sídlom Nitra, Školská 3, proti žalovanému: Y. M., nar.
XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, zastúpený JUDr. Štefanom Mesárošom, advokátom so sídlom Nitra,
Štefánikova 84, o náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu

Nitra č.k. 12C/178/2011-216 zo dňa 11. októbra 2017 o nároku na náhradu trov konania, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením rozhodol už len o nároku na náhradu trov konania tak, že
žalovanému náhradu trov konania nepriznal po tom, čo vo veci samej bola žaloba žalobkyne rozsudkom

Okresného súdu Nitra č.k. 12C/178/2011-100 zo dňa 22.10.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Nitre č.k. 7Co/64/2016-179 zo dňa 31.03.2016 zamietnutá. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil
ust. § 255 ods. 1 a § 257 Civilného sporového poriadku ( CSP). Súd prvej inštancie konštatoval, že
žalobkyňa sa vo veci samej domáhala náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 2 Obč.
zákonníka , ktorú odôvodňovala tým, že konaním žalovaného jej bola spôsobená škoda na zdraví , keď v
dôsledkudopravnejnehodyspôsobenejžalovaným, utrpela závažnézrazenia,ktorésivyžiadaliliečenie

spojené s práceneschopnosťou v trvaní najmenej 10 mesiacov a v dôsledku ktorých sa stala invalidnou
dôchodkyňou. Zdravotné následky jej znemožňujú plnohodnotné zaradenie do spoločnosti.. Jej príjmom
je len invalidný dôchodok vo výške 335,60 eur mesačne. Súd konštatoval, že protiprávnym konaním
žalovaného prišlo k tak nezvratnej deštrukcii súkromného aj spoločenského života žalobkyne, ktorá je
fakticky neodstrániteľná. Poukázal na to, že účelom § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky
právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného práva. Toto ustanovenie

jevýrazomskutočnosti,žetam,kdezákonnemôžebyťnatoľkokauzistický,abypostiholcelúrozmanitosť
života, dotvára sa právo sudcovským výkladom v medziach stanovených všeobecnými podmienkami
uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade
trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Zákon vyžaduje pre
realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a
dôvody hodné osobitného zreteľa. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia

prichádza do úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy,
keď povinný účastník nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sám nezavinil, alebo ich
môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. (II. ÚS 563/2011-14) Vyššie uvedené skutočnosti považoval
súd za okolnosti hodné osobitného zreteľa v zmysle ust. § 257 CSP pre ktoré, inak v konaní úspešnému
žalovanému, nepriznal náhradu trov konania.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a žiadal, aby odvolací súd

napadnuté uznesenie zmenil tak, že mu prizná náhradu trov konania, alternatívne, aby rozhodnutie
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie. Poukázal na to, že súdne konanie sa začalo nazáklade žaloby žalobkyne zo dňa 14.9.2011, ktorým si vo vzťahu k nemu uplatňovala zaplatenie náhrady
nemajetkovej ujmy vo výške 200.000 eur. Žaloba žalobkyne bola zamietnutá, preto je nepochybné, že v
uvedenom spore mal plný úspech. V danom prípade nie je možné uplatnenie § 257 CSP, ktorý umožňuje

moderačné právo sudcu nepriznať náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
Poukázal na to, že žalobkyni bola Allianz Slovenskou poisťovňou a.s. uhradená čiastka 83.511,75 eura,
teda sociálny aspekt v tomto prípade do úvahy neprichádza a žiadne iné výnimočné okolnosti ani dôvody
hodné osobitného zreteľa zo strany žalobkyne v konaní neboli preukázané. Žalobkyňa určite nie je v
situácii, že nemôže uhradiť náhradu trov konania v dôsledku nedostatku finančných prostriedkov.

3. Žalobkyňa k podanému odvolaniu vo svojom vyjadrení uviedla, že napadnuté uznesenie považuje
za správne a preto ho navrhuje potvrdiť. Je toho názoru, že súd prvej inštancie aplikoval § 257 CSP v
súlade s názorom krajského súdu a správne rozhodol, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Poukázala na jej vyjadrenie zo dňa 29.3.2017.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku,
ďalej len „CSP“) preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie bez nariadenia odvolacieho pojednávania

a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne a preto ho podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdil.

5. V predmetnej veci sa žalobkyňa podanou žalobou domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 200.000
eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy vzniknutej zásahom žalovaného do jej osobnostných práv tým,

že dňa 15.9.2008 pri dopravnej nehode zapríčinenej žalovaným došlo k vážnemu ublíženiu na zdraví
žalobkyne. Žaloba bola rozsudkom súdu prvej inštancie č.k. 12C/178/2011-100 zo dňa 22.10.2012 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k. 7Co/64/2016-179 zo dňa 31.03.2016 zamietnutá a
rozhodnutie o trovách konania bolo ponechané na samostatné rozhodnutie súdu. Súd prvej inštancie
prvý krát rozhodol o nároku na náhradu trov konania uznesením č.k. 12C/178/2011-190 zo dňa

06.09.2016 tak, že žalovanému náhradu trov konania priznal v plnej výške, nakoľko vo veci mal
plný úspech, s poukazom na § 255 ods. 1 CSP. Toto uznesenie napadla odvolaním žalobkyňa a
o jej odvolaní rozhodol odvolací súd uznesením č.k. 7Co/696/2016-198 zo dňa 31.01.2017 tak, že
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na nové konanie. Odvolací súd vo
svojom zrušujúcom uznesení poukázal na to, že súd prvej inštancie pri posudzovaní možnosti aplikácie

zákonného ustanovenia § 257 CSP nedostatočne skúmal vec a jeho záver o nezistení dôvodov pre
aplikáciu ust. § 257 CSP bol predčasný, pretože súd prvej inštancie neposúdil celý komplex okolností
relevantných pre rozhodovanie o náhrade trov konania podľa § 257 CSP. Neposúdil všetky okolnosti
súvisiace s nárokmi žalobkyne uplatnenými voči žalovanému z titulu náhrady škody na zdraví, ktorú
žalovaný žalobkyni nepochybne spôsobil pri dopravnej nehode a ktoré jej boli uznané (bolestné a SSU)

a v dôsledku ktorých sa dostala do súčasnej ťažkej životnej situácie. Teda nezohľadnil sociálny aspekt,
ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z
dôvodov, ktoré sama nezavinila. Bez náležitého zhodnotenia okolností nielen na strane toho, koho by
postihovala povinnosť nahradiť trovy, žalobkyne, ale aj toho, ktorého majetková sféra by bola použitím
výnimočného ustanovenia dotknutá (žalovaného), nemožno jednoznačne ustáliť, či v prejednávanej veci

neexistujú okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali aplikáciu ust. § 257 CSP.
6. Po zrušení a vrátení veci súdu prvej inštancie opätovne rozhodol o nároku na náhradu trov konania
a to napadnutým uznesením tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal aplikujúc v danej veci
ust. § 257 CSP.
7. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

8.Podľa§257CSPvýnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujúdôvodyhodnéosobitného
zreteľa.
9. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu t.j. strane,
ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Oslobodenie od
povinnosti nahradiť trovy konania úspešnej strane nie je možné. Ani v prípade, ak bolo neúspešnej

strane priznané oslobodenie od súdnych poplatkov (ktoré sa vzťahuje len na jej prípadnú poplatkovú
povinnosť), nezbavuje ju to povinnosti nahradiť trovy konania úspešnej strane. V rámci trov úspešnej
strany môžu byť priznané aj súdne poplatky zaplatené úspešnou stranou, ktoré je jej povinná neúspešná
strana nahradiť. Len v prípade, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne
náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať (§ 257 CSP).

Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa.
8 . Rozhodujúc o odvolaní žalovaného v tejto veci odvolací súd dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej
inštancie je vecne správne a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Podľa § 257 CSP, výnimočnesúd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd
nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá
spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Dôvody hodné osobitného

zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. K aplikácii ustanovenia § 257 dochádza
aj z aspektov sociálnych. Okolnosti hodné osobitného zreteľa sa v takýchto prípadoch môžu vyskytnúť
v akomkoľvek sporovom konaní. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliada
na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu a všíma si aj okolnosti,
ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní. Čo sa týka rozsahu, môže súd

povinnosť nahradiť trovy moderovať celkom alebo sčasti. Ak by súd dospel k vnútornému presvedčeniu,
že je potrebné aplikovať § 257 CSP, je povinný to strane, ktorá by inak trovy nezískala, oznámiť, teda
vytvoriť procesný priestor umožňujúci stranám vyjadriť svoje stanovisko k prípadnému použitiu tohto
ustanovenia.
8. Po vrátení veci súdu prvej inštancie, tento správne vyzval strany sporu, aby sa vyjadrili k prípadnej
aplikácii ust. § 257 CSP. Žalovaný rovnako ako v odvolaní poukázal na skutočnosť, že spor vyvolala

žalobkyňa, preto došlo následne aj k vzniku trov konania a tiež poukázal na vyplatenie sumy 83.511,75
eura, ktoré boli žalobkyni vyplatené v inom konaní z titulu bolestného a SSU, z ktorých môže nahradiť
trovy konania. Žalobkyňa naopak poukázala na svoj vážny zdravotný stav a plnú invaliditu, ktoré sú
dôsledkom dopravnej nehody spôsobenej žalovaným. Odvolací súd dospel k záveru, že v danej veci
ide o výnimočný prípad, ktorý spočíva tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na stranách

sporu. Je nepochybné, že žalobkyňa vyvolala spor, v ktorom nebola úspešná. Je potrebné si však všímať
aj dôvod podanej žaloby, ktorý spočíva vo výnimočných okolnostiach, keď žalobkyňa žiadala náhradu
nemajetkovej ujmy z dôvodu vážneho ublíženia na zdraví, ktoré jej bolo spôsobené pri dopravnej nehode
nedbanlivosťou žalovaného. Z lekárskych správ nepochybne vyplýva, že následky na zdraví žalobkyne
sú vážne a trvalé a v dôsledku toho jej bol priznaný aj invalidný dôchodok. Navyše v súčasnosti v

dôsledku nehody žalobkyňa trpí rôznymi ochoreniami ako napr. postraumatickou stresovou poruchou,
stredne ťažkou depresiou, pribudlo jej onkologické ochorenie. V dôsledku utrpených zranení nemohla
mať viac deti. Všetky tieto okolnosti možno hodnotiť ako dôvody hodné osobitného zreteľa ( sociálny
aspekt) na ktoré súd musel prihliadať pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania. Uvedený prípad
je charakteristický sociálnym aspektom na strane žalobkyni, ktorý je dôvodom, pre ktorý žalobkyňa ako

povinná strana môže uhradiť trovy žalovaného len s veľkými ťažkosťami a to je dôvod pre aplikáciu
ust. § 257 CSP.
9. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou žalovaného, ktorý poukazoval na žalobkyni
vyplatenúsumuztitulubolestnéhoaSSU,aztohodôvoduunejnemalobstáťsociálnyaspekt.Jezrejmé,
že suma, ktorá bola žalobkyni vyplatená Allianz Slovenskou poisťovňou, a.s. z titulu bolestného a SSU,

má kompenzovať žalobkyni práve jej sťaženie spoločenského uplatnenia, ako aj nemožnosť riadnej
zárobkovej činnosti, a to všetko v dôsledku protiprávneho konania žalovaného. Túto sumu nemožno
chápať ako majetkový prospech získaný žalobkyňou. Navyše žalobkyňa je odkázaná iba na invalidný
dôchodok v sume 335,60 eura mesačne, podľa lekárskych správ prognóza jej zdravotného stavu nie je
priaznivá. Z tohto dôvodu neobstojí argument žalovaného, že u žalobkyni sa nedá zohľadniť sociálny

aspekt, keď práve všetky vyššie uvedené okolnosti nasvedčujú opaku.
10. S poukazom na vyššie uvedené, keď súd prvej inštancie postupoval pri posudzovaní nároku na
náhradu trov konania v súlade s citovaným ustanovením § 257 CSP, odvolací súd uznesenie súdu prvej
inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
11. Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP o nároku na náhradu

trov odvolacieho konania rozhodol tak, že žalobkyni, ktorá bola v tomto odvolacom konaní úspešná,
nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania nepriznal, pretože žalobkyni v tomto odvolacom
konaní si žiadne trovy neuplatnila ani jej preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy
konania nevznikli (§ 256 ods. 1 CSP a contrario i za použitia analógie podľa čl. 4 ods. 1 CSP).

12. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).