Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 2, 2017

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 6C/144/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716207558
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dalibor Miľan

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6716207558.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Daliborom Miľanom v právnej veci žalobcu Intrum

Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom
Šoltésom - advokátom AK Bratislava, so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, proti žalovanému
Q.. K. C.Á., I.., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom R. Y. XXX/X, XXX XX P., občanovi SR, o zaplatenie
890,87 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd konanie z a s t a v u j e v časti istiny 14,04 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 %
ročne z uvedenej s umy od 05. 07.2013 do 02. 03. 2017.

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu spoločnosť Consumer Finance Holding a. s. so sídlom Hlavné námestie
12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 sa svojim žalobným návrhom domáhal voči žalovanému
zaplatenia sumy 890,87 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 85 % ročne od 05. 07. 2013 do
zaplatenia. Pre prípad úspechu v konaní si uplatnil náhradu trov konania.

2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

3. Súd na základe skutočností obsiahnutých v odôvodnení podaného návrhu na vydanie platobného
rozkazu zo dňa 16. 06. 2016, písomného vyjadrenia žalovaného, listinných dôkazov a to plnej moci
zo dňa 02. 01. 2013, fotokópie Zmluvy o poskytnutí bezúčelovej pôžičky zo dňa 30.09. 2009 č.
7061771,podmienokkzmluveoposkytnutípôžičky,všeobecnýchobchodnýchpodmienok,predžalobnej
upomienky zo dňa 26. 06. 2013, prehľadu splátok a úhrad a ďalších písomných podaní, listinných

dôkazov a ostatných dôkazov, zistil tento skutkový stav:

4. Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli dňa 30. 09. 2009 Zmluvu o pôžičke evid. č. 7061771,
na základe ktorej právny predchodca žalobcu mal poskytnúť žalovanému - údajne pôžičku vo výške
3.180,- Eur. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 60 mesačných
splátkach po 54,54 Eur. Do dňa podania návrhu na vydanie platobného rozkazu z požičanej sumy
uhradil čiastku 2.239,82 Eur.

5. Vzhľadom k tomu, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé
povinné splátky riadne a včas, právny predchodca žalobcu dňa 26. 06. 2013 listom označeným akopredžalobná upomienka vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo. Do dňa
podania návrhu na vydanie platobného rozkazu však všetky dlžné splátky uhradené neboli.

6. Na základe výzvy súdu, žalovaný súdu doručil vyjadrenie zo dňa 25. 11. 2016, kde podrobne tak
vecne, ako aj s odkazom na príslušnú právnu úpravu zdôvodnil svoje stanovisko a návrh na zamietnutie
žaloby. Žalovaný okrem iného uviedol, že pokiaľ žalobca trvá na skutkovom tvrdení, že si predmetný
úver bral ako fyzická osoba podnikateľ, žalovaný prehlásil, že úver použil pre osobnú spotrebu a
nie na podnikanie. Poukázal na to, že podstatným pre právne posúdenie či ide o spotrebiteľský spor

alebo nie, je účel na aký sa úver poskytol. Uviedol aj to, že dodávatelia finančných služieb mali bežne
zaužívanú prax, že v prípade ak išlo o živnostníka, vyznačili túto skutočnosť v zmluve, čo považoval za
nekalú obchodnú praktiku. Ďalej poukázal na to, že dôkazné bremeno, pokiaľ ide o preukázanie zhody
medzi zmluvou proklamovanou okolnosťou poskytnutia úveru na výkon podnikania so skutočnosťou,
má žalobca, žalovaný odkázal na rozhodnutie Ústavného súdu ČR, sp. zn. I.ÚS 1930/2011 zo dňa 10.
01. 2012.

7. Z fotokópie zmluvy o poskytnutí bezúčelovej pôžičky zo dňa 30. 09. 2009 má súd za preukázané,
že právny predchodca žalobcu poskytol reálne žalovanému „rýchlu pôžičku“ vo výške 1.700,- Eur s
dohodnutou dobou splácania pôžičky 60 mesiacov, výškou splátky vo výške 54,54 Eur, s počtom splátok
60 mesiacov, s celkovými nákladmi spotrebiteľa 1.480,- Eur, ročnou úrokovou sadzbou 31,97 %, RPMN

31,97 %, priemernou hodnotou RPMN 20,33 % s dohodnutým spôsobom splácania splátok z bežného
účtu dlžníka.

8. Smernica Rady 85/577/EHS z 20. decembra 1985 na ochranu spotrebiteľa pri zmluvách uzatváraných
mimo prevádzkových priestorov (Ú. v. ES L 372, 31.12.1985, s.31).

9. Smernica Rady 89/552/EHS z 3. októbra 1989 o koordinácii určitých ustanovení zákonov, iných
právnych predpisov alebo správnych opatrení v členských štátoch týkajúcich sa vykonávania činností
televízneho vysielania: článok 10 až 21 (Ú. v. ES L 298, 17.10.1989, s. 23).

10. Smernica Rady 90/314/EHS z 13. júna 1990 o balíku cestovných, dovolenkových a výletných služieb
(Ú. v. ES L 158, 23.6.1990, s. 59).

11. Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
(Ú. v. ES L 95, 21.4.1993, s.29).

12. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES z 20. mája 1997 o ochrane spotrebiteľa vzhľadom
na zmluvy na diaľku (Ú.v. ES L 144, 4.6.1997, s. 19).

13. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES z 25. mája 1999 o určitých aspektoch predaja

spotrebného tovaru a záruk na spotrebný tovar (Ú. v. ES L 171, 7.7.1999, s. 12).

14. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch
služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o
elektronickom obchode) (Ú. v. ES L 178, 17.7.2000, s.1).

15. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES zo 6. novembra 2001, ktorou sa ustanovuje
Kódex Spoločenstva pre lieky na ľudskú spotrebu: články 86 až 100 (Ú. v. ES L 311, 28.11.2001, s. 67).

16. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/65/ES z 23. septembra 2002 o poskytovaní

finančných služieb spotrebiteľom na diaľku (Ú. v. ES L 271, 9.10.2002, s. 16).

17. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES s 11. mája 2005 o nekalých obchodných
praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ L 149, 11.6.2005, s. 22).

18. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na
vnútornom trhu (Ú.v EÚ L 376, 27.12.2006, s. 36).19. Pomerne široká ochrana spotrebiteľom je garantovaná smernicou Rady 93/13/EHS z 5. apríla
1993 o nekalých praktikách v spotrebiteľských zmluvách, ktoré sa spotrebiteľom predkladajú tak, že sú
predformulované a spotrebiteľ spravidla ich obsah nemení. Ak spotrebiteľ pri takejto zmluve neprijíma

službu alebo nekupuje tovar na obchodnú činnosť alebo iné podnikanie, prináleží mu ochrana touto
smernicou a nemusí ísť pritom o spotrebiteľský úver. Inými slovami povedané, ochrana spotrebiteľa pred
neprijateľnými zmluvnými podmienkami z úradnej moci súdu sa týka rozmanitých zmluvných vzťahov.
Je všeobecnej povahy a jej aplikácia prichádza do úvahy vždy, ak daný vzťah neupravuje osobitná
právna úprava, prípadne bude aplikované popri osobitnej právnej úprave. Jej aplikácia prichádza do

úvahy najmä vtedy, ak osobitná právna úprava nerieši konkrétnu dielčiu otázku, bude to najmä vtedy,
ak treba posúdiť, či konkrétna podmienka má alebo nemá charakter nekalej podmienky.

20. V súvislosti s implementáciou smernice č. 93/13/EHS treba dôsledne odlišovať problematiku
a inštitút ochrany spotrebiteľa, ktorý sa vzťahuje na akýkoľvek zmluvný vzťah, ktorý sa uzavrie
medzi spotrebiteľom a dodávateľom, od osobitného druhu spotrebiteľskej zmluvy. V každom

prípade uzavierania zmlúv treba chrániť spotrebiteľa, ktorého ochranu zabezpečuje jednak úprava
spotrebiteľskej zmluvy a jednak aj ostatná právna úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku a v
ďalších zákonoch. Ochrana spotrebiteľa sa vzťahuje na všetkých spotrebiteľov, a to bez ohľadu na to,
či uzavreli spotrebiteľskú zmluvu podľa Občianskeho zákonníka alebo iného predpisu.

21. Podľa článku 2 písm. b) smernice 93/113/EHS „spotrebiteľ“ znamená akúkoľvek fyzickú osobu,
ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná za účelom, nevzťahujúcim sa k jeho obchodom,
podnikaniu alebo profesii.

22. Podľa ust. č. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá

nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

23. Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť

podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,
že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomuideopredbežne formulovanúštandardnúzmluvu,keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

24. Z obsahu dotknutej zmluvy vyplýva, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, aj keď sa Zmluva o úvere
spravuje Obchodným zákonníkom.

25. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia rozhodcovskej doložky

spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). Je
však nutná brať na zreteľ čl. 8 smernice 93/13/EHS, podľa ktorého členské štáty môžu prijať alebo
si ponechať najprísnejšie opatrenia kompatibilné so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou
s cieľom zabezpečenia maximálneho stupňa ochrany spotrebiteľa, a tiež rozsudku súdneho dvora

Európskej únie vo veci C-484/08 Caja de Aorros v Monte de Piedad de Madrid, v ktorom súdny dvor
riešil práve výklad výnimky zo smernice týkajúcej sa ceny plnenia, ktorým judikoval, že čl. 4 ods. 2 a
čl. 8 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
sa musia vykladať v tom zmysle, že nebránia takej vnútroštátnej právnej úprave, akou je právna úprava
dotknutá vo veci samej, ktorá umožňuje súdne preskúmanie nekalej povahy zmluvných podmienok

týkajúcich sa definície hlavného predmetu zmluvy alebo primeranosti medzi cenou a odmenou na jednej
strane a službami, či tovarmi poskytnutými v protihodnote na strane druhej, aj keď sú tieto podmienky
formulované jasne a zrozumiteľne. Článok 2 ES, článok 3 ods. 1 písm. g) ES a článok 4 ods. 1 ES
nebránia takému výkladu článku 4 ods. 2 a článku 8 smernice, podľa ktorého členské štáty môžu prijať
vnútroštátnu právnu úpravu umožňujúcu súdne preskúmanie nekalej povahy zmluvných podmienok

týkajúcich sa definície hlavného predmetu zmluvy alebo primeranosti medzi cenou a odmenou na jednej
strane a službami či tovarmi poskytnutými v protihodnote na strane druhej, aj keď sú tieto podmienky
formulované jasne a zrozumiteľne26. Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia úveru,
zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať podľa § 4 ods. 2 písm.
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a g) konečnú splatnosť spotrebiteľského

úveru.

27. Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahujenáležitostipodľaods.2písm.a),b),d)-j),k)al),poskytnutýspotrebiteľskýúver sapovažuje
za bezúročný a bez poplatkov.

28.Podľa§4ods.2písm.i)zák.č.258/2001Z.z.(účinnéhodo30.11.2009)ospotrebiteľskýchúveroch,
zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

29. Zmluva o poskytnutí pôžičky zo dňa 30. 09. 2009 neobsahovala náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm.

i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

30. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, účinného ku dňu 30. 09. 2009, zmluvou o úvere sa zaväzuje
veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník

sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

31. Z vykonaného dokazovania, z obsahu Zmluvy o poskytnutí pôžičky nie je zrejmé, aká čiastka z
mesačnej splátky 54,54 Eur pripadá na splátku istiny a aká časť na úroky, resp. iné poplatky. Potom v
zmysle § 4 ods. 3 poslednej vety zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene zákona

oobchodnejinšpekcii,súdpovažovalpredmetnýspotrebiteľskýúveruzavretýmedziúčastníkmisporuza
úver, ktorý bol právnym predchodcom žalobcu poskytnutý bezúročne a bez poplatku. Z obsahu zmluvy
o poskytnutí bezúčelovej pôžičky reálne je zrejmá výška úveru 1.700,- Eur, právny predchodca žalobcu v
odstavci 2 odôvodnenia návrhu na vydanie platobného rozkazu súdu oznámil, že žalovaný uhradil sumu
2.239,82 Eur, preto súd žalobu zamietol, nakoľko žalovaný zaplatil viac, ako si reálne požičal.

32. Je pravdou, že v čase meritórneho rozhodovania vo veci bolo vydané rozhodnutie Súdneho dvora
Európskej únie zo dňa 09. 11. 2016 zn. C-42/15. K tomuto procesný súd uvádza, že rozhodoval v zmysle
platných právnych predpisov vydaných v legislatívnom procese zákonodarného orgánu Slovenskej
republiky (týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv). Súdny dvor Európskej únie vykladá jedine a výlučne

právo Európskej únie a ako taký nikdy nie je oprávnený poskytovať výklad vnútroštátneho práva,
čoho dôsledkom je skutočnosť, že nemohol a ani sa nevyjadroval k výkladu zákona č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch. Výklad vnútroštátneho práva poskytujú výlučne a len vnútroštátne súdy
členských štátov Európskeho spoločenstva.

33. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

35.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

36. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

37. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

38. S poukazom na zhora citované procesné ustanovenie súd o zastavení konania v žalobcom dotknutej
čiastke 14.04 Eur a úroku z omeškania vo výške 8,5 % ročne z uvedenej sumy od 05. 07. 2013 do 02.

03. 2017 rozhodol zastavujúcim výrokom v prvom odstavci rozsudku.

39.Pretože bolžalovanývkonaníúspešný,súdmupriznalnároknanáhradutrovkonaniaprotižalobcovi
vo výške 100 %.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 2 vyhotoveniach (§ 355 ods.1 CSP

a § 362 ods.1 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 CSP nerozlučné spoločenstvo
podľa § 77 (§ 360 ods.1 CSP)
V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 CSP (§ 360
ods.2 CSP).

Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi (§ 360 ods.3 CSP).
Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
361 ods.1 CSP).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.2
CSP).

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že odvolateľ
sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje
poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie
je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia (§ 362 ods.3 CSP).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa

spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak
rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania (§ 362 ods.4 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods.3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 ods.1 CSP).Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie
týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne
vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je

napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý
odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva
z osobitného predpisu (§ 367 ods.2 CSP).
Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o
trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367

ods.3 CSP).
Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu,
a to až po vyhlásení rozhodnutia (§ 368 CSP).
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova (§ 369 ods.1 CSP).
Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k

podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú
v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania (§ 369 ods.2 CSP).
Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (§
369 ods.3 CSP).
Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369

ods.4 CSP).
Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (§ 370 ods.1 CSP).
Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie
žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (§ 370 ods.2 CSP).

Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370
ods.3 CSP).
Žalobu nie je možné v odvolacom konaní meniť (§ 371 CSP).
V odvolacom konaní nie je možné uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (§ 220 ods.1 CSP).