Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 26, 2013

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/272/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111227304
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4111227304.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek
senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr.Soni Zmekovej, v právnej veci navrhovateľky: Y. F., bytom I.,
X. XX, zastúpená JUDr. Martinom Kanásom, advokátom so sídlom Nitra, Školská 3, proti odporcovi: Y.
M., bytom N. XXX, zastúpený JUDr. Štefanom Mesárošom, advokátom, so sídlom Nitra, Štefánikova 84,
o náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa

22. októbra 2012 č. k. 12C/178/2011-100, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala proti
odporcovi zaplatenia sumy 200.000 eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy vzniknutej zásahom
odporcu do jej osobnostných práv. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 11, §
13 ods. 1, 2, 3, § 444 Občianskeho zákonníka ako aj zisteným skutkovým stavom na základe
čoho mal preukázané že dňa 15.9.2008 pri dopravnej nehode osobného motorového vozidla, ktorú

spôsobil odporca, došlo k ublíženiu na zdraví navrhovateľky, ktorá bola spolujazdkyňou a utrpela
zranenia vo forme roztrhnutia sleziny, poranenia podžalúdkovej žľazy - chvosta, roztrhnutia pečene v
oblasti šiesteho a siedmeho segmentu, zakrvácania do dutiny brušnej, pomliaždenia obličky vpravo,
pomliaždenia pľúc obojstranne, zlomeniny ôsmeho až jedenásteho rebra vpravo, zlomeniny močového
výbežku hrudnej kosti, zlomeniny druhého a tretieho krčného stavca, šokového stavu ťažkého stupňa,
poruchy krvnej zrážanlivosti, tržnej rany na hlave a tvári, ďalších pomliaždenín a odrenín na tele, ktoré

si vyžiadali liečenie spojené s práceneschopnosťou v trvaní najmenej 10 mesiacov. Navrhovateľka
bola po nehode prevezená do Nemocnice s poliklinikou v Galante, kde bolo nevyhnutné vykonať
ihneď akútny operačný zákrok pre poranenia vnútrobrušných orgánov a následne bola pre závažnosť
zranení prevezená do Bratislavy, do nemocnice Ružinov na II. KAIM FnsP za účelom ďalšej liečby,
kde boli vykonané ďalšie operácie na záchranu jej života a bola prevedená tracheostomia, dlhodobo
boli podávané masívne transfúzie krvi. Navrhovateľka bola viac krát operovaná, 5 týždňov bola v
umelom spánku, napojená na prístroje, mala vážne devastačné poranenia tela, bola vo veľmi vážnom až

kritickom stave. Bola jej vyoperovaná slezina, odstránený žlčník, odstránený kus pečene a pankreasu,
bola robená kompletná reparácia dutiny brušnej a všetkých orgánov a žlčových ciest. Z dôvodu
zlomených krčných stavcov mala golier, dva mesiace po havárii nemohla prijímať stravu, len umelú
výživu cez hadičku zavedenú do žalúdka. Ľavá oblička funguje asi na 15%. V súčasnosti pretrvávajú jej
zdravotné problémy, bolesti, užíva lieky, opakovane navštevuje urologickú ambulanciu, vertebrologickú
ambulanciu, fyziatriu a belneológiu, traumatologickú ambulanciu, gastroenterologickú ambulanciu,

imuno - alergologickú ambulanciu, ortopedickú ambulanciu, psychiatra, psychológa. V čase dopravnej
nehody mala navrhovateľka 32 rokov, má maloleté dieťa M., nar. XX.X.XXX,. je vydatá, dňa 23.9.2006
uzatvorila manželstvo s L. F., s ktorým spoločné dieťa nemajú a pre zdravotné problémy navrhovateľkyani mať nemôžu. Pred dopravnou nehodou bola navrhovateľka zamestnaná ako vedúca SBS Tesco. V
súčasnostijenainvalidnomdôchodku,poberá invalidnýdôchodokvovýške148,40euraod4.6.2009.Zo
spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 19C 101/2010 súd zistil, že navrhovateľka sa domáhala od odporcu

náhrady škody titulom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia a toto konanie bolo uznesením
č.k. 19C 101/2010-112 zo dňa 18.4.2011 právoplatným dňa 4.5.2012 zastavené pre späťvzatie návrhu
navrhovateľkou, nakoľkoAllianz-Slovenskápoisťovňaa.s.uspokojilanárokynavrhovateľkynanáhradu
škody titulom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia Nárok na náhradu za bolesť a sťaženie
spoločenského uplatnenia navrhovateľka odôvodňovala dopravnou nehodou zo dňa 15.9.2008, ktorú

spôsobil odporca a zraneniami, ktoré utrpela pri dopravnej nehode na rovnakom skutkovom základe
ako sa domáha náhrady nemajetkovej ujmy v tomto konaní. Na základe takto zistených skutočností prijal
súd prvého stupňa záver, že v danom prípade nie je možné návrhu na zaplatenie nemajetkovej ujmy v
zmysle ust. § 13 ods. 2 Obč. zákonníka vyhovieť, pretože duplicitné uplatnenie nárokov na náhradu ujmy
na zdraví z titulu náhrady škody aj ochrany osobnosti na rovnakom skutkovom základe nie je možné.
Navrhovateľka v tomto konaní o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle ust. § 13 ods. 2

Obč. zákonníka neposkytla súdu také skutkové tvrdenia, aby bolo možné odlíšiť toto uplatňované právo
od práva na náhradu škody na zdraví podľa § 444 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti poukázal
na uznesenie Najvyšší súd ČR zo dňa 28.6.2007 sp. zn. 30Cdo 154/2007 v ktorom sa konštatuje,
že v oblasti škody na zdraví je možné v súdnej praxi zaznamenať existenciu nie príliš žiaduceho
javu, keď mnohí navrhovatelia sa na základe identického skutku domáhajú náhrady nemajetkovej ujmy

nielen z titulu náhrady škody na zdraví ale aj z titulu ochrany osobnostných práv. K vzniku občiansko-
právnych sankcií za nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do osobnosti fyzickej osoby, musí byť
ako predpoklad zodpovednosti splnená podmienka existencie zásahu objektívne spôsobilého vyvolať
nemajetkovú ujmu, spočívajúcu v porušení alebo ohrození osobnosti fyzickej osoby, tento zásah musí
byť neoprávnený a musí byť príčinná súvislosť medzi týmto zásahom a protiprávnosťou zásahu. Právo

na ochranu zdravia je pre každého jedným z najvýznamnejších, pretože má bezprostredný dopad
na kvalitu existencie fyzickej osoby. Nie je pravdou, že uplatnenie nárokov z titulu práva na ochranu
osobnosti supluje resp. doplňuje a rozširuje rozsah náhrady škody podľa § 442 a nasl. OZ, pretože sa
jedná o celkom samostatné nároky. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy a právo na náhradu škody
sú dva samostatné inštitúty, preto účastníci konania musia uviesť dostatok dôkazného materiálu, ktoré

by odlíšili tieto dva inštitúty. V rámci náhrady škody sú zákonodarcom zakotvené aj nároky týkajúce
sa nemajetkovej ujmy a to nároky na bolestné a nárok na náhradu za SSU. V konaní o náhrade
škody na zdraví sú súdy viazané ústavným princípom proporcionality a odškodnenie je priznávané
priamo z titulu náhrady škody na zdraví tak, aby náhrada škody bola dostatočná, dôstojná a adekvátna.
Nesystematické navyšovanie nárokov vzniknutých z titulu "náhrady škody za nemajetkovú ujmu" nie je

prípustné, ani účelné, pretože by viedlo k porušeniu ústavného princípu proporcionality a pretože by
prispievalokduplicitnémuhodnoteniuaodškodňovaniutejistejnemajetkovejujmy.Dvojitýmhodnotením
vzniknutej nemajetkovej ujmy na ľudskom zdraví - v konaní o náhradu škody na zdraví aj v konaní na
ochranu osobnosti, by však dochádzalo k porušeniu všeobecnej zásady non bis in idem, pretože súdy
by v oboch konaniach riešili stále rovnaký skutok - rovnaké poškodenie na zdraví, nech už nároky z

nich vzniknuté pomenujeme akokoľvek. Podstatná je totožnosť skutku a osôb vznášajúcich nárok na
náhradu škody, či nemajetkovej ujmy. Nie je v žiadnom prípade možné, aby sa osoba dotknutá na zdraví,
pokúšala cestou ochrany osobnosti nahradzovať, či navyšovať vlastné nároky na bolestné a na náhradu
za sťaženie SSU, pretože uplatnenie špeciálnych nárokov vylučuje duplicitné uplatnenie všeobecných
nárokov. Nepochybne môžu existovať situácie, ktorých ochrana osobnosti v súvislosti s porušením práva

na zdravie bude mať svoje miesto, to sa ale musí týkať odlišných skutkov a nárokov a osôb odlišných od
skutkov, nárokov a osôb spadajúcich do právneho režimu náhrady škody na zdraví a môžu nastať aj tam,
kde právnu úpravu náhrady škody nie je možné považovať za vyčerpávajúce riešenie daného problému.
Ďalej poukázal na to, že právo na ochranu osobnosti /tzv. osobnostné právo/ prináleží každej fyzickej
osobe. Výpočet jednotlivých zákonom chránených zložiek osobnosti je v § 11 OZ uvedený len príkladmo.

Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 2 OZ a nároky na náhradu škody
na zdraví za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 444 ods. 1 OZ sú samostatné právne
prostriedky ochrany fyzickej osoby a preto ich nie je možné uplatňovať na základe totožných skutkových
tvrdení. Zadosťučinenie v peniazoch v zmysle § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka možno považovať
za občianskoprávny prostriedok výnimočného charakteru v tom zmysle, že jeho použitie prichádza do

úvahy len v tých kvalifikovaných prípadoch, keď - objektívne posudzované - došlo k zníženiu dôstojnosti
fyzickej osoby alebo jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere. Zadosťučinenie v peniazoch neslúži v
žiadnom prípade funkčne k náhrade vzniknutej škody, k strate na zárobku a podobne. Táto je svojou
podstatou majetková ujma - škoda, ktorá sa riadi nie právnym režimom § 13 OZ, ale režimom § 16 a§ 432, OZ. /právna veta z rozsudku NS SR sp.zn. 5 Cdo 202/2009./ O trovách konania súd rozhodol
v súlade s § 151 ods. 3 O.s.p a bude o nich rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnom
skončení veci samej.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka, ktorá žiadala, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietala
nedostatočne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie veci, na základe čoho návrh
zamietol s odôvodnením, že sa jedná o duplicitné uplatnenie nárokov na náhradu ujmy na zdraví z
titulu náhrady škody, aj ochrany osobnosti . Nesúhlasil s týmto názorom súdu prvého stupňa, ktorý

nedostatočne vec preskúmal, nakoľko v žiadnom prípade navrhovateľka nežiadala duplicitne svoje
nároky, ale sa jedná o samostatný nárok zo zodpovednosti za porušenie osobnostných práv, ktoré
neboli zohľadnené v náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Skutočnosti, ktoré uviedla
v návrhu sa týkajú výsostne jej osobnostných práv a poukázala ako táto nehoda hrubým spôsobom
zasiahla do jej života, konkrétne osobnostných práv Je toho názoru, že súd prvého stupňa sa v
nedostatočnej miere oboznámil s návrhom, o čom svedčí i skutočnosť, že v napadnutom rozhodnutí

uviedol, že jej bola celkove titulom bolestného a SSU vyplatená suma 83.511,75 eura, čo nie je pravda,
lebo jej bola vyplatená celkove suma 52.844,75 eura. Poukázala na to, že súd prvého stupňa bez
toho, aby zistil skutkový stav návrh zamietol, napriek tomu, že navrhla vykonať znalecké dokazovanie,
nakoľko podľa jej názoru, súd nevie jednotlivé zásahy do osobnostných práv z hľadiska zdravotného
posúdiť. Ďalej uviedla, že zazlieva súdu prvého stupňa, že si duplicitnosť, na ktorú sa odvoláva ničím

nepreveril, pretože náhrada, ktorá jej bola vyplatená titulom bolestného a SSU nebola duplicitná s
náhradou, ktorú si uplatňuje v tomto konaní .
K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril odporca, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Navrhovateľka sa domáhala náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 200.000,- eur. Svoj návrh neodôvodnila nielen skutkovo, ale

ani žiadnym ustanovením právneho predpisu, až v rámci konania špecifikovala, že by sa malo jednať
o náhradu nemajetkovej ujmy z titulu zásahu do osobnostných práv podľa § 11 a 13 OZ. Nestotožnil
sa s tvrdením navrhovateľky, že si súd prvého stupňa duplicitnosť nároku neprešetril. Tento záver súd
oprel o pripojený spis sp.zn. 19C/101/2010, v ktorom sa navrhovateľka domáhala náhrady škody na
zdraví titulom bolestného a SSU na rovnakom skutkovom základe na akom sa domáha nemajetkovej

ujmy v peniazoch.
Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania navrhovateľky (§ 212 ods. 1 OSP) a viazaný
skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1 OSP) preskúmal rozsudok, ako aj
konanie ktoré mu predchádzalo a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214
ods. 2 OSP) , s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 156 ods. 3

OSP, dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne a odvolanie navrhovateľky
nie je opodstatnené.

Podľa § 3 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov
nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore

s dobrými mravmi.
Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo
od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto

zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.
Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na

závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
Podľa § 16 Občianskeho zákonníka, kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti
spôsobí škodu, zodpovedá za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.
Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na
zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 444 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.
Právo na ochranu osobnosti (subjektívne rýdzo osobné, resp. osobnostné právo) Občiansky zákonník
upravuje ako jednotné právo, v dôsledku čoho je treba jednotlivé práva, ktoré v tomto jednotnom rámcivznikajú, chápať ako práva čiastkové, líšiace sa navzájom vzťahom k rôznym hodnotám, stránkam
osobnosti, avšak vychádzajúcim z osobnosti tvoriacej fyzickú a mravnú jednotu. Ako základné hodnoty
osobnosti každej fyzickej osoby uvádza Občiansky zákonník v § 11 výslovne život, zdravie, občiansku

česť a ľudskú dôstojnosť, ako aj súkromie, meno a prejavy osobnej povahy.
Osobnosť, ktorá je chránená prostredníctvom všeobecného osobnostného práva, v prípade, ak
došlo k zásahu do tohto práva, má možnosť využiť právne prostriedky ochrany osobnosti, ktoré sú
exemplifikatívne uvedené v ustanovení § 13 Občianskeho zákonníka. Prichádzajú do úvahy, pokiaľ
hrozí alebo je spôsobená ujma v osobnostnej nemajetkovej sfére a majú rôznu povahu. Ktoré z týchto

právnych prostriedkov príslušná fyzická osoba na ochranu svojej osobnosti uplatní, bude závislé v prvom
rade na jej vôli ovplyvnenej predovšetkým intenzitou a povahou protiprávneho zásahu. Uvedené súvisí
s tým, že jednotlivé prostriedky na ochranu osobnosti sú relatívne samostatné. Je možné ich použiť
jednotlivo alebo kumulovane, taktiež v závislosti od intenzity protiprávneho zásahu do osobnostnej
sféry fyzickej osoby. Zákon výslovne pripúšťa možnosť podania návrhu na upustenie od neoprávnených
zásahov (negatórna žaloba), výslovne prípustný je aj návrh na odstránenie následkov už uskutočnených

zásahov (reštitučná žaloba) a návrh na poskytnutie primeraného zadosťučinenia (satisfakčná žaloba),
ktorý nemá charakter peňažnej náhrady, teda nejde o majetkové plnenie, ale je výlučne prostriedkom
morálneho, imateriálneho pôsobenia. Svojou povahou nejde o prostriedok represívny, ani reparačný, ale
o špeciálny prostriedok ochrany osobnosti so satisfakčnou povahou, ktorá sa bezprostredne nepremieta
do majetkovej sféry postihnutej fyzickej osoby, preto ju nemožno vyjadriť a vyčísliť v peniazoch. Ak by

bolo morálne zadosťučinenie preukazáteľne nepostačujúce, takže v danom prípade by strácalo svoju
účinnosť a funkčnosť umožňuje Občiansky zákonník v § 13 ods. 2 priznať náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch. Táto nedostatočnosť morálnej satisfakcie musí byť z hľadiska intenzity, trvania, závažnosti
a rozsahu nepriaznivých dôsledkov na postavenie dotknutej osoby v jej osobnom a pracovnom živote
vždy bezpečne zistená. Z ustanovenia § 13 ods. 2 OZ vyplýva, že dôvody pre priznanie náhrady

nemajetkovejujmy atozníženiedôstojnostifyzickejosobyalebojehodôstojnostivspoločnostivznačnej
miere sú uvedené iba demonštratívne, preto súd môže nemajetkovú ujmu podľa tohto zákonného
ustanovenia priznať aj v iných prípadoch obdobnej závažnosti. Účelom nemajetkovej ujmy je vyvážiť a
zmierniť nemajetkovú ujmu peňažnou formou a plní tiež satisfakčnú funkciu.
Z vyššie citovaných zákonných ustanovení, týkajúcich sa ochrany osobnosti a náhrady škody ako aj z

uvedených právnych záverov vyplýva, že predmetné nároky sú rozdielnymi nárokmi, ktoré predstavujú
samostatné nároky, ktoré nemožno vzájomne podmieňovať. Uvedený záver je možné vyvodiť aj z
ust. § 16 OZ , podľa ktorého ten, kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti
spôsobí škodu, zodpovedá za ňu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu.
Citované zákonné ustanovenie predpokladá ten stav, že pri porušení práva na ochranu osobnosti bude

zároveň spôsobná škoda, preto upravuje, podľa ktorých zákonných ustanovení sa zodpovednosť za
takto vzniknutú škodu bude riadiť. Nepodmieňuje však vznik nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch uplatnením všetkých nárokov vzniknutých pri súčasnej zodpovednosti za škodu, v danom
prípade za škodu na zdraví.
Podľa názoru odvolacieho súdu je vecou osoby, ktorej právo na ochranu osobnosti bolo dotknuté, a

ktorej súčasne vznikla škoda na zdraví , ktorý z uvedených nárokov bude v súdnom konaní podanou
žalobu uplatňovať, pričom platná právna úprava nevylučuje uplatnenie nárokov na náhradu škody
vzniknutej v súvislosti so škodou na zdraví (bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia) a súčasné
uplatnenie nároku vyplývajúcu žalobcovi z práva na ochranu osobnosti v zmysle ust. § 11 a nasl.
OZ, teda podanie tzv. satisfakčnej žaloby. Vždy pôjde o samostatné nároky , ktoré môže žalobca

uplatniť aj jednotlivo, a ktorých oprávnenosť súd posudzuje samostatne podľa príslušne právnej
úpravy, ktorá sa na ne vzťahuje. Skutočnosť, že ide o odlišné a samostatné nároky, je daný aj ich
systematickým zaradením v rámci Občianskeho zákonníka, v ktorom náhrada nemajetkovej ujmy v
peniazoch je upravená v rámci ochrany osobnosti (§ 11 až 15 Občianskeho zákonníka), ako jeden z
občianskoprávnych prostriedkov ochrany osobnosti, a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia

ako súčasť náhrady škody spôsobnej na zdraví upravuje ustanovenie § 444 Občianskeho zákonníka.
V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že nevyhnutnou podmienkou pre priznanie náhrady
nemajetkovej ujmy (§ 13 ods.2 OZ) je, že sa priznanie žiadnej inej formy morálneho zadosťučinenia
nezdá s ohľadom na okolnosti prípadu postačujúcimi, a to bez ohľadu k tej skutočnosti, či žalobca voči
žalovanému uplatnil aj nárok na náhradu škody. Teda ide o prípad, kedy vzniknutú ujmu nemožno z

nejakého dôvodu prostredníctvom žiadnej z foriem morálneho zadosťučinenia primerane zmierniť. Toto
posúdenie je predmetom voľnej úvahy súdu, ktorý ale bude musieť vychádzať jednak z jednotlivých
okolností, ako aj z celkovej povahy konkrétneho prípadu. Ďalšou podmienkou je, že v dôsledku
neoprávneného zásahu došlo ku zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti v značnejmiere alebo k zásahu do práva na ochranu osobnosti v iných prípadoch obdobnej závažnosti. Keďže
uloženie zadosťučinenia v peniazoch plní satisfakčnú funkciu, je treba pociťovanie a prežívanie tejto
nemajetkovej ujmy, spočívajúcej v znížení dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti v značnej miere,

hodnotiť vždy objektívne prihliadnuc ku konkrétnej situácii, za ktorej k neoprávnenému zásahu došlo
(tzv. konkrétne uplatnenie objektívneho kritéria), ako i k osobe postihnutej fyzickej osoby, hlavne k jej
veku a k jej postaveniu (tzv. diferencované uplatnenie objektívneho kritéria). Uplatnenie konkrétneho a
diferencovaného objektívneho hodnotenia znamená, že o znížení dôstojnosti postihnutej fyzickej osoby
či jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere spolu s priznaním nároku na nemajetkovú ujmu v peniazoch

pôjde len vtedy, keď z konkrétnej situácie, za ktorej k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej
osoby došlo, ako i s prihliadnutím k záujmom dotknutej fyzickej osoby, možno spoľahlivo vyvodiť, že by
vzniknutú nemajetkovú ujmu vzhľadom k jej intenzite, rozsahu a trvania ako závažnú pociťoval každý,
nachádzajúci sa na mieste a v postavení postihnutej fyzickej osoby. Takto chápané objektívne kritérium
vylučuje, aby sa pre hodnotenie, či došlo alebo nedošlo k naplneniu zákonných podmienok podľa §
13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, stali rozhodujúcimi subjektívne pocity samotnej postihnutej osoby

(subjektívne kritérium). Je treba vylúčiť stav, kedy budú za relevantné považované výlučne subjektívne
psychické reakcie jednotlivých individualizovaných fyzických osôb, alebo reakcie, ktoré sa môžu často
diametrálne odlišovať.
Predpokladom úspešnosti návrhu na náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle ust. § 13 ods. 2 Obč.
zákonníka je , aby spĺňala náležitosti návrhu podľa§ 79 ods. 1 OSP, ktorý okrem všeobecných náležitostí

(§ 42 ods. 3 OSP) musí okrem iného obsahovať aj opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie
dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa domáha.
Konanie o ochranu osobnosti je návrhové konanie, ktorého procesný nárok je vymedzený jeho
predmetom (petitom návrhu) a základom (t.j. právne relevantnými skutočnosťami, na ktorých je petit
založený). Jeho procesná formulácia má byť obsiahnutá v žalobnom petite ( t.j. čoho sa domáha).

Civilná žaloba je procesný úkon, ktorým sa žalobca obracia na súd s návrhom, aby o jeho určitom práve
proti určitému odporcovi autoritatívne rozhodol. Jej obligatórnymi zložkami sú: strany sporu (účastníci
konania), predmet žaloby (žalobný nárok) a žalobný dôvod. Za žalobný nárok, čiže predmet žaloby
treba považovať nielen obsah petitu ale aj skutkové odôvodnenie , čo len spolu presne vymedzuje
predmet žaloby. Žalobným dôvodom (právnym dôvodom žaloby) sa rozumie ten právny pomer (v

hmotnoprávnom zmysle), o ktorý žalobca opiera svoj uplatnený nárok a ktorý vyplýva zo súhrnu
tvrdených skutočností (právneho základu žaloby).
V prejednávanej veci sa navrhovateľka návrhom, podľa žalobného petitu, domáhala priznania
nemajetkovej ujmy formou zadosťučinenia v peniazoch a to vo výške 200.000eur podľa § 13 ods. 2
Obč. zákonníka avšak bez toho, aby z návrhu bolo zrejmé na akých právne relevantných skutočnostiach

je tento nárok založený. Navrhovateľka skutkovo ničím neodôvodnila nárok na náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch podľa ust. § 13 ods. 2 Obč. zákonníka pretože nie je zrejmé, v čom spočíva
značná miera zníženia jej dôstojnosti alebo jej vážnosti v spoločnosti, čo sú skutočnosti tvoriace právny
základ takejto žaloby. Navrhovateľka v návrhu popisuje zranenia, ktoré utrpela pri dopravnej nehode
a následky poškodenia zdravia, teda skutočnosti podstatné pre žalobu o náhradu škody na zdraví z

titulu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, čo sú ako konštatoval aj súd prvého stupňa
dva odlišné nároky, posudzované podľa iných zákonných ustanovení. Nie je síce vylúčené uplatnenie
oboch nárokov na náhradu škody vzniknutej v súvislosti so škodou na zdraví a to bolestné a sťaženie
spoločenského uplatnenia a súčasné uplatnenie práva na ochranu osobnosti v zmysle ust. § 11 a
nasl. Obč. zákonníka, ale každý z týchto nárokov musí byť odôvodnený a preukázaný skutočnosťami

rozhodnými podľa príslušnej právnej úpravy. V prejednávanej veci navrhovateľka neuniesla dôkazné
bremeno na preukázanie opodstatnenosti jej návrhu na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, preto
odvolací súd napadnutý rozsudok , ktorým súd jej návrh zamietol ako vecne správny podľa § 219 ods.
1 OSP potvrdil.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.