Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, February 13, 2018

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 6C/8/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2618200329
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Horňáková
ECLI: ECLI:SK:OSSE:2018:2618200329.1

Uznesenie

Okresný súd Senica v právnej veci žalobcov v 1.rade: C. Ž., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/XX, XXX
XX D., štátny občan SR, a v 2.rade: L. Ž. Š., nar. XX.X.XXXX, bydlisko J., Č.. XXX, štátny občan SR,
proti žalovaným v 1.rade: D. D., S..D.., IČO XX XXX XXX, so sídlom P. XX, XXX XX J., a v 2.rade: K.
D.Č., S..D.., IČO XX XXX XXX, so sídlom X. X, XXX XX J., o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd nariaďuje žalovanému v 1.rade zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným

v LV č. XXXX pre obec a k.ú. D., Okresný úrad D., katastrálny odbor, orná pôda na parc.č. XXXX/XX o
výmere XXXX m2 a trvalé trávnaté porasty na parc.č. XXXX/X o výmere XXX m2, v podiele X/X.

Súd návrh o nariadenie neodkladného opatrenia proti žalovanému v 2.rade zamieta.

Súd ukladá žalobcovi v 2.rade povinnosť v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia podať

proti žalovanému v 1.rade žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 09.02.2018 bol tunajšiemu súdu doručený návrh žalobcov v 1. a 2.rade, ktorým sa domáhali, aby
súd uložil žalovaným v 1. a 2.rade zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným v
LV č. XXXX pre obec a k.ú. D., Okresný úrad D., katastrálny odbor, orná pôda na parc.č. XXXX/XX o
výmereXXXXm2atrvalétrávnatéporastynaparc.č.XXXX/XovýmereXXXm2,vovlastníctvežalobcov

v 1. a 2.rade v podiele 1/1. Návrh odôvodnili tým že dňa 30.04.2010 žalobca v 1.rade, ako dlžník,
uzavrel so žalovaným v 1.rade, ako veriteľom, zmluvu o úvere, na základe ktorej bol dlžníkovi poskytnutý
úver vo výške XXX.XXX,-€. Súčasťou úverovej zmluvy bola aj zmluva o zriadení záložného práva k
nehnuteľnostiam zapísaným v LV č. XXXX pre k.ú. a obec D., vo vlastníctve žalobcov. Dlžník uhradil
veriteľovi celkovo sumu XX.XXX,XX €. Dlžník sa dostal do náročnej životnej situácie, nemohol naďalej
splácať jednotlivé splátky, dostal sa do omeškania a veriteľ začal s realizáciou záložného práva. Dňa

14.08.2017 veriteľ oznámil uvedenú skutočnosť dlžníkovi a dňa 27.12.2017 bolo žalobcom doručené
oznámenie o dobrovoľnej dražbe. Žalobcovia boli toho názoru, že banky sú povinné postupovať nielen v
súlade so zákonom, ale voči obyčajným spotrebiteľom predovšetkým primerane a v súlade s odbornou
starostlivosťou a dobrými mravmi, aby spotrebiteľov nevystavili neprimeranému výkonu záložného práva
a záložné právo má byť výhradne „ultima ratio“ spôsobom uspokojenia pohľadávky. Banka uvedeným
spôsobom nekonala, žalobcovi v 1.rade neponúkla reštrukturalizáciu, odklad splátok ani nič podobné.

Súčasne uviedli, že zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou a napriek tomu obsahuje viacero
neprijateľných zmluvných podmienok, ako je vysoká úroková sadzba, kumulácia úrokov a zmluvných
pokút, poplatok za sprostredkovanie úveru a pod.

2. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej ako „CSP“), neodkladné opatrenie môže súd
nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

3. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, abya) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje,
b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,

c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,
f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,

kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje,
g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná

integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

4. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

5. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

6. Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie

je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

7. O neodkladnom opatrení súd spravidla rozhoduje bez nariadenia pojednávania a bez výsluchu
účastníkov konania. Neodkladné opatrenie možno nariadiť z dvoch dôvodov. Jedným je potreba

bezodkladne upraviť pomery (účastníkov) a druhým je zabezpečenie výkonu rozhodnutia (exekúcie), ak
by mal byť ohrozený. Znakom tohto nariadenia je neodkladnosť súdneho rozhodnutia (súdnej ochrany).
Znamená to, že pre prípad, ak by súd neodkladné opatrenie nenariadil, vzniknuté následky by výrazným
spôsobom zhoršili pomery účastníkov, resp. ohrozili výkon rozhodnutia.

8. Neodkladné opatrenia upravujú nielen faktické pomery účastníkov, ale upravujú aj právne pomery,
i keď len dočasne. Súd musí v konaní predovšetkým skúmať, či je nárok navrhovateľa osvedčený,
tiež je potrebné skúmať, či je neodkladné opatrenie potrebné, teda posudzuje naliehavosť situácie.
Súd sa pritom opiera o výsledky urýchleného zisťovania. Ak na jeho základe dospeje k názoru, že
návrh je dôvodný, t. j. že ohrozenie vzťahov alebo nárokov účastníkov je také značné, že si vyžaduje

okamžité, hoci dočasné opatrenie súdu, nariadi ich najvhodnejšiu úpravu neodkladným opatrením.
Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia je naliehavosť
potreby predbežnej úpravy pomerov. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže neodkladným opatrením
rozhodnúť len na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok
nepochybne preukázaný.

9. V danom prípade mal súd preukázané, že žalobcovia v 1. a 2.rade namietajú platnosť úverovej
zmluvy, ktorej predmet je zabezpečený záložnou zmluvou. Súd mal preukázané, že záložný veriteľ už
začal z výkonom záložného práva zo záložnej zmluvy, a preto bol návrh o nariadenie neodkladného
opatrenia podaný dôvodne. Súd je toho názoru, že úspešný výkon záložného práva by bol spôsobilý

vytvoriť nezákonný právny stav v prípade ak by úverová zmluva alebo jej podstatná časť bola neplatná.
Vzhľadom na skutočnosť, že nároky účastníkov zmluvného vzťahu sú vážne ohrozené, súd nariadil
žalovanému v 1.rade, aby sa zdržal výkonu záložného práva do právoplatného skončenia konania vo
veci samej.10. Súd zamietol návrh o nariadenie neodkladného opatrenia proti žalovanému v 2.rade, nakoľko
uvedená spoločnosť nie je oprávnená na výkon záložného práva. Oprávneným na výkon záložného

práva je len záložný veriteľ, ktorý začal s jeho výkonom prostredníctvom žalovaného v 2.rade; samotná
spoločnosť je len prostriedkom na realizáciu práva záložného veriteľa. Pre úplnosť súd konštatuje, že
podľa zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách je dražobník povinný upustiť od dražby, ak bolo
navrhovateľovi dražby vykonateľným rozhodnutím súdu zakázané s predmetom dražby nakladať.

11. Súd súčasne uložil žalobcovi v 2.rade (dlžník) povinnosť v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto
uznesenia podať proti žalovanému v 1.rade (veriteľ) žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia (vo
veci samej), nakoľko pokiaľ by čo i len časť úverovej zmluvy bola neplatná a dlžník v tomto rozsahu
veriteľoviplnil,takmáprotiveriteľoviprávonavydaniebezdôvodnéhoobohateniazneplatnéhoprávneho
úkonu. Otázku platnosti, resp. neplatnosti, úverovej zmluvy, príp. niektorých jej častí, súd posúdi ako
prejudiciálnuotázkuvtomtokonanívovecisamej.Suvedenýmsúvisíajvýkonzáložnéhopráva,nakoľko

záložná zmluva má len akcesorický charakter a zabezpečuje základný úverový vzťah. Ak si dlžník plnil,
resp. plní riadne svoje povinnosti z úverovej zmluvy (v rozsahu, v ktorom je úverová zmluva platná),
neexistujú zákonné dôvody na realizáciu záložného práva a záložný veriteľ nemôže začať s výkonom
záložného práva, resp. upustí od jeho výkonu. Na žalobcu v 1. rade bol uznesením Okresného súdu
Trnava sp. zn. XXOdK/XX/XXXX - XX zo dňa 9.2.2018 vyhlásený konkurz.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého
uzneseniu smeruje, v štyroch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,

b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).