Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Wednesday, April 6, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 25C/171/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8109219285
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Vorobelová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8109219285.33

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci žalobcu: D. H., P..

XX.XX.XXXX, Y. E., I. Č.. X, v konaní právne zastúpený G.. B. U., N. H. H. J. E., L. XX, proti žalovaným:
1) J. H., P.. XX.XX.XXXX, Y. U., G. X, v konaní právne zastúpený D.. N. B., N. H. H. J. E., X. X, 2) Š.
A., P.. XX.XX.XXXX, Y. V. XXX, v konaní právne zastúpený G.. D. U., N. H. H. J. E., J. XX, 3) G. B., P..
XX.XX.XXXX, Y. E., D. P. X, o vydanie nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. určuje, že žalobca D. H., nar. XX.XX.XXXX, je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV
XXXX v katastrálnom území E.A., parcely KN C XXXX/X - záhrada, o výmere XXX m2 a na nej stojacej
záhradnej chatky, súpisné číslo XXXX,

II. žalobu vo vzťahu k žalovaným v 2. a 3. rade zamieta,

III. priznáva žalobcovi právo na náhradu trov konania voči žalovanému v 1. rade v rozsahu 100 %,

IV. priznáva žalovaným v 2. a 3. rade právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca svojou žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX žiadal súd, aby rozhodol, že
pôvodný žalovaný, teraz označený ako žalovaný v 2. rade, Š. A. je povinný vydať žalobcovi nehnuteľnosť

zapísanú na LV XXXX v kat. úz. E., par. č. KN C XXXX/X - záhrady o výmere XXX m2 a na nej stojacu
záhradnú chatku súp. č. XXXX, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX uzatvoril so žalovaným v 2. rade kúpnu
zmluvu, ktorú vyhotovil sám žalovaný v 2. rade. Podľa žalobcu však túto zmluvu uzatvoril len formálne
ako zábezpeku za finančné prostriedky, ktoré žalovaný v 2. rade poskytol žalobcovi na vyplatenie súm,
ktoré boli predmetom exekučných konaní u G.. B. a D.. E..

3. Žalobca poprel, že by mu kúpna cena vo výške X XXX,XX Eur bola vyplatená pred podpisom tejto
zmluvy. Kúpna cena mu žalovaným v 2. rade nikdy vyplatená nebola. Podľa žalobcu je právny úkon,
ktorý uzatvoril so žalovaným v 2. rade, absolútne neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pretože
svojím obsahom odporuje zákonu a obchádza ho.

4. V priebehu konania, po tom čo žalobca zistil, že predmetná nehnuteľnosť bola prevedená zo

žalovaného v 2. rade na žalovaného v 3. rade a následne zo žalovaného v 3. rade na žalovaného v 1.
rade, rozšíril okruh účastníkov aj o žalovaných v 1. a 3. rade. Súd uznesením pripustil rozšírenie okruhu
účastníkov na strane žalovaných. Zároveň žalobca žiadal pripustiť aj zmenu žalobného návrhu tak, žežalovaný J. H. je povinný vydať žalobcovi predmetnú nehnuteľnosť. Súd pripustil zmenu žalobného
návrhu v tomto znení.

5. Žalovaní so žalobou nesúhlasili. Žalovaný v 2. rade uviedol, že kúpnu zmluvu so žalobcom uzatvorili
v súlade so zákonom, spĺňa všetky formálne náležitosti a taktiež má všetky náležitosti právneho úkonu
a z tohto dôvodu nemôže byť absolútne neplatnou. Žalovaní v 1. a 3. rade so žalobou taktiež nesúhlasili.
Uviedli, že nadobudli nehnuteľnosť na základe riadnych kúpnopredajných zmlúv, a teda žaloba nie je
dôvodná. Žalovaní v 2. a 3. rade po rozšírení okruhu účastníkov, vzhľadom na znenie žaloby, poukázali

na to, že nie sú pasívne legitimovaný v spore, keďže ide o žalobu o vydanie nehnuteľnosti. Podľa ich
názoru je potrebné žalovať o určenie vlastníckeho práva, nie o vydanie veci.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a žalovaného v 2. rade, oboznámením s písomnými
potvrdeniami o úhradách súm, ktoré boli predmetom exekučných konaní od Exekútorského úradu G..
Z. B. a D.. E., kúpnopredajnou zmluvou uzatvorenou medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade zo dňa

XX.XX.XXXX, výpisom z LV č. XXXX v kat. úz. E., exekučným príkazom D.. D. E. č. T. XXX/XXXX,
výpisom z LV č. XXXX v kat. úz. E. zo dňa XX.XX.XXXX, kúpnopredajnou zmluvou medzi žalovanými
v 2. a 3. rade zo dňa XX.XX.XXXX, uznesením o začatí trestného stíhania voči žalovanému v 2. rade
zo dňa XX.XX.XXXX č. Č.:U.-XX/OVP-E.-XXXX, výsluchom svedkov N. H., M.. D. H., D. A., N. A.,
oboznámením s výpisom z LV XXXX v kat. úz. E. zo dňa XX.XX.XXXX, obžalobou Krajskej prokuratúry

v Prešove č. Kv X/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX na žalovaného v 2. rade, uznesením Krajského súdu
v Prešov č. k. XCo XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, písomným vyjadrením právneho zástupcu žalobcu,
ako aj ďalším spisovým materiálom a po zistení skutkového stavu dňa XX.XX.XXXX vyhlásil rozsudok
a dňa XX.XX.XXXX dopĺňací rozsudok, ktorým žalobe vyhovel. Krajský súd v Prešove uznesením č. k.
XCo/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX zrušil rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom a opravným

uznesením a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

7. Krajský súd v odôvodnení mimo iného uviedol, že v ďalšom konaní je úlohou súdu prvej inštancie
opätovne posúdiť zistený skutkový stav. V prípade, že nedôjde k zmene petitu navrhovaného
rozhodnutia, je potrebné vychádzať z preukázaných skutočností a druhu žaloby na ochranu vlastníckeho

práva, s tým, že domáhať sa vydania veci má účastník len vo vzťahu k tomu, kto mu ju neprávom
zadržiava. Takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre zápis do katastra, lebo vo výrokovej časti,
ktorá je záväzná, nie je riešená otázka platnosti právneho úkonu, ktorá by mala za následok zmenu
vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam.

8. Podaním zo dňa XX.XX.XXXX žiadal žalobca zmeniť petit žalobného návrhu tak, že súd určuje, že
žalobca D. H., Z.. H.l, nar. XX.XX.XXXX je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV XXXX,
kat. úz. E., parc. č. KN C XXXX/X - záhrady o výmere XXX m2 a na nej stojacej záhradnej chatky súp.
č. XXXX.

9. Súd pripustil zmenu žalobného návrhu uznesením č. k. XX W.-XXX zo dňa XX.XX.XXXX.

10. Súd doplnil dokazovanie oboznámením s vyjadrením žalovaných, vyjadrením žalobcu, rozsudkami
tunajšieho súdu č. k. XT XX/XXXX, XT XX/XXXX, XT XX/XXXX, uznesením tunajšieho súdu č. k. XT
XX/XXXX a dňa XX.XX.XXXX vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu zamietol.

11. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca.

12. Krajský súd v Prešove uznesením č. k. XCo XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX rozsudok zrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Krajský súd v odôvodnení mimo

iného uviedol, že súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal s výsledkami vykonaného dokazovania
v tomto konaní, najmä s výpoveďou žalovaného v 2. rade k okolnostiam uzatvárania kúpnej zmluvy,
jeho záujmu, že v prípade uspokojenia jeho pohľadávky zo zmluvy o pôžičke s otcom žalobcu mal
následne previesť nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy, na žalobcu za 1 Sk. Súd prvej
inštancie sa mal prejudiciálne vysporiadať s namietanou absolútnou neplatnosťou právneho úkonu, t. j.

kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade dňa XX.XX.XXXX, najmä z hľadiska
namietaného nedostatku vážnosti vôle na strane účastníkov zmluvy, ako aj okolností uzatvorenia zmluvy
vo vzťahu k vyplateniu kúpnej ceny, na ktorú skutočnosť žalobca v žalobe poukazoval. Aj z vyjadrenia
žalovaného v 2. rade v konaní pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že kúpnu cenu žalobcovi nevyplatil,ale súdnym exekútorom v exekučných veciach vedených proti matke žalobcu zaplatil sumu XX XXX
Sk a XX XXX Sk, t. j. celkom XX XXX Sk. Z doposiaľ vykonaného dokazovania vyplynulo, že účastníci
kúpnej zmluvy, teda žalobca a žalovaný v 2. rade, nemali záujem skutočne uzatvoriť kúpnu zmluvu, ale

malo dôjsť k uspokojeniu pohľadávky matky žalobcu pani H. v exekučných konaniach.

13. Vo vzťahu k ďalším prevodom medzi žalovanými v 2., 3. a v 1. rade odvolací súd poukázal na
uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. M.. S. XX/XXXX z XX.XX.XXXX, podľa ktorého z nepráva nemôže
vzniknúť právo. Platne nemôže nadobudnúť vlastnícke právo právny nástupca, ak subjekt, od ktorého

odvodzuje svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, toto právo nikdy nenadobudol, a teda ani nemohol
ďalejplatnepreviesť.Akjeprvotnákúpnazmluvaneplatná,nestalsavlastníkomprvýkupujúci- žalovaný
v 2. rade a v prípade ďalšieho prevodu nesvedčí v prospech ďalších nadobúdateľov - žalovaných v 3.
a 1. rade vlastnícke právo, ktoré by malo byť odvodené od vlastníckeho práva prvého kupujúceho. Na
základe absolútne neplatného právneho úkonu nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva.
Nie je možné za daného stavu uprednostniť požiadavku právnej istoty a ochrany práv nadobudnutých v

dobrej viere pred zásadou, podľa ktorej nikto nemôže na iného previesť viac práv ako má sám.

14. V ďalšom konaníje úlohou súdu prvej inštancie opätovne sa zaoberať skutkovými tvrdeniami žalobcu
vo vzťahu k predmetu konania, ako aj prejudiciálne posúdiť namietanú absolútnu neplatnosť právneho
úkonu a následne vo veci samej opätovne rozhodnúť.

15. Po vrátení veci súd prvej inštancie doplnil dokazovanie a zistil tento stav:

16. Dňa XX.XX.XXXX uzatvorili žalobca ako predávajúci a žalovaný v 2. rade ako kupujúci
kúpnopredajnú zmluvu, ktorej predmetnom bola nehnuteľnosť zapísaná na LV XXXX, záhradná chatka

č. súp. XXXX na parcele KN C XXXX/X s príslušenstvom, t. j. s oplotením, vonkajšími úpravami, porastmi
a parcelou KN C XXXX/X - záhrada o výmere XXX m2 v podiele pod B1 v celosti. V čl. 2. predmetnej
zmluvy je uvedené, že dohodnutá kúpna cena je XXX XXX Sk, teda X XXX,XX Eur a táto kúpna cena
bola predávajúcemu vyplatená v hotovosti v celosti pred podpisom tejto zmluvy.

17. Dňa XX.XX.XXXX uzatvoril žalovaný v 2. rade so žalovaným v 3. rade kúpnopredajnú zmluvu, ktorej
predmetnom bola rovnaká nehnuteľnosť. Kúpna cena bola X XXX Eur. Vklad do katastra bol povolený
XX.XX.XXXX. Neskôr žalovaný v 3. rade previedol predmetnú nehnuteľnosť na žalovaného v 1. rade.
Vklad bol povolený pod č. V XXXX/XXXX.

18. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že žalovaný mu poskytol pôžičku a následne uzatvorili
kúpnopredajnú zmluvu na záhradnú chatku, ale bola to vlastne zábezpeka tejto pôžičky, pričom mali
ústnu dohodu, že v prípade, že mu tieto peniaze vráti, vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti
prevedie naspäť na neho. Sumu XXX XXX Sk potom žalovanému v 2. rade niekoľkokrát ponúkol, tento
však odmietol previesť vlastnícke právo naspäť na žalobcu. Žalobca uviedol, že finančné prostriedky,

ktoré mu poskytol žalovaný v 2. rade, boli na vyrovnanie exekúcii, ktoré viedla voči jeho matke sociálna
poisťovňa. Spomínané exekúcie bránili zapísať do katastra žalovaného v 2. rade ako záložného veriteľa.
Bolo teda v záujme žalovaného v 2. rade, aby boli predmetné exekúcie vyplatené.

19. Žalobca tvrdil, že predmetnú zmluvu uzatvoril z dôvodu, že žalovaný v 2. rade naňho pritlačil,

aby predmetné pohľadávky boli vyplatené a aby došlo k zápisu jeho ako záložného veriteľa v katastri
nehnuteľností. Žalovaný v 2. rade sa mu vyhrážal svojimi priateľmi v podsvetí, ukrajinskou mafiou a
taktiež tým, že exekútori jeho rodine predmetný byt zoberú. Celú situáciu cestou polície bezprostredne
po podpise zmluvy neriešil, keďže mal strach. Neskôr však, vzhľadom k ďalším konaniam, ktoré boli
uskutočňované voči jeho matke zo strany žalovaného v 2. rade, už tieto obavy prekonal a celú situáciu

bol ohlásiť aj na polícii.

20. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že právny úkon, ktorý uzatvoril so žalovaným v 2.
rade je absolútne neplatný podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka z dôvodu nedostatku vážnosti
vôle. V danom prípade mal žalobca za to, že kúpna zmluva, ktorú medzi sebou uzatvorili so žalovaným

v 2. rade, nebola uzatvorená vážne a bola len predstieraním kúpnej zmluvy, pretože v skutočnosti
mali vôľu zabezpečiť pohľadávku inej osoby a to M.. N. H., voči ktorej sa viedli exekučné konania a
ktoré bránili zavkladovaniu záložného práva k 4-izbovému bytu, ktorého bola vlastníčkou. Žalovaný v
2. rade predávajúcemu, teda žalobcovi, kúpnu cenu vo výške XXX XXX Sk nikdy nevyplatil, ale vyplatilsúdnym exekútorom D.. D. E. a G.. Z. B. časť tejto sumy, ako pohľadávky v exekučnom konaní. Z tohto
dôvodujezmluvaabsolútneneplatnápreabsenciuvážnostivôleanáslednesúneplatnéajďalšiezmluvy
uzatvorené medzi žalovaným v 2. a 3. rade a medzi žalovaným v 3. a 1. rade.

21. Žalovaný v 2. rade vo svojej výpovedi uviedol, že žalobcovi dal XXX XXX Sk, o ktoré ho požiadal na
vyplatenie dlhu pre jeho matku. Nebola to pôžička a zmluva nebola robená pod nátlakom, bola riadne
uzatvorená. Potvrdil, že existovala ústna dohoda, že v prípade, že mu jeho matka vráti všetky podlžnosti,
ktoré voči nemu má, odpredá mu predmetnú chatku späť za 1 Sk. Žalovaný v 2. rade uviedol, že po

niekoľkých výzvach voči žalobcovi a jeho matke na vrátenie všetkých finančných prostriedkov, ktoré mu
dlhovali a ktoré neboli vrátené, predmetnú chatku predal svojmu známemu.

22. Žalovaný v 2. rade potvrdil, že sa dozvedel o exekúciách po oznámení katastra, že nie je možné
povoliť jeho zápis ako záložného veriteľa danej nehnuteľnosti do katastra, keďže sú tam podlžnosti. Na
základe tohto ho potom žalobca požiadal o túto sumu práve na vyplatenie exekúcií. Žalovaný v 2. rade

potvrdil, že bol so žalobcom u exekútorov, tak na exekútorskom úrade v E., ako aj v L., a to z dôvodu,
že žalobca ho o to požiadal, keďže nemal motorové vozidlo. Dôvodom vyplatenia zostatku exekúcie v
celku bolo tiež to, že v prípade vyplatenia dlžnej sumy v hotovosti mohol povinný požiadať o zníženie
exekútorských poplatkov.

23. Z výpovede svedkyne N. H. súd zistil, že niekedy v H. XXXX boli voči nej vedené dve exekúcie
z dôvodu neuhradenia pohľadávok sociálnej poisťovni za jej zamestnancov, pričom bola s exekútormi
dohodnutá na splácaní vzniknutého dlhu v splátkach. V tom čase založila aj byt z dôvodu, že pán A.,
teda žalovaný v 2. rade, jej mal vybaviť úver, avšak vzhľadom k existujúcim exekúciám sa nemohol
uskutočniť vklad záložného práva do katastra. Až neskôr sa dozvedala, že jej syn spolu so žalovaným

v 2. rade vyplatili predmetné exekúcie v celosti, pričom finančné prostriedky požičal synovi žalovaný v
2. rade. Finančné prostriedky u exekútora G.. B. bol vyplácať priamo syn so žalovaným v 2. rade a čo
sa týka vyplatenia finančných prostriedkov u D.. E. v L., tesne pred odovzdaním peňazí žalovaný v 2.
rade odovzdal peniaze jej synovi a tento ich odovzdal exekútorovi. Svedkyňa uviedla, že o predčasnom
splatení exekúcie nevedela a nedala na to žiadny pokyn, ani súhlas.

24. Zo žaloby, ako aj z trestného spisu súd zistil, že žalovaný v 2. rade ešte v jeseni roku XXXX uzavrel
s otcom žalobcu zmluvu o pôžičke, ktorej predmetom bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške
X XXX XXX Sk s tým, že sa zmluvne nedohodli na určitej dobe splatnosti a úrokoch, avšak žalovaný
v 2. rade ústne určil dlžníkovi X %-ný mesačný úrok v sume XX XXX Sk. Rodinní príslušníci žalobcu

postupne vyplácali žalovanému v 2. rade úroky z príslušnej pôžičky a neskôr uzatvorili so žalovaným
v 2. rade aj ďalšie zmluvy o pôžičke, pričom niektoré zmluvy uzatvoril aj samotný žalobca ako konateľ
obchodnej spoločnosti, ktorá so žalovaným uzatvárala zmluvy.

25. V konaní XT XX/XXXX súd dňa XX.XX.XXXX vyhlásil rozsudok, ktorým žalovaného v 2. rade

oslobodil spod obžaloby v celom rozsahu. Rozsudok doposiaľ nenadobudol právoplatnosť. Uznesením
Krajského súdu v Prešove zo dňa XX.XX.XXXX bol tento rozsudok zrušený. V súčasnosti vec nie je
ukončená a naďalej prebieha dokazovanie.
26. Na základe exekučného príkazu G.. Z. B. v exekučnom konaní EX XXXX/XX-XX bolo zriadené
exekučné záložné právo na nehnuteľnosť - byt na ul. I. X v E., z titulu pohľadávky XX XXX Sk pre

oprávneného - Sociálnu poisťovňu so sídlom v Bratislave. Predbežné trovy exekúcie boli v čase vydania
exekučného príkazu XX XXX Sk. Na základe potvrdenia z Exekútorského úradu G.. Z. B. súd zistil, že
dňa XX.XX.XXXX prijal exekútorský úrad výplatu v hotovosti XX XXX Sk, teda X XXX,XX Eur.

27. Na základe správy exekútora D.. D. E. súd zistil, že tento taktiež vykonával exekúciu voči M.. N. H. a

na jej byte bolo zriadené exekučné záložné právo s titulom vymoženia pohľadávky sociálnej poisťovne,
pričom dňa XX.XX.XXXX bola do pokladne vykonaná úhrada od povinného - N. H. v sume X XXX,XX
Eur, čiže XX XXX,XX Sk. Spolu tak bola na exekučné konania N.Y. H. zaplatená suma X XXX,XX Eur
(X XXX,XX Eur + X XXX,XX Eur).

28. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), žalobou možno požadovať, aby
sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý
právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.29. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), právny úkon sa musí urobiť slobodne a
vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

30. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

31. Podľa § 126 ods. 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

32. V predmetnom konaní mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade bola dňa
XX.XX.XXXX uzatvorená kúpna zmluva. O tejto kúpnej zmluve žalobca tvrdil, že ju v skutočnosti nechcel
uzatvoriť a pre nedostatok zhody vôle s prejavom a taktiež pre rozpor s § 39 Občianskeho zákonníka
je táto kúpna zmluva neplatná.

33. Čo sa týka samotnej žaloby, žalovaní v 2. rade a 3. rade aj po zmene žalobného návrhu namietali
svoju pasívnu legitimáciu. Vec nemajú vo svojej držbe, nie sú vedení ako jej vlastníci, žalobca vo vzťahu
k nim nemá neliehavý právny záujem a z tohto dôvodu má byť žaloba voči nim zamietnutá. Čo sa týka
tvrdeniažalovanéhov1.rade,tentotaktiežžalobuodmietalzdôvodu,žeakodobromyseľnýnadobúdateľ
nadobudol nehnuteľnosť v dobrej viere.

34. Súd v konaní skúmal, či žalobca je oprávnený na podanie žaloby o určenie vlastníckeho práva a či
má na takejto žalobe naliehavý právny záujem.

35.Žalobaourčenievlastníckehopráva,predstavujúcajedenzprávnychprostriedkovochranyvlastníka,

má svoj základ v ustanovení § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku. Predpokladom úspešnosti
žaloby o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je (určovacej žaloby) sú po procesnej
stránke skutočnosti, že strany majú vecnú legitimáciu a že na určení je naliehavý právny záujem. Vecnú
legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, má ten, kto je účastníkom
právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide.

36. Podľa § 1 CSP, civilný sporový poriadok upravuje postup súdu, strán sporu (ďalej len "strana") a
osôb zúčastnených na konaní pri prejednávaní a rozhodovaní sporov.

37. Podľa § 60 CSP, stranami sú žalobca a žalovaný.

38. Krajský súd síce zrušil rozsudok vo vzťahu k žalovaným v 2. a 3 rade, avšak vo vzťahu k
nim nevyslovil žiadny právny názor. Jedným z predpokladov úspechu žalobcu v sporovom konaní
je preukázanie, že žalobca je nositeľom práva, ktoré uplatňuje v žalobe na začatie konania (aktívna
vecná legitimácia) a žalovaný je nositeľom tomuto právu zodpovedajúcej povinnosti (pasívna vecná

legitimácia). V každom súdnom sporovom konaní existuje okruh otázok, ktoré súd skúma i bez návrhu.
Medzi takéto otázky patrí i aktívna vecná legitimácia žalobcu a pasívna vecná legitimácia žalovaného.
Ak sa žalobca domáha určenia, že je vlastníkom nehnuteľnosti, pri ktorej je v katastri nehnuteľností
zapísaný ako vlastník niekto iný, má (vo vzťahu k tejto osobe) nepochybne naliehavý právny záujem
na požadovanom určení. S prihliadnutím na význam zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností

a jeho právne účinky (ktorými sú hodnovernosť a záväznosť údajov katastra v zmysle § 70 zákona č.
162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, (ďalej
len „katastrálny zákon“)) ako i s prihliadnutím na skutočnosť, že súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti je podkladom na vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností (§ 34 ods. 1
katastrálneho zákona), je žaloba o určenie vlastníckeho práva spôsobilým právnym prostriedkom na

odstránenie neistoty o skutočných právnych vzťahoch medzi riadne označenými účastníkmi konania.

39. V predmetnom konaní v návrhu označení žalovaní v 2. a 3. rade k nehnuteľnosti zapísanej na LV
XXXX, kat. úz. E., parc. č. KN C XXXX/X - záhrady o výmere XXX m2 a na nej stojacej záhradnej chatky
súp. č. XXXX, ku ktorým sa domáha žalobca určenia vlastníckeho práva, nemajú vecnú legitimáciu

(pasívnu). V konaní bolo nesporné, že práva k predmetnej nehnuteľnosti sa v čase podania zmeny
návrhužalobcu(XX.XX.XXXX),akoivčaserozhodovania(XX.XX.XXXX)dotýkalaďalšiaprávnazmena,
keď v katastri nehnuteľností je zapísaný ako vlastník žalovaný v 1. rade.40. Je zrejmé, že súd musí skúmať, či v čase vyhlásenia rozsudku existuje právny vzťah, z ktorého
má žalobcom tvrdené právo vo svojom rozhodnutí deklarovať a musí skúmať, či tento právny vzťah
k týmto nehnuteľnostiam trvá medzi v návrhu označenými stranami konania (§ 217 ods. 1 Civilného

sporového poriadku). Súd je toho názoru, že otázka vecnej legitimácie účastníkov konania, ktorá
má hmotnoprávny charakter, vylučuje poučovaciu povinnosť súdu a procesný postup odstraňovania
vád podania. Je tiež potrebné poznamenať, že riadne označenie strán konania ako nositeľov práv
(povinností) predmetu konania je hmotnoprávnou podmienkou podaného návrhu o určenie vlastníckeho
práva,pričomuplatnenieprávajeúzkospojenésprocesnýmpostupom,ktorýsistranakonania(žalobca)

zvolil a za ktorý nesie sám zodpovednosť prejavujúcu sa napokon v zamietnutí jeho návrhu.

41. S poukazom na nesplnenie uvedenej hmotnoprávnej podmienky - nedostatku pasívnej vecnej
legitimácie žalovaných v 2. a 3. rade k predmetu konania súd návrh žalobcu vo vzťahu k nim zamietol.
Neobstojí argumentácia žalobcu o pasívnej legitimácii žalovaných v 2. a 3. rade, pretože táto by
prichádzala do úvahy v konaní o neplatnosť kúpnej zmluvy (zmlúv), o čo však v tomto konaní nejde. Len

v konaní o neplatnosť kúpnej zmluvy musia byť účastníkmi všetci, ktorí túto zmluvu uzavreli, prípadne
ich právni nástupcovia, a to buď ako žalobcovia alebo ako žalovaní. Ak v konaní ide o určenie neplatnosti
kúpnej zmluvy, predmet konania sa preto týka tak predávajúceho, ako aj kupujúceho. Kúpna zmluva v
takomto prípade nemôže byť určená za neplatnú len voči jednému z jej účastníkov. V danom prípade sa
však žalobca nedomáha určenia neplatnosti kúpnej zmluvy a túto otázku si súd ako predbežnú otázku

vyrieši práve v konaní o určenie vlastníckeho práva. V konaní o určenie vlastníckeho práva však žaloba
smeruje len proti tomu, kto je ako vlastník nehnuteľností zapísaný v katastri nehnuteľností. (porovnaj
napr. rozsudok NS SR XCdo XXX/XXXX).

42. Vo vzťahu k žalovanému v 1. rade súd žalobe vyhovel. Aj keď kúpnopredajná zmluva zo dňa

XX.XX.XXXX spĺňa všetky formálne náležitosti, aké zákon od kúpnopredajnej zmluvy, ktorej predmetom
je nehnuteľnosť, vyžaduje, ustanovenia § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka boli porušené. Súd mal za
to, že kúpnopredajná zmluva zo dňa XX.XX.XXXX je absolútne neplatná, keďže ju žalobca neuzatvoril
slobodne a vážne a taktiež má súd za to, že táto kúpnopredajná zmluva svojim obsahom odporuje
zákonu.

43. Súd poukazuje na skutočnosť, ktorá bola preukázaná aj potvrdeniami od exekútorov, že matka
žalobcu mala pohľadávky voči sociálnej poisťovni a tieto boli vymáhané prostredníctvom exekúcii. Z
potvrdení od exekútorov je zrejmé, že jednotlivé pohľadávky boli splácané pravidelne v opakujúcich sa
splátkach. Bolo teda jednoznačne v záujme žalovaného v 2. rade predčasne ukončiť splácanie týchto

pohľadávok v rámci exekučného konania, aby tak došlo k výmazu exekučného záložného práva z LV 4-
izbového bytu matky žalobcu, ktoré boli na základe exekučných príkazov na nich zriadené. Po výmaze
exekučnýchzáložnýchprávsapotomžalovanýv2.radeakozáložnýveriteľnazákladezápisuzáložného
práva pod č. V XXXX/XX, z dôvodu postúpenia pohľadávky z prvého záložného veriteľa, t. j. S. Y., N..
H.., stal jediným záložným veriteľom predmetného bytu.

44. Podľa súdu nebolo vôľou žalobcu uzatvoriť kúpnu zmluvu ani inú zmluvu, keďže na to nemal dôvod.
Táto vôľa bola jedine na strane žalovaného v 2. rade. Finančné prostriedky od žalovaného v 2. rade
boli poskytnuté žalobcovi za účelom vyplatenia pohľadávok jeho matky v exekučných konaniach ako
pôžička. Sám žalovaný v 2. rade uviedol, že odviezol žalobcu k exekútorom za účelom vyplatenia

finančných prostriedkov. Hoci je v zmluve uvedené, že suma XXX XXX Sk bola vyplatená pred podpisom
zmluvy, ako je zrejmé z potvrdení exekútorov, dňa XX.XX.XXXX bola na Exekútorskom úrade G.. Z. B.
zaplatená suma XX XXX Sk a u D.. E., súdneho exekútora, Exekútorský úrad L., bola dňa XX.XX.XXXX
uhradená pohľadávka do pokladne vo výške X XXX,XX Eur. Tieto sumy spolu predstavujú sumu X
XXX,XX Eur. Nie je teda pravdou, že pred podpisom zmluvy bola vyplatená suma XXX XXX Sk, teda X

XXX,XX Eur a už vôbec nie ako kúpna cena, keďže v čase výplaty finančných prostriedkov exekútorom
žalobca ešte ani nemal vedomosť, že bude uzatvárať nejakú zmluvu.

45. Z výpovede svedkyne M.. N. H. súd zistil, že nežiadala ani nedala súhlas s predčasnou výplatou
týchto exekúcii. Súd mal teda za to, že žalobca dňa XX.XX.XXXX nechcel uzatvoriť kúpnopredajnú

zmluvu a dosiahnuť prevod vlastníctva jeho nehnuteľnosti na žalovaného v 2. rade, ale jeho skutočnou
vôľou, po tom ako už mu boli od žalovaného v 2. rade poskytnuté finančné prostriedky, bolo zabezpečiť
pohľadávku, a to poskytnutím týchto finančných prostriedkov zo strany žalovaného v 2. rade v prospech
jeho matky.46. Súd mal za to, že tu existuje nedostatok vážnosti vôle, čo je základná okolnosť spôsobujúca
neplatnosť zmluvy podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže právny úkon sa musí urobiť

slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. O nedostatok vážnosti vôle ide najmä vtedy,
ak sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. síce existuje, avšak v inej kvalite,
než to ukazuje jej prejav. K takýmto právnym úkonom patria aj úkony urobené z vnútornou výhradou,
alebo simulované právne úkony. Samotná táto skutočnosť postačuje, že zmluva je absolútne neplatná
a zrušuje sa od začiatku, ex tunc.

47. Právny úkon nie je urobený slobodne a existuje tu nedostatok slobody vôle aj vtedy, keď účastník
koná pod nedovoleným nátlakom zo strany druhého účastníka, alebo zo strany tretej osoby, ak o
tom druhý účastník vedel a aj to využil. Takýmto nátlakom môže byť priame fyzické donútenie,
alebo bezprávna vyhrážka. Pri fyzickom donútení je vôľa konajúceho nahradená vôľou donucovateľa.
Bezprávna protiprávna vyhrážka je psychické donútenie takej intenzity, že vzbudzuje dôvodný strach u

konajúceho účastníka. Berúc do úvahy informácie z vyšetrovacieho spisu a z obžaloby tunajšieho súdu,
ktoré preukazujú dlhodobý psychický nátlak vyvíjaný na rodinu žalobcu zo strany žalovaného v 2. rade,
mal potom súd za to, že pri uzatváraní tejto zmluvy tu absentovala sloboda vôle na strane žalobcu takúto
zmluvu uzatvoriť. Aj keď je pravdou, že žalobca podpísal zmluvu bez fyzického donútenia, podľa súdu
tu išlo zo strany žalovaného v 2. rade o psychické donútenie a to takej intenzity, ktorá vzbudzovala u

žalobcu dôvodný strach a za takejto situácie žalobca zmluvu uzatvoril.

48. Súd považuje zmluvu za neplatnú aj z dôvodu rozporu s § 39 Občianskeho zákonníka,
keďže zmluva svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza. Takéto konanie
predstavuje postup, keď sa niekto síce chová podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok

právnou formou nepredvídaný a nežiaduci. Aj keď zákonu neodporovalo samotné uzatvorenie kúpnej
zmluvy, pri uzatvorení zmluvy išlo o rozpor so zákonom, pretože v danom prípade bol podľa súdu
účastníkmi dohodnutý tzv. prepadný záloh s úmyslom obísť kogentnú úpravu záložného práva, prípadne
zabezpečovací prevod práva. Dohoda, ktorej skutočným zmyslom je - bez ohľadu na jej označenie -
dojednanie takzvaného prepravného zálohu (uspokojenie pohľadávky záložného veriteľa tým, že mu

pripadne záloh do vlastníctva), je v rozpore s účelom záložného práva a v dôsledku toho je neplatná pre
rozpor so zákonom (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. XMCdo/X/XXXX). Platnosť či neplatnosť
právneho úkonu súd posudzuje zo zreteľom na všetky okolnosti daného prípadu, keď k právnemu úkonu
došlo. Súd tiež poukazuje na rozporné tvrdenia žalobcu a žalovaného v 2. rade, kedy žalobca uviedol, že
žalovaný v 2. rade mu mal vrátiť nehnuteľnosť, ak mu vráti ním poskytnutú sumu, zatiaľ čo žalovaný v 2.

rade uviedol, že dohoda so žalobcom bola taká, že nehnuteľnosť mu vráti, ak mu vrátia všetky finančné
prostriedky, ktoré poskytol žalobcovi a jeho rodičom.

49. Súd vyriešil ako prejudiciálnu otázku skutočnosť, že prvotná zmluva medzi žalobcom a žalovaným
v 2. rade je absolútne neplatná. Žalovaný v 2. rade ako nevlastník nemohol platne previesť vlastnícke

právo na iný subjekt, teda žalovaného v 3. rade a ten následne na žalovaného v 1. rade. Z absolútne
neplatnej kúpnej zmluvy potom nemohla vzniknúť ani dobromyseľnosť nadobudnutia vlastníckeho práva
vo vzťahu k žalovaným v 3. a 1. rade. Žalovaným v 1. a 3. rade tak nebolo možné poskytnúť ochranu ako
dobromyseľným nadobúdateľom nehnuteľnosti. Absolútne neplatný právny úkon nespôsobuje právne
následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do

katastra nehnuteľností. Vlastnícke právo nemohol nadobudnúť tak žalovaný v 3. rade, ani žalovaný v 1.
rade. Vlastníkom nehnuteľnosti je naďalej žalobca a ako taký má právo domáhať sa od niekoho, kto mu
neoprávnene zadržuje predmet jeho vlastníctva, aby mu tento vydal. Týmto subjektom je v súčasnosti
žalovaný v 1. rade. Súd preto žalobe v celom rozsahu vyhovel.

50. Odvolací súd v zrušujúcom uznesení poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I.
S. XX/XXXX z XX.XX.XXXX, podľa ktorého z nepráva nemôže vzniknúť právo. Platne nemôže
nadobudnúť vlastnícke právo právny nástupca, ak subjekt, od ktorého odvodzuje svoje vlastnícke právo
k nehnuteľnosti, toto právo nikdy nenadobudol, a teda ani nemohol ďalej platne previesť. Ak je prvotná
kúpna zmluva neplatná, nestal sa vlastníkom prvý kupujúci - žalovaný v 2. rade a v prípade ďalšieho

prevodu nesvedčí v prospech ďalších nadobúdateľov - žalovaných v 3. a v 1. rade vlastnícke právo, ktoré
by malo byť odvodené od vlastníckeho práva prvého kupujúceho. Na základe absolútne neplatného
právneho úkonu nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva. Za daného stavu nie je možné
uprednostniť požiadavku právnej istoty a ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere pred zásadou,podľaktorejniktonemôženainéhopreviesťviacprávakomásám.Súdprvejinštancieboltýmtoprávnym
názorom viazaný a vychádzal z neho.

51. Žalovaní v 2. a 3. rade po vrátení veci poukázali na nové rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn.
M.. Ú. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX s tým, že súd by ho mal brať do úvahy a na právny názor
odvolacieho súdu prihliadnuť len ak je takýto názor správny a vychádza z aktuálnej judikatúry. V tejto
súvislosti však súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR publikované v Zbierke stanovísk
NS a súdov SR X/XXXX pod číslom Z. XX/XXXX. Právna veta tohto rozhodnutia znie: Postup súdu

nižšej inštancie spočívajúci v nerešpektovaní záväzného právneho názoru, vysloveného v zrušujúcom
uznesení súdu vyššej inštancie, a to len na základe vlastného uváženia, je neprípustným postupom,
ktorý narúša princíp právnej istoty.

52. Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o
veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní (tu odvolaní), záväzný (teraz § 391 ods.

2 Civilného sporového poriadku).

53. Záväznosť rozhodnutia súdu je jeho vlastnosť, v dôsledku ktorej má rozsudok účinky, ktoré založiť
má. Právna teória i súdna prax (viď medziiným napríklad rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn.
XCdo XXX/XXXX) rozoznávajú dva základné typy záväznosti rozhodnutí Najvyššieho súdu, a to na

jednej strane záväznosť precedenčnú alebo judikatórnu [v inej (než prejednávanej) skutkovo a právne
obdobnej veci], na druhej strane záväznosť kasačnú alebo inštančnú [v tej istej (priamo prejednávanej)
veci]. Samozrejme, v určitom prípade môže mať to isté rozhodnutie najvyššieho súdu zároveň účinky
záväznosti oboch typov.

54. Základným znakom precedenčnej záväznosti je, že presahuje judikatórne hranice tej - ktorej
prejednávanej veci, má všeobecný význam a týka sa bližšie neurčeného okruhu skutkovo a právne
obdobných prípadov. I keď rozhodnutie Najvyššieho súdu v právnom poriadku Slovenskej republiky
nemožno chápať tak, ako je v aglo-americkom právnom systéme vnímaný precedens, predsa len aj jeho
rozhodnutie predstavuje určité východisko pre rozhodovanie všeobecných súdov Slovenskej republiky v

iných, skutkovo a právne rovnakých alebo obdobných prípadoch. Pre precedenčnú záväznosť je typické
aj to, že pri nej existuje možnosť súdu nižšieho stupňa nepodriadiť sa právnemu názoru vyššieho stupňa
vtedy, keď - reflektujúc právne závery vyššieho súdu vyslovené v inej právnej veci - náležite v dobrej
viere vysvetlí svoj právny odklon, predostrie svoje konkurujúce úvahy a začne s rozhodnutím vyššieho
súdu (judikátom najvyššieho súdu) zmysluplný právny dialóg, v rámci ktorého polemizuje s právnymi

názormi vyššieho súdu a vysvetlí, prečo svoj právny názor považuje za lepšie zodpovedajúci podstate
prejednávanej veci.

55. Účinky kasačnej záväznosti sú výrazne iné. Požiadavky na reflektovanie právneho názoru
Najvyššieho súdu zaujaté v tej istej právnej veci a vyjadrené v jeho zrušujúcom rozhodnutí sú pri

následnom rozhodovaní odvolacieho súdu výrazne prísnejšie, než v prípade precedenčnej (judikatórnej)
záväznosti.Prekonaniepozrušenírozhodnutiadovolacímsúdomplatíbezvýnimočnezásadaviazanosti
a podriadenosti nižšieho súdu (odvolacieho alebo prvostupňového) právnym názorom vysloveným
dovolacím súdom. Kasačná (inštančná) záväznosť môže byť reflektovaná len bezpodmienečným
rešpektovaním rozhodnutia najvyššieho súdu.

56. V konaní nasledujúcom po zrušujúcom rozhodnutí dovolacieho súdu nemá odvolací súd žiadny
priestor pre úvahy, či bude alebo nebude rešpektovať právny názor najvyššieho súdu. Viazanosť súdu
nižšieho stupňa právnym názorom súdu vyššieho stupňa je zároveň vykonaním ústavného princípu
práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces, ktorého je integrálnou súčasťou.

57. Aj keď sa Najvyšší súd v tomto rozhodnutí podrobne zaoberá vzťahom dovolacieho a odvolacieho
súdu, je zrejmé, že z názoru Najvyššieho súdu musí vychádzať aj súd prvej inštancie pri úvahách o tom,
či sa môže odchýliť od názoru odvolacieho súdu, alebo či ho môže nerešpektovať, nakoniec tak ako to
vyplýva aj z právnej vety tohto rozhodnutia. Keďže ako bolo rozobraté vyššie, súd je viazaný na základe

kasačnej záväznosti v rámci danej veci názorom súdu vyššieho stupňa, nemohol sa odkloniť od tohto
záväzného názoru a tento rešpektoval.58. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

59. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

60. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

61.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

62. V konaní súd priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % plne úspešnému žalobcovi
voči žalovanému v 1. rade. Keďže žaloba voči žalovaným v 2. a 3. rade bola zamietnutá, teda žalovaní
v 2. a 3. rade boli v konaní úspešní, súd im priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči

žalobcovi, ktorý bol vo vzťahu k nim neúspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods.
1 CSP)

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1
CSP)

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou
žalobou. (§ 371 a § 372 CSP)Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov.