Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 31, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/64/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111227304
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4111227304.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek
senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr.Sone Zmekovej, v právnej veci navrhovateľky: Y. F., bytom I.,
X. XX, zastúpená JUDr. Martinom Kanásom, advokátom so sídlom Nitra, Školská 3, proti odporcovi: Y.
M., bytom N. XXX, zastúpený JUDr. Štefanom Mesárošom, advokátom, so sídlom Nitra, Štefánikova 84,
o náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa

22. októbra 2012 č. k. 12C/178/2011-100, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala od
odporcu zaplatenia sumy 200.000,- eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy vzniknutej zásahom
odporcu do jej osobnostných práv. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 11, §
13 ods. 1, 2, 3, § 444 Občianskeho zákonníka, ako aj zisteným skutkovým stavom, na základe
čoho mal preukázané, že dňa 15.9.2008 pri dopravnej nehode osobného motorového vozidla, ktorú

spôsobil odporca, došlo k ublíženiu na zdraví navrhovateľky, ktorá bola spolujazdkyňou a utrpela
zranenia ktoré si vyžiadali liečenie spojené s práceneschopnosťou v trvaní najmenej 10 mesiacov.
Navrhovateľka bola po nehode prevezená do Nemocnice s poliklinikou v Galante, kde bolo nevyhnutné
vykonať ihneď akútny operačný zákrok pre poranenia vnútrobrušných orgánov a následne bola pre
závažnosť zranení prevezená do Bratislavy, do nemocnice Ružinov na II. KAIM FnsP za účelom ďalšej
liečby, kde boli vykonané ďalšie operácie na záchranu jej života a bola prevedená tracheostomia,

dlhodobo boli podávané masívne transfúzie krvi. Navrhovateľka bola viac krát operovaná, 5 týždňov
bola v umelom spánku, napojená na prístroje, mala vážne devastačné poranenia tela, bola vo veľmi
vážnom až kritickom stave. Bola jej vyoperovaná slezina, odstránený žlčník, odstránený kus pečene
a pankreasu, bola robená kompletná reparácia dutiny brušnej a všetkých orgánov a žlčových ciest.
Z dôvodu zlomených krčných stavcov mala golier, dva mesiace po havárii nemohla prijímať stravu,
len umelú výživu cez hadičku zavedenú do žalúdka. Ľavá oblička funguje asi na 15%. V súčasnosti
pretrvávajú jej zdravotné problémy, bolesti, užíva lieky, opakovane navštevuje urologickú ambulanciu,

vertebrologickú ambulanciu, fyziatriu a belneológiu, traumatologickú ambulanciu, gastroenterologickú
ambulanciu, imuno - alergologickú ambulanciu, ortopedickú ambulanciu, psychiatra, psychológa. V čase
dopravnej nehody mala navrhovateľka 32 rokov, má maloleté dieťa M., nar. XX.X.XXX,. je vydatá dňa
23.9.2006 uzatvorila manželstvo s L. F., s ktorým spoločné dieťa nemajú a pre zdravotné problémy
navrhovateľky ani mať nemôžu. Pred dopravnou nehodou bola navrhovateľka zamestnaná ako vedúca
SBS Tesco. V súčasnosti je na invalidnom dôchodku, poberá invalidný dôchodok vo výške 148,40

eura od 4.6.2009. Zo spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 19C 101/2010 súd zistil, že navrhovateľka
sa domáhala od odporcu náhrady škody titulom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia
a toto konanie bolo uznesením č.k. 19C 101/2010-112 zo dňa 18.4.2011 právoplatným dňa 4.5.2012zastavené pre späťvzatie návrhu navrhovateľkou, nakoľko Allianz - Slovenská poisťovňa a.s. uspokojila
nárokynavrhovateľkynanáhraduškodytitulom bolestnéhoasťaženiaspoločenskéhouplatnenia.Nárok
na náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľka odôvodňovala dopravnou

nehodou zo dňa 15.9.2008, ktorú spôsobil odporca a zraneniami, ktoré utrpela pri dopravnej nehode
na rovnakom skutkovom základe ako sa domáha náhrady nemajetkovej ujmy v tomto konaní. Na
základe takto zistených skutočností prijal súd prvého stupňa záver, že v danom prípade nie je možné
návrhu na zaplatenie nemajetkovej ujmy v zmysle ust. § 13 ods. 2 Obč. zákonníka vyhovieť, pretože
duplicitné uplatnenie nárokov na náhradu ujmy na zdraví z titulu náhrady škody aj ochrany osobnosti

na rovnakom skutkovom základe nie je možné. Navrhovateľka v tomto konaní o náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch v zmysle ust. § 13 ods. 2 Obč. zákonníka neposkytla súdu také skutkové tvrdenia,
aby bolo možné odlíšiť toto uplatňované právo od práva na náhradu škody na zdraví podľa § 444
Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyšší súd ČR zo dňa 28.6.2007
sp. zn. 30Cdo 154/2007 v ktorom sa konštatuje, že v oblasti škody na zdraví je možné v súdnej praxi
zaznamenať existenciu nie príliš žiaduceho javu, keď mnohí navrhovatelia sa na základe identického

skutku domáhajú náhrady nemajetkovej ujmy nielen z titulu náhrady škody na zdraví ale aj z titulu
ochrany osobnostných práv. K vzniku občiansko-právnych sankcií za nemajetkovú ujmu spôsobenú
zásahom do osobnosti fyzickej osoby, musí byť ako predpoklad zodpovednosti splnená podmienka
existencie zásahu objektívne spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu, spočívajúcu v porušení alebo
ohrození osobnosti fyzickej osoby, tento zásah musí byť neoprávnený a musí byť príčinná súvislosť

medzi týmto zásahom a protiprávnosťou zásahu. Právo na ochranu zdravia je pre každého jedným z
najvýznamnejších, pretože má bezprostredný dopad na kvalitu existencie fyzickej osoby. Nie je pravdou,
že uplatnenie nárokov z titulu práva na ochranu osobnosti supluje resp. doplňuje a rozširuje rozsah
náhrady škody podľa § 442 a nasl. OZ, pretože sa jedná o celkom samostatné nároky. Právo na
náhradu nemajetkovej ujmy a právo na náhradu škody sú dva samostatné inštitúty, preto účastníci

konania musia uviesť dostatok dôkazného materiálu, ktoré by odlíšili tieto dva inštitúty. V rámci náhrady
škody sú zákonodarcom zakotvené aj nároky týkajúce sa nemajetkovej ujmy a to nároky na bolestné a
nárok na náhradu za SSU. V konaní o náhrade škody na zdraví sú súdy viazané ústavným princípom
proporcionality a odškodnenie je priznávané priamo z titulu náhrady škody na zdraví tak, aby náhrada
škody bola dostatočná, dôstojná a adekvátna. Nesystematické navyšovanie nárokov vzniknutých z

titulu "náhrady škody za nemajetkovú ujmu" nie je prípustné, ani účelné, pretože by viedlo k porušeniu
ústavného princípu proporcionality a pretože by prispievalo k duplicitnému hodnoteniu a odškodňovaniu
tej istej nemajetkovej ujmy. Dvojitým hodnotením vzniknutej nemajetkovej ujmy na ľudskom zdraví - v
konaní o náhradu škody na zdraví aj v konaní na ochranu osobnosti, by však dochádzalo k porušeniu
všeobecnej zásady non bis in idem, pretože súdy by v oboch konaniach riešili stále rovnaký skutok -

rovnaké poškodenie na zdraví, nech už nároky z nich vzniknuté pomenujeme akokoľvek. Podstatná je
totožnosť skutku a osôb vznášajúcich nárok na náhradu škody, či nemajetkovej ujmy. Nie je v žiadnom
prípade možné, aby sa osoba dotknutá na zdraví, pokúšala cestou ochrany osobnosti nahradzovať, či
navyšovať vlastné nároky na bolestné a na náhradu za sťaženie SSU, pretože uplatnenie špeciálnych
nárokov vylučuje duplicitné uplatnenie všeobecných nárokov. Nepochybne môžu existovať situácie,

ktorých ochrana osobnosti v súvislosti s porušením práva na zdravie bude mať svoje miesto, to sa ale
musí týkať odlišných skutkov a nárokov a osôb odlišných od skutkov, nárokov a osôb spadajúcich do
právneho režimu náhrady škody na zdraví a môžu nastať aj tam, kde právnu úpravu náhrady škody nie
je možné považovať za vyčerpávajúce riešenie daného problému.
Ďalej súd poukázal na to, že právo na ochranu osobnosti tzv. osobnostné právo prináleží každej fyzickej

osobe. Výpočet jednotlivých zákonom chránených zložiek osobnosti je v § 11 OZ uvedený len príkladmo.
Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 2 OZ a nároky na náhradu škody
na zdraví za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 444 ods. 1 OZ sú samostatné právne
prostriedky ochrany fyzickej osoby a preto ich nie je možné uplatňovať na základe totožných skutkových
tvrdení. Zadosťučinenie v peniazoch v zmysle § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka možno považovať

za občianskoprávny prostriedok výnimočného charakteru v tom zmysle, že jeho použitie prichádza do
úvahy len v tých kvalifikovaných prípadoch, keď - objektívne posudzované - došlo k zníženiu dôstojnosti
fyzickej osoby alebo jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere. Zadosťučinenie v peniazoch neslúži v
žiadnom prípade funkčne k náhrade vzniknutej škody, k strate na zárobku a podobne. Táto je svojou
podstatou majetková ujma - škoda, ktorá sa riadi nie právnym režimom § 13 OZ, ale režimom § 16 a

§ 432, OZ. /právna veta z rozsudku NS SR sp.zn. 5 Cdo 202/2009./ O trovách konania súd rozhodol
tak, že podľa § 151 ods. 3 O.s.p bude o nich rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnom
skončení veci samej.Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka, ktorá žiadala, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietala
nedostatočne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie veci, keď návrh súd zamietol s

odôvodnením, že sa jedná o duplicitné uplatnenie nárokov na náhradu ujmy na zdraví z titulu náhrady
škody a ochrany osobnosti . Nesúhlasila s týmto názorom súdu prvého stupňa, ktorý nedostatočne vec
preskúmal, nakoľko v žiadnom prípade nežiadala duplicitne svoje nároky, ale sa jedná o samostatný
nárok zo zodpovednosti za porušenie osobnostných práv, ktoré neboli zohľadnené v náhrade za bolesť
a sťaženie spoločenského uplatnenia. Skutočnosti, ktoré uviedla v návrhu sa týkajú výsostne jej

osobnostných práv a poukázala ako táto nehoda hrubým spôsobom zasiahla do jej života, konkrétne
osobnostných práv. Je toho názoru, že súd prvého stupňa sa v nedostatočnej miere oboznámil s
návrhom, o čom svedčí i skutočnosť, že v napadnutom rozhodnutí uviedol, že jej bola celkove titulom
bolestného a SSU vyplatená suma 83.511,75 eura, čo nie je pravda, lebo jej bola vyplatená celkove
suma 52.844,75 eura. Poukázala na to, že súd prvého stupňa bez toho, aby zistil skutkový stav návrh
zamietol, napriek tomu, že navrhla vykonať znalecké dokazovanie, nakoľko podľa jej názoru, súd nevie

posúdiť jednotlivé zásahy do osobnostných práv z hľadiska zdravotného . Ďalej uviedla, že zazlieva súdu
prvého stupňa, že si duplicitnosť, na ktorú sa odvoláva ničím nepreveril, pretože náhrada, ktorá jej bola
vyplatená titulom bolestného a SSU nebola duplicitná s náhradou, ktorú si uplatňuje v tomto konaní.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril odporca, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Navrhovateľka sa domáhala náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 200.000,- eur. Svoj návrh neodôvodnila nielen skutkovo, ale
ani žiadnym ustanovením právneho predpisu, až v rámci konania špecifikovala, že by sa malo jednať
o náhradu nemajetkovej ujmy z titulu zásahu do osobnostných práv podľa § 11 a 13 OZ. Nestotožnil
sa s tvrdením navrhovateľky, že si súd prvého stupňa duplicitnosť nároku neprešetril. Tento záver súd

oprel o pripojený spis sp.zn. 19C/101/2010, v ktorom sa navrhovateľka domáhala náhrady škody na
zdraví titulom bolestného a SSU na rovnakom skutkovom základe na akom sa domáha nemajetkovej
ujmy v peniazoch.

Krajský súd v Nitre ako odvolací prvý krát rozhodol o odvolaní navrhovateľky rozsudkom sp.zn.

7Co/272/2012 dňa 26.09.2013 tak, že potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. Svoje rozhodnutie
odôvodnil ust. § 3, § 11, § 13 ods. 1, 2, 3, § 16, § 415, § 44 Občianskeho zákonníka konštatujúc,
že navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie opodstatnenosti jej nároku na náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dňa 17.01.2015 navrhovateľka dovolanie a žiadala
dovolací súd, aby rozsudok súdu prvého stupňa aj rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 2Cdo/354/2014
zo dňa 26.11.2015 rozsudok Krajského súdu v Nitre sp.zn. 7Co/272/2012 zo dňa 26.09.2013 zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že odvolací súd svojím postupom, keď nedoručil vyjadrenie

odporcu k odvolaniu navrhovateľky - odvolateľky, porušil článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd a zároveň odňal možnosť navrhovateľke konať pred súdom . Dovolací súd
prihliadol na vadu konania uvedenú v ust. § 237 ods. 1 písm. f/ OSP, ktorá sa vyskytla v štádiu
odvolaciehokonaniaaspočívajúcuvnedoručenívyjadreniaodporcukodvolaniunavrhovateľky.Zároveň
uviedol, že sa v predmetnej veci, keďže išlo o potvrdzujúce rozhodnutie krajského súdu, nezaoberal

námietkami navrhovateľky, pokiaľ ide o tzv. iné vady a právne posúdenie veci.

Krajský súd v Nitre po zrušení jeho predchádzajúceho rozhodnutia dovolacím súdom, doručil vyjadrenie
odporcu zo dňa 20.11.2012 k odvolaniu navrhovateľky právnemu zástupcovi navrhovateľky dňa
03.03.2016 (v spise na č.l.175) a následne opätovne rozhodol o odvolaní navrhovateľky ako

súd odvolací (§ 10 ods.1 OSP) preskúmaním prvostupňového rozsudku, ako aj konania ktoré mu
predchádzalo a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP), s
verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 156 ods. 3 OSP, dospel k
rovnakému záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne a odvolanie navrhovateľky
nie je opodstatnené, preto rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne

potvrdil.Predmetom konania je návrh navrhovateľky, ktorým sa domáha od odporcu zaplatenia sumy 200.000,-
eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy vzniknutej zásahom odporcu do jej osobnostných práv podľa
§ 11 a § 13 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 3 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov
nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore
s dobrými mravmi.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo
od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto
zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa § 16 Občianskeho zákonníka, kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti
spôsobí škodu, zodpovedá za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.

Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na
zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
Podľa § 444 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

Právo na ochranu osobnosti (subjektívne rýdzo osobné, resp. osobnostné právo) Občiansky zákonník
upravuje ako jednotné právo, v dôsledku čoho je treba jednotlivé práva, ktoré v tomto jednotnom rámci
vznikajú, chápať ako práva čiastkové, líšiace sa navzájom vzťahom k rôznym hodnotám, stránkam
osobnosti, avšak vychádzajúcim z osobnosti tvoriacej fyzickú a mravnú jednotu. Ako základné hodnoty

osobnosti každej fyzickej osoby uvádza Občiansky zákonník v § 11 výslovne život, zdravie, občiansku
česť a ľudskú dôstojnosť, ako aj súkromie, meno a prejavy osobnej povahy.

Osobnosť, ktorá je chránená prostredníctvom všeobecného osobnostného práva, v prípade, ak
došlo k zásahu do tohto práva, má možnosť využiť právne prostriedky ochrany osobnosti, ktoré sú

exemplifikatívne uvedené v ustanovení § 13 Občianskeho zákonníka. Prichádzajú do úvahy, pokiaľ
hrozí alebo je spôsobená ujma v osobnostnej nemajetkovej sfére a majú rôznu povahu. Ktoré z týchto
právnych prostriedkov príslušná fyzická osoba na ochranu svojej osobnosti uplatní, bude závislé v prvom
rade na jej vôli ovplyvnenej predovšetkým intenzitou a povahou protiprávneho zásahu. Uvedené súvisí
s tým, že jednotlivé prostriedky na ochranu osobnosti sú relatívne samostatné. Je možné ich použiť

jednotlivo alebo kumulovane, taktiež v závislosti od intenzity protiprávneho zásahu do osobnostnej
sféry fyzickej osoby. Zákon výslovne pripúšťa možnosť podania návrhu na upustenie od neoprávnených
zásahov (negatórna žaloba), výslovne prípustný je aj návrh na odstránenie následkov už uskutočnených
zásahov (reštitučná žaloba) a návrh na poskytnutie primeraného zadosťučinenia (satisfakčná žaloba),
ktorý nemá charakter peňažnej náhrady, teda nejde o majetkové plnenie, ale je výlučne prostriedkom

morálneho, imateriálneho pôsobenia. Svojou povahou nejde o prostriedok represívny, ani reparačný, ale
o špeciálny prostriedok ochrany osobnosti so satisfakčnou povahou, ktorá sa bezprostredne nepremieta
do majetkovej sféry postihnutej fyzickej osoby, preto ju nemožno vyjadriť a vyčísliť v peniazoch. Ak by
bolo morálne zadosťučinenie preukazáteľne nepostačujúce, takže v danom prípade by strácalo svoju
účinnosť a funkčnosť umožňuje Občiansky zákonník v § 13 ods. 2 priznať náhradu nemajetkovej ujmy v

peniazoch. Táto nedostatočnosť morálnej satisfakcie musí byť z hľadiska intenzity, trvania, závažnosti
a rozsahu nepriaznivých dôsledkov na postavenie dotknutej osoby v jej osobnom a pracovnom živote
vždy bezpečne zistená. Z ustanovenia § 13 ods. 2 OZ vyplýva, že dôvody pre priznanie náhrady
nemajetkovejujmy atozníženiedôstojnostifyzickejosobyalebojehodôstojnostivspoločnostivznačnejmiere sú uvedené iba demonštratívne, preto súd môže nemajetkovú ujmu podľa tohto zákonného
ustanovenia priznať aj v iných prípadoch obdobnej závažnosti. Účelom nemajetkovej ujmy je vyvážiť a
zmierniť nemajetkovú ujmu peňažnou formou a plní tiež satisfakčnú funkciu.

Z vyššie citovaných zákonných ustanovení, týkajúcich sa ochrany osobnosti a náhrady škody ako
aj z uvedených právnych záverov vyplýva, že predmetné nároky sú rozdielnymi nárokmi, ktoré
predstavujú samostatné nároky, ktoré nemožno vzájomne podmieňovať. Uvedený záver je možné
vyvodiťaj zust.§16OZ,podľaktoréhoten,kto neoprávnenýmzásahomdoprávanaochranuosobnosti

spôsobí škodu, zodpovedá za ňu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu.
Citované zákonné ustanovenie predpokladá ten stav, že pri porušení práva na ochranu osobnosti bude
zároveň spôsobná škoda, preto upravuje, podľa ktorých zákonných ustanovení sa zodpovednosť za
takto vzniknutú škodu bude riadiť. Nepodmieňuje však vznik nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch uplatnením všetkých nárokov vzniknutých pri súčasnej zodpovednosti za škodu, v danom
prípade za škodu na zdraví.

Podľa názoru odvolacieho súdu je vecou osoby, ktorej právo na ochranu osobnosti bolo dotknuté, a
ktorej súčasne vznikla škoda na zdraví , ktorý z uvedených nárokov bude v súdnom konaní podanou
žalobu uplatňovať, pričom platná právna úprava nevylučuje uplatnenie nárokov na náhradu škody
vzniknutej v súvislosti so škodou na zdraví (bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia) a súčasné

uplatnenie nároku vyplývajúcu žalobcovi z práva na ochranu osobnosti v zmysle ust. § 11 a nasl.
OZ, teda podanie tzv. satisfakčnej žaloby. Vždy pôjde o samostatné nároky , ktoré môže žalobca
uplatniť aj jednotlivo, a ktorých oprávnenosť súd posudzuje samostatne podľa príslušne právnej
úpravy, ktorá sa na ne vzťahuje. Skutočnosť, že ide o odlišné a samostatné nároky, je daný aj ich
systematickým zaradením v rámci Občianskeho zákonníka, v ktorom náhrada nemajetkovej ujmy v

peniazoch je upravená v rámci ochrany osobnosti (§ 11 až 15 Občianskeho zákonníka), ako jeden z
občianskoprávnych prostriedkov ochrany osobnosti, a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia
ako súčasť náhrady škody spôsobnej na zdraví upravuje ustanovenie § 444 Občianskeho zákonníka.

V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že nevyhnutnou podmienkou pre priznanie náhrady

nemajetkovej ujmy (§ 13 ods.2 OZ) je, že sa priznanie žiadnej inej formy morálneho zadosťučinenia
nezdá s ohľadom na okolnosti prípadu postačujúcimi, a to bez ohľadu k tej skutočnosti, či žalobca voči
žalovanému uplatnil aj nárok na náhradu škody. Teda ide o prípad, kedy vzniknutú ujmu nemožno z
nejakého dôvodu prostredníctvom žiadnej z foriem morálneho zadosťučinenia primerane zmierniť. Toto
posúdenie je predmetom voľnej úvahy súdu, ktorý ale bude musieť vychádzať jednak z jednotlivých

okolností, ako aj z celkovej povahy konkrétneho prípadu. Ďalšou podmienkou je, že v dôsledku
neoprávneného zásahu došlo ku zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti v značnej
miere alebo k zásahu do práva na ochranu osobnosti v iných prípadoch obdobnej závažnosti. Keďže
uloženie zadosťučinenia v peniazoch plní satisfakčnú funkciu, je treba pociťovanie a prežívanie tejto
nemajetkovej ujmy, spočívajúcej v znížení dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti v značnej miere,

hodnotiť vždy objektívne prihliadnuc ku konkrétnej situácii, za ktorej k neoprávnenému zásahu došlo
(tzv. konkrétne uplatnenie objektívneho kritéria), ako i k osobe postihnutej fyzickej osoby, hlavne k jej
veku a k jej postaveniu (tzv. diferencované uplatnenie objektívneho kritéria). Uplatnenie konkrétneho a
diferencovaného objektívneho hodnotenia znamená, že o znížení dôstojnosti postihnutej fyzickej osoby
či jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere spolu s priznaním nároku na nemajetkovú ujmu v peniazoch

pôjde len vtedy, keď z konkrétnej situácie, za ktorej k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej
osoby došlo, ako i s prihliadnutím k záujmom dotknutej fyzickej osoby, možno spoľahlivo vyvodiť, že by
vzniknutú nemajetkovú ujmu vzhľadom k jej intenzite, rozsahu a trvania ako závažnú pociťoval každý,
nachádzajúci sa na mieste a v postavení postihnutej fyzickej osoby. Takto chápané objektívne kritérium
vylučuje, aby sa pre hodnotenie, či došlo alebo nedošlo k naplneniu zákonných podmienok podľa §

13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, stali rozhodujúcimi subjektívne pocity samotnej postihnutej osoby
(subjektívne kritérium). Je treba vylúčiť stav, kedy budú za relevantné považované výlučne subjektívne
psychické reakcie jednotlivých individualizovaných fyzických osôb, alebo reakcie, ktoré sa môžu často
diametrálne odlišovať.

Predpokladom úspešnosti návrhu na náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle ust. § 13 ods. 2 Obč.
zákonníkaje,abyspĺňalanáležitostinávrhupodľa§79 ods.1OSP,ktorýokremvšeobecnýchnáležitostí
(§ 42 ods. 3 OSP) musí okrem iného obsahovať aj opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie
dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa domáha.Konanie o ochranu osobnosti je návrhové konanie, ktorého procesný nárok je vymedzený jeho
predmetom (petitom návrhu) a základom (t.j. právne relevantnými skutočnosťami, na ktorých je petit

založený). Jeho procesná formulácia má byť obsiahnutá v žalobnom petite (t.j. čoho sa domáha).

Civilná žaloba je procesný úkon, ktorým sa žalobca obracia na súd s návrhom, aby o jeho určitom práve
proti určitému odporcovi autoritatívne rozhodol. Jej obligatórnymi zložkami sú: strany sporu (účastníci
konania), predmet žaloby (žalobný nárok) a žalobný dôvod. Za žalobný nárok, čiže predmet žaloby

treba považovať nielen obsah petitu ale aj skutkové odôvodnenie , čo len spolu presne vymedzuje
predmet žaloby. Žalobným dôvodom (právnym dôvodom žaloby) sa rozumie ten právny pomer (v
hmotnoprávnom zmysle), o ktorý žalobca opiera svoj uplatnený nárok a ktorý vyplýva zo súhrnu
tvrdených skutočností (právneho základu žaloby).

V prejednávanej veci sa navrhovateľka návrhom, podľa žalobného petitu, domáhala priznania

nemajetkovej ujmy formou zadosťučinenia v peniazoch a to vo výške 200.000 eur podľa § 13 ods. 2
Obč. zákonníka avšak bez toho, aby z návrhu bolo zrejmé na akých právne relevantných skutočnostiach
je tento nárok založený. Navrhovateľka skutkovo ničím neodôvodnila nárok na náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch podľa ust. § 13 ods. 2 Obč. zákonníka pretože nie je zrejmé, v čom spočíva značná
miera zníženia jej dôstojnosti alebo jej vážnosti v spoločnosti, čo sú skutočnosti tvoriace právny základ

takejtožaloby. Navrhovateľkavnávrhupopisujezranenia,ktoréutrpelapridopravnejnehode anásledky
poškodenia zdravia, teda skutočnosti podstatné pre žalobu o náhradu škody na zdraví z titulu bolestného
a sťaženia spoločenského uplatnenia, čo sú ako konštatoval aj súd prvého stupňa dva odlišné nároky,
posudzované podľa iných zákonných ustanovení. Nie je síce vylúčené uplatnenie oboch nárokov na
náhradu škody vzniknutej v súvislosti so škodou na zdraví a to bolestné a sťaženie spoločenského

uplatnenia a súčasné uplatnenie práva na ochranu osobnosti v zmysle ust. § 11 a nasl. Obč. zákonníka,
ale každý z týchto nárokov musí byť odôvodnený a preukázaný skutočnosťami rozhodnými podľa
príslušnej právnej úpravy.

V prejednávanej veci navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie opodstatnenosti jej

návrhu na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, preto odvolací súd napadnutý rozsudok, ktorým súd
jej návrh zamietol, ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.