Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/696/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111227304
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4111227304.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek
senátu JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Eriky Madarászovej, v právnej veci žalobkyne: Y. F., nar.
XX.X.XXXX, bytom I., X. XX, zastúpená JUDr. Martinom Kanásom, advokátom so sídlom Nitra,
Školská 3, proti žalovanému: Y. Szaniszló, nar. XX.X.XXXX, bytom N. XXX, zastúpený JUDr. Štefanom
Mesárošom, advokátom so sídlom Nitra, Štefánikova 84, o náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní

žalobkyneprotiuzneseniuOkresnéhosúduNitrač.k.12C/178/2011-190zodňa6.septembra2016,takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením rozhodol už len o nároku na náhradu trov konania, potom
čo bola žaloba žalobkyne rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k. 12C/178/2011-100 zo dňa 22.10.2012

v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k. 7Co/64/2016-179 zo dňa 31.03.2016 zamietnutá a
rozhodnutie o trovách konania bolo ponechané na samostatné rozhodnutie súdu. Súd prvej inštancie
rozhodol o nároku na náhradu trov konania napadnutým uznesením podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že
žalovanému priznal náhradu trov konania v plnej výške. Uviedol , že žalovaný mal vo veci plný úspech
a preto s ohľadom na zásadu úspechu v sporových konaniach má právo na náhradu trov konania proti
neúspešnej strane. V tomto smere súd nezistil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa a to ani

v okolnostiach danej veci ani u strán sporu.

2.Protitomutouzneseniupodalavzákonnejlehoteodvolaniežalobkyňa,ktorážiadalauzneseniezmeniť
a žiadnemu zo strán nepriznať náhradu trov konania , resp. zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
Namietala, že súd prvej inštancie neskúmal a nezaoberal sa existenciou dôvodov hodných osobitných
zreteľa. Uviedla , že v dôsledku tejto dopravnej nehody, ktorú zavinili žalovaný, sa stala invalidnou

dôchodkyňou a toto konanie bolo o následkoch, ktoré mala nielen ako bolestné pri liečbe ale i sťažení
spoločenského uplatnenia do budúcnosti. Momentálne poberá len invalidný dôchodok vo výške 170,70
eura mesačne, z ktorej sumy hradí lieky a vychováva dcéru. Iný príjem nemá a ani mať nemôže, pretože
jej zdravotný stav jej nedovoľuje zamestnať sa. Okrem toho dodala, že žalovaný jej neuhradil doposiaľ
z prisúdených nároko ani jeden cent. Preto považovala rozhodnutie za nespravodlivé. Okrem toho
samotné konanie bolo oslobodené od súdnych poplatkov, a preto rozhodnutie považuje za neprimerane

prísne. Nepoprela, že z procesného hľadiska bolo konanie zastavené a jej vznikla povinnosť náhrady
trov konania v zmysle us. § 255 ods. 1 CSP . Avšak za danej situácie bolo potrebné posúdiť i možnosť
aplikácie ust § 257 CSP. Poukázala na to, že vychováva dcéru, je na invalidnom dôchodku a z
dôvodu nehody jej bola odstránená slezina, ma narušenú imunitu a v dôsledku jej zdravotnému stavu
jej diagnostikovali i rakovinové ochorenie.

3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že rozhodnutiesúdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP vec
vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. V prejednávanej veci ide o konanie, ktoré začalo ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku,
ktorý však bol dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom. Súd prvej inštancie napadnuté
uznesenie vydal dňa 06. 09. 2016 t.j. už v čase účinnosti Civilného sporového poriadku . Odvolací súd
postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti .

5. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
6. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
7.Podľa§257CSPvýnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujúdôvodyhodnéosobitného
zreteľa.

8. Civilný sporový poriadok zavádza novú definíciu trov konania, pričom za trovy konania sa podľa novej
právnej úpravy považujú len také výdavky, ktoré vznikli v konaní, t.j. v období od začatia konania (pozri
§ 156 CSP) do jeho skončenia. Je teda irelevantné, že určité výdavky vznikli v bezprostrednej súvislosti
s týmto konaním, no pred jeho začatím (napr. v súvislosti s predžalobnou výzvou), pretože je vylúčené
takéto výdavky považovať za trovy konania, keď nevznikli počas prebiehajúceho konania. Nová právna

úprava druhy trov konania nevymedzuje ani príkladným výpočtom, ako to bolo v ustanovení § 137 OSP.
Trovami konania spravidla budú hotové výdavky strán a ich zástupcov ako cestovné náhrady, stravné,
nákladynaubytovanie,poštovné,súdnepoplatky,ušlýzárobok,trovydôkazov,odmenazaprávneslužby
poskytnuté advokátom a iné. Aby sa výdavky, ktoré v konaní vznikli, mohli považovať za trovy konania,
musí byť splnená aj ďalšia požiadavka a to, že musia byť preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené

v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva v tomto konaní. Výdavky, ktoré strana nepreukázala
a neodôvodnila, nemôže súd považovať za trovy konania a priznať ich ani s poukazom na zásadu
oficiality zavedenú pri rozhodovaní o trovách konania v § 262 CSP. Požiadavka účelnosti vynaložených
výdavkov ostáva aj v novej právnej úprave zakotvená. Podľa doterajšej právnej úpravy v § 142 OSP
súd prisudzoval v rámci náhrady trov konania len trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie

práva, v novej právnej úprave je požiadavka účelnosti jedným zo základných predpokladov toho, aby sa
vynaložené výdavky mohli považovať za trovy konania. Aby mohli byť vynaložené výdavky považované
za účelne vynaložené v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva, teda za trovy konania, musia
byť vynaložené v príčinnej súvislosti s procesným postojom strany k predmetu sporu; ich vynaložením sa
musí sledovať buď procesné presadzovanie uplatneného nároku, alebo procesná obrana proti takémuto

nároku (pozri nález Ústavného súdu SR z 31. júla 2008, sp. zn. IV. ÚS 147/08). Každú jednu zložku
výdavkov, teda aj každý úkon právnej služby, ak je strana (či iný subjekt) zastúpená advokátom, musí
súd posudzovať samostatne. Dôležitou je tiež požiadavka, aby výdavky, ktoré majú byť považované za
trovy konania, boli aj skutočne vynaložené v konaní, teda nemôže ísť napríklad len o pohľadávku štátu
na zaplatenie súdneho poplatku; vyrubený súdny poplatok na to, aby mohol byť považovaný za trovy

konania, musí byť aj zaplatený. Dôkazné bremeno ohľadom preukázania splnenia predpokladov pre
posudzovanie výdavkov ako trov konania leží na strane sporu.

9. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu t.j. strane,
ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Oslobodenie od

povinnosti nahradiť trovy konania úspešnej strane nie je možné. Ani v prípade, ak bolo neúspešnej
strane priznané oslobodenie od súdnych poplatkov (ktoré sa vzťahuje len na jej prípadnú poplatkovú
povinnosť), nezbavuje ju to povinnosti nahradiť trovy konania úspešnej strane. V rámci trov úspešnej
strany môžu byť priznané aj súdne poplatky zaplatené úspešnou stranou, ktoré je jej povinná neúspešná
strana nahradiť. Len v prípade, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne

náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať (§ 257 CSP).
10. Účelom ustanovenia § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich
náhradu trov konania zavedením moderačného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že
tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára
sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za

splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z
použitiavšeobecnýchzásadnáhradytrovkonania.Civilnýsporovýporiadokvyžadujeprerealizáciutohto
sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné
osobitného zreteľa. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza doúvahy, sú prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná
strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže
uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové

a iné pomery oboch strán, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k
záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s
ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa. Aplikácia ustanovenia § 257
CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené
všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255a nasl.CSP , súd však dôjde k záveru,

že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí
ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže
spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Rozhodnutie o nepriznaní
náhrady trov konania podľa § 257 CSP sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania
a nesmie odporovať dobrým mravom.

11. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní žalobkyne dospel k záveru, že súd prvej inštancie pri
posudzovaní možnosti aplikácie zákonného ustanovenia § 257 CSP nedostatočne skúmal vec z vyššie
naznačených hľadísk a jeho záver o nezistení dôvodov pre aplikáciu ust. § 257 CSP je predčasný. Pri
rozhodovaní o náhrade trov konania je súd povinný skúmať, či u strany, ktorá nemala v konaní úspech
a ktorá by mala nahradiť trovy konania úspešnej protistrane, nie sú dôvody hodné osobitného zreteľa.

Súd prvej inštancie v rozhodnutí len konštatoval, že neboli zistené žiadne výnimočné dôvody hodné
osobitného zreteľa. Odvolací súd považuje tento názor za predčasný a dodáva, že súd prvej inštancie
neposúdil celý komplex okolností relevantných pre rozhodovanie o náhrade trov konania podľa § 257
CSP , pretože neposúdil všetky okolnosti súvisiace s nárokmi žalobkyne uplatnenými voči žalovanému
z titulu náhrady škody na zdraví, ktorú žalovaný žalobkyni nepochybne spôsobil pri dopravnej nehode

a ktoré jej boli uznané ( bolestné a SSU) a v dôsledku ktorých sa dostala do súčasnej životnej
situácie Teda nezohľadnil sociálny aspekt, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu
nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila. Bez náležitého zhodnotenia
okolností nielen na strane toho, koho by postihovala povinnosť nahradiť trovy, žalobkyne, ale aj toho,
ktorého majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá (žalovaného), nemožno

jednoznačne ustáliť, či v prejednávanej veci neexistujú okolnosti hodné osobitného zreteľa , ktoré by
odôvodňovali aplikáciu ust. § 257 CSP.

12. Vzhľadom k vyššie uvedeným dôvodom odvolací súd uznesenie súdu prvej inštanacie podľa §
389 ods. 1 písm. c) a § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Odvolacísúdnemoholvovecirozhodnúť,pretožeakbyvecposúdilpoprávnejstránkeinakakosúdprvej
inštancie, odňal by stranám sporu možnosť konať pred súdom, keďže k inému právnemu posúdeniu
veci by sa vyjadriť nemohli a došlo by aj k porušeniu zásady dvojinštančnosti konania pred súdom. V
ďalšom konaní sa súd prvej inštancie bude zaoberať vecou vo vyššie naznačenom smere, opätovne o
nároku na náhradu trov konania rozhodne s tým, že je povinný vytvoriť stranám sporu procesný priestor

vyjadriť svoje stanovisko k prípadnému použitiu ust. § 257 CSP.
13. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).