Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 30, 2013

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 52C/76/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1206206376
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Roštárová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2013:1206206376.28

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou JUDr. Alenou Roštárovou, v právnej veci

navrhovateľky: O.. I. K., J. D. X, J., zast. JUDr. Alojz Baránik, advokát, so sídlom Gröslingova 4,
Bratislava, proti odporcovi: XEROX LIMITED Bridge House, Oxford Road, Uxbridge Middlesex UB8
1HS, Veľká Británia zriaďovateľ organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby: XEROX LIMITED,
organizačná zložka podniku zahraničnej právnickej osoby so sídlom Drieňová 3, Bratislava, IČO: 30 814
677, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, v oddiele Po, vo vložke č. 313/B, zast.
JUDr. Adam Batuna, advokát, so sídlom Panská 6, Praha, Česká republika, o neplatnosť skončenia
pracovného pomeru a náhradu mzdy takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke sumu 17 001,20 € brutto a úroky z omeškania:
- 6 % ročne zo sumy 1.334,90 € od 01. 03. 2006 do zaplatenia,
- 6 % ročne zo sumy 1.334,90 € od 01. 04. 2006 do zaplatenia,
- 6 % ročne zo sumy 1.334,90 € od 29. 04. 2006 do zaplatenia,
- 6 % ročne zo sumy 1.334,90 € od 01. 06. 2006 do zaplatenia,
- 6 % ročne zo sumy 1.334,90 € od 01. 07. 2006 do zaplatenia,
- 6 % ročne zo sumy 1.334,90 € od 01. 08. 2006 do zaplatenia,

- 6 % ročne zo sumy 1.334,90 € od 01. 09. 2006 do zaplatenia,
- 6 % ročne zo sumy 1.334,90 € od 30. 09. 2006 do zaplatenia,
- 6 % ročne zo sumy 1.334,90 € od 01. 11. 2006 do zaplatenia,
- 5,75 % ročne zo sumy 736,80 € od 01. 05. 2013 do zaplatenia,
- 5,50 % ročne zo sumy 1.334,90 € od 01. 06. 2013 do zaplatenia,
- 5,50 % ročne zo sumy 1.334,90 € od 29. 06. 2013 do zaplatenia,
- 5,50 % ročne zo sumy 1.334,90 € od 01. 08. 2013 do zaplatenia,
- 5,50 % ročne zo sumy 245,60 € od 31. 08. 2013 do zaplatenia,

a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 9 659,84 € k rukám právneho zástupcu navrhovateľky,
všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh navrhovateľky na náhradu mzdy z a m i e t a.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava II súdny poplatok vo výške 1.119,50

€ v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 22. 03. 2006 sa navrhovateľka domáhala určenia, že skončenie
pracovného pomeru zo strany odporcu dané jej výpoveďou zo dňa 26. 10. 2005 podľa ustanovenia §63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, je neplatné a náhrady mzdy vo výške 1.384,95 € (41.723,- Sk)
mesačne od 17. 01. 2006 do času, kedy odporca umožní navrhovateľke pokračovať v práci.

Podaním zo dňa 05. 03. 2007 navrhovateľka rozšírila žalobný petit tak, že okrem určenia neplatnosti
skončenia pracovného pomeru a náhrady mzdy za obdobie od 19. 01. 2006 do času, kedy odporca
umožní navrhovateľke pokračovať v práci, za každý mesiac vo výške 1.384,95 € (41.723,- Sk),
požadovala aj úhradu úrokov z omeškania vo výške 6 % z dlžnej sumy počnúc dňom 20. 01. 2006 do
zaplatenia. Súd zmenu žalobného petitu pripustil na pojednávaní zo dňa 23. 03. 2007.

Na pojednávaní zo dňa 27. 01. 2010 pripustil súd ďalšiu zmenu návrhu v časti náhrady mzdy tak, že
odporca je navrhovateľke povinný zaplatiť náhradu mzdy vo výške 1.334,90 Eur brutto mesačne od 17.
01. 2006 až do času, kedy umožní navrhovateľke pokračovať v práci. V časti úroku z omeškania zostal
petit nezmenený.

Rozsudkom č. k. XXC/XX/XXXX - XXX právoplatným dňa 27. 04. 2010 (v časti, v ktorej nebol napadnutý
opravným prostriedkom) súd konanie v časti o zaplatenie náhrady mzdy vo výške priemerného
mesačného zárobku od 17. 01. 2006 do 19. 01. 2006 zastavil.

Uznesením č. k. XXC/XX/XXXX - XXX právoplatným dňa 19. 04. 2012 súd pripustil ďalšiu zmenu

žalobného petitu v časti náhrady mzdy, ktorú navrhovateľka navrhla podaním doručeným súdu dňa
30. 11. 2011, a to tak, že navrhovateľka sa od odporcu domáha náhrady mzdy vo výške 1.334,90 Eur
brutto mesačne od 19. 01. 2006 až do času, kedy umožní navrhovateľke pokračovať v práci,
spolu s úrokom z omeškania v zákonnej výške počítaným jednotlivo za každý mesiac vždy od 20. dňa
príslušného mesiaca až do zaplatenia náhrady mzdy splatnej v príslušnom mesiaci.

O základe sporu súd rozhodol medzitýmnym rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 16. 03. 2012 č. k. XXC/
XX/XXXX - XXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15. 04. 2013 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Bratislave zo dňa 19. 02. 2013 č. k. XXCo/XXX/XXXX - XXX tak, že výpoveď zo dňa 26. 10.
2005 určil za neplatnú.

O uplatnených mzdových nárokoch a o náhrade trov konania mal súd rozhodnúť v konečnom rozsudku.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisu a
zistil tento skutkový stav:

Z pracovnej zmluvy zo dňa 15. 05. 1995 vyplýva, že navrhovateľka bola v pracovnom pomere u odporcu
na dobu neurčitú. Navrhovateľka pracovala na pracovnej pozícii "Administrative assistant" (neskôr na
základe dohody s odporcom na pracovnej pozícii "Administrative logistic/service support"). Miestom
výkonu práce bolo sídlo organizačnej zložky odporcu v rámci Bratislavy a obchodné miesta spoločnosti

na území Slovenskej republiky. Obvyklý pracovný čas bol dohodnutý v trvaní 40 hodín od pondelka do
piatka od 8:30 hod do 16:30 hod. s prestávkou hod. na obed. Mzda je splatná najneskôr v posledný
pracovný deň v každom mesiaci.

Z listu navrhovateľky zo dňa 17. 01. 2006 vyplýva, že odporcovi oznámila, že skončenie pracovného

pomeru výpoveďou zo dňa 26. 10. 2005 považuje za neplatné a trvá na ďalšom zamestnávaní.
Oznámenie bolo odporcovi doručené dňa 19. 01. 2006.

Z listu odporcu zo dňa 20. 01. 2006 vyplýva, že žiadosti navrhovateľky zo dňa 17. 01. 2006 nemôže
vyhovieť.

Zo mzdového listu navrhovateľky za obdobie od 02. 2005 do 12. 2005 vyplýva, že hrubá mzda
navrhovateľky za mesiac 10/2005 bola vo výške 39.000,-- Sk, pričom navrhovateľka odpracovala 168
hodín. Hrubá mzda navrhovateľky za mesiac 11/2005 bola vo výške 50.708,-- Sk, pričom navrhovateľka
odpracovala 16 hodín. Hrubá mzda navrhovateľky za mesiac 12/2005 bola vo výške 51.878,-- Sk, pričom

navrhovateľka odpracovala 0 hodín.

Zo mzdového listu navrhovateľky za obdobie od 01. 2006 do 01. 2006 vyplýva, že hrubá mzda
navrhovateľky za mesiac 01/2006 bola vo výške 1.971,42 € (59.391,-- Sk).Z Potvrdenia o príjme zo dňa 26. 02. 2007 vyplýva, že navrhovateľka bola v spoločnosti SCP PAPIER
a.s.zamestnanáod01.11.2005do30.10.2006ajejpriemernýmesačnýčistýpríjembolzatotoobdobie

23.026,-- Sk.

Z Potvrdenia o príjme zo dňa 26. 02. 2007 vyplýva, že navrhovateľka je v spoločnosti Simply supplies,
s.r.o. zamestnaná od 01. 11. 2006 a jej priemerný čistý mesačný príjem je do času vydania potvrdenia
(26. 02. 2007) 11.692,-- Sk.

Z výplatných pások navrhovateľky za obdobie od 1/2007 do 12/2007 vyplýva, že navrhovateľka dosiahla
v roku 2007 priemerný čistý mesačný príjem vo výške XXX,XX R. (XX.XXX,XX Sk).

Z Potvrdenia príjmov za rok 2008 vyplýva, že navrhovateľka dosiahla v roku 2008 priemerný čistý
mesačný príjem vo výške XXX,XX €. (XX.XXX,XX Sk).

Z výplatných pások navrhovateľky za obdobie od 1/2009 do 12/2009 vyplýva, že priemerný čistý
mesačný príjem navrhovateľky bol v roku 2009 vo výške XXX,XX €..

Z výplatných pások navrhovateľky za obdobie od 1/2010 do 12/2010 vyplýva, že priemerný čistý

mesačný príjem navrhovateľky bol v roku 2010 vo výške XXX,XX €..

Z Potvrdenia o priemernom zárobku za obdobie od 1/2011 do 12/2011 vyplýva, že priemerný čistý
mesačný príjem navrhovateľky bol v roku 2011 vo výške XXX,XX €..

Z Potvrdenia o priemernom zárobku za obdobie od 1/2012 do 12/2012 vyplýva, že priemerný čistý
mesačný príjem navrhovateľky bol v roku 2012 vo výške XXX,XX €..

Z Potvrdenia o priemernom zárobku za obdobie od 1/2013 do 12/2013 vyplýva, že priemerný čistý
mesačný príjem navrhovateľky bol v období 1/2013 do 5/2013 vo výške XXX,XX €..

Z návrhu č. X/XXXX o schválení výsledku hospodárenia spoločnosti za obdobie od 01. 01. - 31. 12.
2006 vyplýva, že spoločnosť Simply supplies s.r.o. ukončila svoje hospodárenie v roku 2006 so ziskom
XX.XXX,XX €. (XXX.XXX,XX Sk).

Z návrhu č. XXXX/X o schválení výsledku hospodárenia spoločnosti za obdobie od 01. 01. - 31. 12.
2007 vyplýva, že spoločnosť Simply supplies s.r.o. ukončila v roku 2007 svoje hospodárenie so ziskom
XX.XXX,XX €. (XXX.XXX,XX Sk).

Z Potvrdenia zo dňa 11. 03. 2009 vyplýva, že spoločnosť Simply supplies s.r.o. dosahovala v rokoch

2006 a 2007 kladné hospodárske výsledky. Zisk spoločnosti za rok 2006 a 2007 bol preúčtovaný na
účet nerozdelený zisk minulých rokov.

Zo Súvahy za rok 2008 vyplýva, že výsledok hospodárenia spoločnosti Simply supplies s.r.o. v roku
2008 bol vo výške 36.380,53 € (1.096.000,-- Sk). Nerozdelený zisk minulých rokov predstavoval sumu

vo výške 28.812,32 € (868.000,-- Sk).

Zo Súvahy za rok 2009 vyplýva, že výsledok hospodárenia spoločnosti Simply supplies s.r.o. v roku
2009 bol po zdanení vo výške 20.904 €. Nerozdelený zisk minulých rokov predstavoval sumu vo výške
65.204 €, neuhradená strata minulých rokov sumu 0 €.

Zo Súvahy za rok 2010 vyplýva, že výsledok hospodárenia spoločnosti Simply supplies s.r.o. v roku
2010 bol po zdanení vo výške 2.288 €. Nerozdelený zisk minulých rokov predstavoval sumu vo výške
85.751 €, neuhradená strata minulých rokov sumu 0 €.

Zo Súvahy za rok 2011 vyplýva, že výsledok hospodárenia spoločnosti Simply supplies s.r.o. v roku 2011
bol po zdanení vo výške - 4.810 €. Nerozdelený zisk minulých rokov predstavoval sumu vo výške 87.924
€, neuhradená strata minulých rokov sumu 0 €.Zo Súvahy za rok 2012 vyplýva, že výsledok hospodárenia spoločnosti Simply supplies s.r.o. v roku
2012 bol po zdanení vo výške 4.684 €. Nerozdelený zisk minulých rokov predstavoval sumu vo výške
87.924 €, neuhradená strata minulých rokov sumu 4.810 €.

Zo Súvahy ku dňu 31. 05. 2013 vyplýva, že výsledok hospodárenia spoločnosti Simply supplies s.r.o.
bol do 31. 05. 2013 po zdanení vo výške 27.003 €. Nerozdelený zisk minulých rokov predstavoval sumu
vo výške 92.608 €, neuhradená strata minulých rokov sumu 4.810 €.

Z výpisu z obchodného registra spoločnosti Simply supplies s.r.o. vyplýva, že navrhovateľka je jedinou
spoločníčkou a zároveň konateľkou spoločnosti Simply supplies, s.r.o., ktorá vznikla zápisom do
obchodného registra dňa 03. 03. 2006.

Právny zástupca navrhovateľky k návrhu v časti náhrady mzdy uviedol, že rozhodujúcim obdobím pre
určenievýškynáhradymzdyještvrťrokoktóber,novemberadecember2005.Hrubámzdanavrhovateľky

v rozhodnom období bola vo výške 141.586,- Sk, náhrady mzdy boli vo výške 99.040,- Sk, pri
počte odpracovaných dní 23. Náhrada mzdy potom predstavuje sumu vo výške 1.334,90 € mesačne.
Výšku príjmov spoločnosti Simply supplies s.r.o. nie je možné použiť na účely určenia výšky príjmov
navrhovateľky. Príjmom navrhovateľky je len mzda, ktorá jej je vyplácaná spoločnosťou. Žiaden podiel
na zisku spoločnosti navrhovateľke vyplatený nebol. Pokiaľ ide o skutočnosť, že navrhovateľa sa

od 01. 11. 2005 zamestnala, navrhovateľka je samoživiteľkou rodiny a teda nemohla zostať bez
príjmu až do skončenia sporu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru. Navrhovateľka dosahovala
príjem podstatne nižší, než dosahovala u odporcu. Interpretáciu § 79 ods. 2 Zákonníka práce ako ju
predniesol odporca považuje za nesprávnu. Možnosť zníženia či dokonca nepriznania náhrady mzdy
sa podľa citovaného ustanovenia viaže iba na náhradu za čas presahujúci deväť mesiacov. Znížiť

či nepriznať náhradu mzdy môže súd až za čas presahujúci deväť mesiacov, pričom v konaní musí
byť preukázané, že zamestnanec vykonáva prácu rovnocennú alebo dokonca prácu za výhodnejších
podmienok, ako mal pri výkone práce podľa pracovnej zmluvy. Navrhovateľka nemala prácu, ktorá by
bola rovnocenná alebo prácu, ktorá by bola vykonávaná za výhodnejších podmienok ako bola práca
u odporcu. Z uvedeného dôvodu popiera právo zamestnávateľa požadovať zníženie či nepriznanie

náhrady mzdy. Dňa 07. 08. 2013 odporca navrhovateľke umožnil pokračovať v práci, u odporcu začala
riadne pracovať, nešlo však o prácu, ktorá súvisela s prácou, ktorú vykonávala u odporcu predtým a
pracovné podmienky boli neuspokojivé. Pracovný pomer ukončila okamžite pre nezaplatenie mzdy až
po uplynutí 15 dní od splatnosti náhrady mzdy, na tento úkon ale odporca nereagoval. Odvtedy prácu pre
odporcu nevykonáva. Tieto skutočnosti však podľa názoru právneho zástupcu navrhovateľky nemajú

žiaden vplyv na rozhodovanie o náhrade mzdy. Preto žiada priznať náhradu mzdy titulom neplatného
skončenia pracovného pomeru zo strany odporcu.

Právny zástupca odporcu k návrhu navrhovateľky v časti náhrady mzdy uviedol, že žiada, aby
súd navrhovateľke náhradu mzdy vôbec nepriznal, a to najmä s poukazom na skutočnosť, že

navrhovateľka bola už v čase plynutia výpovednej doby zamestnaná u iného zamestnávateľa
(vykonávala administratívne práce tak ako u odporcu) v dôsledku čoho mala stály príjem. Pre určenie
povinnosti zamestnávateľa nahradiť zamestnancovi mzdu z neplatného skončenia pracovného pomeru
je podstatné zistenie, či sa zamestnanec do pracovného procesu zapojil alebo z akých dôvodov sa
tak nestalo. Rovnako je potrebné brať do úvahy aj zohľadnenie celkového časového horizontu v

akom zamestnancovi vznikol pracovný pomer u iného zamestnávateľa, za akých podmienok a na akej
pracovnej pozícii pracoval. Navrhovateľka bola od 01. 11. 2005 zamestnaná v spoločnosti SCP Papier,
a.s. ako referentka nákupu a jej pracovný pomer tam trval do 01. 11. 2006. Od 01. 11. 2006 až do
súčasnosti navrhovateľka podniká. Pre prípad, že by súd považoval výpoveď z pracovného pomeru za
neplatnú namieta premlčanie nárokov na náhradu mzdy, lebo jednotlivé nároky neboli konkrétne žalobou

uplatnené. Priemerná hodinová mzda navrhovateľky je 8,2437 €. Odporca trvá na nepriznaní náhrady
mzdy navrhovateľky z dôvodu, že navrhovateľka v rozhodnom období vykonávala závislú činnosť
v pracovnom pomere, úspešne podnikala, pracovala za výhodnejších podmienok než za akých by
pracovala u odporcu. Navrhovateľka napriek oznámeniu, že chce u odporcu ďalej v činnosti pokračovať,
a že je u odporcu pripravená okamžite nastúpiť, doručila odporcovi po jeho výzve k nástupu okamžité

skončenie pracovného pomeru. Konanie navrhovateľky je teda účelové a vedené s cieľom získať od
odporcu náhradu mzdy a nie získať pracovné miesto späť. Odporca jednanie navrhovateľky považuje
za obchádzanie zákona. Poukazuje na to, že nie je možné posúdiť výšku náhrady mzdy len na základe
výplatných pások navrhovateľky, nakoľko táto si mzdu určovala sama. Odporca je presvedčený, ženavrhovateľka mohla dosahovať i príjem rovnaký alebo aj vyšší ako podľa pracovnej zmluvy u odporcu.
Z predložených dôkazov nevyplýva, či navrhovateľka v rozhodnom období bola poberateľkou dávok na
materskej, rodičovskej dovolenke alebo v období práceneschopnosti, nakoľko za toto obdobie náhradu

mzdy nie je možné priznať. Odmieta tvrdenia navrhovateľky o tom, že jej pridelil prácu v rozpore s
pracovnou zmluvou a o neuspokojivých pracovných podmienkach. Tvrdenie navrhovateľky o tom že
okamžite skončila pracovný pomer po tom, čo jej odporca nevyplatil náhradu mzdy ani do 15 dní od jej
splatnosti je účelové a v rozpore s dobrými mravmi, pretože nárok na náhradu mzdy je medzi stranami
sporný.

Nárok navrhovateľky na náhradu mzdy titulom neplatného skončenia pracovného pomeru vyplýva z
ustanovenia § 79 Zákonníka práce platného a účinného ku dňu okamžitého skončenia pracovného
pomeru t.j. ku dňu 26. 10. 2005.

Podľa ustanovenia § 79 ods. 1 Zákonníka práce, platného v čase neplatného skončenia pracovného

pomeru, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil
pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi,
že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak
súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej
zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí

zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na
ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Podľa ustanovenia § 79 ods. 2 Zákonníka práce, platného v čase neplatného skončenia pracovného

pomeru, ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje deväť
mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci
deväť mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi vôbec nepriznať; súd pri
svojom rozhodovaní prihliadne najmä na to, či zamestnanec bol v tomto čase zamestnaný u iného
zamestnávateľa, akú prácu tam vykonával a aký zárobok dosiahol alebo z akého dôvodu sa do práce

nezapojil .

Podľa ustanovenia § 134 ods. 1 Zákonníka práce. práce priemerný zárobok na pracovnoprávne účely
(ďalej len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v
rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.

Podľa ustanovenia§ 134 ods. 2 Zákonníka práce rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok
predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k
prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období používa sa počas celého
štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ustanovenia § 134 ods. 4 Zákonníka práce priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový
zárobok. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje
sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich
v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca.

Podľa § 252a citovaného zákona ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj pracovnoprávne vzťahy,
ktoré vznikli pred 1. júlom 2003, ak nie je ďalej ustanovené inak.

Podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce ak nemohol zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky na
strane zamestnávateľa, ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2, zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy

v sume jeho priemerného zárobku.

Podľa § 129 ods. 1 citovaného zákona mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr
do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve
nedohodlo inak.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiťpoplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa ustanovenia § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka (účinné do 01. 01. 2009) výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej
sadzby určenej Národnou bankou Slovenska 2) platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu.

Podľa ustanovenia § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka (účinné od 01. 02. 2013) výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzby Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 36 citovaného zákona nepremlčujú sa nároky zamestnanca na náhradu za stratu na zárobku

a na náhradu za stratu na dôchodku z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania (§ 200 až
202) alebo inej škody na zdraví (§ 192) a nároky na náhradu nákladov na výživu pozostalých (§ 207).
Nároky na jednotlivé plnenia z nich vyplývajúce sa však premlčujú.

Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahuje sa na tieto

právne vzťahy Občiansky zákonník.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch;

Súd má na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení za preukázané, že
nárok navrhovateľky na náhradu mzdy je len čiastočne dôvodný.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľka listom zo dňa 17. 01. 2006 odporcovi oznámila, že

skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 26. 10. 2005 považuje za neplatné a trvá na
ďalšom zamestnávaní. Oznámenie bolo odporcovi doručené dňa 19. 01. 2006. Odporca navrhovateľke
listom zo dňa 20. 01. 2006 oznámil, že jej žiadosti nemôže vyhovieť.

Medzi účastníkmi bolo sporné, či navrhovateľke vznikol nárok na náhradu mzdy z titulu neplatného

skončenia pracovného pomeru, nakoľko odporca žiadal, aby súd navrhovateľke náhradu mzdy vôbec
nepriznal z dôvodu, že navrhovateľka bola už v čase plynutia výpovednej doby zamestnaná a v
súčasnosti podniká.

Náhrada mzdy, ktorá patrí zamestnancovi podľa ustanovenia § 79 ods. 1 Zákonníka práce nie je

ekvivalentom mzdy, ktorú zamestnanec nemohol zarábať v dôsledku toho, že mu zamestnávateľ
znemožnil vykonávať prácu, ku ktorej sa zaviazal podľa pracovnej zmluvy a ktorú bol tiež schopný
a ochotný vykonávať, ale má povahu satisfakcie voči zamestnancovi a súčasne aj sankcie voči
zamestnávateľovi, ktorý bezdôvodne pristúpil k zrušeniu pracovného pomeru. Zmyslom priznania
takejto satisfakcie je zmierniť prípadné negatívne dopady neplatného skončenia pracovného pomeru

zamestnávateľom, nemá však ako už bolo uvedené nahrádzať mzdu, ktorú zamestnanec u
zamestnávateľa nemohol zarábať. Po uplynutí deviatich mesiacov ustupuje sankčná a satisfakčná
povaha náhrady mzdy do úzadia a oproti tomu sa zvýrazňuje jej sociálna funkcia. Ide predovšetkým o to,
či správanie sa zamestnanca pri zabezpečovaní si ďalšieho zárobku je korektné. Nepriznanie náhrady
mzdy nad zákonom stanovenú minimálnu náhradu za 9 mesiacov prichádza do úvahy ak zamestnanec

svojím zavineným správaním spôsobil sám, že nemá príjem, aspoň čiastočne si príjem nahradil alebo
zarobil toľko, že žiadnu ujmu neutrpel.Podľa Rozsudku NS SR sp. zn. X Q. XXX/XXXX zo dňa 28. 02. 2011 k zníženiu, poprípade nepriznaniu
náhrady mzdy môže súd pristúpiť, len ak po zhodnotení všetkých okolností prípadu je možné dôvodiť,
že zamestnanec sa zapojil alebo mohol zapojiť (a bez vážnych dôvodov sa nezapojil) do práce u

iného zamestnávateľa za podmienok v zásade rovnocenných alebo dokonca výhodnejších, než aké
by mal pri výkone práce podľa pracovnej zmluvy, keby zamestnávateľ plnil svoju povinnosť prideľovať
mu dohodnutú prácu. Pri rozhodovaní o tom, či na žiadosť zamestnávateľa zníži, poprípade neprizná
zamestnancovi náhradu mzdy za dobu presahujúcu šesť mesiacov, súd prihliadne najmä k tomu, či
bol zamestnanec medzitým zamestnaný, akú prácu tam vykonával a akého zárobku dosiahol alebo z

akého dôvodu sa do práce nezapojil. Významné pri tom je najmä, či sa zamestnanec zapojil alebo mohol
zapojiť do práce v mieste dohodnutom pracovnou zmluvou pre výkon práce alebo v mieste, ktoré je
možné z hľadiska daného účelu považovať za rovnocenné miestu dohodnutému pre výkon práce, či
zamestnanec vykonával alebo mohol vykonávať takú prácu, ktorá zodpovedá druhu práce dohodnutej
v pracovnej zmluve, alebo práci, ktorá je dohodnutému druhu práce rovnocenná, alebo prácu, ktorej
výkon je pre zamestnanca výhodnejší než v pracovnej zmluve dohodnutý druh práce, a akú mzdu za

vykonanú prácu dosiahol alebo by mohol (keby takú prácu vykonával) dosiahnuť. Keby sa zamestnanec
zapojil alebo mohol zapojiť do práce u iného zamestnávateľa za podmienok nezodpovedajúcich tým, za
ktorých by vykonával prácu u zamestnávateľa v prípade, že by mu prideľoval prácu v súlade s pracovnou
zmluvou, nebolo by z hľadiska daného účelu možné po zamestnancovi spravodlivo požadovať, aby sa
po neplatnom rozviazaní pracovného pomeru do takejto práce vôbec zapojil; ak tak i napriek tomu učinil,

nemôže to viesť k záveru, že má byť požadovaná náhrada mzdy znížená alebo dokonca nepriznaná.

S poukazom na vykonané dokazovanie, citované zákonné ustanovenia a konštantnú judikatúru súd
považuje nárok navrhovateľky na náhradu mzdy z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru
za dôvodný len v trvaní 9 mesiacov, t. j. v zákonom stanovenej minimálnej dĺžke. Súd má za to, že

takto určená náhrada mzdy adekvátne splní tak sankčnú funkciu náhrady mzdy z titulu rozviazania
pracovného pomeru odporcom s navrhovateľkou právne nedovoleným spôsobom ako aj funkciu
satisfakčnú, nakoľko navrhovateľka bude "odškodnená" za to, že jej odporca v rozpore s uzatvorenou
pracovnou zmluvou prestal prideľovať prácu, v dôsledku čoho stratila príjem, na ktorý mala v zmysle
pracovnej zmluvy a zákona právny nárok. Nebolo pritom možné vyhovieť požiadavke odporcu, aby súd

navrhovateľke náhradu mzdy nepriznal vôbec, nakoľko nárok na náhradu mzdy v trvaní 9 mesiacov
predstavuje zákonný nárok navrhovateľky z titulu neplatného skočenia pracovného pomeru, ktorý
nemožno krátiť.

Pri prijatí vyššie uvedeného záveru súd vychádzal z niekoľkých skutočností. Súd vzal do úvahy

skutočnosť, že odporkyňa už počnúc dňom 01. 11. 2005, t. j. už 6. deň po doručení výpovede, t. j.
už v čase plynutia výpovednej doby vykonávala pracovnú činnosť ako zamestnanec spoločnosti SCP
PAPIER a.s. a teda sa do pracovného procesu riadne zapojila. Navrhovateľka bola v menovanej
spoločnosť zamestnaná od 01. 11. 2005 do 30. 10. 2006 a jej priemerný mesačný čistý príjem bol za
toto obdobie 23.026,- Sk. Navrhovateľka taktiež už dňa 03. 03. 2006 (cca mesiac potom, čo sa mal jej

pracovný pomer u odporcu skončiť) založila jednoosobovú obchodnú spoločnosť Simply supplies s.r.o.
so sídlom v Bratislave s rovnakým resp. podobným predmetom činnosti ako je predmet činnosti odporcu.
V tejto spoločnosti sa zamestnala počnúc dňom 01. 11. 2006, t. j. po skončení pracovného pomeru v
spoločnosti SCP PAPIER a.s. Navrhovateľka poberala od spoločnosti Simply supplies s.r.o. príjmy, t. j.
priemernú mesačnú mzdu, v roku 2006 vo výške 11.692,- Sk, v roku 2007 vo výške 12.597,33 Sk, v roku

2008 vo výške 14.026,67 Sk, v roku 2009 vo výške 521,96 €, v roku 2010 vo výške 520,21 €, v roku
2011 vo výške 611,60 €, v roku 2012 vo výške 697,42 € a v roku 2013 vo výške 659,15 €. Navrhovateľka
teda vykonávala rovnocenný druh práce na rovnakom mieste výkonu práce (Bratislava).

Hoci príjmy navrhovateľky z pracovného pomeru tak v spoločnosti SCP PAPIER a.s. ako aj v spoločnosti

Simplysuppliess.r.o.nedosahovalivýškupríjmovnavrhovateľkyuodporcu,navrhovateľkabola zároveň
od 03. 03. 2006 jedinou spoločníčkou a konateľkou obchodnej spoločnosti Simply supplies s.r.o. Ako to
vyplýva z listinných dôkazov predložených navrhovateľkou v tomto konaní, táto spoločnosť dosahovala
už v prvom roku svojho pôsobenia kladný hospodársky výsledok, t. j. zisk 13.165,46 €. V ďalších
rokoch, t. j. v roku 2007 zisk 15.998,05 €, v roku 2008 zisk 28.812,32 €, v roku 2009 zisk 20.904 €

a v roku 2010 zisk 2.288 €. Až roku 2011 dosiahla spoločnosť navrhovateľky stratu 4.810 €, pričom
v roku 2012 spoločnosť opäť dosiahla zisk 4.684 € a v roku 2013 k 5. mesiacu účtovného obdobia
zisk 27.003 €. Z uvedeného je zrejmé, že s výnimkou roku 2011 ide o prosperujúcu spoločnosť, ktoráje vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky (navrhovateľka je vlastníčkou 100 % obchodného podielu
menovanej spoločnosti).

Pokiaľ ide o tvrdenie navrhovateľky, že príjmy spoločnosti nie je možné považovať za príjem
navrhovateľky, nakoľko jej nikdy nebol vyplatený žiadny podiel na zisku, súd síce súhlasí, avšak
zároveň považuje hospodárske výsledky a samotnú existenciu tejto obchodnej spoločnosti, ktorej
jedinou spoločníčkou je navrhovateľka, za právne významnú v tomto konaní. Obchodná spoločnosť
Simply supplies s.r.o. je vo vlastníctve navrhovateľky, a teda majetkové hodnoty ňou vytvárané, hoc aj

ponechané v spoločnosti predstavujú majetkové hodnoty navrhovateľky, ktoré vytvára prostredníctvom
tejto obchodnej spoločnosti. Nakoľko je navrhovateľka nositeľom všetkej rozhodovacej činnosti v
spoločnosti Simply supplies s.r.o., a teda i rozhodnutie o tom, že jej nebol vyplatený žiadny podiel
na zisku, je jej vlastným rozhodnutím. Nevyplatenie podielu na zisku pritom nič nemení na fakte,
že nerozdelený zisk, zostáva a je majetkom spoločnosti, ktorej 100 %-ný obchodný podiel vlastní
navrhovateľka. V súčasnosti nerozdelený zisk minulých účtovných období spoločnosti Simply supplies

s.r.o. predstavuje sumu vo výške 92.608 € pri neuhradenej strate minulých rokov 4.810 €.

Je tiež potrebné uviesť, že nakoľko je navrhovateľka nositeľkou všetkej výkonnej a rozhodovacej
činnosti v menovanej spoločnosti (je jedinou spoločníčkou a konateľkou), s čím je spojená aj výlučná
kompetencia vo vzťahu k uzatváraniu zmlúv s tretími subjektmi, bola to práve navrhovateľka ktorá v

mene spoločnosti Simply supplies s.r.o. uzatvorila s navrhovateľkou pracovnú zmluvu. Pokiaľ mzda
navrhovateľky na základe takto uzatvorenej pracovnej zmluvy predstavuje priemernú mzdu vo výške tak
ako je uvedené vyššie, t. j. vo výške neprimeranej jej zárobku u odporcu, tento príjem navrhovateľky
bol určený ňou samotnou. Navrhovateľke vzhľadom na kladné hospodárske výsledky spoločnosti nič
nebránilo určiť si mzdu vo výške zodpovedajúcej ekonomickému stavu spoločnosti a najmä jej vzdelaniu,

praxi a schopnostiam a pokiaľ sa tak nestalo, možno toto konanie označiť za účelové a nekorektné,
na ktorú skutočnosť súd pri rozhodovaní o priznaní náhrady mzdy nad zákonný rámec (9 mesiacov)
prihliadol.

Navyše navrhovateľke, pokiaľ by považovala dosiahnutý príjem za nízky resp. nepostačujúci na

uspokojovanie jej životných potrieb, nič nebránilo aby si aktívne hľadala na trhu práce prácu
zodpovedajúcu jej kvalifikácii, čo sa však v tomto prípade nestalo, a navrhovateľka takúto skutočnosť
v konaní ani netvrdila. Nakoľko je navrhovateľka schopná riadiť prosperujúcu obchodnú spoločnosť,
súd má za to, že navrhovateľke nič nebránilo zapojiť sa do pracovného procesu tak, aby dosiahnutý
príjem zodpovedal jej príjmu u odporcu. Pokiaľ sa tak nestalo a navrhovateľka sa rozhodla zamestnať

vo vlastnej spoločnosti za mzdu, ktorá podľa názoru súdu nezodpovedá jej schopnostiam a možnostiam
a ani faktu, že riadi prosperujúcu obchodnú spoločnosť, urobila tak z vlastnej vôle a nestalo sa tak z
dôvodu objektívnych okolností na trhu práce, ktoré by jej bránili dosiahnuť príjem dosahovaný u odporcu.

S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, súd považuje nárok navrhovateľky na náhradu mzdy

presahujúci dobu 9 mesiacov za nedôvodný, pričom súd poukazuje sa skutočnosť, že navrhovateľka sa
po neplatnom skončení pracovného pomeru u odporcu plnohodnotne zapojila do pracovného procesu
a vykonávala druh práce rovnocenný druhu práce vykonávaného u odporcu s rovnakým miestom
výkonu práce. Navyše založila prosperujúcu obchodnú spoločnosť a hoci príjmy, ktoré navrhovateľka
za riadenie tejto spoločnosti (na základe pracovnej zmluvy) dosahovala nezodpovedali jej príjmom u

odporcu, stalo sa tak na základe vlastného rozhodnutia navrhovateľky. Navrhovateľke nič nebránilo
rozhodnúť o vyplatení podielu na zisku tejto obchodnej spoločnosti, čím by bol rozdiel medzi príjmom,
ktorý dosahovala u odporcu a príjmom, ktorý dosahovala v spoločnosti Simply supplies s.r.o. vyrovnaný.
Pokiaľ sa tak nerozhodla, navrhovateľke taktiež nič nebránilo hľadať na pracovnom trhu uplatnenie
zodpovedajúce jej kvalifikácii pri adekvátnom finančnom ohodnotení. V prípade navrhovateľky nebolo

možné prihliadnuť ani na sociálnu funkciu náhrady mzdy po uplynutí zákonnej lehoty 9 mesiacov,
nakoľko navrhovateľka s poukazom na všetky vyššie uvedené závery, nebola a nie je na túto náhradu
mzdy odkázaná.

Pokiaľ ide o obdobie od kedy súd navrhovateľke nárok na náhradu mzdy v trvaní 9 mesiacov priznal, súd

má za to, že tento nárok navrhovateľke vznikol dňom 01. 02. 2006, a teda navrhovateľke patrí náhrada
mzdy za obdobie od 02/2006 do 10/2006 (vrátane).Ak zamestnávateľ neprideľuje zamestnancovi prácu, je povinný poskytnúť zamestnancovi náhradu
mzdy. Začiatok poskytovania náhrady mzdy je naviazaný na oznámenie zamestnanca. Takéto
oznámenie sa môže vzťahovať iba na zamestnávanie po dni, kedy podľa rozväzovacieho úkonu

zamestnávateľa mal pracovný pomer skončiť. Nárok na náhradu mzdy totiž vzniká zamestnancovi len
za obdobie, počas ktorého ho zamestnávateľ nebol ochotný zamestnávať a zamestnanec bol ochotný
a schopný u zamestnávateľa pracovať.

Nakoľko v čase, kedy navrhovateľka doručila odporcovi oznámenie, že trvá na ďalšom zamestnávaní,

bola aj podľa rozväzovacieho úkonu zamestnávateľa u odporcu stále zamestnaná (jej pracovný pomer
mal skončiť uplynutím výpovednej lehoty dňa 31. 01. 2006), a hoci reálne prácu nevykonávala,
poberala mzdu (náhradu mzdy). Preto navrhovateľke nemohol vzniknúť nárok na náhradu mzdy
z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru skôr, než v deň nasledujúci po dni, kedy podľa
rozväzovacieho úkonu zamestnávateľa mal pracovný pomer skončiť. Pokiaľ teda navrhovateľka v tomto
konaní požadovala priznanie náhrady mzdy od 19. 01. 2006, jej nároku v časti od 19. 01. 2006 do

31. 01. 2006 nie je možné vyhovieť, nakoľko v tomto období nebola splnená základná podmienka, t. j.
zamestnávateľ v tomto čase navrhovateľku zamestnával a navrhovateľke poskytoval mzdu. Skutočnosť,
že navrhovateľke bola za mesiac január 2006 (01. 01. 2006 - 31. 01. 2006) odporcom
vyplatená (hrubá) mzda vo výške 1.971,42 € (59.391,- Sk) medzi účastníkmi sporná ani nebola. Nárok
navrhovateľky na vyplatenie náhrady mzdy z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru teda

nemohol navrhovateľke vzniknúť skôr, než dňom 01. 02. 2006, od kedy odporca navrhovateľku nebol
ochotný zamestnávať, hoci ona bola schopná a ochotná pracovať, a na tejto skutočnosti nemôže nič
zmeniťanifakt,ženavrhovateľkadoručilaodporcovioznámenie,žetrvánaďalšomzamestnávaníuždňa
19. 01. 2006, t. j. v čase, kedy jej pracovný pomer aj podľa (neplatného) rozväzovacieho úkonu odporcu
stále trval a navrhovateľka poberala mzdu. Účinky tohto úkonu navrhovateľky, t. j. oznámenia o trvaní

na ďalšom zamestnávaní teda nastali až po dni, kedy podľa rozväzovacieho úkonu zamestnávateľa mal
pracovný pomer skončiť, t. j. najskôr dňa 01. 02. 2006.

Počnúc týmto dňom, t. j. dňom 01. 02. 2006 teda navrhovateľke vznikol nárok na vyplatenie náhrady
mzdy z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru a trval do októbra 2006, pričom uvedené

obdobie predstavuje obdobie 9 mesiacov, za ktoré súd navrhovateľke priznal nárok na náhradu mzdy z
titulu neplatného skončenia pracovného pomeru.

Podľa Rozsudku NS SR sp. zn. X Q. XXX/XXXX zo dňa 28. 02. 2011 zamestnávateľ je povinný poskytnúť
zamestnancovi, ktorý mu oznámil, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával, náhradu mzdy až do doby,

kedy zamestnancovi umožní pokračovať v práci, alebo kedy dôjde k platnému rozviazaniu pracovného
pomeru (por. § 61 ods. 1, vetu druhú Zákonníka práce). Ustanovenie § 61 Zákonníka práce upravuje
práva a povinnosti účastníkov pracovného pomeru v období, v ktorom sú ich vzťahy sporné v dôsledku
rozviazania pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým zrušením alebo zrušením v skúšobnej dobe,
ktoré učinil zamestnávateľ a jeho platnosť zamestnanec neuznáva (a podal preto na súd žalobu o

určenie jej neplatnosti), a v ktorom panuje (až do rozhodnutia súdu o žalobe o určenie neplatnosti
rozviazania pracovného pomeru alebo do doby, než dôjde k platnému rozviazaniu pracovného pomeru
inak) neistota, či pracovný pomer skutočne skončil (podľa zamestnávateľom učineného rozviazania
pracovného pomeru), alebo či bude (môže) pokračovať. V prípade, že zamestnávateľ po právoplatnosti
rozhodnutia súdu o neplatnosti rozviazania pracovného pomeru neprideľuje v rozpore s ustanovením

§ 35 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce prácu podľa pracovnej zmluvy, ide o prekážku na strane
zamestnávateľa podľa ustanovenia § 130 ods. 1 Zákonníka práce. Zamestnancovi po dobu, po ktorú mu
zamestnávateľ neprideľuje prácu podľa pracovnej zmluvy, patrí náhrada mzdy vo výške priemerného
zárobku a túto náhradu nemožno znížiť, poprípade nepriznať, aj keby o to zamestnávateľ žiadal.

Navrhovateľka si uplatnila nárok na náhradu mzdy titulom neplatného skončenia pracovného pomeru
a to až do času, kým jej odporca umožnil pokračovať v práci, t.j. do 7.8.2013. Tento nárok súd
s poukazom na ustálenú judikatúru posúdil za obdobie od právoplatnosti medzitýmneho rozsudku
do času kým jej odporca umožnil pokračovať v práci ako nárok na náhradu mzdy z titulu prekážok
na strane zamestnávateľa. Dňa 15. 04. 2013 nadobudol právoplatnosť medzitýmny rozsudok, ktorým

bolo určené, že výpoveď daná navrhovateľke odporcom dňa 26. 10. 2005 je neplatná. Nakoľko
odporca po právoplatnosti medzitýmneho rozsudku navrhovateľku nevyzval na nástup do práce,
k vykonávaniu práce navrhovateľkou nedochádzalo z titulu prekážok na strane zamestnávateľa.
Zamestnávateľ (odporca) navrhovateľke umožnil znovu pracovať až dňa 07. 08. 2013. Túto skutočnosťodporca nijako nespochybnil. Preto súd navrhovateľke priznal náhradu mzdy titulom prekážok na strane
zamestnávateľa (odporcu) za obdobie od 15. 04. 2013 do 06. 08. 2013 v celej výške, teda v sume 4
987,10 € brutto spolu s príslušenstvom, t.j. úrokmi z omeškania v zákonnej výške, nakoľko súd túto

náhradu nemôže znížiť, poprípade nepriznať, aj keď o to zamestnávateľ (odporca) žiadal.

Pokiaľ ide o zistenie výšky priemerného zárobku navrhovateľky, tak v rozhodnom období, t. j. október,
november a december 2005, mala navrhovateľka hrubú mzdu:

- október 2005 39.000,- Sk
- november 2005 50.708,- Sk ........... z toho náhrada mzdy 47.162,- Sk
- december 2005 51.878,- Sk ........... z toho náhrada mzdy 51.878,- Sk

Celkom 141.586,- Sk...........z toho náhrada mzdy 99.040,- Sk

V rozhodnom období, t. j. október, november a december 2005, navrhovateľka odpracovala:

- október 2005 168 hodín
- november 2005 16 hodín
- december 2005 0 hodín

Priemernú hodinovú mzdu navrhovateľky súd vypočítal tak, že od celkovej navrhovateľke vyplatenej
mzdy, t. j. 141.586,- Sk odpočítal sumu vyplatených náhrad mzdy, t. j. 99.040,- Sk a výslednú sumu
vydelil počtom odpracovaných hodín, t. j. 184 hodín. Priemerná hodinová mzda navrhovateľky v
rozhodujúcom období potom predstavuje sumu 231,23 Sk. Podľa pracovnej zmluvy bol denný pracovný

čas navrhovateľky 8 hodín, z ktorého dôvodu súd priemernú hodinovú mzdu navrhovateľky v rozhodnom
období násobil ôsmimi, t. j. 8 x 231,23 Sk = 1849,84 Sk a takto vypočítaný priemerný denný zárobok
násobil koeficientom priemerného počtu pracovných dní, t. j. 1849,84 Sk x 21,74 = 40.215,52 Sk x
konverzný kurz 30,126 = 1.334,90 €.

Nakoľko si navrhovateľka v konaní uplatnila náhradu mzdy vo výške 1.334,90€ mesačne, súd považuje
nárok navrhovateľky v tejto výške za správne vyčíslený v plnom rozsahu odôvodnený a preukázaný.
Pre úplnosť súd uvádza, že na výzvu súdu odporca oznámil priemernú hodinovú mzdu navrhovateľky
vo výške 8,2437 €, t. j. v sume vyššej než bola uplatnená navrhovateľom a vypočítaná súdom, z ktorého
dôvodu súd nepovažuje výšku náhrady mzdy v sume 1.334,90 € mesačne za spornú.

Výška náhrady mzdy, ktorú súd priznal v sume 17 001,20 €, bola vypočítaná nasledovne:

- za obdobie od 01. 02. 2006 do 31. 10. 2006, t.j. 12.014,10 € (9 x 1.334,90 €)
- za obdobie od 15. 04. 2013 do 30. 04. 2013, t.j. 736,80 € (12 x 61,40 € - v tomto období navrhovateľke

patrí náhrada mzdy za 12 pracovných dní, pričom za jeden deň jej prináleží 61,40 € (1.849,84 Sk)
- za obdobie od 01. 05. 2013 do 31. 07. 2013, t.j. 4 004,70 € (3x 1334,90 €)
- za obdobie od 01. 08. 2013 do 06. 08. 2013, t.j. 245,60 € (4 x 61,40 € - v tomto období navrhovateľke
patrí náhrada mzdy za 4 pracovné dni, pričom za jeden deň jej prináleží 61,40 € (1.849,84 Sk)
-

S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že nárok
navrhovateľky je dôvodný v časti priznanej náhrady mzdy titulom neplatného skončenia pracovného
pomeru vo výške 12 014,10 € brutto a náhrady mzdy titulom prekážok na strane zamestnávateľa
(odporcu) vo výške 4 987,10 € brutto.

Súd sa vysporiadal aj s námietkou premlčania, ktorú v konaní vzniesol odporca. Premlčujú sa jednotlivé
náhrady mzdy za daný mesiac podľa toho, kedy u nich nastala splatnosť. Premlčacia lehota na
uplatnenie nároku na náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru teda začína plynúť od
splatnosti každej jednotlivej náhrady mzdy za daný mesiac, za ktorý sa požaduje (Uznesenie L. D., D..
X.. X Q. XXX/XXXX).

Náhrada mzdy je rovnako ako mzda splatná mesačne pozadu za mesačné obdobie, a to v najbližšom
výplatnom termíne po uplynutí obdobia, za ktoré sa poskytuje.Nakoľko si navrhovateľka uplatnila nárok na náhradu mzdy podaním návrhu dňa 22. 03. 2006, jej nárok
na náhradu mzdy nebol v zmysle ustanovenia § 101 a § 110 ods. 3 OZ premlčaný. Premlčacia lehota
začala plynúť od splatnosti každej jednotlivej mesačnej mzdy, pričom splatnosť mzdy bola v pracovnej

zmluve dohodnutá najneskôr v posledný pracovný deň v každom mesiaci. Nakoľko mzda zameškaná za
prvý mesiac po neplatnom skončení pracovného pomeru bola splatná dňa 28. 02. 2006, pričom nárok
na náhradu mzdy bol uplatnený dňa 22. 03. 2006, je zrejmé, že tento nárok nebol premlčaný a teda
nemohlibyťpremlčanéanineskoršiesplatnémzdyzajednotlivémesiace.Jepritomprávnebezvýznamu
námietka odporcu, že nakoľko si navrhovateľka v návrhu neuplatnila jednotlivé nároky na náhradu mzdy,

sú tieto premlčané, nakoľko, ako to vyplýva z návrhu na začatie konania, navrhovateľka si uplatnila
náhradu mzdy vo výške 41.723,- Sk mesačne od 17. 01. 2006 až do času kedy jej odporca umožní
pokračovať v práci, čo súd považuje za dostatočne presnú špecifikáciu jej nárokov.

Uvedené právne závery je potrebné aplikovať aj na úrok z omeškania prislúchajúci k náhrade mzdy,
nakoľko sa jedná o jej príslušenstvo, ktoré zdieľa právny osud pohľadávky. Navrhovateľ si nárok na úrok

z omeškania prislúchajúci k náhrade mzdy uplatnil dňa 05. 03. 2007. Nakoľko už mzda zameškaná za
prvý mesiac po neplatnom skončení pracovného pomeru bola splatná dňa 28. 02. 2006, navrhovateľke
vznikol nárok požadovať úrok z omeškania už od dňa 01. 03. 2006. Nakoľko si navrhovateľka uplatnila
nárok na úrok z omeškania už dňa 05. 03. 2007, tento nárok nebol premlčaný v zákonnej 3-ročnej
premlčacej lehote.

Navrhovateľka si v návrhu uplatnila úroky z omeškania vo výške 6 % ročne, teda v nižšej ako zákonnej
výške. Petit svojho návrhu zmenila až podaním doručeným súdu dňa 30. 11. 2011 tak, že žiadala priznať
úroky v zákonnej výške. V tomto čase boli úroky z omeškania z náhrady mzdy titulom neplatného
skočenia pracovného pomeru vo výške presahujúcej 6 % už premlčané. Trojročná premlčacia doba

pri úroku z omeškania v časti presahujúcej navrhovateľkou pôvodne požadovaných 6 % zo súdom
priznanej náhrady mzdy splatnej 01. 11. 2006 uplynula 01. 11. 2009. Je teda zrejmé, že premlčané sú
úroky z omeškania v časti presahujúcej 6 % aj zo všetkých skôr splatných náhrad mzdy. Z tohto dôvodu
súd priznal navrhovateľke úroky z omeškania len vo výške 6 % ročne tak, ako je to uvedené vo výroku
rozhodnutia.

Pokiaľ ide o úroky z omeškania priznané za obdobie od 15. 04. 2013 do 06. 08. 2013, súd
navrhovateľke priznal úrok z omeškania v zákonnej výške, nakoľko navrhovateľka zmenou petitu, ktorú
súd pripustil dňa 19. 04. 2012, žiadala priznať úroky z omeškania v zákonnej výške. Zákonná výška
úrokov z omeškania pri náhrade mzdy splatnej 01. 05. 2013 predstavovala 5,75 % ročne, pri neskoršie

splatných náhradách mzdy 5,5 %.

Ako to vyplýva z obsahu pracovnej zmluvy, mzda navrhovateľky bola splatná najneskôr v posledný
pracovný deň v každom mesiaci. Navrhovateľke preto nepatrí úrok z omeškania už od 20. dňa v
príslušnom mesiaci. Z uvedeného dôvodu súd navrhovateľke priznal úrok z omeškania k náhrade mzdy

za ten ktorý mesiac vždy až odo dňa nasledujúceho po poslednom pracovnom dni v príslušnom mesiaci
tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Právny zástupca odporcu navrhol v konaní vykonať aj ďalšie dôkazy - vyžiadať potvrdenia od Sociálnej
poisťovne a zdravotnej poisťovne navrhovateľky o výške poistného odvádzaného zamestnávateľom

navrhovateľky, spoločnosťou Simply supplies s.r.o., pracovnú zmluvu medzi navrhovateľkou a
spoločnosťou Simply supplies s.r.o., daňové priznania navrhovateľky a spoločnosti Simply supplies
s.r.o., spis z Obchodného registra týkajúci sa spoločnosti Simply supplies s.r.o., účastnícku výpoveď
navrhovateľkyaodporcu,účtovnézávierkyspoločnostiSimplysuppliess.r.o.,výpoveďsvedka-mzdovej
účtovníčky spoločnosti Simply supplies s.r.o. Tieto dôkazy navrhol vykonať na preukázanie výšky príjmu

navrhovateľky v rozhodnom období pre určenie, či jej patrí náhrada mzdy, prípadne v akej výške. Súd
nepovažoval vykonanie týchto dôkazov za potrebné. S poukazom na zásadu hospodárnosti konania,
pretože aj z vykonaných dôkazov dospel k záveru, že navrhovateľka nemá nárok na náhradu mzdy za
celé obdobie od 17. 01. 2006 až do 07. 08. 2013, preto by takéto podrobné dokazovanie bolo neúčelné
a nehospodárne.

S poukazom na uvedené skutkové a právne závery a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak,
ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.Podľa § 142 ods. 3 O.s.p. aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú
náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia
záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej

odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a čiastočne úspešnej navrhovateľke priznal
náhradu trov konania vychádzajúc z hodnoty plnenia priznanej súdom, ktoré tvoria trovy právneho
zastúpenia navrhovateľky podľa Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. v znení platnom v čase vykonania

jednotlivých úkonov, pozostávajúcich z:

1/ 2 úkony právnej služby pri hodnote úkonu 110,73 eur s 20 % DPH (vychádzajúc z hodnoty veci 1
334,90 €, § 10 ods. 1 v spojení s § 11 ods. 1 a § 13 ods. 4 vyhlášky):
- prevzatie a príprava zastúpenia 14. 03. 2006 (§ 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky),
- písomné podanie na súd vo veci samej 21. 03. 2006 (§ 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky),

2/ 1 úkon právnej služby pri hodnote úkonu 349,73 eur s 20 % DPH (vychádzajúc z hodnoty veci 10
679,20 €, § 10 ods. 1 v spojení s § 11 ods. 1 písm. a) a § 13 ods. 4 vyhlášky):
- písomné podanie na súd vo veci samej 26. 10. 2006 (§ 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky),

3/ 3 úkony právnej služby pri hodnote úkonu 369,66 eur s 20 % DPH (vychádzajúc z hodnoty veci 12
014,10 €, § 10 ods. 1 v spojení s § 11 ods. 1 písm. a) a § 13 ods. 4 vyhlášky):
- účasť na pojednávaní dňa 03. 11. 2006 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky),
- písomné podanie na súd vo veci samej 13. 11. 2006 (§ 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky),
- účasť na pojednávaní dňa 08. 12. 2006 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky),

4/ 4 úkony právnej služby pri hodnote úkonu 371,87 eur s 20 % DPH (vychádzajúc z hodnoty veci 12
014,10 €, § 10 ods. 1 v spojení s § 11 ods. 1 písm. a) a § 13 ods. 4 vyhlášky):
- účasť na pojednávaní dňa 21. 02. 2007 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky),
- písomné podanie na súd vo veci samej 05. 03. 2007 (§ 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky),

- účasť na pojednávaní dňa 23. 03. 2007 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky),
- písomné podanie na súd - odvolanie 21. 05. 2007 (§ 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky),

5/ 1 úkon právnej služby pri hodnote úkonu 93,43 eur s 20 % DPH (vychádzajúc z hodnoty veci 12
014,10 €, § 10 ods. 1 v spojení s § 11 ods. 1 písm. a) a § 13 ods. 4 vyhlášky):

- účasť na pojednávaní odročenom bez prejednania veci dňa 10. 12. 2008 (§ 14 ods. 4 vyhlášky),
odmeny,

6/ 1 úkon právnej služby pri hodnote úkonu 373,74 eur s 20 % DPH (vychádzajúc z hodnoty veci 12
014,10 €, § 10 ods. 1 v spojení s § 11 ods. 1 písm. a) a § 13 ods. 4 vyhlášky):

- písomné podanie na súd vo veci samej 16. 02. 2008 (§ 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky),

7/ 6 úkonov právnej služby pri hodnote úkonu 376,66 eur s 20 % DPH (vychádzajúc z hodnoty veci 12
014,10 €, § 10 ods. 1 v spojení s § 11 ods. 1 písm. a) a § 13 ods. 4 vyhlášky):
- účasť na pojednávaní dňa 27. 02. 2009 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky),

- účasť na pojednávaní dňa 17. 04. 2009 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky),
- účasť na pojednávaní dňa 03. 06. 2009 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky),
- účasť na pojednávaní dňa 03. 07. 2009 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky),
- účasť na pojednávaní dňa 30. 09. 2009 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky),
- písomné podanie na súd vo veci samej 08. 10. 2009 (§ 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky),

8/ 3 úkony právnej služby pri hodnote úkonu 377,86 eur s 20 % DPH (vychádzajúc z hodnoty veci 12
014,10 €, § 10 ods. 1 v spojení s § 11 ods. 1 písm. a) a § 13 ods. 3 vyhlášky):
- účasť na pojednávaní dňa 27. 01. 2010 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky),
- písomné podanie na súd vo veci samej 24. 02. 2010 (§ 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky),

- písomné podanie na súd - odvolanie 26. 04. 2010 (§ 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky),

9/ 1 úkon právnej služby pri hodnote úkonu 367,37 eur s 20 % DPH (vychádzajúc z hodnoty veci 12
014,10 €, § 10 ods. 1 v spojení s § 11 ods. 1 písm. a) a § 13 ods. 4 vyhlášky):- písomné podanie na súd vo veci samej 30. 11. 2011 (§ 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky),

10/ 2 úkony právnej služby pri hodnote úkonu 368,04 eur s 20 % DPH (vychádzajúc z hodnoty veci 12

014,10 €, § 10 ods. 1 v spojení s § 11 ods. 1 písm. a) a § 13 ods. 3 vyhlášky):
- účasť na pojednávaní dňa 15. 02. 2012 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky),
- písomné podanie na súd - vyjadrenie k odvolaniu odporcu 11.7.2012 (§ 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky),

11/ 1 úkon právnej služby pri hodnote úkonu 92,01 eur s 20 % DPH (vychádzajúc z hodnoty veci 12

014,10 €, § 10 ods. 1 v spojení s § 11 ods. 1 písm. a) a § 13 ods. 3 vyhlášky):
- účasť na pojednávaní na ktorom bol vyhlásený rozsudok dňa 16. 03. 2012 (§ 14 ods. 5 písm. b)
vyhlášky) ? odmeny,

12/ 1 úkon právnej služby pri hodnote úkonu 404,32 eur s 20 % DPH (vychádzajúc z hodnoty veci 16
755,60 €, § 10 ods. 1 vyhlášky):

- účasť na pojednávaní dňa 20. 08. 2013 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky),

13/ 2 úkony právnej služby pri hodnote úkonu 404,32 eur s 20 % DPH (vychádzajúc z hodnoty veci 17
001,20 €, § 10 ods. 1 vyhlášky):
- písomné podanie na súd vo veci samej 16. 09. 2013 (§ 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky),

- účasť na pojednávaní dňa 09. 10. 2013 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky),

14/ Režijný paušál - 6 x 6,52 eur; 4 x 7,09 eur; 2 x 7,57 eur; 6 x 8,34 eur; 3 x 8,65 eur; 1 x 8,89; 3 x 9,15
eur; 3 x 9,37 eur (všetko vrátane 20 % DPH); t. j. spolu 223,06 eur vrátane DPH.

Trovy právneho zastúpenia za 28 úkonov právnej služby (9 436,78 eur) a 28 režijných paušálov (223,06
eur) spolu 9 659,84 eur vrátane DPH.

Súd navrhovateľke priznal náhradu trov právneho zastúpenia podľa ich vyčíslenia jej právnym
zástupcom zo dňa 14. 10. 2013. Súd trovy upravil tak, že hodnotu úkonu právnej služby určil v

zmysle § 142 ods. 3 O.s.p. podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení platnom v čase vykonania
úkonu tak, že v časti konania o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, kde nie je možné
vyčísliť hodnotu veci, postupoval podľa § 11 ods. 1 vyhlášky a v časti konania o zaplatenie náhrady
mzdy hodnotu úkonu právnej služby vypočítal podľa hodnoty navrhovateľke priznaného plnenia v
zmysle § 10 ods. 1 vyhlášky. Súd pritom zohľadnil, že jednotlivé mesačné náhrady mzdy sa stávali

splatnými postupne v priebehu konania, preto pri určovaní tarifnej hodnoty veci vychádzal pri každom
úkone z úhrnnej sumy aktuálne splatných náhrad mzdy. Keďže išlo o spojenie dvoch konaní, súd
základnú sadzbu tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou zvýšil o polovicu,
resp. od 1.6.2010 o tretinu základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila v druhej
veci. Po nadobudnutí právoplatnosti medzitýmneho rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté o neplatnosti

skončenia pracovného pomeru, dňa 15. 04. 2013, zostala predmetom konania len náhrada mzdy titulom
neplatného skončenia pracovného pomeru, preto súd určil hodnotu úkonov právnej služby podľa výšky
navrhovateľke priznaného plnenia.

Súd navrhovateľke nepriznal náhradu za písomné podania - vyjadrenie k podaniam a prednesom

odporcu z dní 07. 12. 2006, 05. 02. 2007 a 20. 03. 2007. Súd ich považuje za nadbytočné a
nehospodárne s poukazom na skutočnosť, že tieto podania neboli súdom od navrhovateľky vyžiadané
a boli v prevažnej časti svojho obsahu zhodné s obsahom návrhu a obsahom iných súdom vyžiadaných
podaní. Súd nepriznal náhradu trov za účasť na pojednávaní dňa 25. 11. 2009, ktoré bolo odročené bez
prejednania veci, pretože podľa zápisnice na ňom nebol právny zástupca navrhovateľky prítomný. Súd

rovnakonepriznalnáhraduzapodania-sťažnostizdní04.03.2010a03.11.2011,pretožerozhodovanie
o nich nebolo predmetom tohto konania, ale konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky.
Súd ďalej nepriznal náhradu za urgenciu na odvolací súd zo dňa 05. 10. 2010, pretože toto podanie
neobsahovalo žiadne skutkové ani právne tvrdenia vo veci samej a teda nemá charakter úkonu právnej
služby v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Za písomné podanie - odvolanie proti uzneseniu, ktorým

súd vyhovel návrhu navrhovateľky na zmenu petitu, súd navrhovateľke náhradu nepriznal, pretože súd
odvolaniu nevyhovel, a teda navrhovateľke za tento úkon náhrada nepatrí. Z rovnakého dôvodu súd
nepriznal ani náhradu za podanie námietky zaujatosti voči zákonnej sudkyni dňa 21. 06. 2013, ktorá
bola ako nedôvodná zamietnutá.Podľa § 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd
jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie

je tiež od poplatku oslobodený.

Nakoľko súdny poplatok za návrh nebol s poukazom na oslobodenie navrhovateľky od
platenia súdneho poplatku zaplatený, súd v zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. zaviazal
odporcu na úhradu súdneho poplatku za návrh vo výške 1 119,50 eur, pozostávajúceho z 99,50 eur

podľa Položky 1 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov (za návrh na určenie neplatnosti skončenia
pracovného pomeru) a 1020,- eur podľa Položky 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov (6 % zo
sumy 17 001,20 eur priznanej navrhovateľke ako náhrada mzdy).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava II písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O. s. p.).