Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, April 5, 2018

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 6Csp/51/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816207346
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ing. Judita GabonaiováHrenčuková

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2018:7816207346.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou Mgr. Ing. Juditou Gabonaiovou Hrenčukovou, v právnej veci žalobcu

TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Bratislava, Staré Grunty 7, IČO: 35 717 769, právne zastúpeného
JUDr. Vratislavom Šteffekom, advokátom, Advokátska kancelária, Bratislava, Nám. Martina Benku 6,
proti žalovanej H. Č., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX Q., N. XXX, o zaplatenie 1 542,00
Eur, s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu o zaplatenie 348,00 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 348,00
Eur od 22.08.2015 do zaplatenia z a m i e t a .

II. Súd n e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podaným návrhom na vydanie platobného rozkazu sa domáhal vydania rozhodnutia, ktorým
by súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu 1.542,00 Eur istiny, zákonného úroku z omeškania vo výške 5,05
% ročne zo sumy 1.542,00 Eur od 22.08.2015 do zaplatenia a náhradu trov konania.

2. Rozsudkom Okresného súdu Rožňava č. k. 6Csp/51/2016 - 26 zo dňa 31. 01. 2017 súd zaviazal
žalovanú zaplatiť žalobcovi 1194,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne: zo sumy 1194,-
Eur od 23.08.2015 do zaplatenia, náhradu trov konania vo výške 54,86 %, podľa pomeru úspechu

vo veci, všetko v mesačných splátkach po 40,- Eur mesačne, splatných od mesiaca nasledujúceho
po mesiaci v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť, vždy do konca toho ktorého mesiaca až
do úplného zaplatenia, pod hrozbou straty výhody splátok nezaplatením ktorejkoľvek splátky a v
prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol.

3. Proti vyššie uvádzanému rozsudku, proti výroku II. ( vo zvyšku súd žalobu zamieta) podal žalobca
v zákonnej lehote odvolanie.

4. Krajský súd v Košiciach po preskúmaní rozsudku súdu prvého stupňa a konania, ktoré mu
predchádzalo Uznesením č. k.: 5Co/209/2017 - 51 zo dňa 19. 12. 2017, rozsudok zrušil vo výroku o
zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie.

5. Odvolací súd uviedol, že rozsudok okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti nebol

odvolaním napadnutý a nadobudol právoplatnosť.

6. Odvolacísúdďalejskonštatoval,žeodvolacídôvod§365ods.1písm.f)CSPsatýkachybyvzisťovaní
skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolopodkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec
posúdilpoprávnejstránkeaktoréjenesprávnevtomzmysle,ženemáoporuvovykonanomdokazovaní,
pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť,

keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny
názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny
význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v
súlade s § 191 ods.1 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazyvichvzájomnejsúvislosti;pritomstarostlivoprihliadanavšetko,čovyšlopočaskonanianajavo)a

to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán
sporunevyplynuli,aniinaknevyšlipočaskonanianajavo,aleboopomenulrozhodujúceskutočnosti,ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení
dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,

event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 185-§ 211 CSP. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti,
ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu
vyplývajú a p. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak
hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods.1 CSP, lebo hodnotil každý dôkaz

len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi
vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý
nesúlad. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu
na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii

práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a
použitie správneho ustanovenia neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k

zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť
výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto
ustanovenia podradil zistený skutkový stav) a ako ho prípadne vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci
na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ustanovení vo vzťahu k predmetu konania práva
a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.

7. Krajský súd v Košiciach urobil záver, že oba uplatnené odvolacie dôvody sú dané, lebo súd z
podradenia skutkového stavu pod právnu normu nevyvodil správne závery o právach a povinnostiach
strán sporu. Ak sa súd dopustil omylu v právnom posúdení pre chybné použitie právnej normy alebo pre
jej chybnú interpretáciu a z tohto dôvodu súčasne nedostatočne zistil skutkový stav, nesplnil tým ústavnú

a zákonnú povinnosť garantovať obsah základného práva na súdnu ochranu a nie je povinnosťou
odvolacieho súdu takýto komplexne chybný postup naprávať. Súd neprihliadol na Rozsudok SD z
9.11.2016, v ktorom je podaný výklad čl.10 ods.1,ods.2 písm. h) a i) a čl.22 a 23 smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice
Rady 87/102/EHS, a teda neaplikoval eurokonformne ustanovenia právnych predpisov, z ktorých pri

svojom rozhodovaní vychádzal.

8. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým
bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
(§ 391 ods. 1 CSP). Súd prvej inštancie v ďalšom konaní bude povinný sa podrobne vysporiadať so

všetkými skutočnosťami uvedenými v odvolaní a vo veci opätovne rozhodnúť.

9. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bolo opätovne rozhodnúť o nároku, ktorým pôvodným
rozsudkom v prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá.

10. V súlade s vyššie uvádzanými právnymi závermi súdu vyššieho stupňa vyplývajúcimi z jeho
uznesenia (Uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k.: 5Co/209/2017 - 51 zo dňa 19. 12. 2017) tunajší
súd opätovne pristúpil k posúdeniu nároku žalobcu ktorým pôvodným rozsudkom v prevyšujúcej časti
bola žaloba zamietnutá11. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.
K120150419 zo dňa 30.03.2015 žalovanej boli poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 1.200,00

Eur a odplata bola stanovená v celkovej výške 348,00 Eur (240,00 Eur tvoril úrok a 108,00 Eur tvoril
servisný poplatok). Žalovaná mala celkovo vrátiť 1.548,00 Eur v 13 mesačných splátkach, a to v
prvých 3 mesačných splátkach vo výške 6,00 Eur a v ďalších 10 mesačných splátkach vo výške 159,00
Eur so splatnosťou prvej splátky v 10. deň po uzatvorení zmluvy a splatnosťou ďalších splátok v 30.
deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Ročná percentuálna miera je uvedená vo výške 50,22 %.

Priemerná ročná percentuálna miera nákladov je uvedená vo výške 34,42 %. Pod uvedenými údajmi
je na prvej strane a na druhej strane uvedený podpis žalovanej, pričom podpis žalovanej ako dlžníka
a žalobcu ako veriteľa je uvedený na tretej strane Zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa článku III v
bode 1 Zmluvy o spotrebiteľskom úvere je uvedený výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, ktorá
je vypočítaná rovnicou podľa zákona, ktorá kladie do rovnováhy na ročnom základe celkovú súčasnú
hodnotu čerpaných prostriedkov úveru na jednej strane a celkovú súčasnú hodnotu splátok dlžnej sumy,

vrátane odplaty na strane druhej. Ročná percentuálna miera nákladov je fixná a veriteľom nebude v
priebehu zmluvného vzťahu menená, veriteľ sa však zaväzuje v prípade zmeny podmienok tejto zmluvy,
ktoré majú vplyv na výšku RPMN, urobiť jej prepočet a o zmene informovať zmluvné strany. Nakoľko
žalovaná úver riadne a včas nesplácala, žalobca pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti a ku dňu
21. 08. 2015 úver zosplatnil z dôvodu omeškania s jeho splácaním. Žalovaná uhradila žalobcovi celkom

6,00 Eur.

12. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu v časti nároku, ktorým
pôvodným rozsudkom v prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá je nedôvodná tak, ako je uvedené
vo výroku tohto rozsudku a preto ju v tejto časti zamietol, z dôvodu nedodržania ustanovení zákona č.

129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov.

13. Súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci sa jedná o spotrebiteľský úver, na ktorý sa vzťahujú
ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre

spotrebiteľov v znení účinnom do 31.03.2015, t.j. v čase uzavretia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere
(ďalej len "zákon o spotrebiteľských úveroch").

14. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: dobu trvania

zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

15. Podľa § 9 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: úrokovú
sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú

úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové
obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky
a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby
spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách
spotrebiteľského úveru.

16. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú
percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe
údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady

použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

17. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať

k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia.18. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti
podľa§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

19. K rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-42/15 vo veci Home Credit Slovakia, a.s., proti I. S. súd
uvádza, že jeho závery nie sú pre právne posúdenie sporu aplikovateľné predovšetkým z dôvodu, že
SúdnydvorEurópskejúnievykladávýlučneprávoEurópskejúnieaakotakýniejeoprávnenýposkytovať
výklad práva vnútroštátneho. Súdny dvor Európskej únie aj vo veci C-42/15 poskytol výlučne výklad

smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom
úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS a nevyjadroval sa k výkladu zákona o spotrebiteľských
úveroch. Súdom aplikované ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch /§ 9 ods. 2 písm. f) a § 9
ods. 2 písm. písm. k)/ sú odlišné od ustanovení smernice č. 2008/48/ES /článok 10, ods. 2 písm. c)
a článok 10, ods. 2 písm. h)/ a nakoľko súd aplikoval vnútroštátny zákon o spotrebiteľských úveroch
a nie smernicu č.2008/48/ES, výklad dotknutých ustanovení smernice Súdnym dvorom EÚ vo veci

C-42/15 nemá vplyv na rozhodovaciu činnosť v predmetnom spore. Pre úplnosť súd uvádza, vzhľadom
na existenciu ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ (C-152/84, C 91/92, C-397/01) na otázku priameho
účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami, v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku
spočívajúceho v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce
povinnosti sa ako také nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci,

v danom spore dodávateľ proti spotrebiteľovi. Z uvedených dôvodov v predmetnom spore rozsudok
Súdneho dvora Európskej únie číslo C-42/15, nemá vplyv na právne posúdenie veci vnútroštátnym
súdom.

20. Napriek argumentácii žalobcu v odvolaní, súd ma za to, že v uzatvorenej zmluve o spotrebiteľskom

úvere nie je uvedený údaj o termíne konečnej splatnosti, ktorý sa vyžaduje podľa § 9 ods. 2 písm.
f) zákona o spotrebiteľských úveroch, keď žalobca uviedol, cit.: „Termín poslednej splátky úveru, t.j.
konečná splatnosť úveru je 380. deň po uzatvorení zmluvy, pričom doba trvania tejto zmluvy je od
uzatvorenia zmluvy do termínu konečnej splatnosti úveru, t.j. 380 kalendárnych dní“. Účelom dotknutého
ustanovenia bolo, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný ako dlho je povinný plniť

si povinnosť splácať úver, a preto je nutné, aby dodávateľ v zmluve časovo (dátumovo) špecifikoval
konečnú splatnosť úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov (dátum poskytnutia
úveru spotrebiteľovi, splatnosť prvej splátky, frekvencia, výška a počet splátok - obdobný právny názor
bol vyslovený napríklad v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/151/2012 zo dňa
19. 09. 2012). Uvedenému zodpovedá aj gramatický výklad, keď ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f) rozlišuje

„dobu trvania zmluvy“ a „termín konečnej splatnosti“. V zmluve nie je uvedené ani to, kedy má žalovaný
začať úver splácať, keďže v nej chýba uvedenie splatnosti prvej splátky (prvá splátka je splatná 10. deň
po poskytnutí úveru).

21. V uzatvorenej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je uvedený ani údaj o úrokovej sadzbe

spotrebiteľského úveru, ktorý sa vyžaduje podľa § 9 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch,
aj keď súd nevyvracia, že sa jedná o fixnú úrokovú sadzbu, avšak výška úroku bola stanovená za
trinásť mesiacov a nie za obdobie jedného roka, ako to sám žalobca uvádza v odvolaní, cit. „ Úver je
poskytnutýzacelkovýúrok..,tedazafixnépercentonacelúdobutrvaniaZmluvy.Jepretobezpredmetné,
čiúrokovásadzbabolavyjadrenáakofixnéalebovariabilnépercento,pričomajprifixnejúrokovejsadzbe

musí byť splnená podmienka, že táto je stanovená na ročnom základe bez ohľadu na tú skutočnosť,
že fixnou úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru je jedna úroková sadzba dohodnutá na celú dobu
trvania zmluvy. Tá skutočnosť, že výška úrokovej sadzby sa počas celej doby trvania úveru nemení,
ešte neznamená, že táto sadzba nemusí byť uvedená na ročnom základe. Aj keď, teda, údaj o úrokovej
sadzbe spotrebiteľského úveru je obsiahnutý v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere, nie je ale

správny v súlade so zákonom č. 129/2010 Z. z. (§ 9 ods. 2 písm. i/) - rozsudok Krajského súdu Banská
Bystrica, sp.zn. 16Co/945/2015 zo dňa 12.01.2017.

22. V zmluve bola uvedená RPMN vo výške 50,22 %. RPMN je v súlade, dokonca je nižšia, s
prepočtomsúdu,ktorýpretietoúčelypoužilkalkulačku,sodkazomzostránkyNárodnejbankySlovenska

(NBS) pre výpočet RPMN a ročného úroku, a to "Ekonomika€sme.sk" a "Finančné centrum O
peniazoch.Zoznam.sk".23. V uzatvorenej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je uvedený údaj o výške a termínoch splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov, ktorý sa vyžaduje podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch,
keď v zmluve je uvedená iba výška splátky. Uvedené ustanovenie rozlišuje a vyžaduje deväť údajov a

to a to: údaj o výške splátky istiny, údaj o výške splátky úrokov, údaj o výške splátky iných poplatkov,
údaj o počte splátok istiny, údaj o počte splátok úrokov, údaj o počte splátok iných poplatkov, údaj o
termínoch splátok istiny, údaj o termínoch splátok úrokov a údaj o termínoch splátok iných poplatkov.
Neuvedenie ktoréhokoľvek údaju má za následok nedodržanie uvedeného ustanovenia. Údaj o výške
splátok istiny, údaj o výške splátok úrokov žalobca v zmluve neuviedol. Uviedol iba údaj o výške splátky

a to 3 x 6,00 Eura a 10 x 159,00 Eura. Logickým a teleologickým výkladom zákona o spotrebiteľských
úveroch možno dospieť k jednoznačnému záveru, že zo zmluvy musí jednoznačne vyplývať splatnosť
jednotlivých častí istiny, úroku a poplatkov, pokiaľ tieto nemajú byť splatené jednorazovo. K uvedenému
záveru sa priklonil v odôvodnení svojho rozhodnutia napríklad Krajský súd v Žiline v rozsudku sp. zn.
11Co/256/2013 zo dňa 25. 11. 2013. Krajský súd v Trnave v rozsudku sp. zn. 9Co/165/2015 zo dňa
12. 04. 2016 uviedol, cit.: „V zmysle ustanovenia § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právne úkony

vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho,
kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Posúdiac vyššie uvedený
obsah zmluvy za použitia výkladu v zmysle citovaného ustanovenia § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka
podľa citovaného ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., odvolací súd dospel k
rovnakému záveru ako súd prvého stupňa, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje výšku, počet a

termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, splátka je uvedená jednou spoločnou sumou.“ Rovnako
uvedený záver podporuje aj súdna prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napríklad v rozsudku sp.
zn. 7Sžo/61/2015 zo dňa 28. 06. 2016, 3Sžo/19/2012 zo dňa 12. 03. 2013. Z uzatvorenej zmluvy síce
vyplýva výška jednotlivých splátok, ale nie je zrejmé, akú časť určenú vyčíslenou sumou z týchto nárokov
jednotlivá splátka obsahuje, pričom však pre určenie práv a povinností zmluvných strán z uzatvorenej

zmluvyjenevyhnutnévedieť,koľkodlžníkvjednotlivýchsplátkachplnínaistinu,osobitneúrokaosobitne
na poplatky. Významom dotknutého ustanovenia je, aby bol spotrebiteľ pri podpise zmluvy informovaný
o tom, koľko, z ktorej splátky, pripadá na istinu, úroky a iné poplatky poskytnutého úveru a mal tak
možnosť vykonať výber medzi viacerými ponúknutými úverovými produktmi od viacerých dodávateľov
a pri výbere zohľadniť aj tú skutočnosť, ako rýchlo dôjde k splateniu istiny. Žalobca v zmluve uviedol iba

percentuálne vyjadrenie započítavania jednotlivých nárokov, bez ich vyčíslenia, vyjadrenia v peňažnej
forme. Z uvedených dôvodov dospel súd k záveru, že uzatvorená neobsahuje údaj o výške splátky istiny
a neobsahuje údaj o výške splátky úrokov.

24. Údaj o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov žalobca v zmluve neuviedol, keď v zmluve

uviedol, že „prvá splátka je splatná 10. deň po uzatvorení tejto zmluvy, každá ďalšia splátka až do
úplného zaplatenia je splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky“. Takéto určenie termínov
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov spotrebiteľského úveru nemožno považovať za súladné s §
9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa tohto ustanovenia je dodávateľ povinný
uviesť presný počet a termíny jednotlivých splátok a nie svoju povinnosť nahrádzať apelovaním na

potencionálnu aktivitu spotrebiteľa vedúcu k určeniu termínov jednotlivých splátok.

25. Nakoľko uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje všetky zákonom predpísané
náležitosti, keď absentuje údaj o termíne konečnej splatnosti úveru, o úrokovej sadzbe, o výške splátky
istiny, úrokov a iných poplatkov a o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, podľa § 11 ods.

1 písm. b), v spojení s § 9 ods. 2 písm. f), písm. i) a písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, sa
poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

26. Nakoľko súd opakovane dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, žaloba je nedôvodná v časti, v ktorej sa žalobca domáha od žalovaného

zaplatenia sumy prevyšujúcej 1.194,00 Eur. Súd preto žalobu o zaplatenie 348,00 Eur s úrokom z
omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 348,00 Eur od 22.08.2015 do zaplatenia zamietol.

27. Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ustanovenie § 255 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku,
podľa ktorého: (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak

mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo;, v spojení s ustanovením § 262 ods. 1,2
Civilného sporového poriadku: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštanciepo právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

28. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, avšak súd prvej inštancie jeho žalobu zamietol, preto
je nevyhnutné konštatovať, že žalobca bol v konaní čiastočne úspešný, pričom úspech žalobcu a
žalovaného bol približne v rovnakom pomere, preto súd nepriznal stranám sporu právo na náhradu trov
konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozsudku, ktoré sa podáva

na Okresnom súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.

Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku
odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 125 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej
podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na

podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z.z. - Exekučného poriadku).