Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 16, 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 24C/5/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117224911
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Berežná

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8117224911.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, sudkyňou JUDr. Zuzanou Berežnou, v sporovej veci žalobcu: Y. L., W. L. XX, XXX

XX L., K.: XX XXX XXX, proti žalovaným: 1. R. Q., W.. X.XX.XXXX, F. L.Á. XX, XXX XX L., X. Y. Q., W..
XX.X.XXXX, F. L. XX, XXX XX L., o vypratanie bytu, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade sú p o v i n n í vypratať a žalobcovi odovzdať byt č. XX
nachádzajúci sa na prízemí bytového domu na L. G. Č.. XX v L., súpisné číslo XXXX, číslo parcely
XXXX/XX, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade n e m a j ú p r á v o na bytovú náhradu.

II. Žalobca m á voči žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.12.2017 domáhal, aby súd zaviazal
žalovaných vypratať a odovzdať mu byt č. XX nachádzajúci sa na prízemí bytového domu na L. G.
Č.. XX U. L., súpisné číslo XXXX, číslo parcely XXXX/XX. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaní
boli do 30.9.2016 nájomcami predmetného bytu, ktorého vlastníkom a prenajímateľom je žalobca. So

žalovanými bola podpísaná zmluva na dobu určitú do 30.9.2016. Keďže žalovaní hrubo porušovali svoje
povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu a nezaplatili nájomné a úhrady za plnenia poskytované s užívaním
bytu, žalobca s nimi odmietol predĺžiť nájomnú zmluvu. Správca nehnuteľností zaslal žalovaným dňa
15.11.2017 výzvu na odovzdanie bytu, na ktorú nereagovali a v byte sa v súčasnosti zdržujú protiprávne.
Výška dlhu žalovaných voči žalobcovi na nájomnom a úhradách spojených s užívaním bytu predstavuje
sumu 1 546,53 EUR.

2. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil čiastočný výpis z listu vlastníctva
č. XXXX, zmluvu o nájme bytu, výzvu na odovzdanie bytu zo dňa 15.11.2017.

3. Žalovaným sa nepodarilo doručiť žalobu s prílohami na adresu evidovanú v registri obyvateľov
Slovenskej republiky do vlastných rúk z dôvodu, že adresát je neznámy. Súd preto postupom podľa §
116 odsek 2 Civilného sporového poriadku zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu
a na webovej stránke súdu dňa 9.3.2018. Žalovaní sa k podanej žalobe nevyjadrili, skutkové tvrdenia

uvádzané žalobcom nepopreli.

4. Súd prejednal vec na pojednávaní dňa 14.5.2018 v neprítomnosti žalobcu a žalovaných, oboznámil
s obsahom žaloby a vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi.5. Z predložených listín súd zistil, že žalobca je vlastníkom bytového domu č. XXXX postaveného na
parcele číslo XXXX/XX, I. L., I. L., katastrálne územie L.. Žalovaní ako nájomcovia uzatvorili so žalobcom

ako prenajímateľom nájomnú zmluvu č. XX/XX/XXXX, predmetom ktorej bol nájom bytu č. XX, druhej
kategórie o výmere XX Y., nachádzajúci sa na prízemí bytového domu vo vlastníctve žalobcu. Byt mal
osobitný vchod a pozostával zo zádveria, hygienického zariadenia so sprchovacím kútom, umývadlo, a
splachovacím WC, obytnej miestnosti s priestorom na inštalovanie kuchynského zariadenia na varenie
a jednej ďalšej obytnej miestnosti. V byte je lokálny systém vykurovania, rozvod elektrickej energie a

vody a zariadenie na odvádzanie odpadových vôd. Nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú
od 1.10.2015 do 30.9.2016. Zmluvné strany si dohodli nájomné vo výške 23,24 EUR mesačne, pričom
žalovaní ako nájomcovia boli povinní platiť nájomné a preddavky na plnenia poskytované s užívaním
bytu vždy najneskôr do 25. dňa v bežnom mesiaci. Nájomný vzťah zanikol k 30.9.2016, žalovaní byt
žalobcovi neodovzdali a v súčasnosti ho užívajú neoprávnene.

6. Podľa § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, vlastník je v medziach zákona oprávnený
predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

7. Podľa § 126 odsek 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, vlastník má právo na ochranu
proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania

veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený
mať vec u seba.

8. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z
ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť

záväzok.

9. Podľa § 489 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä
zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených
v zákone.

10. Podľa § 663 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, nájomnou zmluvou prenajímateľ
prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj
úžitky.
11. Podľa § 685 odsek 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, nájom bytu vzniká nájomnou

zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu
určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a
opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov
ustanovených v zákone.

12. Podľa § 712a odsek 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, pri zániku nájmu dohodnutého
na určitý čas nemá nájomca právo na bytovú náhradu. Osobitný zákon môže ustanoviť, kedy aj v týchto
prípadoch má nájomca právo na bytovú náhradu.

13. Podľa § 700 odsek 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, byt môže byť v spoločnom nájme

viacerých osôb. Spoloční nájomcovia majú rovnaké práva a povinnosti.

14. Podľa § 710 odsek 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ak bol nájom bytu dohodnutý
na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času. Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu.

15. Podľa § 676 odsek 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ak nájomca užíva veci aj
po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie
nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých
bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom

dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu.

16. Podľa § 4 zákona č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s
bytovými náhradami, pri zániku nájmu dohodnutého na dobu určitú nájomca nemá právo na bytovúnáhradu, okrem prípadu, ak nájom bytu skončil pred uplynutím dohodnutej doby z dôvodu, že byt bez
zavinenia nájomcu nie je možné ďalej užívať alebo ak ide o služobný byt alebo o byt osobitného určenia
a nájomca pred jeho užívaním ukončil užívanie iného bytu.

17. V predmetnej veci bolo nesporné, že žalobca je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti a ako
prenajímateľ prenajímal tento byt žalovaným. Nájomná zmluva bola dohodnutá na dobu určitú a po jej
uplynutí žalovaní byt nevypratali a neodovzdali žalobcovi. Žalobca ako vlastník nehnuteľnosti má právo
na ochranu proti žalovaným, ktorí do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahujú; teda sa domáha

vydania veci - vypratania bytu voči žalovaným, ktorí mu jeho vec neprávom zadržujú. Z uvedených
dôvodov súd žalobe žalobcu vyhovel a zaviazal žalovaných vypratať a žalobcovi odovzdať byt č. XX
nachádzajúci sa na prízemí bytového domu na L. G. Č.. XX U. L., súpisné číslo XXXX, číslo parcely
XXXX/XX. Zároveň vyslovil, že žalovaní nemajú právo na bytovú náhradu z dôvodu, že nájom bytu bol
dohodnutý na určitú dobu.

18. Lehotu na plnenie súd určil podľa § 232 odsek 3 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok, podľa ktorého lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku, nezistiac dôvody
na určenie dlhšej lehoty.

19. Podľa § 255 odsek 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, súd prizná strane náhradu

trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
20. Podľa § 262 odsek 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, o nároku na náhradu trov
konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

21. Podľa § 262 odsek 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, o výške náhrady trov konania

rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

22. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 odsek 1 Civilného sporového
poriadku a plne úspešnému žalobcovi bol priznaný nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v

rozsahu 100%.

23. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods.
1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP).
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1
CSP).Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou
žalobou. (§ 371 a § 372 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Prešov, dňa 16. mája 2018