Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 9, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/256/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815210665
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7815210665.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Zuzany Matyiovej a sudcov JUDr.

Martina Kolesára a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobkyne Z. P., nar. XX.X.XXXX, bytom Y., L.
XXX, zast. JUDr. Hedvigou Gallovou, advokátkou, so sídlom Bratislava, Zámocká 26, proti žalovanému
U. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., W. XXXX/X, zast. JUDr. Pavlom Kontrom, advokátom, so sídlom
Rožňava, Čučmianska dlhá 21, o zaplatenie 589,23 € s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku 6C
667/2015-84 zo 7.3.2017 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni 589,23 € s prísl.

O d m i e t a odvolanie proti výroku o vylúčení vzájomnej žaloby na samostatné konanie.

Žalobkyni priznáva náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd) rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni 589,23 € s
úrokom z omeškania vo výške 8,08 % ročne od 21.10.2015 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku, vzájomnú žalobu žalovaného na zaplatenie 7.410,77 € s prísl. vylúčil na samostatné konanie,
v ktorom rozhodne aj o trovách tohto konania.

2.Vplnomrozsahuvyhovelžalobežalobkyne,ktorúskutkovoodôvodnilatým,žesožalovanýmspoločne
ako manželia uzavreli dňa 16. 9.2005 zmluvu o splátkovom úvere č. 0511697364 so Slovenskou
sporiteľňou, a.s., Bratislava, ako veriteľom, predmetom ktorej bolo poskytnutie splátkového úveru vo
výške 100.000,- Sk. Manželstvo strán sporu bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Rožňava,
právoplatným dňa 17.9.2009. Úver, ktorý je už splatený, po rozvode manželstva splácala výlučne
žalobkyňa. Od októbra 2013 do júla 2015 zaplatila žalobkyňa na úvere spolu sumu 1.178,46 € a od
žalovaného sa domáhala vyplatenia 1/2 ňou zaplatenej sumy, t.j. 589,23 €.

3. Žalovaný v odôvodnenom odpore proti platobnému rozkazu 6C/667/2015-32 z 13.11.2015, ktorým
súd vo veci rozhodol, nepoprel nárok žalobkyne, poukázal však na to, že strany sporu ako manželia
uzatvorili dňa 28.09.2005 nájomnú zmluvu so Stavebným bytovým družstvom E. k štvorizbovému bytu
č. XX, v bytovom dome súp. č. XXX na ul. L. v Y. o veľkosti XX,XX m2, zapísaného na LV XXXX
k. ú. Y., ku ktorému bolo právo spoločného nájmu zrušené rozsudkom Okresného súdu Rožňava
sp. zn. 12C/75/2014 zo 4.5.2015, a za jeho budúceho nájomcu bola určená žalobkyňa. Preto mu z

titulu zániku práva spoločného nájmu družstevného bytu vzniklo právo na vyplatenie polovice hodnoty
členského podielu v bytovom družstve. Pokiaľ nebol podaný návrh na vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva v lehote troch rokov od právoplatnosti rozsudku o rozvode a v uvedenej lehote nedošlo
ani k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov dohodou, tak ako je to v tomto prípade,platí nevyvrátiteľná domnienka vyporiadania podľa zásad uvedených v § 149 ods. 4 Občianskeho
zákonníka,t.j.,žeohľadnehnuteľnýchvecísamanželiavyporiadalipodľastavu,vakomkaždýznichveci
z bezpodielového spoluvlastníctva užíval ako vlastník pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti a o

ostatnýchhnuteľnýchanehnuteľnýchveciachplatí,žesúvpodielovomspoluvlastníctvea podielyoboch
manželov sú rovnaké. Žalovaný vyjadril názor, že to isté platí primerane aj o ostatných majetkových
právach, teda aj pre členský podiel z titulu spoločného členstva manželov v bytovom družstve, a tak
analogicky aj pre toto právo platí režim podielového spoluvlastníctva, pričom podiely oboch bývalých
manželov sú rovnaké. Okamihom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zrušení spoločného nájmu

k predmetnému družstevnému bytu a určení žalobkyne za výlučnú nájomníčku predmetného bytu, došlo
k zániku podielového spoluvlastníctva strán sporu k členskému podielu v bytovom družstve. Žalovaný
má za to, že hodnota členského podielu t. č. predstavuje sumu 16.000 €, preto po započítaní žalobkyňou
žalovanej sumy navrhol vydať rozsudok, ktorým súd uloží povinnosť žalobkyni zaplatiť mu 7.410,777 €
s 5,05 % ročným úrokom z omeškania odo dňa podania odporu na súd do zaplatenia a nahradiť mu
trovy konania.

4. Žalobkyňa sa nestotožnila s právnym názorom žalovaného, že okamihom zániku spoločného nájmu
k družstevnému bytu došlo k zániku podielového spoluvlastníctva strán sporu k členskému podielu v
bytovom družstve. Strany sporu sa titulom nájomnej zmluvy s prenajímateľom (SBD Rožňava) uzavretej
dňa 28.9.2005 stali spoločnými členmi SBD z dôvodu, že v tom čase vystupovali v zmluvnom vzťahu

spoločne ako nájomcovia, pretože boli manželia. Spoločné členstvo manželov v SBD vzniknuté na
základe nájomnej zmluvy o prenechaní družstevného bytu do užívania je právnym inštitútom, ktorý
nemá žiadnu právnu viazanosť so spoločným nájmom k predmetnému družstevnému bytu, a preto
zrušenie práva spoločného nájmu bytu, ktoré nastalo s právoplatnosťou dňom 5.6.2015, nezakladá
právny nárok na vyporiadanie hodnoty členských práv a povinností. Žalobkyňa po rozvode manželstva

so žalovaným (17.10.2009) užívala predmetný družstevný byt výlučne sama s troma maloletými deťmi,
pričom žalovaný sa z predmetného bytu dobrovoľne vysťahoval v mesiaci máj 2009, a následne sa
dňa 10.2.2012 odhlásil aj z trvalého pobytu na tomto mieste. Žalovaný sa dobrovoľne odsťahoval z
družstevného bytu, preto platí právna domnienka, že majetkové práva, ku ktorým nesporne patrí aj
členský podiel v družstevnom byte, patria tomu, kto predmetný byt užíva. Na vyporiadanie hodnoty

členských práv sa vzťahuje 3-ročná premlčacia lehota plynúca od zániku manželstva, t.j. v danom
prípade od 17.10.2009, ktorú lehotu žalovaný nevyužil, nepožiadal o vyporiadanie majetkových práv
patriacich do BSM, a preto žalobkyňa vzniesla námietku premlčania voči návrhu žalovaného na
vyplateniehodnotyčlenskéhopodielu.NavyšebytvlokaliteDobšinámávsúčasnostitrhovúhodnotucca
10.000 €. Predmetom sporu je 1/2 ňou vyplatenej sumy z titulu splátkového úveru, ktorý uzavreli strany

sporu ako manželia, avšak žalovaný predmetný splátkový úver nesplácal a sumu 1.178,48 € vyplatila
žalobkyňa. Protinávrh žalovaného podaný v odpore proti platobnému rozkazu považuje žalobkyňa za
samostatný návrh žalovaného nesúvisiaci s predmetom žaloby. Dokazovanie v danej veci je nad rámec
dokazovania vo veci žaloby, ktorú podala žalobkyňa, preto navrhla vylúčiť na samostatné konanie
žalovaným uplatnený návrh.

5. Podľa názoru žalovaného námietka premlčania vznesená žalobkyňou je nedôvodná. Nesúhlasil s
tvrdením, že na vyporiadanie hodnoty členských práv a povinností spojených so zaniknutým členstvom
v bytovom družstve sa vzťahuje 3 ročná premlčacia lehota začínajúca plynúť od zániku manželstva.
Právo spoločného nájmu k družstevnému bytu bolo zrušené rozhodnutím súdu sp. zn. 12C/75/2014

zo 4.5.2015, minimálne do tejto doby sa jednalo o právo spoločné, ktoré sa zánikom manželstva
nemohlo premlčať, pretože k jeho zrušeniu došlo až citovaným rozhodnutím. Návrh na vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva v lehote troch rokov od právoplatnosti rozsudku o rozvode podaný
nebol, preto k vyporiadaniu BSM došlo podľa zásad uvedených v § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka,
čo znamená, že pre členský podiel z titulu spoločného členstva manželov v bytovom družstve platí

režim podielového spoluvlastníctva. Skutočnosť odsťahovania sa zo spoločného družstevného bytu, ani
zmenatrvaléhopobytu(málenevidenčnýcharakter)nemajúžiadendopadnazrušenie,anivyporiadanie
členského podielu. K vzájomnej žalobe, uviedol, že túto môže súd vylúčiť na samostatné konanie len
vtedy, ak nie sú splnené podmienky na spojenie vecí. Podmienkou na spojenie vecí je hospodárnosť
konania, začatie sa konaní pred tým istým súdom a skutková súvislosť, alebo to, že spor sa týka tých

istých strán. Žalovaný má za to, že všetky zákonné podmienky v zmysle § 166 ods. 1 CSP sú splnené,
keď je nepochybné, že sa spor týka tých istých strán, navyše sa v oboch prípadoch jedná o peňažnú
pohľadávku, ktorú si navyše žalovaný voči pohľadávke započítava a je hospodárne, aby súd v merite
veci rozhodol v tomto konaní.6. Súd po vykonaní dokazovania uzavrel, že strany sporu na strane jednej ešte ako manželia (dlžníci)
uzavreli dňa 16.9.2005 s veriteľom Slovenská sporiteľňa, a.s. Bratislava zmluvu o splátkovom úvere, na

základe ktorej im veriteľ poskytol spotrebný úver 100.000,-Sk, s konečnou splatnosťou úveru 20.7.2015
a výškou mesačnej splátky 48,39 €, že manželstvo strán sporu bolo rozvedené rozsudkom Okresného
súdu Rožňava 4C 63/2009-41 z 27.8.2009, právoplatným 17.10.2009, že žalobkyňa v období od
20.10.2013 do 20.7.2015 uhradila na predmetnom úvere sumu 1.178,46 €. Konštatoval, že nárok
žalobkyne žalovaný nespochybňoval. Zmluvu o splátkovom úvere zo 16.9.2005 strany sporu podpísali

ako dlžníci - spoludlžníci a teda z povahy tohto plnenia vyplynulo, že bol založený spoločný záväzok
viacerých dlžníkov voči tomu istému veriteľovi, pričom podiely dlžníkov na dlhu boli rovnaké. Žalobkyňa
ako dlžník splnila viac než zodpovedalo vzájomnému pomeru medzi dlžníkmi, a tak jej vznikol voči
žalovanému následný postih - regres vo výške 1/2 z celkovo uhradenej čiastky veriteľovi. Súd preto
zaviazal žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia (žalovaný sa bezdôvodne obohatil na úkor
žalobkyne, keď zaňho plnila to, čo podľa práva mal plniť sám) vo výške 589,23 € so zákonnými úrokmi

z omeškania.

7. Právne súd vec žalobkyne posúdil podľa sa § 454, § 511 ods. 1, 2, 3, § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka.

8. Po citácii § 147 ods. 1, 2, 4, § 166 ods. 1, 2 CSP súd rozhodol o vylúčení vzájomnej žaloby
podanej žalovaným na samostatné konanie, v ktorom rozhodne aj o trovách tohto konania, pretože
dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na spojenie veci. Konštatoval, že z podanej žaloby
a vzájomnej žaloby je síce zrejmé, že sa týkajú tých istých strán, ale skutkovo spolu súvisia len v
tom, že ide o peňažnú pohľadávku. Ďalej súd argumentoval, že zatiaľ čo žaloba žalobkyne, ktorej

právny základ je v stranami sporu uzavretom splátkovom úvere, bola preukázaná pripojenými listinnými
dôkazmi a nakoniec medzi stranami sporu ňou uplatnený nárok ani nebol sporný, vzájomná žaloba sa
týka vyporiadania členského podielu a evidentne bude vyžadovať rozsiahle dokazovanie, pričom sám
žalovaný vo svojom podaní už poukazuje na skutočnosť, že pravdepodobne bude potrebné vo veci
nariadiť aj znalecké dokazovanie. Podľa názoru súdu nie sú splnené podmienky na spojenie vecí práve

s poukazom na hospodárnosť konania a to najmä vo vzťahu k žalobkyni, kedy by nebolo možné ani
hovoriť o spravodlivom rozhodnutí, vzhľadom na ňou uplatnený a v konaní preukázaný nárok.

9. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný z odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1
písm. h/ CSP a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie

konanie. Uviedol, že je pravdou, že nárok žalobkyne čo do dôvodu a výšky od počiatku nespochybňoval.
Svoju obranu však založil na započítaní svojej pohľadávky z titulu zániku práva spoločného nájmu
družstevného bytu. Pokiaľ by nenapadol rozsudok v celom rozsahu, stal by sa tento exekučným titulom
vedúcim k exekúcii, vzniku ďalších trov ba až k výkonu rozhodnutia, a tak by jeho obrana v konaní
bola neúspešná, o to viac, že mu jeho momentálna finančná situácia neumožňuje žalobkyni žalovanú

sumu zaplatiť. Preto sa rozhodol pre vzájomnú žalobu. Zdôraznil, že z doslovného výkladu § 147, § 166
CSP vyplýva, že súd môže vzájomnú žalobu vylúčiť na samostatné konanie, ale len za predpokladu,
ak nie sú splnené podmienky na spojenie vecí. Citoval ust. § 166 ods. 1 CSP a dôvodil, že súd mal
za to, že v danom prípade neboli dané podmienky na spojenie vecí a to napriek tomu, že o splnení
podmienky začatia konania pred tým istým súdom v posudzovanej veci nie sú pochyby a hoci zákon

vyžaduje splnenie len jednej z podmienok uvedených v § 166 ods. 1 pod písm. b/ alebo c/ CSP, súd
uviedol splnenie obidvoch a síce, že sa týkajú tých istých strán ako aj skutkovú súvislosť v tom, že sa
jedná o peňažnú pohľadávku. Naviac zákonodarca hospodárnosťou konania v zmysle § 166 ods. 1 CSP
nemal na mysli hospodárnosť účastníkov, ale naopak hospodárnosť súdnych konaní, keď sa vec tých
istých strán alebo skutkovo súvisiacich vecí prejedná a rozhodne v jednom konaní. Vyjadril názor, že si

nemyslí, že v prípade jeho vzájomnej žaloby by bolo potrebné vykonať rozsiahle dokazovanie.

10. Žalobkyňa navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť a uplatnila si náhradu trov konania.
Argumentovala, že žalovaný jej nárok nespochybnil. Nárok žalovaného na započítanie jeho pohľadávky
z titulu zániku práva spoločného nájmu družstevného bytu neuznala, hodnota členského podielu v

sume 16.000 € je nereálna, neprimerane vysoká a nie je jednoznačné, či majetkové práva, tak ako to
uvádza žalovaný, sú v podielovom spoluvlastníctve bývalých manželov. Žalobkyňa opodstatnenosť ňou
uplatneného nároku preukázala listinnými dôkazmi, tento nebol sporný ani medzi stranami sporu, preto
bolo spravodlivé, že súd o tomto nároku rozhodol. Podmienky na spojenie vecí v danom prípade nebolisplnené, nebolo v záujme hospodárnosti spojiť na spoločné konanie, ktoré spolu skutkovo nesúvisia,
aj keď sa týkajú tých istých strán sporu. Vzájomná žaloba z titulu vyporiadania členského podielu k
družstevnému bytu po zániku práva spoločného nájmu bytu je vec, ktorá sa skutkovo nehodí na spojenie

so žalobou o vydanie bezdôvodného obohatenia, a to predovšetkým z dôvodu hospodárnosti.

11. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý platí aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (§ 470 ods. 1 CSP).

12. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia tohto zákona, zostávajú zachované.

13. Pri zmenách právnych predpisov procesnoprávnej povahy platí zásada (vo vzťahu k Civilnému
sporovému poriadku výslovne vyjadrená v § 470 ods. 1 CSP), že nové procesné právo (jeho zmeny)
platí odo dňa nadobudnutia účinnosti novej právnej úpravy (Civilného sporového poriadku) i pre konania

(spory) začaté pred nadobudnutím jej účinnosti.

14. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016,
ďalej len CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné, s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil dňa

3.5.2018 na úradnej tabuli súdu v súlade s § 378 a § 219 CSP, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a §
380 CSP a z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu a dospel k záveru, že rozsudok vecne správny,
preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

15. Podľa § 147 ods. 1-4 CSP žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou.

Vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na
započítanie, ale len ak navrhuje, by bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca; inak súd posudzuje
taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného. Na vzájomnú žalobu sa primerane použijú
ustanovenia o žalobe. Vzájomnú žalobu môže súd vylúčiť na samostatné konanie, ak nie sú splnené
podmienky na spojenie vecí.-

16. V zmysle cit. zákonného ustanovenia, ak sa vo vzájomnej žalobe uvádzajú veci, ktoré nevykazujú
žiadnu skutkovú súvislosť, môže súd rozhodnúť o vylúčení veci na samostatné konanie.

17. Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvej inštancie, že na rozdiel od nároku žalobkyne,

ktorý žalovaný nespochybňoval ani nenamietal a preto si rozhodnutie o ňom nevyžadovalo ďalšie
dokazovanie, nárok uplatnený žalovaným vzájomnou žalobou nie je taký jednoznačný, žalobkyňa sa
s ním nestotožňuje, vzniesla námietku premlčania, namieta ho čo do jeho základu a aj výšky, preto
si bude vyžadovať dokazovanie, pričom samotný žalovaný vo svojom podaní zo 7.1.2016 uvádza, že
ak žalobkyňa spochybňuje ním udávanú hodnotu členského podielu bytu 16.000 €, nebráni sa ani

znaleckému dokazovaniu. Za takýchto okolností súd prvej inštancie rozhodol správne, keď vzájomnú
žalobu žalovaného vylúčil na samostatné konanie aj z dôvodu hospodárnosti konania o žalobe
žalobkyne.

18. Zároveň odvolací súd zdôrazňuje, že rozhodnutie o vylúčení vzájomnej žaloby na samostatné

konanie má charakter uznesenia (aj keď o ňom súd prvej inštancie rozhodol v rámci rozsudku) proti
ktorému odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2 v nadväznosti na § 357 CSP).

19. Podľa § 386 písm. c/ CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému odvolanie nie je prípustné.

20. Pretože Civilný sporový poriadok vylučuje odvolací prieskum rozhodnutia súdu prvej inštancie o
vylúčení vzájomnej žaloby na samostatné konanie, odvolací súd odmietol odvolanie proti tomuto výroku
napadnutého rozsudku.

21. Pokiaľ ide o rozsudok vo výroku, ktorým bol žalovaný zaviazaný plniť žalobkyni, odvolací súd po
preskúmaní obsahu spisu a dôvodov napadnutého rozsudku konštatuje, že rozhodnutiu súdu prvej
inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by súd vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, že by opomenulniektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo že by v jeho
hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok hodnotenia jeho dôkazov nezodpovedal
tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193, § 194 a § 205 CSP alebo že

by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo že by použité zákonné
ustanovenia nesprávne vyložil.

22. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie i
zákonu zodpovedajúcimi dôvodmi rozsudku v tejto časti, na ktoré v celom rozsahu odkazuje (§ 387 ods.

2 CSP).

23. Odvolateľ neuviedol žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by preňho ako žalovaného
privodili priaznivé rozhodnutie. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by
odôvodňovali iné rozhodnutie o uplatnenom nároku vo vzťahu k odvolateľovi.

24. Súd prvej inštancie jasne a dostatočne vysvetlil právne dôvody, pre ktoré žalobe žalobkyne vyhovel a
závery,ktoréprijal,primerane azrozumiteľnevysvetlil.Zodôvodnenianapadnutéhorozsudkunevyplýva
jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov,
ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.

25. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozsudku v napadnutom výroku, na ktoré
v podrobnostiach odkazuje a rozsudok v napadnutom výroku ako vecne správny potvrdil.

26. Žalovaný ako odvolateľ nemal úspech v odvolacom konaní, žalobkyňa bola v odvolacom konaní
plne úspešná, preto jej odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške

ktorých rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením (§ 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2, § 396 ods.
1 CSP).

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom

plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je

rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej

inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha

(dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba
a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).