Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 10, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/60/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7817205569
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7817205569.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr.

Aleny Mikovej a JUDr. Anny Slovinskej, v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom Žilina,
Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému S. E., nar. 8. 7. XXXX, bytom X. R. XXX, o zaplatenie
1.756,41 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava, zo dňa
25.10.2017 č. k. 12Csp/108/2017-56

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e výrok rozsudku o zamietnutí žaloby v časti 16,79 eur a v prevyšujúcom rozsahu
rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby a vo výroku o trovách konania z r u š u j e a v zrušenom
rozsahu v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdRožňava(ďalej„súdprvejinštancie“)rozhodnutímuvedenýmvzáhlavíuložilžalovanému

povinnosť zaplatiť sumu 1.203,99 € s úrokmi z omeškania vo výške 5 % z dlžnej sumy ročne od
27.4.2017aždozaplatenia,zamietolžalobuvprevyšujúcejčastiapriznalžalobcovináhradutrovkonania
proti žalovanému v rozsahu 32 %.

2. Súd prvej inštancie rozhodoval o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal plnenia voči žalovanému na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 21.10.2014, na základe
ktorej bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver „Pôžička“ vo výške 2.000 € s dohodnutou fixnou

úrokovou sadzbou 12,9 % ročne. Poskytnutý úver mal žalovaný uhradiť v 120-tich mesačných splátkach
vo výške 29,97 € mesačne so splatnosťou prvej splátky 20.11.2014 a konečnou splatnosťou úveru
21.10.2024, keď každá splátka bola splatná k 20. dňu kalendárneho mesiaca. Za poskytnutie úveru
bol dohodnutý poplatok 100 eur, za poistenie schopnosti splácať úver poplatok 0,73 € mesačne, výška
RPMNzodpovedalahodnote15,4%acelkováčiastka,ktorúbolpovinnýžalovanýzaplatiťpredstavovala
3.696,40 €. Z dôvodu, že žalovaný porušil svoju povinnosť na riadnu a včasnú úhradu splátok, žalobca
uplatnil právo predčasnej splatnosti dlhu a vyzval ho na úhradu nesplateného zostatku úveru ku dňu

27.4.2017. K uvedenému dňu istina úveru predstavovala 1.756,41 €, úroky z úveru 79,93 €, úroky z
omeškanýchsplátok0,82€.Nebolosporné,žezposkytnutejčiastky2.000€žalovanýzaplatilvsplátkach
sumu 796,01 €, z ktorej čiastka 535,63 € zodpovedala úhrade úrokov z úveru, suma 243,59 € istine
úveru a suma 16,79 € úhrade poistného.
Žalobou uplatnil žalobca proti žalovanému nárok na zaplatenie istiny úveru 1.756,41 €, úroku z úveru
vyčísleného do času jeho zosplatnenia vo výške 79,93 €, úroku z omeškania z omeškaných dlžných
splátok do času zosplatnenia dlhu v sume 0,82 €, úroky z úveru 12,9 % ročne z dlžnej istiny 1.756,41

€ od 27.4.2017 do zaplatenia a úroky z omeškania 5 % ročne od 27.4.2017 do zaplatenia tak z istiny
úveru 1.756,41 € ako aj úrokov z úveru 79,93 €.3. Žalovaný v konaní vypovedal, že pred uzavretím zmluvy nebol oboznámený so žiadnymi obchodnými
podmienkami ani poistnou zmluvou, ani žiadna poistná zmluva mu poskytnutá nebola ani nebol
informovaný o podmienkach poistenia. Žalobca mu poskytol len informácie o výške pôžičky, výške

splátok a o dobe, počas ktorej mal splátky uhrádzať. K výške úroku bol upozornený len na to, že „pokiaľ
nebude platiť, bude tento úrok zvýšený“, za akých podmienok, o tom vedomosť nemal.

4. Vychádzajúc z obsahu zmluvy súd túto posudzoval ako zmluvu spotrebiteľskú podľa § 4, § 6, § 9, §
11 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov

(ďalej len zák. č. 129/2010 Z.z.), § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. a), § 788, § 792a
Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 3 ods. 1, ods. 3 zák. č. 250/07 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a čl.
10 ods. 2 písm. h) a c) Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/EHS z 23.4.2008 o zmluvách
o spotrebiteľskom úvere (ďalej „Smernica“).

5. Súd prvej inštancie zohľadňujúc podstatné náležitostí zmluvy o spotrebiteľských úveroch

vymedzených v § 9 ods. 1, 2 zák. č. 129/2010 Z.z. uzavrel, že v zmluve absentuje podstatná náležitosť
týkajúca sa splátok dlhu podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z, pretože zmluva neobsahuje
údaj o tom, aká je skladba jednotlivých splátok vo vzťahu k istine, úrokom a poplatkom, teda aká časť
bude pripočítaná v prípade jej úhrady na istinu, aká na úroky a na iné poplatky. Tento nedostatok nebol
napravený ani odkazom obsiahnutým v zmluve na obchodné podmienky, nakoľko v spotrebiteľskom

záväzkovom vzťahu, ktorý sa posudzuje podľa ustanovení Občianskeho zákonníka nie je možné upraviť
obsah zmluvy odkazom na obchodné zmluvné podmienky, lebo tento spôsob úpravy právneho vzťahu
vyplýva len z § 273 Obchodného zákonníka, ktorý sa na vzťahy strán neaplikuje. Súd prvej inštancie
tiež vychádzal zo záveru, že na tomto právnom posúdení nič nemení ani rozsudok Súdneho dvora
Európskej únie vo veci C-42/15, keďže sa dotýka výlučne výkladu Smernice pričom vnútroštátna

úprava má odchylné znenie a účinky ako predmetná Smernica. Pritom ustálená judikatúra Súdneho
dvora Európskej únie konštatovala, že nemožno priznať v spore medzi jednotlivcami priamy účinok
smerníc, keďže v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku smernice spočívajúceho v tom,
že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti sa nemôže
ako také použiť v rámci sporu, v ktorom proti sebe stoja výhradne jednotlivci. Vychádzajúc z uvedeného

konštatoval, že podľa § 11 ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z.z. sa úver považuje za bezúročný a
bez poplatkov, z ktorých dôvodov žalobcovi priznal iba rozdiel medzi sumou žalovanému poskytnutou
vo výške 2.000 € a sumou uhradenou vo výške 796,01 €. Zohľadnenie zaplateného poistného 16,79
€, ktoré bolo súčasťou splátok uhradených žalovaným, na úhradu istiny úveru súd odôvodnil tým, že
nebolo preukázané, aby mal žalovaný vôľu sa poistiť, a aby bola nejaká poistná zmluva uzavretá.

Žalobca nepredložil žiadnu osobitnú poistnú zmluvu, z listín o spotrebiteľskom úvere uzavretie poistnej
zmluvy s náležitosťami podľa § 788, § 792a OZ nevyplýva a všeobecné údaje o platbe poistného
nepreukazujú existenciu vôle žalovaného poistnú zmluvu uzavrieť, za ktorých okolností sa jedná o
právny úkon neplatný podľa § 37 ods. 1 OZ.

6. Z doposiaľ neuhradeného zostatku istiny úveru vo výške 1.203,99 € priznal žalobcovi úroky z
omeškania podľa § 517 ods. 1, 2 OZ a § 3, nar. vlády č. 87/1995 Z.z. v znení nar. vlády č. 20/2013,
vychádzajúc z predčasnej splatnosti úveru ku dňu 26.4.2017, keď odo dňa nasledujúceho konštatoval
existenciu omeškania žalovaného s úhradou záväzku.

7. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. Zohľadňujúc pomer sumy priznanej k sume
uplatňovanej žalobou konštatoval, že žalobca bol úspešný v rozsahu 66 %, čo pri procesnom úspechu
na strane žalovaného 34 % zodpovedá nároku žalobcu na náhradu pomerných trov 32 %.

8. Proti zamietavému výroku rozsudku prvej inštancie a súvisiacemu výroku o trovách konania podal

odvolanie žalobca z dôvodov podľa§ 365 ods. 1 písm. b) CSP, že súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces a podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, že rozhodnutie súdu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhoval, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutom rozsahu zmenil, žalobe v plnom rozsahu vyhovel a uložil žalovanému povinnosť na plnú

náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania.

9. V odvolaní žalobca poukázal na obsah zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej so žalovaným,
ktorá zrozumiteľným a jednoznačným spôsobom vymedzuje výšku splátky, termíny jej splatnosti, početsplátok, konečný termín splatnosti úveru, zdôraznil, že sa jedná o anuitné splátky, u ktorých sa
výška splátky nemení a nedochádza k zmene úrokových sadzieb, pričom banka vždy bezplatne a
kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy na žiadosť spotrebiteľa poskytne výpis z účtu vo forme

amortizačnejtabuľky,ktoráuvádzasplátky,ktorésamajúzaplatiť,lehotyapodmienkyichúhradyvrátane
rozpisu každej splátky na istinu, úroky a poplatky. Poradie, v ktorom sa budú splátky priradzovať k
jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účel jeho
splatenia zmluva neuvádza, keďže nevznikajú nesplatené zostatky s rôznymi úrokovými sadzbami,
avšak všeobecné obchodné podmienky upravujú aj poradie, v akom sa úhradou splátky uspokoja

pohľadávky žalobcu. Žalobca zdôraznil, že v zmysle rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 Home
Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Bírovej sa čl. 10 ods. 1 a 2 Smernice spojený s čl. 3 písm. m) tejto
Smernice má vykladať tak, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument
a ustanovenia Smernice o úprave splátok spotrebiteľského úveru, a to čl. 10 ods. 2 písm. h) a písm.
i) sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú ustanovujúca amortizáciu istiny
po sebe nasledujúcimi splátkami, nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať aká časť každej

splátky bude započítaná na vrátenie istiny a ustanovenia tejto smernice bránia tomu, aby členský štát
takú povinnosť stanovil vo vnútroštátnej úprave. Nie je tiež nevyhnutné, aby zmluva uvádzala splatnosť
splátokodkazomnakonkrétnydátum,pokiaľpodmienkyzmluvyumožňujúspotrebiteľovibezťažkostías
istotou identifikovať dátumy splátok. Na podporu svojej argumentácie, že zmluva uzavretá so žalovaným
spĺňa náležitosti vymedzenia splátok v zmysle § 9 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. poukázal aj na

rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 12 Co 149/2016 z 15.2.2017, Krajského súdu v Trenčíne
sp.zn. 6 Co 68/2017 z 28.2.2017, Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 16 Co 433/2016 z 20.9.2017.

10. Vo vzťahu k poistnému uhradenému žalovaným v splátkach, ktoré súd prvej inštnacie zohľadnil na
úhradu istiny úveru z dôvodu, že nebola preukázaná existencia poistnej zmluvy ani vôľa žalovaného

takú zmluvu uzavrieť, žalobca v odvolaní uviedol, že pokiaľ súd nemal za preukázané dojednanie
poistenia, mal vyzvať žalobcu na doplnenie žaloby podľa § 129 ods. 1 CSP. Súd prvej inštancie tak
rozhodol o neurčitom návrhu na začatie konania, čomu nepredchádzala faktická činnosť smerujúca k
odstráneniu úplnosti návrhu, čím bola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom a porušené jeho
práva na spravodlivý súdny proces.

11. Žalovaný sa k riadne doručenému odvolaniu nevyjadril.

12. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané
včas a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia

odvolacieho pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu danom § 379 a § 380 CSP
z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a prijal záver, že odvolanie žalovaného je v časti dôvodné.

13. Vyhovujúci výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie nebol predmetom odvolacieho prieskumu,
pretože nebol odvolaním napadnutý a nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods. 2, 3 CSP). Rozsudok v

zamietavej časti, ktorý vyplýva z právneho záveru, že žalobcovi nepatrí nárok na úhradu poistného,
ktoré bolo súčasťou uhradených splátok, a z ktorých dôvodov bola suma 16,79 € týmto titulom uhradená
zohľadnená na úhradu istiny úveru bol vecne správny, preto v tejto časti odvolací súd rozsudok v
napadnutom zamietavom výroku potvrdil v súlade s § 387 ods. 1 CSP.

14. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 10.5.2018 o 10.20 hod.
v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené dňa 3.5.2018 na úradnej tabuli na webovej stránke Krajského súdu v
Košiciach v súlade s ust. § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.

15. V časti zamietavého výroku rozhodnutia, ktorý sa dotýkal práva žalobcu na úhradu poistného,
žalobca uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/, ktorý je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym
procesným postupom znemožňuje strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Obsah tohto práva je pomerne široký, zahŕňa
uplatňovanie práv priznávaných Civilným sporovým poriadkom, medzi jeho zložky sa zaradzuje právo na

prístupksúdu,nazákonnéhosudcu,nariadnepoučenieoprocesnýchprávach,povinnostiach,právobyť
vypočutý, navrhovať dôkazy, zákaz prekvapivých rozhodnutí, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia
i právo na jeho preskúmanie. Postupom súdu prvej inštancie však nedošlo k naplneniu tohto odvolacieho
dôvodu. Súd prvej inštancie zrozumiteľným a jasným spôsobom vysvetlil, z akých dôvodov žalobcovitento nárok nepriznal (viď bod 6., 36., 43. až 48. odôvodnenia) keď mal za to, že žalobca nepredložil
žiadnu poistnú zmluvu, ktorá by bola uzavretá so žalovaným a predložená zmluva o spotrebiteľskom
úvere nespĺňala náležitosti vymedzené ustanoveniami § 788, § 792 OZ. Predpokladom platne uzavretej

poistnej zmluvy je dojednanie v písomnej forme s obsahovými náležitosťami ako to vymedzujú vyššie
citované ustanovenia OZ, pričom žalovaný uviedol, že sa neoboznamoval so žiadnou poistnou zmluvou,
poistnými podmienkami, ani mu žiadna taká poskytnutá nebola. Za týchto okolností možno považovať
za správny záver súdu prvej inštancie o tom, že nárok žalobcu na poistné preukázaný nebol a pokiaľ
tento nárok žalobca odvíja od všeobecných údajov v spotrebiteľskej zmluve, ide o neplatný právny úkon.

16. Obrana žalovaného spočívajúca v tvrdení, že súd ho mal vyzvať na odstránenie vád žalobného
návrhu, lebo rozhodoval o návrhu neurčitom, čím malo dôjsť k porušeniu jeho procesných práv, nie je
namieste a je nedôvodná. Povinnosť súdu uplatniť ustanovenia § 129 ods. 1 CSP sa vzťahuje len na
podanie, z ktorého nie je zrejmé čoho sa týka, čo sa ním sleduje alebo v prípadoch, ak ide o podania
neúplné alebo nezrozumiteľné. V danom prípade nešlo o neúplný žalobný petit, či nezrozumiteľné

neurčité podanie, ale o nepreukázaný nárok na plnenie poistného z poistnej zmluvy. Každú sporovú
stranu ohľadom skutočností uvedených v žalobe, zaťažuje povinnosť tvrdenia, teda pravdivé a úplné
opísanie rozhodujúcich skutočností, ako aj povinnosť dôkazná spočívajúca v povinnosti označenia a
pripojenia dôkazov v žalobe, ako to vyplýva z § 132 a § 150 ods. 1 CSP. Rozhodujúce skutkové
tvrdenia v žalobe tvoria obsah žaloby, pričom súd môže vyzvať strany na doplnenie skutkových tvrdení,

nesmie však nahrádzať procesnú aktivitu strán a ich povinnosť tvrdiť. Cieľom povinnosti tvrdenia a
povinnosti dôkaznej je unesenie dôkazného bremena v spore, nesplnenie tejto povinnosti znamená
procesnú pasivitu strany sporu, ktorá sa prejaví v neúspechu v spore. Nedostatok procesnej aktivity sa
nerieši procesným poučením podľa § 129 ods. 1 CSP, ako sa toho dovoláva žalobca. V prejednávanom
spore žalobca nepreukázal dôkazmi svoje tvrdenia o uzavretí poistnej zmluvy, a teda dôkazné bremeno

neuniesol. Odvolací súd pritom zdôrazňuje, že podľa § 185 ods. 2 posledná veta CSP, súd okrem tam
zmienených dôkazov iné dôkazy bez návrhu nevykonáva. Súd postupoval v súlade so zákonom, ak
úhradu vykonanú žalovaným titulom údajného poistného započítal na úhradu istiny úveru a v tomto
rozsahu 16,79 € považoval nárok žalovaného na vrátenie poskytnutého plnenia za splnený. V tejto preto
odvolací súd zamietavý výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

17. Rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým bol zamietnutý nárok žalobcu na plnenie z dôvodu
konštatovania bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru pre absenciu členenia splátky, však napĺňa
žalobcomuplatnenýodvolacídôvodpodľa§365ods.1písm.h/CSP,spočívajúcivnesprávnomprávnom
posúdení veci. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii právnej normy na

zistený skutkový stav za situácie, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal byť v danom prípade
použitý, či síce použil správny právny predpis, no nesprávne ho na daný prípad interpretoval.

18. Súd prvej inštancie sa dopustil nesprávnej interpretácie inak správne použitej právnej úpravy,
týkajúcej sa vymedzenia splátok úveru ako jednej z podstatných náležitostí spotrebiteľských zmlúv o

úvere podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z..

19. Podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
zmluva okrem všeobecných náležitosti podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať

k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia.
Podľa § 9 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú
obsahuje dohodu o amortizácii istiny, je veriteľ povinný poskytnúť spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme
amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom

úvere.
Podľa § 9 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch, amortizačná tabuľka podľa odseku 3 uvádza
splátky, ktoré sa majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich úhrady vrátane rozpisu každej splátky s
uvedením amortizácie istiny, úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru
a prípadne i dodatočné náklady; ak úroková sadzba nie je fixná alebo sa dodatočné náklady podľa

zmluvy o spotrebiteľskom úvere môžu zmeniť, amortizačná tabuľka zrozumiteľne a stručne uvádza, že
údaje v nej uvedené budú platné len do najbližšej zmeny úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru alebo
dodatočných nákladov v súlade so zmluvou o spotrebiteľskom úvere.Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy,
poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom
úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/.

20. V úvodnej všeobecnej časti dôvodovej správy k zákonu o spotrebiteľských úveroch sa uvádza,
že návrh zákona je obsahom úplnou transpozíciou Smernice. Uplatňovaním tejto novej úpravy bude
slovenský úverový trh zosúladený v rámci vnútorného trhu spoločenstva. Záver dôvodovej správy
všeobecnej časti konštatuje, že predkladaným zákonom je Smernica transponovaná do slovenského

právneho poriadku v plnom rozsahu.
V dôvodovej správe k § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch sa zdôrazňuje zásadný
význam ochrany spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch, ktorý má mať dostatočné množstvo informácií o
podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú. Zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí uvádzať celkovú výšku, menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie (v
zmluve musí byť zrozumiteľne uvedené, aká je celková výška a mena poskytnutého spotrebiteľského

úveru, prípadne strop, do ktorého spotrebiteľ môže opakovane čerpať finančné prostriedky). Zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí upravovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov
(spotrebiteľ musí byť zrozumiteľne informovaný v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako
dlho je povinný plniť si povinnosti (splácať istinu, úroky a iné poplatky) vyplývajúce mu zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere).

21. Podľa čl. 10 ods. 2 písm. h/ Smernice, zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet
a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia.
Podľa čl. 10 ods. 2 písm. i/ Smernice, zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza v prípade

amortizácie istiny na základe zmluvy o úvere s dobou určitou, právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu
vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej dĺžky trvania zmluvy o úvere.

22. Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 9.11.2016 vo veci C-42/15 Home Credit, a.s., proti
Kláre Bírovej (ďalej len rozsudok SDEÚ C-42/15) konštatuje, že čl. 10 ods. 2 písm. h/ Smernice sa má

vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok
spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez
ťažkosti a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Zmluva o úvere musí uvádzať iba výšku, počet
a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia. Z čl. 10 ods. 2 písm.

i/ Smernice vyplýva, že iba na žiadosť spotrebiteľa je veriteľ povinný bezplatne a kedykoľvek počas
doby trvania zmluvy odovzdať mu výpis vo forme amortizačnej tabuľky, pričom Smernica nestanovuje
povinnosť zahrnúť do zmlúv o úvere takýto výpis vo forme amortizačnej tabuľky.
Rozsudok SDEÚ C-42/15 v bode 55 ďalej konštatuje, že pokiaľ ide o zmluvy patriace do pôsobnosti
Smernice, členské štáty by nemali ukladať zmluvným stranám povinnosti, ktoré Smernica neupravuje,

ak táto Smernica obsahuje harmonizované ustanovenia oblastí, do ktorej patria tieto povinnosti.

23. Odvolací súd konštatuje, že z dôvodovej správy k zákonu o spotrebiteľských úveroch nemožno
vyvodiť, aby zámerom zákonodarcu bolo sprísnenie § 9 ods. 2 písm. k/ na členenie splátky na istinu,
úroky a iné poplatky a ich jednotlivú splatnosť a z výslovného znenia tohto ustanovenia nevyplýva žiadna

odchýlka oproti úprave obsiahnutej v Smernici.
V prípade rozhodovania v súdnych sporoch medzi jednotlivcami, ako je to aj tomto spore, ak je zistený
rozpor medzi smernicou ako právom únijným a vnútroštátnou úpravou, tak podľa ustálenej judikatúry
Súdneho dvora EÚ v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku smerníc spočívajúci v tom,
že ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti nemožno priamo

použiť v spore jednotlivcov, ale súd má skúmať, či existuje možnosť priznať smernici nepriamy účinok
cestou eurokonformného výkladu vnútroštátneho práva. Tento výklad vnútroštátneho práva s odvolaním
sa na obsah smernice je limitovanými všeobecnými zásadami práva a nemôže slúžiť ako základ pre
výklad vnútroštátneho práva contra legem (SD EÚ vec Adelener C-212/04 zo 4. 7. 2006).
V danom prípade však vychádzajúc z citovaných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch,

Smernice, rozsudku SD EÚ C-42/15 odvolací súd prijal záver, že vnútroštátna úprava nie je v rozpore
s úpravou Smernice a je prípustný aj možný eurokonformný výklad vnútroštátnej úpravy priamo
zodpovedajúci aj výslovnému zneniu § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch.Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch neobsahuje v sebe požiadavku
„členenia“ splátky, ale jej špecifikáciu vzťahuje iba na počet splátok, termín splatnosti a sumu splátky.
Predmetom splátky môže byť istina, úroky, poplatky uvádzané samostatne alebo súhrnne. Pokiaľ

je predmetom spotrebiteľského úveru amortizácia istiny (postupné umorovanie-znižovanie istiny v
splátkach), spotrebiteľ je informovaný o rozsahu istiny, úrokoch a ďalších zložkách splátky dlhu vo forme
amortizačnej tabuľky, ak o ňu požiada. Uvedenie výšky, počtu a termínov splátok dlhu, tak umožňuje
spotrebiteľovi určiť (poznať) výšku jeho záväzku pri jeho riadnom splácaní, a má tiež vždy právo aj na
doplňujúce informácie (amortizačnú tabuľku), ak splácaním dochádza k amortizácii istiny.

24. Zhodný názor na výklad sporného ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch vyjadril aj
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí zo dňa 22.2.2018 sp. zn. 3Cdo/146/2017.
Najvyšší súd konštatoval, že Smernica ako špecifický prameň práva Európskej únie vyžaduje od
členských štátov, aby dosiahli cieľ sledovaný Smernicou prijatím transpozičných opatrení vo svojom
právnom poriadku. Členský štát musí transpozíciu Smernice uskutočniť spôsobom zodpovedajúcim

potrebám jasnosti a určitosti. Na tento účel musia byť ustanovenia Smernice vykonané tak, aby bola
ich záväznosť nespochybniteľná, a aby sa zachovala ich konkrétnosť, presnosť a jasnosť. Nakoľko v
sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok Smernice v zásade vylúčený, vnútroštátne súdy musia
skúmať, či môžu normu práva Európskej únie transponovanú určitým zákonom vykladať eurokonformne.
Tento nepriamy účinok Smernice nie je absolútny - eurokonformný výklad zákona nemôže nahradiť

výslovné znenie zákona. V opačnom prípade by išlo o výklad contra lege. V tom však nič nemení na
tom, že zásada eurokonformného výkladu vyžaduje, aby sa súdy pri interpretácii vnútroštátneho práva
usilovali dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovanou Smernicou a zaručuje jej úplnú
účinnosť.
Úmyslom zákonodarcu vyjadrenú aj v dôvodovej správe bolo transponovať Smernicu v celom rozsahu

do zákona o spotrebiteľských úveroch, teda zámer nesmeroval k tomu, aby bol dosiahnutý rozpor s čl. 10
ods. 2 Smernice. Eurokonformný výklad dotknutého ustanovenia je v danom prípade možný aj potrebný,
keď niet dôvodu od dodávateľa žiadať, aby bol uvádzaný presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu,
teda rozpis splátok po častiach na istinu, úrok a poplatky, osobitne, ak k amortizácii dlhu nedochádza. V
prípade, ak takýto spôsob zániku dlhu - amortizáciu zmluva predpokladá, je na tento účel spotrebiteľovi

umožnené požiadať o vydanie amortizačnej tabuľky. Ak ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010
Z.z. používa pojmy výška, počet termíny splátok, istiny, úrokov a poplatkov, je možné eurokonformným
výkladom v súlade so zákonom dospieť k záveru, že toto ustanovenie obsahuje spresnenie, čo splátka
úveru zahrňuje.

25. Z dôvodu, že odvolací súd považoval za opodstatnené odvolacie námietky žalobcu o tom, že § 9 ods.
2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch je potrebné eurokonformne vykladať tak, že uvedeným
ustanovením sa neukladá povinnosť uviesť požadované informácie (výška, počet, splatnosť splátky) vo
vzťahu ku každej položke (istina, úrok, poplatok), zrušil napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v
zhode s ust. § 389 písm. b/ a c/ CSP.

26. V dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci sa súd prvej inštancie nezaoberal zákonnosťou a
dôvodnosťou nároku žalobcu na úroky z omeškania zo splatných úrokov z úveru a nárokom na úroky z
úveru vo výške 12,9 %, ktorý si žalobca ako veriteľ uplatnil tak do času vyhlásenia predčasnej splatnosti
úveru, ako aj po tomto období. V opätovnom konaní súd prvej inštancie bude vychádzať z právneho

názoru odvolacieho súdu vysloveného v tomto rozhodnutí o platnom dojednaní spotrebiteľskej zmluvy
o úvere, v spornej časti ustanovenia § 9 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. a po zohľadnení ustanovení
zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej so žalovaným dňa 21.10.2014 s prihliadnutím na osobitosti
dokazovania v konaní s ochranou slabšej strany, povinnosti súdu ex offo prihliadať existencii prípadných
neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, posúdiť dôvodnosť i rozsah nároku žalobcu na

úhradu pohľadávky z úveru, ktorý vyhodnotil ako predčasne splatnú.

27. Súd prvej inštancie vezme pritom do úvahy, že záväzok žalovaného zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere je zmluvou spotrebiteľskou, preto sa na právny vzťah vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva (§ 52 ods. 2 posledná

veta OZ). Úroky dohodnuté pri poskytnutí peňažnej pôžičky predstavujú odplatu za užívanie požičanej
sumy. Ustanovenie § 658 ods. 1 OZ ani iné ustanovenia Obč.zákonníka, či iného právneho predpisu
nestanovujú na akú dobu možno pri peňažnej pôžičke dohodnúť úroky. Je možné vyvodiť záver, že
ide o ustanovenie povahy dispozitívnej, ktoré subsumuje v sebe možnosť dohody o obsahu úrokovéhozáväzkového právneho vzťahu. Nemožno vylúčiť aj dohodu o úrokoch za dobu, po ktorú bude istina
dlžníkom skutočne užívaná, teda do faktického vrátenia veriteľovi. Súd prvej inštancie po vyhodnotení
obsahu zmluvného vzťahu strán sporu týkajúcej sa aj doby, po ktorú malo byť dohodnuté platenie úrokov,

ustáli či došlo k dohode o povinnosti žalovaného na úhradu úrokov z úveru, aj za čas po splatnosti dlhu
do termínu skutočného vrátenia, tj aj pre prípad predčasnej splatnosti tohto záväzku.

28. Rozhodnutie o trovách konania vyplýva z ust. § 396 ods. 3 CSP v zmysle ktorého, ak odvolací súd
zruší rozhodnutie a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej

inštancie v novom rozhodnutí o veci.

29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 poslednej
vety CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).