Uznesenie Judgement was issued on Wednesday, April 19, 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 24Cb/25/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118203051
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Berežná
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8118203051.2

Uznesenie

Okresný súd Prešov v právnej veci žalobcu: Y. R. - R., U. T. L. XXXXX W. XX, N.: XXXXXXXX, proti
žalovanému: L. U..G..C.., U. U. W. XXX/X, XXX XX W., IČO: 46 008 471, o zaplatenie 4 217,20 EUR s
príslušenstvom a o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Z a m i e t a návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia počas riadneho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Dňa21.03.2018bolasúdudoručenážaloba(vspisenač.l.1-3)spolusvyplnenýmtlačivomnavydanie
platobného rozkazu (č.l. 4) s tým, že žalobca žiada zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 4 217,20
EUR s príslušenstvom v podobe úrokov z omeškania. Žalobca tvrdí, že pre žalovaného na základe
jeho objednávky vykonal prepravné služby na prevoz štiepky, ktoré vyúčtoval faktúrou č. 12017019 v
sume 910,80 EUR (zostatok dlhu po čiastočnej úhrade 669,96 EUR vo výške 240,84 EUR) splatnou
dňa 12.06.2017, faktúrou č. 12017021 v sume 3 396,36 EUR splatnou dňa 30.06.2017 (bez čiastočnej

úhrady), faktúrou č. 12017023 v sume 822,72 EUR (zostatok dlhu po čiastočnej úhrade 242,72 EUR vo
výške 580,00 EUR) splatnou dňa 15.07.2017. Žalovaného žalobca opakovane žiadal o úhradu dlhu.
K žalobe boli predložené tri vyššie špecifikované faktúry (v spise na č.l. 5-7), pokus o zmier zo dňa
31.10.2017 (č.l. 8) a zo dňa 31.12.2017 (č.l. 9) adresovaný žalovanému. Žalobca predložil potvrdenie
o úhrade súdneho poplatku 253,00 EUR (č.l. 1).

2. Dňa 10.04.2018 bolo súdu doručené doplnenie žaloby (č.l. 17-18) na základe výzvy súdu (č.l. 15)
doručenej žalobcovi dňa 06.04.2018 s tým, že žalobca upravil výšku istiny v petite, aby bola súladná
s predloženými listinnými dôkazmi a odôvodnením žaloby (žalobca v petite pôvodne žiadal zaplatenie
istiny spolu vo výške 4 217,14 EUR a v predloženom tlačive na vydanie platobného rozkazu uvádzal
istinu 4 217,20 EUR). Súdu bolo doručené aj opravené tlačivo návrhu na vydanie platobného rozkazu
(č.l. 19).

3. Dňa 21.03.2018 bol súdu spolu so žalobou (č.l. 1-3 v spojení s č.l. 17-18) doručený návrh žalobcu
na nariadenie neodkladného opatrenia (č.l. 10-12) s tým, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať
sa nakladania s finančnými prostriedkami na bankovom účte, ktorého vlastníkom je žalovaný a to do
právoplatného skončenia konania vo veci samej.

4. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca skutkovo zdôvodnil obdobne ako žalobu. Tvrdí,
že žalovaný napriek výzvam odmieta uhradiť vystavené faktúry, pričom naďalej podniká. Ohľadom
úhrady dlhu voči žalobcovi je pasívny. Žalobca má dôvodnú obavu, že žalovaný vyššie uvedené faktúry
nezaplatí, nakoľko stále ich odmieta uhradiť, vyhovára sa a v neposlednom čase (poznámka súdu
- zrejme bolo myslené v poslednom čase) ani nedvíha telefóny, nereaguje na výzvy žalovaného
(poznámka súdu - zrejme bolo myslené výzvy žalobcu). Preto má žalovaný za to (poznámka súdu -

zrejme bolo myslené žalobca), že je potrebné garantovať žalobcovi vymožiteľnosť jeho osvedčeného
peňažného nároku, ktorého priznania sa zákonnými prostriedkami domáha v konaní vo veci samej.Žalobca nezaplatením faktúr žalobcom (poznámka súdu - zrejme bolo myslené žalovaným) sa dostáva
do zlej finančnej situácie. Žalobca je malý podnikateľ, živnostník, pre ktorého neuhradené faktúry ho
dostávajú do úpadku. Žalobca má za to, že vymoženie jeho pohľadávky voči žalovanému v plnej výške

vrátane príslušenstva je i naďalej ohrozené.

5. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca právne odôvodnil ustanoveniami § 324 odsek
1 a 3, § 325 odsek 1 a odsek 2 písm. d), § 326 a § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

6. Žalobca k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepredložil žiadne ďalšie listinné dôkazy.

7.Potvrdenieoúhradesúdnehopoplatkuvovýške33,00EUR(č.l.10)žalobcapredložilspoluspodaným
návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia.

8. Podľa § 324 odsek 1 až 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako „CSP“), pred

začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné
opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím
opatrením.

9. Podľa § 325 odsek 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 325 odsek 2 písm. c) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami.

11. Podľa § 326 odsek 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

12. Podľa § 326 odsek 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

13.Podľa§327CSP,aknávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenianeobsahujepredpísanénáležitosti

alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia
pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

14. Podľa § 328 odsek 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

15. Podľa § 328 odsek 2 prvá veta CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd
najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti
podľa § 326.

16. Podľa § 329 odsek 1 prvá veta CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

17. Podľa § 329 odsek 3 CSP, ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá

právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku
rozhodnutej veci.

18. Podľa § 343 odsek 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,

ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.19. Podľa § 343 odsek 2 a 3 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom
opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať
až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

20. Od 01.07.2016 je účinná nová právna úprava neodkladných a zabezpečovacích opatrení obsiahnutá
v Civilnom sporovom poriadku. Súd môže neodkladné opatrenie nariadiť pred začatím konania, počas
konania ale aj po skončení konania. Neodkladným opatrením možno uložiť povinnosť alebo zákaz, ktoré
zákon vymenúva iba demonštratívne. Súd tak môže nariadiť neodkladné opatrenie aj iného obsahu, ako

vypočítava Civilný sporový poriadok, a môže nariadiť aj viaceré druhy neodkladných opatrení.

21. Nová právna úprava však umožňuje uložiť povinnosť neodkladným opatrením iba za predpokladu, že
účel nie je možné dosiahnuť zriadením záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia.
Vzťah dvoch základných opatrení súdu (neodkladného a zabezpečovacieho) sa zakladá na priorite
opatrenia zabezpečovacieho, až subsidiárne sa uplatní opatrenie neodkladné.

22. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť z dvoch dôvodov, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

23. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí mať zákonom vyžadované náležitosti, čo je

odôvodnené osobitným charakterom tohto procesného inštitútu. V návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia sa okrem všeobecných náležitostí podania, musí uviesť opísanie rozhodujúcich skutočností
odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená,
opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

24. Zákon vyžaduje, aby k návrhu boli pripojené listiny, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva. Pojem
"osvedčenie dôvodnosti" indikuje rozhodovanie súdu bez procesu dokazovania spravidla len na základe
listín predložených navrhovateľom neodkladného opatrenia.

25. Zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo na iných
majetkových hodnotách dlžníka. Zabezpečovacie opatrenie slúži však len na zabezpečenie peňažnej
pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Samotný výkon záložného práva môže
nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Záložné právo sa
zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení a vzniká až zápisom do príslušného registra.

Ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie, čo je
odôvodnené druhovou podobnosťou oboch inštitútov, ako aj princípom analógie.

26. Žalobca k podanému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nedoložil žiadne listinné
dôkazy osvedčujúce dôvodnosť jeho obavy z ohrozenia exekúcie. Rovnako súdu z podaného návrhu

okrem toho, že skutkové tvrdenia v ňom uvádzané sú pravdepodobne z dôvodu nepozornosti a chýb
v písaní zmätočné, nie je zrejmé, prečo by neodkladné opatrenie malo mať prednosť pred inak
prioritným zabezpečovacím opatrením a zriadením záložného práva na veciach, právach alebo na
iných majetkových hodnotách žalovaného ako dlžníka. Navrhovaný petit neodkladného opatrenia, t.j.
návrh ako má súd rozhodnúť, je nevykonateľný. Absentuje v ňom označenie účtu žalovaného a nie je

špecifikovaná ani konkrétna suma, s ktorou by žalovaný nesmel po nariadení neodkladného opatrenia
disponovať.

27. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nešpecifikoval bankový účet žalovaného
vo vzťahu ku ktorému by nariadenie neodkladného opatrenia malo smerovať. Zo žaloby vyplýva, že

žalobca a žalovaný boli obchodnými partnermi a žalobca od žalovaného v minulosti prijímal platby.
Nekonkretizoval, že platby medzi stranami boli len hotovostné a že nemá vedomosť, v ktorom peňažnom
ústave má žalovaný zriadený účet, aby súd v prípade dôvodnosti podaného návrhu mohol v 30 dňovej
lehote na rozhodnutie pristúpiť napríklad k dopytu banky ohľadom konkrétneho účtu, jeho majiteľa a
disponibilného zostatku ešte pred samotným nariadením neodkladného opatrenia.

28. Žalobcom navrhované neodkladné opatrenie sleduje zaistenie budúceho výkonu rozhodnutia.
Okrem existencie nároku musí však žalobca osvedčiť i to, že bez neodkladného opatrenia by bolprípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečie zmarenia výkonu musí byť reálne a
musí hroziť bezprostredne.

29. Z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že existencia dlhu ešte
sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia (do 30.06.2016 v zmysle
Občianskeho súdneho poriadku „predbežného opatrenia“). Dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré
opodstatňujúobavu,žebyprípadnývýkonrozhodnutiamoholbyťzmarený.Udlžníkamôžebyťdôvodom
jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri výkone rozhodnutia,

alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery (bližšie v rozhodnutí
NS SR sp. zn. 5 Obo 144/97; zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998).

30. V danom prípade žalobca podaným návrhom základné predpoklady na nariadenie neodkladného
opatrenia neosvedčil, keď sa domáhal jeho nariadenia z dôvodu obavy, že exekúcia (výkon rozhodnutia
vo veci samej) bude ohrozená. Žalobca neosvedčil, že sa žalovaný zbavuje svojho majetku jeho

predajom za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej hodnoty, ani že skutočne vyvíja
činnosť, ktorá by odôvodňovala potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi žalobcom a žalovaným.

31. Samotné nesplnenie povinnosti zaplatiť dlžnú sumu žalobcovi nepreukazuje, že žalovaný sa zbavuje
svojho majetku s cieľom ohroziť budúcu exekúciu na jeho majetok. Žalobca sa teda len domnieva, že

výkon exekúcie bude ohrozený, keď tvrdí, že žalovaný je v súvislosti s platením dlhu pasívny. Žalobca
svoje tvrdenia a domnienky relevantným spôsobom neosvedčil, preto tieto ani nemôžu byť dôvodom na
nariadenie zabezpečovacieho či neodkladného opatrenia. Ak žalovaný realizuje svoje práva disponovať
so svojimi finančnými prostriedkami vykonávaním platieb zo svojho bankového účtu, neznamená to
nevyhnutne, že to robí s cieľom ohroziť budúcu exekúciu na majetok spoločnosti (taktiež R 20/1998).

32. Súd ďalej pri posudzovaní dôvodnosti nariadenia zabezpečenia pohľadávky pre účely budúcej
exekúcie, keď je zo strany žalobcu tvrdená len existencia dlhu, konštatuje, že obe strany sú podnikateľmi
v zmysle Obchodného zákonníka. Podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne
podnikateľomvovlastnommeneanavlastnúzodpovednosťzaúčelomdosiahnutiazisku.Podnikateľsiv

rámci vlastnej zodpovednosti má obozretne zvážiť podstupované podnikateľské riziko pri vstupovaní do
zmluvných obchodnoprávnych vzťahov. Mal by si byť vedomý aj tej eventuality, že k splneniu záväzkov
z druhej strany riadne a včas (úmyselne / z nedbanlivosti / zásahom „vis maior“, t.j. vyššej moci) nedôjde
a jeho pohľadávka nebude uspokojená v lehote splatnosti.

33. Obchodný zákonník napríklad pri zmluve o preprave veci v § 610 ustanovuje, že dopravca sa
zaväzuje odosielateľovi prepraviť vec (zásielku) z určitého miesta (miesto odoslania) do určitého iného
miesta (miesto určenia), a odosielateľ sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu (prepravné). Dopravcovi vzniká
nárok na prepravné po vykonaní prepravy do miesta určenia, ak zmluva neurčuje za rozhodnú inú dobu
(§ 625 odsek 2 Obchodného zákonníka). Teda samotný Obchodný zákonník ponecháva na zmluvnej

voľnosti strán, či sa podradia zákonnej úprave o čase plnenia prepravného (t.j. po vykonaní prepravy)
alebo si zmluvne dojednajú inú dobu. Napríklad vyplatenie prepravného pred odovzdaním veci / pri
odovzdaní veci na prepravu a podobne. Ide o priestor zmluvnej slobody pre podnikateľov. Zákonné
právne inštitúty ako napríklad zmluvné záložné právo a banková záruka umožňovali veriteľovi vopred si
svoju pohľadávku zabezpečiť a uľahčiť dosiahnutie jej uspokojenia pri absencii dobrovoľného včasného

a riadneho plnenia zo strany druhej povinnej zmluvnej strany, ak ich zmluva neurčovala za rozhodnú
pre výplatu prepravného inú dobu a žalobca ako dopravca plnil svoj záväzok pred poskytnutím odplaty
za jeho vlastnú službu.

34. Súd uznáva, že zásada „pacta sunt servanda“ je nespochybniteľne všeobecná zásada, ktorý má

byť v súkromnom práve rešpektovaná a bude reflektovaná v meritórnom rozhodnutí súdu, ktorým sa
v prípade dôvodnosti podanej žaloby dlžník zaviaže peňažne plniť pohľadávku veriteľovi. Záväzky zo
zmlúv sa majú plniť, čo svedčí v prospech poctivosti a dobromyseľnosti žalobcu ako veriteľa, ak svoj
záväzok zo zmluvy voči žalovanému riadne a včas splnil. Nič to nemení na tom, že poskytnutie vlastného
plnenia si zmluvne nepodmienil zabezpečením si svojho nároku na vzájomné / synalagmatické plnenie

žalovaného ešte pred splnením vlastného záväzku (prijatím zálohu alebo zriadením bankovej záruky
vo svoj prospech). Zákonná úprava mu to umožňovala. Teraz v čase existencie dlhu ten sám o sebe
nezakladá dôvodnosť suplovať zmluvné zabezpečenie pohľadávky pre prípad exekúcie rozhodnutím
súdu o nariadení neodkladného opatrenia.35. Omeškanie dlžníka alebo veriteľa je súčasťou podnikateľského rizika a dôvodom vyvodzovania
zodpovednosti vo sfére porušovania obchodnoprávnych zmluvných vzťahov.

36. Dôvodnosť obavy z ohrozenia exekúcie a potreby nariaďovania neodkladného opatrenia nebola
dostatočne preukázaná. Žalobca ako navrhovateľ neodkladného opatrenia neuniesol dôkazné bremeno
a nenavrhol dostatočne vykonateľný petit (neoznačil účet, ktorého je majiteľom žalovaný alebo aspoň
peňažnú inštitúciu, v ktorej je vedený a neuviedol výšku blokácie finančných prostriedkov na účte).

Neuviedol, čím konkrétne žalovaný ako dlžník ohrozuje do budúcna prípadnú exekúciu.

37. Súd záverom opätovne zdôrazňuje, že žalobca dostatočne neosvedčil dôvodnosť svojej obavy z
ohrozenia exekúcie tým, že sa žalovaný napríklad zbavuje svojho majetku, nepredložil súdu relevantné
listinné dôkazy a súdu nie je zrejmé, prečo by neodkladné opatrenie malo mať v tomto prípade prednosť
pred inak prioritným zabezpečovacím opatrením.

38. V konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd pred rozhodnutím navrhovateľa
nevyzýva na odstránenie vád podania (zmätočnosť, neúplnosť a nevykonateľnosť petitu, doloženie
listinných dôkazov a podobne). V tomto prípade súd posudzoval podanie podľa jeho obsahu a v kontexte
podanej žaloby, pričom nedospel k záveru, že je daný dôvod na odmietnutie neúplného podania.

Podanie súd vyhodnotil ako relevantný návrh, o ktorom je potrebné v 30 dňovej lehote rozhodnúť formou
vyhovenia a nariadenia neodkladného opatrenia alebo zamietnutia.

39. Za žalobcom tvrdeného a preukázaného skutkového stavu súd len z dôvodu existencie dlhu
žalovaného voči žalobcovi nemá zákonný dôvod z vyššie uvádzaných dôvodov vyhovieť návrhu žalobcu

na nariadenie neodkladného opatrenia. Preto súd rozhodol o jeho zamietnutí tak, ako je uvedené vo
výroku tohto uznesenia.

40. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

41. O nároku na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia bude rozhodnuté
po právoplatnosti tohto uznesenia v rozhodnutí, ktorým sa bude končiť riadne konanie o zaplatenie
žalobcom uplatnenej pohľadávky.

42. Ak dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, predmetné rozhodnutie
o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia po nadobudnutí právoplatnosti nebude
zakladať prekážku rozhodnutej veci. Teda pri splnení zákonných náležitostí bude možné opakovane
podať návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia alebo neodkladného opatrenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 357 písm. d) CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu

smeruje. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§
362 ods. 1 prvá veta a ods. 2 CSP). Príslušným odvolacím súdom je Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

V Prešove dňa 19. apríla 2018